Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114221069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu TOMASZ LAPIŇSKI FIRMA
USLUGOWO-HANDLOWA GRAP, NIP: 6841761580, REGON: 370374171, ul. Joachima Lelewela
10/39, Krosno, Poľská republika, proti žalovanému Š. G.ovi, bytom G., B. XX, IČO: 14 278 219,
zast. JUDr. Andreou Pristašovou, advokátkou, Bratislava, Vazovova 9/B, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 35C/122/2014-110 z 19.11.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.8.2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
sp. zn. RO 30008/14 z 9.7.2014 vydaného rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 19, a to s
poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c), g), § 17, § 24 ods. 1, § 24 ods. 2 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2014, § 5
ods. 1 a § 18 O.s.p. na tom skutkovom základe, že je zahraničnou fyzickou osobou vykonávajúcou
podnikanie v Poľskej republike a neovláda slovenský jazyk, pričom rozhodcovský rozsudok, ktorým

ho rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 14.412,29 € s prísl. mu bol doručený dňa
21.7.2014 a bol vyhotovený v slovenskom jazyku, celé konanie pred rozhodcovským súdom prebiehalo
v slovenskom jazyku, a nie v jeho materinskom jazyku, z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, aby sa
rozhodcovský súd vôbec zaoberal otázkou, v akom jazyku má konať a ako o tejto otázke rozhodol,
rozhodcovský súd ani nenariadil úradný preklad písomností do iného jazyka, nepoučil žalobcu o jeho
procesnom práve konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, nebola mu teda daná možnosť konať
vo svojom materinskom jazyku a v konaní pred rozhodcovským súdom nebola zachovaná zásada

rovnosti účastníkov konania, súd nezabezpečil rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv a odňal mu
faktickú možnosť konať pred súdom a uplatňovať svoje práva. Zároveň žalobca popieral, že by podpísal
kúpnu zmluvu, obsahom ktorej bola rozhodcovská doložka napísaná v slovenskom jazyku a tvrdil, že
ak sa pod nejakou listinou obsahujúcou rozhodcovskú doložku nachádza jeho podpis, bola mu taká
listina vsunutá na podpis bez jeho vedomia a podpísaná v omyle. Navyše žalovaný žalobcovi nikdy
netvrdil, že v prípade súdneho sporu bude v jeho veci rozhodovať rozhodca so sídlom v Slovenskej
republike a takéto konanie bude vedené v slovenskom jazyku, preto sa žalobca oprávnene domnieval,

že o prípadnom spore bude rozhodovať všeobecný súd a budú mu garantované všetky jeho procesné
práva, vrátane práva na to, aby sa konalo v jeho materinskom jazyku.2. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania vo výške 790,76 €, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť k rukám právnej
zástupkyne žalovaného JUDr. Andrey Pristašovej, advokátky, Vazovova 9/B, Bratislava, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

3. Uznesením 35C/122/2014-17 z 10.9.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
2Co/92/2015-51 zo 4.3.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 16.3.2015, súd odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku sp. zn.: RO 30008/14 vydaného dňa 9.7.2014 Rozhodcovským súdom

zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

4. Súd právne vec posúdil podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b), § 40 ods. 2, 3 a 4, § 41, § 43 ods. 1
a 2, § 24 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení zákona č. 336/2014 Z.z. účinného od 1.1.2015 (ďalej tiež „ZoRK“), článku IV. bod 1, článku V.
bod 1 rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore,

s.r.o. vydaného podľa § 14 ZoRK, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní sa používa slovenský jazyk
a v prípade, ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, je povinný si zabezpečiť službu tlmočníka;
inak službu tlmočníka na jeho trovy zabezpečí rozhodcovský súd; posúdil žalobcom namietané dôvody,
pre ktoré môže všeobecný súd zrušiť rozhodcovský rozsudok, a taktiež skúmal, či sú dané dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 odsek 1 písm. b) ZoRK. Vykonaným dokazovaním

mal preukázané, že sa nejedná o spor so spotrebiteľským prvkom, keďže žalobca a žalovaný sú fyzické
osoby podnikatelia konajúci v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom v posudzovanom prípade šlo
o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar určený do množstva a druhu tak, ako je uvedené v kúpno-
predajnej zmluve. S poukazom na ust. § 54b ods. 1 ZoRK súd mal za to, že na uvedené konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku začaté dňa 19.8.2014 podaním žaloby, sa vzťahujú ustanovenia

zákona účinného od 1.1.2015 a na základe toho súd podrobil napadnutý rozhodcovský rozsudok
sudcovskému prieskumu v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 1.1.2015. Právne
posúdil platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky v kúpno-predajnej zmluve, ako aj splnenie podmienok
na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z.
účinného od 1.1.2015. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca mal plnú spôsobilosť

na právne úkony, a teda bol plne spôsobilý na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky (v konaní ani netvrdil opak), že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna dohoda
o tom, v súlade s ktorým právnym poriadkom sa má rozhodcovská zmluva uzavrieť, zároveň uzavretie
rozhodcovskej doložky v kúpno-predajnej zmluve bolo plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, ktorému táto rozhodcovská doložka nijako neodporovala. Vzhľadom na uvedené súd mal za

to, že nie je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a)
ZoRK a dospel k záveru, že nie sú naplnené ani dôvody na podanie žaloby upravené v § 40 ods. 1
písm. a) bod 2., pretože žalobca bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom
konaní a bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Súd mal preukázané, že žaloba
s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe zo 4.6.2014 bola žalobcovi zaslaná rozhodcovským súdom a

doručená dňa 13.6.2014 s poučením, aby predložil svoje stanovisko v lehote 10 dní od doručenia
predmetnej žaloby a vyjadril sa k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe. Súd dospel k
záveru, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v kúpno-predajnej zmluve bola riadne a
platne uzavretá medzi účastníkmi konania, aj keď bola uzavretá len v slovenskom jazyku. Z priebehu
obchodných jednaní, obchodnej spolupráce žalobcu a žalovaného súdu jednoznačne vyplynulo, že

ich dorozumievacím jazykom v rámci ich obchodnej komunikácie bol výlučne len slovenský jazyk, a
preto súd nemal dôvodnú pochybnosť o platnom uzavretí rozhodcovskej doložky, a uzavrel, že nie je
naplnený ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZoRK.
V neposlednom rade súd zisťoval aj skutočnosti v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. ZoRK a
podľa posúdenia súdu rozhodcovský súd bol riadne ustanovený v zmysle cit. zákona, rozhodcovské

konanie prebiehalo úplne štandardným spôsobom, pričom účastníci konania nemali dohodnutý iný
spôsob priebehu rozhodcovského konania, takisto priebeh rozhodcovského konania nebol v rozpore
s ustanoveniami ZoRK a tieto skutočnosti ani nemohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd
nemal preukázanú ani existenciu dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, pre ktoré by boli
odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. Zároveň nepovažoval za preukázané ani

tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva konať pred súdom vo svojej materčine, čím mu mala byť odňatá
faktická možnosť konať pred súdom a uplatňovať jeho práva, poukazujúc na čl. V. Rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu a argumentujúc tým, že žalobca pri podpísaní kúpno-predajnej zmluvy nijako
neprezentoval, že neovláda slovenský jazyk a textu uzavieranej zmluvy nerozumie, túto skutočnosťneoznámil rozhodcovskému súdu ani po doručení žaloby, a teda rozhodcovský súd nemohol mať
vedomosť o tom, že by v rozhodcovskom konaní potreboval tlmočníka, naviac ak z predložených
dokladov jednoznačne vyplynulo, že celá obchodná komunikácia medzi účastníkmi konania vždy

prebiehala v slovenskom jazyku. Ak by si žalobca so žalovaným vymienili iný než slovenský jazyk
komunikácie, urobili by to už v samotnej kúpno-predajnej zmluve a rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na
to, že žalobca nikdy nenamietal či už v rámci obchodnej spolupráce, alebo aj po začatí rozhodcovského
konania (po doručení žaloby s výzvou), že by slovenskému jazyku nerozumel, takto rozhodcovský
súd neinformoval, nepožiadal o ustanovenie tlmočníka ani nevyvinul snahu zabezpečiť si tlmočníka

či preklad žaloby, súd na základe uvedeného konštatoval, že žalobca nebol pozbavený práva využiť
služby tlmočníka, toto právo iba v rozhodcovskom konaní vo veci sp. zn. RO 30008/14 nevyužil. Navyše
poznamenal, že žalobcovi bola predmetná žaloba zaslaná na e- mail v rámci snahy vyriešiť spor
zmierom ešte pred jej podaním na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal
plne úspešnému žalovanému náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý

vo veci úspech nemal, pozostávajúcich z odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta, náhrady
cestovných nákladov a za stratu času podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, celkom vo výške 790,76 € a podľa ust.
§ 149 ods.1 O.s.p. uložil žalovanému, aby priznanú náhradu trov konania zaplatil na označený účet práv.
zást. žalovaného JUDr. Andrey Pristašovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom
rozsahu. Podľa žalobcu rozsudok sa opiera hlavne na prijatí chybnej tézy, že všetky tvrdenia žalovaného
sú pravdivé a že žalobca plynule ovláda slovenský jazyk a pozná právnickú terminológiu. Obidve
citované tézy žalobca označil za nepravdivé. Tvrdil, že využitie jeho podpisu pod zmluvou, ktorou sú ich

obchodné vzťahy predložené na rozhodnutie arbitrážnemu súdu, bolo účelovým konaním žalovaného, v
dôsledku ktorého účinne zbavil žalobcu možnosti obhajoby v prípadných sporoch. Poukázal na rozdiely
medzi konaním pred arbitrážnym súdom a všeobecným súdom, ktorý by mal riešiť spory. Uviedol, že
arbitrážny súd vedie konania „spravidla písomne“, o čom bol v zmysle článku XIX. ods. 1 prvá veta
rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu upovedomený. Všeobecné súdy však (v takýchto veciach)

spravidlavedúkonanianasúdnychpojednávaniach,vkonanípredvšeobecnýmsúdomúčastníkkonania
má nielen možnosť využiť pomoc tlmočníka, ale môže sa vyjadriť ku každému dôkazu a v prípade
svedkov im môže klásť otázky. Arbitrážny súd konal podľa ustálenej schémy výhodnej výlučne pre
žalovaného, pričom zbavil žalobcu možnosti obhajoby, nepribral tlmočníka a nepreložil korešpondenciu
určenú žalobcovi. Z obsahu písomnosti rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský súd výzvou zo

4.6.2014 vyzval žalovaného (v tomto konaní žalobcu), aby sa vyjadril k žalobe podľa článku XVI. ods. 1
rokovacieho poriadku v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy takým spôsobom, aby v tejto lehote
predložil písomné vyjadrenie, pričom už túto výzvu, berúc do úvahy okolnosti a neznalosť slovenského
jazyka žalobcom, nebolo možné splniť. Žalobca by musel ovládať slovenský jazyk, aby mohol správne
posúdiť dôležitosť zaslanej listiny a vyjadriť sa k jej obsahu v stanovenej lehote alebo do 10 dní preložiť

obšírne písomnosti a vtedy sa vyjadriť k ich obsahu, čo ani v prvom ani v druhom prípade nie je (nebolo)
objektívne možné. Ak by arbitrážny súd poskytol žalobcovi obsah korešpondencie v poľskom jazyku,
umožnil by mu prijať príslušné právne kroky s cieľom ochrany vlastných záujmov. Namietal tiež, že
arbitrážny súd neviedol konanie v inej forme, ako je táto (korešpondenčná) nevýhodná pre žalobcu,
ktorú arbitrážny súd napriek všetkému prijal, aj keď vedel, že má do činenia s cudzincom. Arbitrážny

súd mal predpokladať, že cudzinec môže mať problémy s porozumením korešpondencie a obsahu ním
vydávaných rozhodnutí. K zisteniu súdu o znalosti slovenského jazyka u žalobcu, uviedol, že je potrebné
rozlíšiť obchodný jazyk súvisiaci s nákupom tovaru a zložitý právny jazyk, ktorý žalobca nepozná, že jeho
rozhovory so žalovaným spočívajú v používaní zmiešaného jazyka, čiastočne slovenského, čiastočne
poľského a gestikulácií, čo postačuje pri nákupe dreva, ale s istotou nepostačuje na to, aby zhodnotil

obsah právnej písomnosti, a najmä vyvodil z nej právne následky. K čestnému vyhláseniu p. Kazimierza
Ginalského uviedol, že nepozná jeho obsah a že v poľskom právnom systéme neexistuje niečo také,
ako je čestné vyhlásenie (je možné, že to nie je doslovný preklad), navyše, ak je K. Ginalski čestný,
potom by v tomto vyhlásení mal spomenúť, že so žalobcom má v Poľsku konflikt, že je jeho dlžníkom a
taktiež ním bol viackrát už aj predtým. Žalobca poprel skutočnosť, že by sa pri transakciách medzi ním

a žalovaným zúčastňoval K. Ginalski, ktorý vykonáva konkurenčnú činnosť pre žalobcu, čo by tam teda
mal robiť. Pokiaľ súd konštatoval, že každá zo strán obchodných transakcií hovorila vo svojom jazyku,
čo ďalej znamená, že žalovaný hovoril vo väčšej miere po poľsky, ako žalobca po slovensky, čo však
nemôže svedčiť o tom, žalobca pozná písaný, právny slovenský jazyk. Uviedol, že K. Ginalski nebolprítomný pri podpisovaní zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, preto berúc do úvahy (jeho právnické
vedomosti a jazykové znalosti) nemohol radiť žalobcovi, obzvlášť, že s ním mal a aj naďalej má konflikt
a nie je preto vierohodný svedok. Poukázal na to, že žalovaný pripravil zmluvy a používajúc poľský jazyk

presvedčil žalobcu, aby ich podpísal, navyše vysvetlil, že nespôsobujú žiadne právne následky okrem
organizácie predaja. Podľa žalobcu dôkazom toho, že sa hovorový jazyk líši od právnického jazyka
alebo že právnický jazyk je viac komplikovaný (náročný), je preklad tohto rozsudku, v ktorom je veľa
chýb. Ak už má profesionálny prekladateľ problémy s prekladom textu a prekladajúc nedá skutočný
právny význam jednotlivým slovám, čo v dôsledku nezodpovedá zámeru osoby, ktorá text písala, potom

nie je možné žiadať od podnikateľa, aby poznal právnický jazyk na vyššej úrovni ako profesionálny
prekladateľ, rozumel mu a taktiež, aby bol schopný zhodnotiť dôsledky podpisovanej zmluvy, zvlášť ak
ho žalovaný pri jej podpise uviedol do omylu. Žalobca tvrdil, že pohľadávky zahrnuté súdnym konaním
týkajúce sa obchodných transakcií neexistovali, najmä, že nekúpil u žalovaného taký druh dreva za
uvedenú cenu a žalovaný s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, uviedol zámerne vo faktúrach a dokladoch iný
druh tovaru a inú cenu, za akú bol v skutočnosti predávaný. Na základe ust. § 40 ods. l písmeno a) bod l

rozhodcovský rozsudok môže byť preškrtnutý [pol. skrešlony] (správny preklad: zrušený [pol. uchylony])
v prípade, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nebol spôsobilý uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom, v zmysle ktorého by
takáto zmluva mala byť uzatvorená na základe dohody medzi zmluvnými stranami alebo, že takáto
dohoda nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky - podľa žalobcu v plnom

rozsahu sa to vzťahuje na túto situáciu. Žalobca neovládal plynule slovenský jazyk, žalovaný ho uviedol
vedomedoomylu,ubezpečovalho,žepodpisovanédokumentysatýkajúvýlučneobchodnýchdojednaní
a neinformoval žalobcu, že predkladá spor na rozhodnutie arbitrážneho súdu, s čím by žalobca nebol
nikdy súhlasil a takúto zmluvu by nepodpísal; arbitrážny súd však zaslal žalobcovi korešpondenciu v
slovenskom jazyku, ktorá už v okamihu jej odoslania spôsobila konkrétne právne následky.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z

ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V súlade s cit. prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd (§ 34 CSP) posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a
podania odvolania žalobcom (odvolanie podané dňa 12.3.2016) a prejednal odvolanie podané žalobcom
ako včas podané a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 205 ods. 2 písm.

d) a f) v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto
napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.5.2018 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského

súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. §
219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami
žalobcu, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne,
nezodpovedajúce vykonaným dôkazom alebo, že by rozhodnutie bolo založené na nesprávnej
interpretácii alebo aplikácii právneho predpisu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahuaúplnezistilskutkovýstavveci,vzaldoúvahyibaskutočnostipreukázanévykonanýmidôkazmi,

ktorévyhodnotilspôsobomustanovenýmv§132anasl.O.s.p.,dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,
ktoré podradil pod relevantné hmotnoprávne normy a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán, a správne tak posúdil uplatnený nárok.11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, s právnym posúdením
prejednávanej veci i so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sp. zn. RO 30008/14 z 9.7.2014 vydaného rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom

Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Štúrova 19, nie je dôvodne podaná. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom posúdil splnenie
podmienok (zákonných dôvodov) podľa ust. § 40 ZoRK pre zrušenie napadnutého rozhodcovského
rozsudkuiexistenciužalobcomnamietanýchprocesnýchpochybení(vádkonania)vprocesnompostupe
rozhodcovského súdu a dospel k správnemu záveru o existencii rozhodcovskej doložky, ktorá v kúpno-

predajnej zmluve zo dňa 21.2.2014 bola platne medzi stranami sporu uzavretá [posúdiac jej platnosť
podľa práva Slovenskej republiky, podľa ktorého sa uzavrela, keďže strany sporu si pre rozhodcovskú
zmluvu nezvolili rozhodné právo (§ 5 ZoRK)]. Odvolací súd sa stotožňuje taktiež so záverom súdu, že
postupom rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu procesných pravidiel
konania a žalobcovi nebola odňatá možnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania. Zároveň v súlade
s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje aj zákonnosť a správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

12. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku z hľadiska zistených skutočností (správnosti zisteného skutkového stavu),
procesného postupu súdu v konaní, hodnotenia vykonaných dôkazov alebo z hľadiska právneho

posúdenia sporu súdom prvej inštancie. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v prejednávanej veci nie sú dané a odvolanie je neopodstatnené, lebo
súd prvej inštancie ku (správnym) skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, dospel
správnym procesným postupom, po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, náležite,
zrozumiteľne a presvedčivo svoje závery zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci

prichádzajú do úvahy, riadne sa vysporiadal tiež s tvrdeniami a argumentmi sporových strán, a to pri
aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právneho predpisu (zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 336/2014 Z.z. účinného od 1.1.2015),
ktorý aj správne vyložil a pri aplikácii správne použitej právnej normy na posudzovanú vec sa nedopustil
omylu.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj v kontexte odvolacích námietok žalobcu
odvolací súd dopĺňa, že možnosť súdneho preskúmania rozhodcovského rozsudku je obmedzená
dôvodmi na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku upravenými v ust. § 40 a nasl. ZoRK.
Aj na vydanie rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež z práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie je
alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný
podklad a spĺňať parametre ústavnosti (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle. Aj v
rozhodcovskom konaní je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti

(porov. III. ÚS 95/2010 z 9.3.2010, III. ÚS 162/2011). Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je
o.i. skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu
alebo o rozhodcovskom konaní (o podaní žaloby, doručenej v súlade s § 25 ZoRK) alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ust. § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

15. Cit. ust. je jedným z najdôležitejších ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko

ustanovuje zásadu rovnosti a právo byť vypočutý ako dve nosné zásady rozhodcovského konania.
Základné zásady zakotvené v cit. ust. možno vnímať ako arbitrážny ekvivalent práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 a nasl. Ústavy
SR. Rovnosť účastníkov je jednou zo základných zásad akéhokoľvek konania v právnom štáte a ako
taká je súčasťou verejného poriadku. Táto zásada vyžaduje, aby bolo konanie vedené nestranným

spôsobom a žiadny z účastníkov nebol voči druhému zvýhodnený alebo znevýhodnený. Obsahom práva
byť vypočutý je právo každého účastníka rozhodcovského konania byť informovaný o rozhodcovskom
konaní a prezentovať rozhodcovskému súdu skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré sú z jeho
pohľadu pre rozhodnutie relevantné. Účastníci musia mať možnosť reagovať na podania druhéhoúčastníka a majú právo byť prítomní na ústnych pojednávaniach a vykonávaní dôkazov. To však
neznamená, že ak účastník nepodá žalobnú odpoveď alebo bez riadneho ospravedlnenia sa nezúčastní
na pojednávaní, o ktorom bol riadne informovaný, nie je možné pojednávať bez neho (§ 30 ZoRK). V

rámcirozhodcovskéhokonanianemusíprebehnúťústnepojednávanie,konaniejevzásadepísomné.Ak
sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd
rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné (§ 26 ZoRK). Z ust. § 30 ods. 2
ZoRK vyplýva, že nepodanie žalobnej odpovede nebráni pokračovaniu rozhodcovského konania (podľa
tohto ust. ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4, rozhodcovský súd pokračuje

v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu).

16. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru,
že v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RO 30008/14 z 9.7.2014 rozhodcom JUDr. Zsoltom
Vargom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v
Košiciach,Štúrova19,nedošlokporušeniuzásadyrovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonaniaapráva

žalobcu uplatniť svoje práva, resp. zúčastniť sa rozhodcovského konania. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie a výhrady žalobcu v odvolaní
smerujúce proti správnosti tohto záveru a namietajúce porušenie procesných pravidiel rozhodcovského
konania,považujezaneopodstatnené.Kuvedenýmodvolacímnámietkamžalobcuodvolacísúduvádza,
žeporušenímprávarovnostiúčastníkovvrozhodcovskomkonaníniejeaniskutočnosť,žerozhodcovské

konanie prebieha v jazyku, ktorému jeden z účastníkov nerozumie, ak bol tento jazyk určený v súlade
so zákonom a dohodou strán. V takom prípade je úlohou dotknutého účastníka, ktorý nie je znalý jazyka
konania, zabezpečiť si tlmočenie. Rovnako porušením práva byť vypočutý nie je ani to, ak rozhodcovský
súd nenariadi ústne pojednávanie v situácii, keď o to ani jeden z účastníkov nepožiada a rozhodne iba na
podklade písomných podaní (Gyárfáš, J., Števček M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár.

Praha: C.H. Beck, 2016, k § 17, s. 256).

17. Dohoda o jazyku konania nie je podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy, a preto nemusí byť
ani jej súčasťou, pričom ak jazyk rozhodcovského konania nie je v dohode strán určený výslovne, je
potrebné prejav vôle vykladať na základe všeobecných civilistických výkladových postupov a ustáliť, či

dohoda o jazyku nevyplýva implicitne. Demonštratívne možno uviesť, že dohoda o právomoci určitého
rozhodcovského súdu (v posudzovanom prípade ním bol Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o.), o aplikácii hmotného práva určitého štátu, o mieste rozhodcovského
konania v určitom štáte alebo o ustanovení určitých rozhodcov môže zakladať implicitnú dohodu o jazyku
rozhodcovského konania (Gyárfáš, J., Števček M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár.

Praha: C.H. Beck, 2016, k § 24, s. 373).

18. V prejednávanej veci zistené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu neumožňujú záver, že by
rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova
19, pri voľbe jazyka rozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. RO 30008/14 zjavne prekročil mieru

svojho uváženia a nepostupoval v súlade so zákonom alebo dohodou (vôľou) strán. Odhliadnuc od
uvedeného,odvolacísúdpoukazujenaust.§40ods.4ZoRKustanovujúcepreklúziunámietokpodľaust.
§ 40 ods. 1 písm. a), ak ich účastník rozhodcovského konania nenamietal včas. V konaní nebolo sporné,
že žalobca námietky proti procesným vadám v rozhodcovskom konaní (akou je i námietka porušenia
práva byť vypočutý z dôvodu jazyka rozhodcovského konania) nepodal, a to bez zbytočného odkladu

po tom, ako sa o porušení dozvedel, t.j. od doručenia žaloby zo dňa 4.6.2014 a k nej pripojených listín,
resp. v danom spore to ani netvrdil, že by po doručení žaloby oznámil rozhodcovskému súdu svoje
námietky proti jazyku rozhodcovského konania, jazyku rozhodcovskej zmluvy a písomností, ktorých sa
spor týka, že nie je znalý jazyka konania a zabezpečí si služby tlmočníka, a preto podľa posúdenia
odvolacieho súdu žalobcom namietané procesné vady nemôžu byť spôsobilým dôvodom na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK a už z tohto dôvodu nebolo možné na
ne v tomto konaní prihliadať.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané a
preskúmavaný rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý

rozsudok ako vecne správny.

20. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na svoj neúspech v odvolacomkonaní nemá právo na náhradu trov a žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bol
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).