Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712213615
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712213615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Z. Y., Ú. XX, zastúpeného
JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Michalovce, kpt. Nálepku 20, proti
žalovanej DONA, s.r.o., Veľké Revištia, IČO: 31 704 336, zastúpenej JUDr. Michalom Kolesárom,
advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Špitálska 5, o zaplatenie 6 817,66 € istiny s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/108/2013-247 z 27.5.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III.
Žalovanej p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

335,16 €, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 111,72 € od 1.10.2010 do zaplatenia, s 9,5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,72 € od 1.10.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 111,72 € od 1.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti 2 097,66 € zastavuje. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. O trovách konania
bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou (rozšírenou podaním,
došlým mu 3.6.2013) domáhal proti žalovanému, na akom základe (na čo poukázal), čo uviedol (na

čo poukázal, resp. čo namietal) žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu (ďalej len
PR) 11Ro/239/2012-18 z 31.1.2013 a, že vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, obsahom
predložených listinných dôkazov, ako aj ostatným spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX M. XXX H.. Ú.. Ú. sú vedené, ako vlastníctvo žalobcu. V konaní
bolo nesporné, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX H.. Ú.. Ú. nadobudol žalobca darovacou
zmluvou z 18.12.1996 od svojej matky Márie Tomkovej, ktorej vklad bol povolený pod č.V536/96
a rovnako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX H.. Ú.. Ú. nadobudol od menovanej darovacou

zmluvou z 29.4.1998. Užívateľom týchto nehnuteľností je žalovaný, pričom nehnuteľnosti zapísané na
LV č.XXX predstavujú výmeru 40447 m2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX vo výmere 30811
m2, t.j. celkove 71258 m2. Z toho trávnaté porasty tvoria výmeru 2936 m2 a orná pôda je 68322 m2.
Druh a výmera nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný bola zistená znaleckým dokazovaním, znalcom
F.. U. G., ktorý už vo veci 11C/63/2000 Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce, vypracoval
21.11.2003 tento posudok, keďže v tomto konaní zo strany žalobcu bol prvýkrát uplatňovaný nájom
voči žalovanému z predmetných nehnuteľností za obdobie od 1.1.1997 do 31.1.2005. Čiastočne o

nároku v tomto konaní aj druhýkrát rozhodol rozsudkom z 18.4.2008 a zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi nájom z poľnohospodárskej pôdy za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.2003. Zvyšnú časť nároku
vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
1Co/192/2008 zo 4.6.2009 a zrušený vo výroku o trovách konania. V konaní bolo teda preukázané, žežalobca je vlastníkom označených nehnuteľností, ktoré slúžia, ako orná pôda a boli predtým užívané
poľnohospodárskym družstvom v rámci práva družstevného užívania. Od 1.1.2004 je však platná nová
právna úprava, upravujúca problematiku nájmu poľnohospodárskych pozemkov a to zák.č.504/03 Z.

z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov a cituje znenie jeho § 23. Osobitným zák., ktorý mal zákonodarca na mysli,
je zák.č.229/91 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov na základe ktorého vznikol aj nájomný vzťah medzi účastníkmi tohto
konania (§ 22 ods.1,2 cit. zák.). V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, či žalovaná neuhrádzala

nájomné žalobcovi za označené nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011, keďže sama to
vôbec nepopierala. Vzhľadom „k tomu“, že ku dňu rozhodovania vo veci nebol vydaný osobitný predpis,
ktorý mal upravovať hodnotu poľnohospodárskej pôdy, z ktorej sa mala zistiť výška nájomného, bolo
potrebné túto odbornú otázku riešiť nariadením znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu za účelom
zistenia hodnoty poľnohospodárskej pôdy nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z
odvetvia odhadu hodnôt poľnohospodárskej pôdy a to F.. S. I., K.., ktorého úlohou bolo určiť cenu

pôdy, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca a ktorá je v užívaní žalovaného za obdobie od 1.1.2009 do
31.12.2011 a zároveň určiť výšku obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností, ktoré sú zapísané na
LV č.XXX M. XXX H.. Ú.. Ú. za uvedené obdobie. Z takto vypracovaného posudku znalca F.. I., K.., ako
aj z jeho výpovede v priebehu konania vyplýva, že všeobecná hodnota pôdy bola vypočítaná metódou
polohovej diferenciácie, pričom súčet všeobecných hodnôt parciel vedených na LV č.XXX M. XXX H..

Ú.. Ú. činí 18 336,16 € zaokrúhlene 18 300 €. Výška obvyklého nájomného nehnuteľností za uvedené
obdobie v jednotlivých rokoch činí 4 724,88 € zaokrúhlene 4 720 € a to v jednotlivých sledovaných rokoch
nasledovne: r.2009 1 635,59 €, r.2010 1 478,92 €, r.2011 1 622,98 €. Z písomného podania žalovanej k
uvedenému znaleckému posudku (ďalej len ZP), došlého mu 7.11.2013, zistil, že namietala skutočnosť,
že uložil znalcovi určiť výšku obvyklého nájmu za užívanie označených nehnuteľností, taktiež mala

výhradu, kde v jeho rozhodnutí malo byť uvedené, že je potrebné stanoviť hodnotu pozemkov pre
výpočet výšky nájmu z poľnohospodárskej pôdy a nie určiť cenu pôdy a nájomné, poukázala na
vyhl.č.38/05 Z. z., ako aj zák.č.504/03,§ 10 ods.1,§ 22 ods.1 písm. a, b/ Zák.č.180/95,§ 68 ods.4-6
Zák.192/95 Zb., Zák. 582/04, Vyhl.č.492/04, ktorou sa vykonáva zák.382/04. Žalobca vyjadrením,
došlým mu 12.11.2013, nemal výhrady k ZP, ale upresnil svoju žalobu tak, že celkový jeho nárok činí 4

720 € a to za r.2009 1 635,59 €, s 9 % úrokom z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia, za r.2010 1
478,92 € s 9,5 % úrokom z omeškania od 1.10.2011 do zaplatenia, za r.2011 1 622,98 € s 9 % úrokom
z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia. Znalec opravou ZP určil výšku všeobecnej ceny nájomného
porovnávacou metódou nehnuteľností vedených na LV č.XXX M. XXX H.. Ú.. Ú., za obdobie od 1.1.2009
do1.10.2012vcelkovejsume428,26€,zaokrúhlene430€,r.2009111,72€,r.2010111,72€,r.2011111,72

€,r.2012 93,10 €. Z výpovede znalca zistil, že je na vôli nájomcu a prenajímateľa, na ktorom zák. sa pri
stanovení ceny pre výpočet za prenájom ornej pôdy dohodnú. Uviedol, že použil predpis, ktorý definoval
v ZP č.3/2013 podľa zák.č.582/04, a vyhl.č.492/04 Z. z., o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v
znení neskorších predpisov. Zároveň uviedol, že je obvyklé, keď v jednom posudku vypracuje cenu 1
600 € za rok a v druhom posudku 100 €, pretože ceny sú vypočítané podľa 2 rozdielnych smerníc tej istej

vyhl., jedna je všeobecná hodnota nájmu a druhá je porovnávacia metóda. Posudok vypracoval v zmysle
smerníc, na ktorom trval. Žalobca k ZP mal výhrady a to najmä k predloženým nájomným zmluvám zo
strany žalovanej znalcovi, kde namietal zjavný nepomer pri výpočte výšky obvyklého nájomného, mal
za to, že cena nájmu vypočítaná porovnávacou metódou na základe predložených nájomných zmlúv
nie je objektívna a správna, preto by pri určení ceny nájmu mal vychádzať aj zo ZP č.3/2013, ktorý

bol vypracovaný metódou polohovej diferenciácie. Žalobca mal možnosť, tak ako aj žalovaná, predložiť
znalcovi pri vypracovaní ZP nájomné zmluvy za uvedené obdobie, ako aj uzavreté v príslušnom k. ú.,
ako aj k porovnateľným pozemkom, čo však neurobil, až následne sa odvolával na zmluvy, ktoré boli
uzavreténacelkominéčasovéobdobie,akoajk.ú.Keďževykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,
že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zo zák. nájomný vzťah a menovaná žalobcovi neuhrádzala

nájomné za užívanie sporných nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011, za ktoré si tento
v konaní uplatnil nárok, za použitia cit. právnych noriem rozhodol tak, že žalobe „v vyhovel“ tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Cituje znenie § 517 ods.1 prvá veta, ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. S poukazom na cit. právne ust. priznal žalobcovi
aj úroky z omeškania z dlžných súm za toto obdobie v súlade s § 517 O. z. keďže žalovaná sa dostala

do omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že mu nezaplatila nájomné v čas. Pri určení splatnosti
jednotlivých plnení vychádzal z § 4 zák.504/03 Z. z. (jeho znenie citoval). S poukazom na cit. právne ust.
vyhovel žalobe týkajúcej sa aj prísl. pohľadávky spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods.3 O. s. p.3. Žalobca proti rozsudku, výroku III., podal v stanovenej lehote toto O d v o l a n i e. Súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu
vecí. Rozhodnutie sa javí ako účelovo upravené s nedostatočným vyhodnotením dôkazov, z ktorého

dôvodu je nepreskúmateľné. Je výlučný „vlastníkov“ nehnuteľností ornej pôdy a trvalých trávnych
porastov, vedených na LV č.XXX M. X. Č..XXX I. H.. Ú.. Ú., ktoré žalovaná užívala bez nájomnej
zmluvy a neuhrádzala mu nájomné, takže sa už v minulosti svojho práva domáhal súdnou cestou.
Rozsudkami OS Michalovce bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu nájomné za r.1997-2008. Vzhľadom
k tomu, že medzi ním a žalovanou nedošlo k uzavretiu dohody ani nájomnej zmluvy, 3.9.2012 podal

opätovne návrh na vydanie PR o zaplatenie nájmu z poľnohospodárskej pôdy vo výške 4 545,66 € za
r.2009 a 2010, vychádzajúc z predchádzajúcich ZP a rozsudkov OS Michalovce, ktorými mu súd priznal
nájom za žalovanou užívané nehnuteľnosti za r.1997-2008. Po vydaní PR žalovaná podala odpor a
poprela jeho právny nárok na zaplatenie nájmu, nakoľko - podľa jej názoru - mu boli vydané náhradné
pozemky a neoprávnene požaduje náhradu za nájom za poľnohospodársku pôdu a trvalé trávne porasty
vedené na LV č.XXX M. Č..XXX I. H.. Ú.. Ú.. Súd aj v tomto konaní dal vypracovať ZP, a uložil znalcovi

určiť cenu pôdy, ktorých je výlučným vlastníkom a ktoré sú v užívaní žalovanej, ako aj určiť výšku
obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností. Pri vypracovaní ZP znalec použil vyhl.č.492/04 Z. z. o
stanovenívšeobecnejhodnotymajetkuavšeobecnúhodnotuvypočítalmetódoupolohovejdiferenciácie.
Vzhľadom na vypracovaný ZP č.3/2013 12.11.2013 upravil žalobu a nárok na 4 720 €. Za r.2009 1 635,59
€ s prísl. Za r.2010 1 478,92 € s prísl. Za r.2011 1 622,98 Eur s prísl. S týmto ZP nesúhlasila žalovaná

a navrhla vypracovanie dodatku k ZP metódou porovnávacou. Znalec vypracoval dodatok k ZP a určil
cenu nájmu na základe žalovanou predložených nájomných zmlúv, ktoré uzatvorila s inými vlastníkmi
ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, Z týchto nájomných zmlúv, ktoré uzatvorila žalovaná v r.2009
vyplývalo, že cena ornej pôdy je 0,08-0,09 € za 1 m 2 a trvalých trávnych porastov 0,06 € za 1 m2, čo pri
„pretočte“ týmto koeficientom je priemerná cena nájmu ornej pôdy za 1 ha - 16,84 € a trvalých trávnych

porastov 11,22 €. Takouto porovnávacou metódou určená cena nájmu je podstatne nižšia ako cena
nájmu určená pri výpočte výšky obvyklého nájomného a - podľa jeho názoru - nezobrazuje cenu nájmu v
danejlokaliteaobdobí.Obvyklénájomnévdanomčaseaokolíbolooveľavyššieakouhrádzalažalovaná
prenajímateľom - vlastníkom pôdy. Títo - podľa jeho názoru -, keďže nemali možnosť pôdu užívať,
uzatvárali nájomné zmluvy bez akýchkoľvek vedomosti o možnej úpravy ceny nájmu, keďže žalovaná

je akýmsi výhradným „nájomcov“ obhospodarovanej pôdy v danom k. ú. Opätovne chce poukázať na
tú skutočnosť, že rozdiel ceny nájmu určenej v ZP a dodatku svedčí o tom, že žalovaná uzatvárala
nájomné zmluvy pod cenu, aby si zabezpečila vyšší zisk na úkor vlastníkov pôdy, čo v dodatku k ZP
potvrdil aj znalec, ktorý v jeho závere uviedol, že hodnota prenajatej veci je pri ornej pôde v danej lokalite
omnoho vyššia a rozdiel v cene medzi cenou pôdy a trvalých trávnych porastov je neobvykle nízky.

Na preukázanie týchto skutočností predložil súdu nájomné zmluvy uzavreté medzi inými subjektmi, t.j.
vlastníkmi pôdy a prenajímateľmi ornej pôdy v k. ú. Jasenov, ktorý „súsedí“ s k. ú. Ú., nakoľko v k.
ú. Ú. kde sa nachádzajú aj jeho nehnuteľnosti, ornú pôdu obhospodaruje ako prenajímateľ žalovaná.
Ako vlastník pôdy stratil možnosť túto pôdu užívať a brať z nej úžitky, aj napriek tomu, že žalovanú
niekoľkokrát vyzýval na vydanie pôdy. Žalovaná užívala pôdu bez právneho dôvodu, a tak ako žalovaná

uvádza vo svojom vyjadrení, v prípade ak nie je uzavretá nájomná zmluva a teda nie je dohodnutá
výška nájomného, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím
na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Žalovaná užíva poľnohospodárske pozemky, ktorých
je on vlastníkom, bez nájomnej zmluvy, pričom nájomný vzťah medzi vlastníkom poľnohospodárskeho
pozemku a poľnohospodárskym podnikom primárne vzniká na základe písomnej nájomnej zmluvy, ktorú

mu však žalovaná v rozhodnom období nikdy nenavrhla. Nájomný vzťah ohľadom poľnohospodárskej
pôdy je v zásade odplatný bez ohľadu na to, či vznikol na základe nájomnej zmluvy alebo zo zák.,
pričom nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné, resp. v prípade ak nájomný vzťah neexistuje
dochádza zo strany prenajímateľa k bezdôvodnému obohateniu. Vychádzajúc z uvedeného má za to,
že cena nájmu vypočítaná porovnávacou metódou na základe predložených nájomných zmlúv nie je

objektívna a správna, nakoľko je jednostranná, vychádzajúca zo zmlúv, kde prenajímateľom je jediný
subjekt a preto neodráža skutočnú cenu nájmu v okolí. Súd pri určení ceny nájmu nesprávne vychádzal
ibazdodatkukZPaneprihliadalnaZPč.3/2013,ktorýbolvypracovanýmetódoupolohovejdiferenciácie.
Neprihliadal ani na nájomné zmluvy ním predložené a ani na predchádzajúce právoplatné rozhodnutia,
ktorými mu súd priznal výšku nájomného za r.1997-2008. Súd takto neúplne zistil skutkový stav, dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu vecí. Na základe týchto
skutočností navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť na súd na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uvádza: Pokiaľ sa týka neúplného zistenia skutkového stavu
poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal v konaní dostatočnú možnosť predložiť akýkoľvek dôkaz napreukázanie svojich tvrdení, čo v podstate neurobil. Predložil jedine 3 nájomné zmluvy aj to za iné,
nie žalované obdobie a na iné katastre, ktoré zmluvy sú pre dané konanie nepoužiteľné. Žalobca bol
súdom riadne poučený podľa § 120 ods.4/ O. s. p. (časť jeho znenia cituje). Aj po takomto poučení

žalobca prehlásil, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, čím súd dokazovanie uznesením
ukončil. Sám žalobca teda ustálil skutkový stav, na základe ktorého súd v zmysle § 153 ods.1 O. s. p.
rozhodoval a následne právne posúdil, riadiac sa § 132 O. s. p. Žalobca napadá skutočnosť, že cena
nájmu bola stanovená porovnávacou metódou. Porovnávacia metóda je upravená vo Vyhl.č.492/04 Z. z.
ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuajenajvhodnejšoumetódou,vystihujúcoudefiníciuvšeobecnej

hodnoty. Všeobecnou hodnotou sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb,
ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšou cenou ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Túto porovnávaciu metódu, ako aj definíciu všeobecnej
hodnoty, je možné aplikovať aj na stanovenie všeobecnej ceny nájmu za užívanie nehnuteľností lebo
najobjektívnejšie odráža miestne pomery, či už v súvislosti s hodnotou pôdy, jej využitím, kvalitou pôdy,
ale aj celkovo ekonomicko-hospodárskym rozvojom regiónu. Je najvhodnejšou metódou stanovenia

obvyklej ceny nájmu lebo je transparentná a najlepšie vystihuje reálnu cenu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd
takto nesprávne zistený skutkový stav aj nesprávne právne posúdil, je potrebné uviesť, že o nesprávne
práve posúdenie by išlo vtedy, keby súd použil nesprávny právny predpis, resp. použil správny právny
predpis ale tento zle vyložil, čo sa v danom prípade nestalo. Súd totiž nie je povinný rozhodovať
podľa skutkového a právneho názorom žalobca, ale podľa platných právnych predpisov. Navrhuje preto

rozhodnutie súdu ako vecne správne v zmysle § 387 ods.1/ CSP potvrdiť. Zároveň si uplatňuje trovy
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu -170,97 € a RP - 8,58 €, spolu
179,55 €.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.7.
6. Rozsudok [posudzované podľa obsahu odvolania (§ 124 ods.1 CSP - Každé podanie sa posudzuje
podľa jeho obsahu), okrem výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol, okrem uvedeného výroku
III., v odvolacom preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo výroku
III. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, už aj so zreteľom na skutočnosti uvedené vo

vyjadrení žalovanej k odvolaniu, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti
tvrdené už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vyporiadal.
8. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka

vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

11. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
13. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že na
zmluvy (fotokópie na č.l.202-218), predložené žalobcom, nebolo možné prihliadať a to z dôvodov, na
ktoré žalovaná poukázala v podaní z 12.2.2016 (č.l.219-221), pričom žalobcom v odvolaní uvedené

skutočnosti nijako nespochybňujú opodstatnenosť týchto dôvodov.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.