Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116200554.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: V.. B. Š., N..

XX.XX.XXXX, A. Q. N. XXA, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom
Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: V. Š.J., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, B., právne zastúpený JUDr.
Zuzana Bejdová, LL.M., advokátka so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica o dlžné výživné
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou označenou ako zmena protinávrhu na zvýšenie výživného domáhala voči

žalovanému, aby súd rozhodol tak, že V. Š., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu P. Š.,
nar. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne, počnúc dňom 24.10.2013 do dňa 30.9.2015. Spotrebované
zročné výživné predstavujúce sumu 6.750 Eur je V. Š., teda žalovaný, povinný zaplatiť do 3 dní odo
dňa doručenia rozsudku k rukám matky P. Š., t. j. V.. B. Š., na adresu Q. N. XX, W., formou šekovej
poukážky. Zároveň žiadala, aby súd konanie o zvýšenie výživného na P. Š., nar. XX.X.XXXX zastavil
dňom 1.10.2015.

2. Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením
obsahu celého spisu, pričom dňa 10.10.2016 vydal uznesenie č. k. 13 C 8/2016-94, ktorým konanie
zastavilavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,pričomsvojerozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodnil v podstate tým, že žalovala, síce ešte za života svojej dcéry, teda návrhom
zo dňa 24.10.2013 zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, matka nebohej P. Š.J., avšak táto na podanie
takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaná.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd
potvrdením zo dňa 14.01.2016 deklaroval prijatie návrhu na začatie konania, generátorom náhodného
výberu bol pridelený na rozhodnutie zákonnému sudcovi a bola pridelená spisová značka konania
13C/8/2016. Návrh na začatie konania obsahoval odlišných účastníkov konania na strane žalobcu,
ako aj na strane žalovaného, odlišné skutkové tvrdenia od ktorých sa odvíjal petit žalobného návrhu.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na protinávrh uplatnený v konaní sp. zn. 8C/189/2013, dňa 24.10.2013,

o tomto protinávrhu súd do právoplatnosti uznesenia o zastavení predmetného konania, nerozhodol
v zmysle vtedy platných ust. O.s.p. ( vylúčenie návrhu na samostatné konanie a pod.).Žalovaný má
za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) CSP. Žalovaný má zato, žesúd prvej inštancie v prejednávanej veci nemal rozhodovať formou uznesenia, ale mal rozhodnúť o
merite veci formou rozsudku vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
odporca odvodzuje, že dôvodom pre zastavenie konania je skutočnosť, že na podanie žaloby nebola

navrhovateľka aktívne vecne legitimovaná (posledná veta bodu 9. str. 5 uznesenia). Pokiaľ súd dospel
k uvedenému právnemu záveru, bol povinný rozsudkom žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko
absencia vecnej legitimácie účastníka konania (je jedno či aktívnej, alebo pasívnej), je vždy rozhodnutím
vo veci samej podľa ust. § 39 ods. 1 CMP, s poukazom na ust. § 157 CMP (per analogiam). Obrana
žalovaného smeruje od začiatku výlučne k preukázaniu, že žalobkyňa nie je nositeľkou práva - nároku

na výživné, čo bolo meritom súdneho sporu. Súd sa mal v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej a
pasívnej vecnej legitimácie v konaní, na čo poukazoval žalovaný vo svojej procesnej obrane. Žalobkyňa
v prejednávanej veci nepreukázala že je nositeľkou hmotného práva, práva na výživné v zmysle Zákona
o rodine, čo znamená že z hmotného práva žalovanému nevyplýva povinnosť prispievať na jej výživu.
Preto mal byť návrh na začatie konania rozsudkom zamietnutý ako nedôvodný. V konaní nebolo
rozporované účastníkmi konania, že žalovaný nárok na spotrebované výživné svedčí výlučne neb. P.

Š., teda tretiemu subjektu, ktorý navyše v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu podľa
usl. § 61 CSP. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil. Z obsahu
odôvodnenia nie je zrejmé, a ani nevyplýva, na podklade ktorého konkrétneho ustanovenia CSP, resp.
CMP, svoje rozhodnutie založil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadol výrok o zastavení konania,
žiada aby odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko obsahovo naň nadväzuje.

Žalovaný poukazuje na ustálenú súdnu prax v konaniach podľa O.s.p., kedy úspešnému účastníkovi
v konaní o výživné na plnoleté dieťa, bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Zákonodarcom
vyjadrený materiálny korektív v ust. § 55 CMP predstavuje platformu pre súdne rozhodnutie spočívajúce
v priznaní náhrady trov konania vo všetkých typoch mimosporových konaní, ak je to spravodlivé s
prihliadnutím na okolnosti toho ktorého prípadu. Spravodlivosť aplikácie uvedeného ustanovenia vidí

žalovaný predovšetkým v tom, že svojim konaním nedal žiadnu príčinu na vyvolanie súdneho konania.
Práve naopak, je nútený brániť sa voči návrhom ktoré nemajú oporu v zákone, zaťažujú jeho zdravotný
stav, rodinu a rodinný rozpočet.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie ako vecne

správne potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesenie súdu prvej inštancie uznesením č. k. 24 Co
11/2017-120 z 9.11.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že v danom prípade súd prvej inštancie zastavenie

konania odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky, keďže predmetom konania
je podľa jeho názoru zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva
a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník
konania vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci.
Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Ustanovenie
§ 61 CSP sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom
konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na

začatie konania meritórnym rozhodnutím (ZSP č. 49/2001).

6. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť podanie, na základe ktorého
bolo začaté súdne konanie podľa jeho obsahu. Je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že v
pôvodnom konaní 8C 189/2013 ( okrem návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti) nebohá P.

Š. žiadala protinávrhom zvýšiť výživné. Dňa 30.9.2015, t.j. v priebehu konania po podaní návrhu
zomrela, t.j. stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania. Súd sa dôsledne vysporiada s ust. § 63,
ods. 2 CSP, či navrhovateľka v tomto konaní nie je právnou nástupkyňou navrhovateľky v pôvodnom
konaní a či jej aktívna vecná legitimácia v konaní nevyplýva práve z tohto ustanovenia. Až v prípade
jednoznačného záveru o absencii vecnej legitimácie navrhovateľky bude dôvodné zamietnutie návrhu

formou meritórneho rozhodnutia vo veci.

7.Povrátenívecisúdprvejinštanciedoplnildokazovanielistinnýmidôkazmikonštatovaním,ženač.l.85
a nasl. sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.9.2016, na č. l. 94 a nasl. je uznesenie tunajšiehosúdu č. k. 13C/8/2016-94 zo dňa 10.10.2016, na č. l. 103 a nasl. je odvolanie odporcu voči uzneseniu
súdu prvej inštancie, na č. l. 108 je vyjadrenie navrhovateľky vo vzťahu k vyššie uvedenému uzneseniu
súdu prvej inštancie, na č. l. 113 a nasl. je vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľky, na č. l. 120 a

nasl.jeuznesenieKSPOč.k.24Co/11/2017-120zodňa9.11.2017,ktorýmbolozrušenéuzneseniesúdu
prvej inštancie č. k. 13C/8/2016-94 zo dňa 10.10.2016 a napokon na č. l. 126 sa nachádza uznesenie
tunajšieho súdu č. k. 26D/1077/2015-21 zo dňa 14.1.2016, ktorým súd konanie po poručiteľke P. Š.
zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2016, ako aj ďalším spisovým materiálom,
pričom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa sa žalobou označenou ako zmena protinávrhu na zvýšenie výživného domáhala voči
žalovanému, aby súd rozhodol tak, že V. Š., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu P. Š.,
nar. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne, počnúc dňom 24.10.2013 do dňa 30.9.2015. Spotrebované
zročné výživné predstavujúce sumu 6.750 Eur je V. Š., teda žalovaný, povinný zaplatiť do 3 dní odo
dňa doručenia rozsudku k rukám matky P. Š., t. j. V.. B. Š., na adresu Q. N. XX, W., formou šekovej

poukážky. Zároveň žiadala, aby súd konanie o zvýšenie výživného na P. Š., nar. XX.X.XXXX zastavil
dňom 1.10.2015.

9. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na Okresnom súde Prešov je pod sp. zn. 8C 189/2013
vedená právna vec navrhovateľa V. Š. proti odporkyni P. Š. o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. V

tomto konaní písomným podaním zo dňa 24.10.2013 v predmetnej právnej veci na základe prezidiálnej
plnej moci ako splnomocnená osoba na zastupovanie jej dcéry P. Š. prostredníctvom právneho zástupcu
JUDr. Dáši Komkovej navrhla konajúcemu súdu, aby súd zvýšil sumu vyživovacej povinnosti V. Š., otca
P. Š., zo sumy 106 Eur na sumu 250 Eur počnúc dňom podania protinávrhu, t. j. dňom 24.10.2013 do
budúcna. Ďalej konštatovala, že dňa 30.9.2015 jej dcéra P. Š. zomrela. Napriek jej úmrtiu žiadala súd,

aby rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odo dńa 24.10.2013, t. j. odo dňa podania protinávrhu
v konaní 8C 189/2013 do dňa 30.9.2015, t. j. do dňa úmrtia dcéry. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými
výdavkami na starostlivosť o dcéru P. Š. v rozhodnom období ako aj skutočnosťou, že žalovaný, t.j. otec
P. Š., odo dňa dosiahnutia jej plnoletosti nezaplatil ani jednu pravidelnú splátku výživného. Poukázala na
skutočnosť, že dosiahnutím plnoletosti jej dcéry, ktorá potrebovala sústavnú 24-hodinovú starostlivosť,

jej bol znížený príspevok na jej opatrovanie zo sumy 265 Eur mesačne na sumu 220 Eur mesačne,
nakoľko práve dosiahnutím plnoletosti vzniklo jej dcére právo na sociálny príspevok. Aj keď toto právo
uplatnila na Sociálnej poisťovni riadne a včas, právny nárok jej Sociálna poisťovňa začala vyplácať
až v mesiaci november 2013. Takto sa jej dcéra ocitla v existenčných problémoch ohrozujúcich jej
zdravotný stav. Finančné problémy bola nútená riešiť sústavnými pôžičkami od svojej matky R. R., ktorá

je toho času na starobnom dôchodku a bola jej ochotná požičiavať peniaze z jej úspor. Žalovaný sa
počas života dcéry žiadnym spôsobom o dcéru nezaujímal, opustil spoločnú domácnosť 7 týždňom
po prepustení dcéry z pôrodnice. Následne bola žiadosť o rozvod manželstva, dcéra P. bola uznaná
lekárskou posudkovou komisiou za zdravotne ťažko postihnutú, ktorej výchova je zvlášť mimoriadne
náročná. Vyžadovala si 24-hodinovú osobnú starostlivosť a sústavný dohľad. Otec dieťaťa sa po celé

obdobie o svoju dcéru nezaujímal, nenavštevoval ju, ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľal na jej
výchove. Usiloval sa o zapretie otcovstva. Vyživovaciu povinnosť určenú súdom si plnil nepravidelne,
snažil sa jej zbaviť, resp. ju znížiť na minimálnu možnú mieru. Ďalej vo svojej žalobe poukázala na
výdavky,ktorémalavsúvislostisostarostlivostiosvojudcéru,konkrétnekonštatovalavýdavkyvovzťahu
k strave, pričom mesačné náklady na špeciálnu stravu odhadla na sumu 180 Eur mesačne, taktiež

lieky, ktorých názvy aj špecifikovala, ich mesačné náklady na lieky odhadla na sumu 100 Eur mesačne,
hygienické potreby, pričom tiež mesačné náklady odhadla na sumu 256 Eur, a teda v úhrne táto suma
predstavovala v rozhodnom období sumu 536 Eur každý mesiac. To znamená, existenčné potreby dcéry
pozostávajúce zo stravy, liekov a hygienických potrieb. Ďalej aspoň príkladmo uviedla, že dcére musela
zakúpiť medicínsky prístroj ZEST Medolight RED plus ZEST Massager v sume 549 Eur, Benecykl -

invalidný vozík plus zimný vak a špeciálne koliesko na vozík spolu v sumu 1263 Eur a poukázala aj na
výdavky spojené s pohrebom zo dňa 2.10.2015 spolu v sume 768 Eur. S ohľadom na podstatnú zmenu
pomerov na strane dcéry s poukazom na spotrebované výživné a na predložené skutočnosti navrhla,
aby súd vydal rozsudok ako je uvedené vyššie.

10. Písomným podaním doručeným súdu 17.3.2016 sa k žalobe žalobkyne prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne vyjadril žalovaný s tým, že uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 8C 189/2013 sa žalovaný domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči dcére P. Š., vo veci
prebehlo pojednávanie dňa 24.1.2014, ktoré súd odročil na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhunavrhovateľa vo veci spôsobilosti odporkyne byť účastníkom konania. Súd uznesením dňa 30.5.2014
prerušiltotokonanieaždoprávoplatnostiskončeniakonaniavedenéhoOkresnýmsúdomPrešovpodsp.
zn.24PS13/2014,ktorýmbolozúradnejmocizačatékonanieopozbaveníspôsobilostinaprávneúkony

P. Š.. Uznesením zo dňa 3.2.2016 bolo konanie zastavené z dôvodu neodstrániteľnej prekážky na strane
odporkyne, ktorá zomrela dňa 30.9.2015. Ďalej žalovaný konštatoval, že konanie vo veci vyživovacej
povinnosti plnoletého dieťaťa môže začať iba na návrh, a teda aktívne vecne legitimované v tomto
konaní je výlučne plnoleté dieťa. Avšak plnoleté dieťa, ako oprávnená osoba, zomrelo dňa 30.9.2015.
Návrh na začatie konania bol podaný na tunajší súd dňa 23.11.2015. Návrh na začatie konania podala

tretia neoprávnená osoba. Ďalej konštatoval, že zastúpenie na základe plnomocenstva zaniká smrťou
splnomocniteľa. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že je tu absencia hmotnoprávnej podmienky priznania
žalovaného nároku, nakoľko žalobkyňa sa podaným návrhom domáha úhrady nákladov, ktoré vznikli
nebohej dcére počas jej života. Žalobkyňa pripojenými prílohami deklarovala rozsah vynaložených
nákladov nebohej na stravu, lieky, hygienické potreby, medicínsky prístroj, invalidný vozík a uplatnila
si tiež náklady spojené s pohrebom nebohej dcéry. Z hmotnoprávneho hľadiska je podľa jeho názoru

možné priznať, resp. upraviť výživné na plnoleté dieťa len od momentu podania návrhu na začatie
konania. Preto uvedené náklady nie je možné prejednať v predmetnom konaní. Navrhol, aby súd
vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu návrh, resp. žalobu zamietol ako nedôvodnú. V
prípade úspechu žiadal zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.

11. Na pojednávaní konanom 27.9.2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na svojom
návrhu, nakoľko v čase podania protinávrhu, t. j. 24.10.2013, P. Š., dcéra žalobkyne, ešte žila, a preto
žiada o priznanie výživného za čas, odkedy bol návrh podaný až do úmrtia P. Š. s tým, že konštatovala,
žedieťaboloťažkozdravotnepostihnuté,apretobolopotrebnévynakladaťzvýšenéfinančnéprostriedky
na zabezpečenie jej potrieb. Ďalej uviedla, že z pôvodného konania 8C 189/2013 o zrušenie výživného

pre plnoleté dieťa títo účastníci sa premietli z tohto konania do aktuálne vedeného konania pod sp. zn.
13C 8/2016. Je na zvážení súdu, či to bude prípadné výživné vo výške 250 Eur alebo iná suma, avšak
dcéra žalobkyne, t. č. už nebohá, bola dospelá, potrebovala iné zdravotné prostriedky, ktoré musela
uhrádzať a doplatiť jej matka. Ďalej konštatovala, že aktívna vecná legitimácia je podľa jej názoru ešte
daná z pôvodného sporového konania.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na vyššie uvedenom pojednávaní konštatovala, že návrh je podaný
v mene žalobkyne, nie nebohej dcéry, a podľa jej názoru žalobkyňa nepreukázala, z čoho odvíja
svoje právo na žalovanú sumu voči žalovanému titulom výživného alebo dlžného výživného. Ďalej
konštatovala, že v pôvodnom konaní 8C 189/2013, kde bol navrhovateľom terajší žalovaný, p. V. Š.,

a žalovanom v tomto pôvodnom konaní bola nebohá dcéra P. Š., tak v tomto konaní sa navrhovateľ
domáhal zrušenia platenia výživného na svoju plnoletú dcéru. Účastníkom bol žalovaný a nebohá dcéra,
síce zastúpená svojou matkou, žalobkyňou v tomto konaní, ale nie samotná žalobkyňa. Konanie 8C
189/2013 bolo prerušené kvôli konaniu 24Ps 13/2014, kde sa prejednávalo pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony nebohej P. Š.. Následne bol podaný protinávrh, podľa názoru právnej zástupkyne

žalovaného správne vylúčený na samostatné konanie, ktoré aktuálne prebieha, pričom záverom
konštatovala, že odvíjať aktívnu vecnú legitimáciu z pôvodného konania do tohto konania, je právne
vadné. Titulom dlžného výživného nie je možné toto plnenie priznať.

13. Aktuálne vedené konanie 13C 8/2016 o dlžné výživné medzi žalobkyňou V.. B. Š. proti žalovanému

V. Š. je na tunajšom súde vedené od 23.11.2015, pričom táto vec bola vylúčená z veci tunajšieho
súdu vedenej pod sp. zn. 8C 189/2013 o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, kde navrhovateľom
bol V. Š. a odporkyňou P. Š., jeho dcéra. V konaní 8C 189/2013 bol dňa 24.10.2013 podaný protinávrh
matky plnoletého dieťaťa P. Š. v tom zmysle, ako je uvedené v aktuálne vedenom konaní, teda s
petitom v aktuálne vedenom konaní. Konanie 8C 189/2013 bolo uznesením tunajšieho súdu z 3.2.2016

zastavené z toho dôvodu, že odporkyňa P.T. Š., nar. XX.X.XXXX zomrela XX.X.XXXX. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 4.3.2016. V konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 24Ps 13/2014 sa
začalo ex offo konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporkyne P. Š., nar. XX.X.XXXX.
Toto konanie začalo 18.3.2014. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 24Ps 13/2014-102 z 12.6.2015 bola
P. Š. obmedzená spôsobilosť na právne úkony v tom rozsahu, že nie je spôsobilá samostatne konať,

vystupovať pred úradmi a inštitúciami, pred správnymi štátnym orgánmi, uzatvárať zmluvy a dohody
finančného majetkového charakteru, uzatvárať právne úkony týkajúce sa nehnuteľností, uzatvárať
spotrebiteľské zmluvy, samostatne preberať dôchodok, prípadne iné štátne sociálne dávky, disponovať
finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami. Zároveň bol P. Š. ustanovený opatrovník, jej matka,V.. B. Š. dňom právoplatnosti rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9Cop 17/2015-134
zo dňa 22.12.2015 bol zrušený rozsudok č.k. 24Ps 13/2014 - 102 zo dňa 12.6.2015 a konanie bolo
zastavené z dôvodu, že vyšetrovaná P. Š. zomrela XX.X.XXXX, t.j. počas odvolacieho konania. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.1.2016.

14.Napojednávaníkonanom24.4.2018právnazástupkyňažalobkyneuviedla,ženavrhovateľkavtomto
konaní má podľa jej právneho názoru aktívnu legitimáciu a poukázala aj na § 63 ods. 2 CSP vo vzťahu
k tejto aktívnej legitimácii, pričom do úvahy prichádzajú ako dedičia teda rodičia, t.j. matka a otec tejto

poručiteľky, pričom konštatovala, že je potrebné posúdiť otázku či otec má byť zaviazaný do smrti dcéry
zaplatiť výživné za svoje dieťa. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania a uviedla, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že návrh z konania vo veci
8C/189/2013, pričom toto konanie bolo vyvolané odporcom bol vylúčený na samostatné konanie do

aktuálne prebiehajúceho konania 13C/8/2016. Je nesporným faktom, že dcéra rodičov Š. zomrela
XX.X.XXXX, pričom právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že v bode 17. zrušujúceho uznesenia
KS PO sp. zn. 24Co/11/2017 je uvedené, že je potrebné zaoberať sa prechodom vecnej legitimácie z P.
Š. nebohej na navrhovateľku, t.j. jej matku. Rovnako tak potreba rozhodnúť meritórne teda rozsudkom.
Ďalejprávnazástupkyňaodporcudôvodila,ženiejepreukázanýprechodprocesnýchahmotnoprávnych

nárok nebohej P. na jej matku v tomto konaní navrhovateľky. Rovnako tak konštatovala, že zo strany
právnejzástupkynenavrhovateľkynebolapreukázanáuniverzálnasukcesiaakoprostriedokprocesného
útoku. Navrhovateľka nepreukázala prechod, teda aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Uviedla, že úlohou
súduniejeskúmaťdedičskénároky.Poukázalanauznesenietunajšiehosúduč.k.26D/1077/2015-21zo
dňa 14.1.2016, ktorým bolo konanie po poručiteľke P. Š.J. zastavené z dôvodu nemajetnosti, pričom toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2016. Dedičmi do úvahy prichádzali a takto to bolo ustálene
v dedičskom konaní obaja rodičia v 2. dedičskej skupine v zmysle OZ. Navrhla rozsudkom zamietnuť
žalobu v celom rozsahu, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania a konštatovala, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

17. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) rozsudkom
rozhoduje súd vo veci samej.

18. Podľa § 39 ods. 2 CMP tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

19. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

20. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21.Podľa§157CMP,rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniť,alebozrušiť,aksazmenia
pomery.

22. Podľa § 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Ako
už bolo spomenuté, na tento návrh je oprávnené výlučne plnoleté dieťa.

23. V aktuálne prebiehajúcom konaní, teda 13C 8/2016 je zrejmé, že v tomto konaní sa matka nebohej
P. Š. ako žalobkyňa domáha zaplatenia dlžného výživného na svoju nebohú dcéru P. Š. proti otcovi

tohto dieťaťa, teda otcovi P. Š.. Návrh bol síce podaný osobne dňa 23.11.2015, t. j. po úmrtí P. Š., ktorá
zomrela XX.X.XXXX, avšak z obsahu tohto návrhu je zrejmé, že sa jedná o totožný predmet konania
ako v návrhu zo dňa 24.10.2013 (s výnimkou kapitalizovaného spotrebovaného zročného výživného),
pôvodne vo veci 8C 189/2013 s tým, že okrem zvýšenia výživného na dcéru P. Š. na sumu 250 Eur
mesačne počnúc podaním návrhu, t. j. 24.10.2013 do budúcna, sa matka domáhala v konaní 13C 8/2016

aj návrhy spotrebovaného zročného výživného predstavujúce 6.750 Eur proti otcovi P. Š., teda v tomto
konaní žalovanému.24. Z ustanovenia § 156 CMP jednoznačne vyplýva, že účastníkmi konania vo veciach výživného
plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, t. j. v tomto prípade
P. Š. a jej otec, v aktuálnom konaní žalovaný. Návrh však za svoju dcéru P. Š., ktorá bola ťažko zdravotne

postihnutá, podala jej matka, v aktuálne prebiehajúcom konaní žalobkyňa V.. B. Š.. Je však nutné
konštatovať, že vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 24Ps 13/2014 o pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony P. Š. toto konanie bolo právoplatne zastavené práve z dôvodu úmrtia P. Š. a táto nikdy
nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z už spomínaného ustanovenia § 156
CMP vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným pre podanie návrhu vo veciach výživného plnoletých

osôb je jedine plnoleté dieťa. V tomto konaní žalovala, síce ešte za života svojej dcéry, teda návrhom
zo dňa 24.10.2013 zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, matka nebohej P. Š., avšak táto na podanie
takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaná.

25. Z obsahu aktuálneho spisu ako aj vyššie uvedených pripojených spisom vyplýva, že nebohá P. Š.
bola ťažko zdravotne postihnutou osobou, avšak zároveň nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti

na právne úkony, a preto bola aktívne vecne legitimovaná na prípadné podanie návrhu na zvýšenie
výživného pre seba ako pre plnoletú osobu.

26.Súdvžiadnomprípadenespochybňujezvýšenénákladymatkyanienormnúnáročnosť,ktorúmusela
vyvinúť, pri starostlivosti o takto ťažko zdravotne postihnutú dcéru, avšak pre podanie návrhu na začatie

konania vo veciach výživného plnoletého dieťaťa, matka nie je aktívne vecne legitimovaná. Žalobkyňa
- matka síce argumentovala, že návrh podala na základe tzv. prezidiálnej plnej moci vyplývajúcej
z notárskej zápisnice N 23/2014, Nz 666/2014, NCRIs 668/2014 zo dňa 10.1.2014, avšak v tejto
notárskej zápisnici je priamo uvedené, že P. Š. bola zdravotne ťažko postihnutá, ktorá nemôže písať zo
zdravotných dôvodov, preto boli pribraní svedkovia V. W. a Q. H.. Navyše súd akcentuje tú skutočnosť,

že v znaleckom posudku č. XX/XXXX z 24.6.2014 znalca V.. V. S. je konštatované, že posudzovaná
osoba P. Š. nie je spôsobilá si sama vybavovať svoje finančné a písomné záležitosti, nemôže vystupovať
pred súdmi ani inými orgánmi a doporučoval úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

27. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že už vo svojom návrhu označenom ako zmena protinávrhu

na zvýšenie výživného, žalobkyňa konštatuje, že žalovaný V. Š., teda otec nebohej P. Š. odo dňa
dosiahnutia jej plnoletosti nezaplatil ani jednu pravidelnú splátku výživného. Súd však uvádza, že otcovi
P. Š. bola rozsudkom tunajšieho súdu uložená vyživovacia povinnosť vo výške 106 Eur mesačne, preto
matka sa mohla domáhať výkonu rozhodnutia vo vzťahu k tejto vyživovacej povinnosti pre svoju dcéru
(rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 27P 3431/2008 - 111 zo dňa 19.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 23.2.2010).

28. Súd prvej inštancie ďalej považuje za potrebné uviesť, že adresátom vyživovacej povinnosti aj pri
plnoletých osobách je výlučne toto plnoleté dieťa tak ako len plnoleté dieťa je aktívne vecne legitimované
na podanie samotného návrhu. V danom prípade je však zrejmé, že plnoleté dieťa trpelo takým

postihnutím, že nemohlo návrh podať samé za seba, avšak zároveň ani nebolo pozbavené spôsobilosti
na právne úkony. Nie je vylúčené, že žalobkyňa, teda matka P. Š., sa môže domáhať finančných nárokov
voči žalovanému otcovi nebohej P. Š. iným typom žaloby, avšak nie je možné jej vzhľadom na vyššie
uvedené prisvedčiť aktívnej vecnej legitimácii tejto matky plnoletého dieťaťa ako žalobkyne. Z týchto
dôvodov súd musel v zmysle platnej právnej úpravy konanie zastaviť.

29. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

30. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

31. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

32. Čo sa týka pokynu odvolacieho súdu vo vzťahu k vyporiadaniu sa s otázkou, či žalobkyňa v tomto
konaní nie je právnou nástupkyňou a či je aktívne vecne legitimovaná, súd prvej inštancie súc viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 26 D 1077/2015-21
zo dňa 14.1.2016 vyplýva, že dedičské konanie po nebohej P. Š. (osoby oprávnenej z vyživovacejpovinnosti) bolo zastavené (právoplatné 17.2.2016), pretože nebol zistený žiaden majetok poručiteľky.
K dedeniu boli povolaní ako dedičia zo zákona v 2. dedičskej skupine rodičia poručiteľky (strany sporu
v tomto konaní). Z uvedeného preto podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu

žalobkyne - matky v tomto konaní, nakoľko za predpokladu existencie majetku, resp. majetkových práv
by dedili obaja rodičia poručiteľky - žalobkyňa aj žalovaný v tomto konaní, nakoľko poručiteľka zomrela
bez zanechania závetu ako slobodná a bezdetná.

33. Napokon uznesenie o zastavení konania bolo právnou zástupkyňou žalobkyne vyhodnotené ako

vecne správne a navrhovala ho potvrdiť (č. l. 108 spisu), pričom súd v tomto aktuálnom rozhodnutí
rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti..

34. Podľa č. 1 veta prvá CMP súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv
zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy.

35. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

37. Súd prvej inštancie mal na zreteli, že v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 24Co
11/2017-120 z 9.11.2017 je v závere konštatované, že súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania
podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom však vzhľadom na špecifickosť konania a jeho priebeh má súd za to,
že je namieste aplikácia § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

38. Podľa 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ide skutočne o zmiernenie dôsledku právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, práva sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákona za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania než by plynul z
použitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Civilnýsporovýporiadokvyžadujeprerealizáciutohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch charakteristických

sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s veľkými ťažkosťami. V
týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové aj iné pomery oboch strán, prihliada
na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných

dôvodov hodných osobitného zreteľa (sp.zn. II.ÚS 563/2011-16 zo dňa 08.12.2011).

39. Jednou zo skupín kedy sa realizuje toto sudcovské moderačné právo je sociálny aspekt, ktorý
vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť trovy konania alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové a zárobkové pomery

strán. Prihliada aj na okolnosti. ktoré viedli k podaniu takéhoto návrhu a výnimočnosť týchto okolností
spočíva aj na okolnostiach na stranách sporu.

40. Z obsahu spisu ako aj zo samotnej žaloby a jej príloh vyplýva, aké vysoké boli výdavky žalobkyne -
matky vo vzťahu k zdravotne ťažko postihnutej dcére (zdravotné pomôcky, hygienické potreby, strava),

pričom žalovaný - otec neprejavoval ani minimálnu snahu odhliadnuc, od výživného, finančne uľahčiť
situáciu, kde matka zabezpečovala starostlivosť o ťažko postihnuté dieťa.

41.Ztlačivakžiadostiooslobodenieodsúdnychpoplatkovvyplýva,žežalobkyňasanemohlazamestnať
práve kvôli permanentnej starostlivosti o zdravotne ťažko postihnuté dieťa., pričom si nemohla vytvárať

úspory a pracovne zaradená bola až pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2015 od 1.11.2015 v obci Q.
s hrubou mzdou 432 eur. Priznanie trov konania oproti žalobkyni by malo na jej finančnú situáciu
nepochybne negatívny dopad.42. Napokon uznesením tunajšieho súdu č. k. 13 C 8/2016-72 zo dňa 17.5.2016 bolo žalobkyni priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 100 eur. Do úvahy však treba vziať aj celkový charakter
konania, kde žalobkyňa - matka zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa sa domáha od otca tohto dieťaťa

úhrady časti nákladov na starostlivosť počas života tohto dieťaťa. Zaviazanie žalobkyne na náhradu trov
konania by podľa názoru súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi.

43.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľasamôžutiežtýkaťsociálnejsituácieúčastníkov.Vtakomtoprípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Doúvahytrebabraťtiežtakéokolnosti,ktoréviedliksúdnemuuplatneniunároku.Nazákladeuvedeného
z dôvodu, že žalobkyňa je v nesporne horšej finančnej situácii ako žalovaný, má súd za to, že
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému, opätovne pri zohľadnení predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.