Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010223
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714010223.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2015, v
trestnej veci obžalovaného F. T., pre trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach
na označenie tovaru podľa § 279 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 4 T 62/2014 zo dňa 23.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. T..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 4 T 62/2014 zo dňa 23.4.2015 bol obžalovaný F. T.
uznaný vinným z prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
podľa § 279 ods.1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 09.10.2013 v čase o 9,25 h v F. na ul. X. Č.. X, na dodávkovom motorovom vozidle zn. H. F.,
M.: X. XXX M. modrej farby, vošiel do X. T., následne si kľúčmi otvoril skladové priestory postavené
na parcele č. XXXX, ktorých majiteľom je spoločnosť Z. C., Q.. Q. J..H.. so sídlom G. X, O., IČO:
XX XXX XXX a s vozidlom vošiel dnu, pričom v čase 9,30 hod. bola príslušníkmi kriminálneho úradu
finančnej správy A. v spolupráci s jednotkou služobných zákrokov A. B. vykonaná súčinnostná akcia
v priestoroch predmetného skladu kde bol zaistený pri predmetnom vozidle na ložnú plochu, ktorého

už naložil dva kusy krabíc, v ktorých sa nachádzalo 100 kusov kartónov (20 000 ks) zahraničných
cigariet zn. W. červené a W. biele, v spotrebiteľskom balení po 20 kusov v jednej krabičke, bez platnej
slovenskej kontrolnej známky, všetky v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm, hoci vedel, že týmto
porušuje ustanovenia § 9 a § 10 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v
znení neskorších predpisov, čím spôsobil Q. J. v zastúpení C. Ú. F. finančný únik na spotrebnej dani z
tabakových výrobkov vo výške 1850,20 €.

Za to mu súd podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. uložil trest vyhostenia na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním obžalovaného. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
P.. P. A.. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný úvodom opísal výrokové časti napadnutého

rozsudku s tým, že tento nepovažoval za zákonný a dôvodný. Obžalovaný poukázal na skutočnosť,
že napadnutý rozsudok okresného súdu sa opieral len o svedecké výpovede colníkov Ľ.J. F., F.. F. O.
T. F. Š.. Títo príslušníci mali po príchode do skladu v aute obžalovaného identifikovať dva kusy krabíc
zahraničných cigariet. V tejto súvislosti poukázal na obsah predmetných výpovedí svedkov a podľa
názoruobžalovanéhoztýchtonebolomožnévyvodiťjednoznačnýzáver,žespáchaltrestnýčin,prektorý
bol trestne stíhaný. V podanom odvolaní upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že uvedení svedkovia

nevideli, kto naložil predmetné cigarety do vozidla. Z tohto dôvodu bol do konania pribratý znalec z
odboru daktyloskopie, ktorý na baleniach cigariet nezistil daktyloskopické stopy obžalovaného. Vzorkybukálnych výterov osoby označenej ako F. T. boli ako pôvodcovia zabezpečenej stopy č. 9 jednoznačne
vylúčené. Závery znaleckých posudkov svedčili v prospech obžalovaného, a preto tieto dôkazy vylúčili
jeho trestno-právnu zodpovednosť.

Obžalovaný ďalej poukázal na okolnosti prípadu ohľadne svojho zadržania na mieste činu, ako i objemu
zaistených cigariet. V predmetnom konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu, a to z dôvodu, že
zo strany okresného súdu boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Skutočnosti uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku neodôvodňovali jeho výrok z dôvodu, že tieto sú nelogické a
navzájom si odporovali. Obžalovaný taktiež poukázal na biologické stopy zaistené na volante a hlavici

riadiacej páky s tým, že zmiešaný biologický materiál bol identifikovaný od minimálne troch osôb.
Napadnutý rozsudok sa preto javil ako nepresvedčivý a okresný súd mal pri svojom rozhodnutí správne
aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ - čiže v pochybnostiach mal rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby ho krajský súd spod podanej obžaloby
oslobodil.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti
obžalovaného, jeho obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania predložených krajskému súdu
a navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť s tým, aby bol spod podanej obžaloby
oslobodený.

Prokurátor krajskej prokuratúry napadnutý rozsudok okresného súdu považoval v celom rozsahu za
zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317

Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania a podaného odvolania krajský súd považoval za potrebné
zvýrazniť, že v trestnom stíhaní obžalovaného F. T. už v predchádzajúcom konaní rozhodol, a
to svojím uznesením sp.zn. 7To 122/2014 z 22.1.2015. Obsahom predmetného uznesenia krajský
súd konštatoval, že v konkrétnom trestnom stíhaní nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali u
obžalovaného aplikáciu ustanovenia § 285 Tr.por.

Po zrušení prvotného oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu prvostupňový súd postupoval v
zmysle vyjadreného právneho názoru krajského súdu v uvedenom uznesení a obžalovaného zo
žalovanej trestnej činnosti uznal vinným. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel a v rámci svojho
trestného stíhania uviedol, že na miesto činu sa dostavil po sérii oslovení neznámymi osobami a z

dôvodu úmyslu odviesť uskladnený nábytok.

V trestnom stíhaní boli zabezpečené svedecké výpovede zakročujúcich príslušníkov colného úradu, z
ktorých bolo zrejmé, že obžalovaný sa v inkriminovanom čase pokúšal z miesta činu naložiť a odviesť
nelegálnebaleniacigariet.Obžalovanýbolnamiestečinuzaistenýstým,žejehoosobabolapredvedená

na príslušné oddelenie polície.

Okrem týchto dôkazov boli v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zabezpečené ďalšie
dôkazy, a to hlavne fotodokumentácia miesta činu, ako i záznamy z kamerových snímačov. Z týchto
dôkazov bolo krajskému súdu zrejmé, že obžalovaný sa v udanom čase spáchania trestného činu

nachádzal na jeho mieste a do objektu, v ktorom boli zaistené balenia nelegálnych cigariet vnikol
spoločne s T. G.. Zo zabezpečených dôkazov taktiež vyplýval jednoznačný záver, že vo vozidle, ktoré
do objektu viedol obžalovaný boli okrem uskladnených balení cigariet nájdené kartóny, a to aj v jeho
batožinovom priestore.Krajský súd preto prijal záver, ktorý uviedol už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp.zn.7To
122/2014 z 22.1.2015, v zmysle ktorého stíhaná trestná činnosť obžalovaného F. T. bola zabezpečenými

a vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázaná. Argumenty obhajoby o nafingovaní stíhanej trestnej
činnosti príslušníkmi polície, resp. colného úradu sa druhostupňovému súdu javili ako nanajvýš
nedôveryhodné. Krajský súd v činnosti týchto orgánov pri zákroku voči obžalovanému nezistil žiadne
pochybenia a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Výpovede zakročujúcich colníkov Ľ.J. F., F.. F. O. T. F. Š. odvolací

súd vyhodnotil ako presvedčivé s tým, že tieto v celom rozsahu spolu s ďalšími zabezpečenými dôkazmi
obžalovaného F. T. zo stíhanej trestnej činnosti usvedčili. Návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania
v prvostupňovom konaní krajský súd v zhode s názorom okresného súdu vyhodnotil ako nadbytočné a
tieto by nemali podstatný vplyv na výsledok prebiehajúceho trestného stíhania.

Obžalovanému bol podľa § 65 ods.1, ods.4 Tr.zák. uložený samostatný trest vyhostenia na dobu 36

mesiacov, ktorý odvolací súd považoval za zodpovedajúci zákonu, ako i zásadám na ukladanie trestov
uvedených v § 34 Tr.zák.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného F. T. podľa § 319 Tr.por. zamietol,
pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.