Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27Pc/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202636
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202636.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov T.. C. A., P.. Z.,

G.. X.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Marošom Džukom, advokátom vo
Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 871/6 a V.. T.. Ľ. A., O.., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

r o z v á d z a manželstvo účastníkov T.. C. A., P.. Z., G.. X.XX.XXXX a V.. T.. Ľ. A., O.., G.. XX.X.XXXX
uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. G. E., zväzok XX ročník
XXXX strana X pod por. číslom XXX,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.3.2018 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s jej manželom.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo je trvalo rozvrátené a v dôsledku dlhodobého odlúčenia
došlo medzi manželmi k úplnému citovému odcudzeniu a strate dôvery. Keďže nechce s manželom
obnoviť spoločnú domácnosť a toto manželstvo je už iba formálne, zotrvanie v ňom nie je možné.

3. Manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom manželov,
správou z poradensko-psychologického procesu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

5. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného

úradu vo Z. G. E.U., zväzok XX, ročník XXXX, na strane X, pod por. číslom XXX. U oboch ide o prvé
manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania a nikdy nemali spoločný trvalý pobyt.

6. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.

7. Manželia uzatvorili manželstvo po 11-ročnej známosti a došlo k jeho uzatvoreniu z podnetu manželky,
ktorá trvala na tom, aby sa zosobášili, ináč vzťah ukončí. Manžel súhlasil so sobášom, pretože si nevedel

predstaviť bez nej život. Po sobáši žili manželia u rodičov manžela a dohodli sa, že tam budú bývať, kým
si nepostavia vlastný rodinný dom. Keďže manželka nevedela komunikovať so svojou svokrou a mali
nezhody medzi sebou, po dvoch mesiacoch sa odsťahovala k svojim rodičom. Po odchode ju manžel
kontaktoval, stretli sa a na otázku manžela, či sa chce rozviesť, táto odpovedala záporne. Následne sastretli v apríli 2018, kedy manželka chcela riešiť spoločnú budúcnosť, avšak došlo k opätovnej hádke a
výčitkám zo strany manžela, že manželka chce, aby zanevrel na svojich rodičov. K riešeniu manželských
problémov došlo aj za prítomnosti rodičov oboch manželov, čo však nedopadlo dobre. Keďže ani jeden

z manželov nechcel bývať u svojich svokrovcov, jediné východisko videli v zabezpečení vlastného
spoločného bývania, o čom však mal opäť každý z nich inú predstavu. Manžel preferoval bývanie vo
svojej rodnej obci v M., kde vykonáva funkciu C. U., manželka súhlasila so spoločným bývaním buď u
jej rodičov, v O., alebo niekde na pol ceste medzi obcami, kde bývajú jej rodičia a manželovi rodičia.

8. Manžel nesúhlasil s rozvodom z dôvodu, že manželku má stále rád, ako aj z dôvodu, že neuviedla
pravé dôvody, pre ktoré sa chce rozviesť. Potvrdil, že ho manželka viac-menej pritlačila k sobášu, avšak
mali dohodu, že budú bývať v M., kde robí C. U.. Ak by takúto dohodu nemali, pravdepodobne by sa
nezosobášili. Z jeho pohľadu manželka nepochopila úlohu manželky v rodine, pretože napriek tomu, že
mala zabezpečený servis od jeho matky, nebola s tým spokojná. Zo spoločnej domácnosti odišla bez
toho, aby sa s ním porozprávala, pričom on bol iniciátorom následných stretnutí. Navštívil ju v práci,

pozval na kávu a aj keď tvrdil, že sa chce rozviesť, nemyslel to vážne. Nikdy by nepodal návrh na rozvod.
Posledné návrhy na stretnutie z jeho strany boli počas vianočných a veľkonočných sviatkov, čo však
manželka odmietla.

9. Manželia v súčasnej dobe viac ako 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti. Z podnetu súdu absolvovali

poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O.,
kde sa podľa správy z poradensko-psychologického procesu zúčastnili na základe žiadosti manželky
prvej konzultácie každý zvlášť. Z rozhovoru s manželkou vyplynulo, že základným problémom v
manželstvejespoločnébývaniesmanželovourodinou,kdesanecítilakomfortne.Ajkeďprosilamanžela
o zabezpečenie vlastného bývania, jej prosbu nepovažoval za odôvodnenú, a preto sa rozhodla odísť.

Zároveň uviedla, že manžel mal dostatok času na to, aby jej dal najavo, že mu na nej záleží a posnažil sa
o vyriešenie samostatného bývania v O., alebo v okolí. Keďže je subjektívne presvedčená, že sa to ani
do budúcna nezmení, je jednoznačne rozhodnutá sa rozviesť. Manžel na stretnutí prezentoval, že má
manželku rád, s rozvodom nesúhlasí a aj keď priznal určité nezhody v spolunažívaní, ako hlavný zdroj
problémov uvádzal časté odchody manželky k jej rodičom a túžbu bývať v ich blízkosti, čo je nereálne

kvôli veľkej vzdialenosti od ich zamestnania. Popieral, že by medzi jeho manželkou a ostatnou časťou
jeho rodiny boli konflikty a následne jej týmto boli spôsobené nejaké problémy. Aj keď počas konzultácie
vyslovil názor, že s rozvodom nesúhlasí, je si vedomý toho, že ak na tom manželka bude trvať, neostáva
mu nič iné, iba jej rozhodnutie akceptovať.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú v
spoločnej domácnosti viac ako 2 roky, pričom predtým v nej žili spolu veľmi krátko, len 2 mesiace.
Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala manželka po tom, čo mala nezhody so svokrou, s ktorou žili
spolu, aj keď manžel týmto sporom nepripisoval veľký význam. Skôr poukázal na to, že manželka chcela
bývať so svojimi rodičmi, čo je nereálne kvôli veľkej vzdialenosti od ich pracovísk. Za spoločný problém

v manželstve však obaja považujú neexistenciu dohody ohľadom zabezpečenia spoločného bývania,
pričom každý z nich má o tom svoju vlastnú predstavu a nedokáže z nej ustúpiť. Preto sa vzťah medzi
manželmi narušil, nevedia konštruktívne komunikovať o tejto otázke, doposiaľ nenašli spoločné riešenie,
a to ani za odbornej pomoci psychológa. Aj keď manžel prezentuje, že sa rozviesť nechce, nepripúšťadôvody nezhôd, ktoré uvádzala manželka a poukazuje na to, že sa s manželkou chce stretnúť, čo však
ona už v súčasnej dobe odmieta. Manželka v súčasnej dobe už nevie komunikovať sama s manželom,
aj preto žiadala u psychológa samostatné stretnutie a tiež sa posledného pojednávania nezúčastnila z

dôvodu, že jej stretnutie s manželom spôsobuje ťažkosti.

15. V priebehu konania manžel súdu nepreukázal konanie, ktorým by podnikol kroky k zabezpečeniu
spoločného bývania, ktoré by obaja akceptovali, čo je základným dôvodom nezhôd v manželstve. Aj keď
deklarovalsnahyostretnutiesmanželkou,vsúčasnejdobesúvzťahymedzinimitakvážnenarušené,že

manželka tieto možné stretnutia vopred odmieta, stratila dôveru vo vzťahu k manželovi a jej odcudzenie
voči nemu má takú intenzitu, že nedokáže toto spolužitie obnoviť. Keďže manželia dlhšiu dobu nežijú
spolu, vzájomné spolužitie po uzatvorení manželstva bolo veľmi krátke (2 mesiace), a preto došlo k
ich vzájomnému odcudzeniu, najmä zo strany manželky, považoval súd vzťahy medzi nimi za trvalo
a hlboko rozvrátené. Aj keď manžel videl možnosť obnovy manželského spolužitia, neuviedol, ako si
ďalej predstavuje nadviazanie vzťahu s manželkou, ktorá ho odmieta a skôr poukazoval na nepravdivosť

dôvodov, ktoré manželka uvádzala ako príčiny rozvodu ich manželstva.

16. Vzhľadom na to, že manželia dlhšiu dobu nežijú spolu, v súčasnej dobe nevytvárajú zdravé rodinné
prostredie, vzťahy medzi nimi sú podľa názoru súdu vážne a trvalo narušené a rozvrátené, nevidel
možnosť obnovenia ich manželského spolužitia. Aj napriek tomu, že manžel nesúhlasil s rozvodom

manželstva,manželkaspolužitienechceobnoviť,neviesiužpredstaviťžiťsnímvspoločnejdomácnosti,
preto súd vyhovel jej návrhu a toto manželstvo rozviedol.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.