Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410010118
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8410010118.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

24.05.2018 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
P. A., nar. XX.XX.XXXX v J., Č., trvale bytom W., F. XXX/XX, K. X.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 15. 5. 2009 v čase o 12.25 hod. po tom, ako bez súhlasu vlastníčky rodinného domu č. XX v W.,
okres X., D. X., Q.. XX. X. XXXX, trvale bydliskom TK. XX, okres X., vošla do dvora tohto rodinného
domu, aby s D. X. vyriešila nedorozumenie nosenia darov na prvom svätom prijímaní ich dcér, postupne
slovne napádala tam prítomných obyvateľov domu D. X., J.. D. Y.Ú. a H. X., ktorým vulgárne nadávala,
pričom sa vzoprela vôli vlastníčky domu D. X.j a odmietla sa vzdialiť z dvora napriek jej opakovaným
výzvam, aby z jej dvora odišla preč, taktiež sa vzoprela vôli oprávneného užívateľa domu H. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko W. XX, okres X., keď sa po výzve, aby ich dvor opustila, odmietla vzdialiť,
následkom čoho ju z dvora rodinného domu násilne vyviedol,

t e d a

neoprávnene zotrvala v obydlí iného,

č í m s p á c h a l a

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na p e ň a ž n ý trest v sume 200,- Eur
(dvesto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 19.03.2010 obžalobu pod sp. zn. Pv 890/09
- 10 na obžalovanú P.X. A. pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je uvedený v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 vo vzťahu ku skutku uvedenému v
obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásila, že je nevinná. Preto súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne - poškodenej D. X., svedkov H. X.,

J.. D. X.X. G. J.. J. R., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkýň N. X. a P. A. z prípravného konania a
oboznámením obsahu listinných dôkazov. Z týchto dôkazov vyplynul nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaná P. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní a vo vzťahu ku skutku, ktorý je jej kladený za vinu uviedla, že hlavným dôvodom prečo išla k D. X.

bolo šikanovanie jej dcéry P. v škole. Jej dcéra P. jej povedala, že nevlastná sestra jej spolužiačky N. X.U.
- D. X. si nepraje, aby obe dievčatá spolu sedeli v jednej lavici, čo sa obžalovaná dozvedela. Okrem toho
sa jej dcéra P. sťažovala, že keď prišla ku X.J. doniesť N. úlohy, tak D. X. na ňu vybehla, prečo obetné
dary na 1. svätom prijímaní bude nosiť P. a nie dcéra N.. Ako obžalovaná uviedla, nevedela, z akého
dôvodu majú X. nepriateľský postoj voči nim. Dňa 15.05.2009 išla vyzdvihnúť dcéru P. zo školy a mali

ísť autobusom na hudobnú výchovu do R.. Pri obecnom úrade býva rodina X. a keď sa blížili k ich domu,
asi 50 metrov pred nimi prebehla cez cestu ich dcéra N. a obžalovaná videla, že sú X. doma, a to aj z
dôvodu, že pred domom mali odparkované autá. Obžalovaná sa N. opýtala, či je mama doma, na čo jej
ona odpovedala, že áno. Tiež jej povedal, aby N. oznámila mame, že ide za ňou. Dcéra P. ju upozornila,
že X. nefunguje zvonček, na čo ju predtým mala upozorniť N. X.. Sama obžalovaná si neskôr po skutku

všimla, že zvonček tam nebol, potom bol nový a starý bol prelepený. Obžalovaná chvíľu počkala pred
dverami do domu rodiny X. a asi o 12.25 hod. nechala dcéru pred dverami, aby sledovala autobus, ktorý
nechceli zmeškať. Brána do domu X. bola zatvorená, obžalovaná na bránu neklopala, pretože by to
podľa nej X. nepočuli a búchať na bránu ju nenapadlo, otvorila bránu, vošla na dvor rodinného domu,
zatvorila za sebou bránu a vošla na veľkú betónovú predsieň, ktorá je hneď za vstupom. Potom podišla

na trávu, ktorú majú na dvore a na to zbadala D. X., ako stojí medzi dverami. Obžalovaná sa svedkyni -
poškodenej D. X. opýtala, prečo bude obetné dary nosiť jej dcéra N. a nie je dcéra P., na čo ju poškodená
D. X. stojac vyššie na kopčeku dvora začala udierať päsťou do ľavého ramena, sácať a vrieskať po
nej. Obžalovaná sa nemohla brániť, lebo na chrbte mala ruksak a v pravej ruke gitaru. Staršia dcéra D.
X. stála pri stodole a smiala sa. Zároveň obžalovaná počula, ako manžel poškodenej H. X. v stodole

rúbal drevo. Obžalovaná zdôraznila, že nikomu z tam prítomných nenadávala, pretože to ani nestihla
a tiež keď k niekomu vojde do domu, nenadáva. Na to zo stodoly vyletel H. X., ktorý ju schmatol za
rameno a začal ju biť spredu aj zozadu do ľavého ramena. Ako obžalovaná zdôraznila, H. X. bol pod
vplyvom alkoholu a začal ju vláčiť po dvore tak, že sa musela pridŕžať stolov, ktoré mali na dvore. H.
X. otvoril vráta a vysotil ju von a D. X. mu povedala „ už ju nechaj, bude sa báť“. Obžalovaná dcére P.

povedala, že ju zbili, nastúpili na autobus do R., kde svojmu priateľovi a P. otcovi J.. R. povedala, čo
sa stalo a na jeho návrh ešte v ten istý deň išli na políciu a brat ju následne odviezol k lekárovi. Ako
obžalovaná uviedla, nikto nikomu nenadával a ona svoju návštevu ohlásila. Dôvodom bola skutočnosť,
že X. napádali jej dcéru a ona sa nechcela na to prizerať. Ako uviedla, ešte za socializmu do dvora X.
chodil hocikto a nechával si tam veci. V priestoroch domu X. zotrvala 2 až 3 minúty, počas ktorých sa

odohral celý incident, pričom na opustenie pozemku ju nikto z rodiny X. nevyzval. Svedkyňa - poškodená
D. X. na ňu len vrieskala a ak by ju niekto z rodiny X. vyzval, aby opustila ich dvor, bola by to urobila.

Svedkyňa - poškodená D. X., vlastníčka nehnuteľnosti vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a vypovedala zhodne, ako v prípravnom konaní.

Dňa 15.05.2009 pripravovali hostinu pre ich dcéru N., ktorá mala pristúpiť k sviatosti oltárnej. V ten
deň bola doma ona, jej manžel H. X., dcéra D. a dcéra N.. Svedkyňa - poškodená sa asi o 12.25 išla
prezliecť do domu, lebo mali ísť autom do Y. U. pre objednané veci k 1. svätému prijímaniu. Z okna
domu zbadala, že na dvore stojí obžalovaná, obliekla si nohavice, vyšla pred vchod na dvor a opýtala
sa obžalovanej, čo potrebuje. Ako uviedla, dcéra N. stála počas celého incidentu za ňou a nepovedala

jej, že obžalovaná sa chce s ňou rozprávať. Brána bola predtým zamknutá, ale N. išla do auta pre veci atak ju nechala odomknutú. Obžalovaná mala na jednom ramene zavesený ruksak a na druhom ramene
gitaru. Obžalovaná na ňu vybehla s tým, že čo hovorí na jej dcéru a videla, ako s obžalovanou lomcuje
zlosť a bola plná emócií. Svedkyňa - poškodená ostala zarazená, pretože obžalovaná bola na dvore bez

toho, aby brána bola otvorená alebo aby ju niekto volal. Obžalovaná jej povedala, prečo nesie obetné
dary ich dcéra N. a nie jej dcéra P., na čo jej ona povedala, že to je vec organizátorov a nebolo to jej
rozhodnutie. Svedkyňa - poškodená jej tiež povedala, že nemá nič proti tomu, aby obetné dary niesla
dcéra obžalovanej a keď má nejaké sťažnosti, nech ide za organizátormi. Na to jej obžalovaná začala
nadávať, že je piča spuchnutá, čo ju veľmi urazilo a na čo obžalovanej povedala, či si uvedomuje, že

jej v jej dome. Obžalovaná však na to nereagovala. Zo zadného dvora prišla staršia dcéra D., na ktorú
ukázala obžalovaná prstom a povedala, že je druhá piča spuchnutá, čo ju roznáša po obecnom úrade.
To svedkyňu - poškodenú veľmi nahnevalo a povedala obžalovanej nech vypadne z ich dvora, čo ale
obžalovanáneurobilaaneustáledonichslovnedobiedzala.Natodopriestorovdvoraprišielajjejmanžel
H. X., ktorý obžalovanú vyzval, že má toho dosť, aby ťahala z ich dvora. Obžalovaná mu však povedala
„ja sa ťa nebojím, ty kokot vyjebaný“. H. X. na to obžalovanú chytil za ruku a ťahal ju von z dvora smerom

k bráne, pričom obžalovaná sa cestou chytala stola a bránila sa. H. X. obžalovanú priviedol k bráne,
otvoril ju a vytlačil von pred bránu. H. X. však obžalovanú neudrel. Všetci štyria boli z toho v šoku a
dcéra N. sa rozplakala. Ako svedkyňa - poškodená zdôraznila, v dome býva 50 rokov a nikdy sa jej
nestalo, že by k nim prišiel niekto cudzí bez pozvania a robil taký cirkus. Celý incident trval asi 2 až 3
minúty a nemala čas volať políciu. Ešte zdôraznila, že keby na ňu obžalovaná zakričala spoza brány

alebo zazvonila, prišla by k bráne. Keby videla, že s obžalovanou nie je žiadna reč, mohla by tak bránu
zatvoriť a ísť preč. Takto bola obžalovaná v ich dome a ona sa nemala ako konfliktu vyhnúť. Svedkyňa
- poškodená potom opísala priebeh priestupkového konania, ktoré iniciovala obžalovaná a ktoré bolo
voči nej a jej manželovi zastavené. Hoci to chcela raz a navždy ukončiť, obžalovaná od nich požadovala
nemajetkovú ujmu v peniazoch, čo ju nahnevalo, lebo obžalovaná urazila a pošpinila jej rodinu v jej

dome a preto podala na ňu trestné oznámenie. Ako zdôraznila, zvonček v tom čase fungoval a tento tam
majú dodnes. Slová „nechaj ju už, bude sa báť“ povedala, ale myslela tým na svoju dcéru N., ktorá bola
z toho vystrašená. Poprela, že by jej manžel bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, pretože ju mal viesť
autom do Y. U., aj keď napokon išla s ňou jej dcéra D., ktorá prišla skôr z práce a ktorá by jej vedela
lepšie poradiť so šatami. Ako svedkyňa - poškodená uviedla, obžalovanú vyzvala celkovo trikrát, aby

opustila jej dom. Prvý krát jej povedala „odíď, nemám sa s tebou o čom baviť“, druhý krát „vypadni už
stade“ a tretíkrát „zmizni“. Okrem toho ju vyzval H. X. slovami „dosť bolo toho, ťahaj stade“.

Obžalovaná k tejto výpovedi svedkyne poškodenej uviedla, že svedkyňa klame, nikdy ju nevyzvala na
opustenie pozemku. Svedkyňa - poškodená zotrvala na svojej výpovedi.

Svedok H. X., manžel poškodenej vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne, ako v
prípravnom konaní s tým, že v tom čase bol vzadu v stodole, kde rúbal drevo a robil poriadok. Začul krik z
prednej časti dvora, kde obžalovaná kričala na jeho manželku. Ten krik bol nezrozumiteľný, ale počul ako
obžalovanánadávajehomanželkedopíčspuchnutých.Prišielknimapovedalobžalovanej,abyvypadla,

na to mu obžalovaná povedala „ja sa ťa nebojím, ty kokot vyjebaný“. Na to obžalovanú bez ďalších slov
alebo výziev chytil za ľavé rameno a ťahal z dvora, pričom obžalovaná nechcela odísť a bránila sa tak,
že sa chytala stolov, ktoré mali na dvore pripravené na slávnosť. Vyviedol ju k bráne, pravou rukou ju
držal za rameno, ľavou otvoril bránu, vytisol ju von a zatvoril ju za ňou. Až následne sa dozvedel, čo sa
stalo. Ako svedok uviedol, návštevy sa u nich ohlasujú vopred alebo zazvonia na zvonček, ktorý v tom

čase fungoval. V čase incidentu manželka D. X. stála na chodníku pri okne ich domu, obžalovaná na
trávniku pred ňou, pri manželke stála dcéra D. a za manželkou dcéra N.. Obžalovaná mala v tom čase
na jednom ramene ruksak a na druhom gitaru. Poprel, že by v tom čase bol pod vplyvom alkoholu, lebo
mal ísť autom, avšak napokon išla autom ich dcéra D..

Na výpoveď svedka obžalovaná uviedla, že svedok klame, ona mu nenadávala a on ju nevyviedol ale
vláčil po dvore. Svedok na svojej výpovedi zotrval a uviedol, že ak by ju vláčil po dvore, bola by špinavá,
čo nebola.

Svedkyňa J.. D. X., dcéra svedkyne - poškodenej D. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

vypovedala zhodne, ako v prípravnom konaní a uviedla, že dňa 15.05.2009 prišla domov z práce. Bola
na zadnom dvore, keď počula krik a išla sa pozrieť, čo sa deje. Obžalovanú nevidela vojsť a brána za
ňou bola zatvorená. Videla stáť obžalovanú v strede ich dvora a keď prichádzala k obžalovanej, počula,
ako obžalovaná nadáva jej mame „ty piča spuchnutá“ a prstom ukázala na ňu a povedal na jej adresu „tyďalšia piča, ty ma roznášaš po obecnom úrade“. Svedkyňa zostala zaskočená, pretože s nikým nemala
konflikt a nikoho na obecnom úrade nerozmazávala a ani nevedela, o čo ide. Na to obžalovanej jej mama
povedala, aby vypadla, pričom jej sestra N. plakala. V tom pribehol k obžalovanej H. X., a obžalovaná

mu povedala „ ty kokot vyjebaný“, na čo jej H. X. povedal, aby vypadla, schytil ju za ľavú ruku a ťahal
ju z dvora preč. Otvoril bránu a vyhodil ju pred ňu. Ako svedkyňa uviedla, mama obžalovanú vyzvala
trikrát, aby opustila ich domu slovami „choď preč“ a vypadni“ a H. X. ju vyzval iba raz slovami „vypadni“,
pričom obžalovaná nemala chuť odísť a trhala sa, aby mohla zostať. Ona obžalovanej nič nepovedala,
lebo zostala zaskočená, pretože nie je zvyknutá na také spôsoby a používanie takých slov. Obžalovaná

mala na ramene ruksak a gitaru, pričom celý incident trval asi 5 minút. Ako svedkyňa uviedla, zvonček
na ich dverách bol v tom čase funkčný.

Obžalovaná na výpoveď svedkyne uviedla, že táto klame, nikdy svedkyni nenadávala pričom svedkyňa
tamibastálaasmialasa.Svedkyňanatouviedla,žemáobžalovanústálepredočami,akonaňuukázala
zo slovami „ty piča ďalšia“.

Na odročenom hlavnom pojednávaní súd na návrh obhajcu obžalovanej vypočul svedka J.. J. R., druha
obžalovanej a otca ich dcéry P.. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že napriek dlhšej dobe si na udalosti
z toho dňa pamätá. Dcéra P. chodila na hudobnú školu do R. a on ich čakal pri závodnom klube v R.,
kde prišli autobusom asi o pol druhej. Obžalovaná mala na jednom ramene ruksak a na druhom ramene

gitaru. Keď vystúpila z autobusu, bola uplakaná a povedala mu, že ju zbili, na čo sa jej opýtal, kto a
kde, pričom mu obžalovaná povedala, že otec dcérinej spolužiačky ju z dvora vyhodil a zbil, pričom mu
ukázala zranenia, ktoré si podľa neho, ako lekára, nemohla spôsobiť sama. Obžalovaná mala jasné
hematómy na ľavej strane hrudníka a ľavom ramene. Svedok v priebehu dňa prehováral obžalovanú,
aby išli k lekárovi, s čím obžalovaná napokon súhlasila, a keď odviezli dcéru domov, išli ešte v ten deň

vo večerných hodinách k lekárovi.

Súd na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 Trestného poriadku prečítal zápisnice
o výsluchu svedkýň mladších ako 15 rokov P. A. a N. X. z prípravného konania.

P. A., dcéra obžalovanej v prípravnom konaní dňa 19.01.2010 uviedla, že dňa 15.05.2009 išla s mamou
na autobus do R., nakoľko išla na hudobnú výchovu. Po príchode k domu, kde bývajú X., ostala stáť na
chodníku pred domom, pretože dávala pozor, kedy príde autobus, aby ho nezmeškali. Keď prichádzali
s mamou k domu X., jej spolužiačke N. X. mama povedala, či je doma jej mamka a že ide za ňou. Na
to N. X. utiekla domov a mama išla za ňou dovnútra do dvora. Svedkyňa celý čas stála na chodníku

a dávala pozor, kedy príde autobus. Počula iba krik tety X. ale ničomu nerozumela. Videla ako ujo X.
sotil jej mamu von z dvora a teta X. povedala „už ju nechaj, bude sa báť“. Nastúpili do autobusu, kde
jej mama povedala, že ju zbili a ona sa rozplakala. Jej mama v R. ukázala otcovi modriny na ľavej časti
hrudníka. Na otázku, či X. fungoval zvonček, svedkyňa odpovedala, že keď bola v priebehu minulého
školského roka chorá, prišla domov k N. po úlohy, zazvonila, nikto neotváral a ona išla domov. Preto

mamu upozornila, že X. nefunguje zvonček.

N. X. prípravnom konaní dňa 19.01.2010 uviedla, že teta A. k nim prišla dňa 15.05.2009 domov za
jej mamou, pretože pri nácviku prvého svätého prijímania pán kaplán zmenil to, kto bude niesť obetné
dary s tým, že ich bude niesť ona a nie P. A. mladšia. V čase, keď obžalovaná prišla pred ich dom,

bola pred domom za cestou, kedy sa jej obžalovaná opýtala, či je doma jej mama a povedala jej, aby ju
zavolala. Svedkyňa odišla do domu, kde povedala mame, že ju hľadá teta A., ktorá medzitým vošla do
ich domu. Mama vyšla vonku, v tom teta A. začala nadávať jej mame a sestre D. a keď došiel jej ocko,
aj jemu. Potom ocko chytil tetu A. za rameno a vyviedol ju pre dom. Teta A. pritom kričala a povedala,
že mamku, sestru a ocka udá. Zvonček pri bráne im podľa svedkyne nefungoval a o tom nepovedala

obžalovanej. Zvonček opravili pred Vianocami minulý rok. Keď k nim niekto príde na návštevu, vojde
do vnútra ich dvora.

Ďalej súd oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré podala dňa 03.11.2009 D. X. a z ktorej
vyplýva, že dňa 15.05.2009 sa obliekala v dome, keď ju jej dcéra N. zavolala, že prišla teta P..

Obžalovaná stála na dvore, brána za ňou bola zatvorená, nezvonila a ani ju nikto nezavolal dnu. Stála
od obžalovanej asi vo vzdialenosti dva metre, na čo obžalovaná začala po nej kričať, že čo povedala
na jej dcéru a že jej dcéra aj tak ponesie obetné dary. Ona obžalovanej na to povedala, že tak rozhodli
organizátori na nácviku a že sa ňou nemá o čom baviť. Potom ju vyzvala, aby opustila jej pozemok, na čojej obžalovaná začala nadávať, že je piča spuchnutá. Keď k nim prišla staršia dcéra D., jej tiež povedala,
že je piča a že ju krivo obvinila na obecnom úrade. D. X. povedala, že už dosť a nech obžalovaná zmizne
z jej domu. Ani na druhú výzvu nereagovala a začala kričať, že ich udá. D. X. jej aj tretí krát povedala,

aby vypadla. V tom prišiel jej manžel H. X., ktorý počul krik a ako náhle ho obžalovaná videla, otočila
sa neho a povedala mu, že je kokot vyjebaný. Manžel ju chytil za ruku a vyviedol pred bránu, pričom
obžalovaná sa tomu bránila. To celé trvalo asi päť minút.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a svedkyňou poškodenou realizovanej v prípravnom

konaní obe zotrvali na svojich stanoviskách ohľadne priebehu skutkového deja, kedy obžalovaná
zhodne, ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená ju napadla, ona
nikomu nenadávala a nikto ju nevyzval, aby opustila dvor rodinného domu. Svedkyňa - poškodená
naopak tvrdila, že obžalovaná jej začala nadávať a obžalovanú opakovane vyzývala, aby opustila jej
dvor. Obe konfrontované osoby zotrvali na svojich stanoviskách, vrátane funkčnosti zvončeka, kedy
obžalovaná tvrdila, že zvonček nefungoval a svedkyňa - poškodená tvrdila, že zvonček bol funkčný.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a svedkom H. X. realizovanej v prípravnom konaní
vyplýva, že obžalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že svedkovi nenadávala a ten ju zbil tým, že ju schytil
a udieral päsťou do ľavého ramena. Svedok tiež zotrval na svojom tvrdení, že mu obžalovaná nadávala
a on ju iba schytil za rameno a vyviedol ju za bránu von. Obžalovaná sa pritom mala držať stolov, čo

obžalovaná poprela.

Z lekárskej správy J.. J. J.N. zo dňa 15.05.2009 vyplýva, že obžalovaná bola ošetrená na zranenia,
ku ktorým malo dôjsť v dome rodiny X., kedy ju H. X. mal udierať päsťou do hrudníka ľavého pleca
a krku. Subjektívne uvádzala bolesti. Objektívne bolo u obžalovanej zistené pomliaždenie hrudníka

vľavo a pomliaždenie pleca vľavo. Mechanizmus vzniku úrazu popísaný obžalovanou zodpovedá podľa
tohto lekára objektívnemu nálezu. Zranenie nespôsobilo zhoršenie zdravotného stavu obžalovanej,
nevyžiadalo si jej práceneschopnosť a doba liečenia je 3 až 5 dní. Jedná sa ľahké zranenie ohodnotené
lekárom na 15 bodov. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. W. vyplýva, že D. X. je podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu a záhrady, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 5/6 - tín.

Dňa 03.12.2009 bola realizovaná dodatočná ohliadka miesta činu, o ktorej bola spísaná zápisnica
oboznámená na hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že miestom činu je podkrovný rodinný dom
v obci W., kde hlavný vchod je z miestnej komunikácie. Vchod do dvora je zabezpečený dvojkrídlovou
drevenou bránou, kde na pravých dverách je zámok s kľučkou. Po vojdení do vjazdu rodinného domu
sa po ľavej strane nachádza murovaná stena rodinného domu a za domom po celej dĺžke drevený

plot. Po pravej strane vjazdu sa nachádzajú kamenné schody. Povrch vjazdu do rodinného domu tvorí
trávnik a medzi trávnikom a rodinným domom sa nachádza betónový chodník. Od hlavnej brány do
dvora vo vzdialenosti 5,8 metra sa po pravej strane nachádza vchod do rodinného domu, ktorý je
zabezpečený jednokrídlovými dverami v strede so sklenenou výplňou. V strede dvora sa nachádza
železný plot, ktorý oddeľuje záhradu. Celý pozemok je zabezpečený vpredu drevenou bránou, po

stranách stenami rodinných domov a dreveným a železným oplotením. K uvedenej zápisnici bola
vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca priestory dvora a vonkajšej časti domu rodiny X., ktorú súd
na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Súd oboznámil obsah priestupkového spisu a to záznamy o podaní vysvetlenia H. X., D. X. G. D. X.,

všetky zo dňa 05.06.2009 a rozhodnutia v tejto priestupkovej veci. D. X. (v zázname omylom uvedená
ako X.) uviedla, že dňa 15.05.2009 k nim na dvor prišla obžalovaná s gitarou. Obžalovaná začala na
jej mamu kričať, že ju udá a nadávala jej mame do píč a kuriev, pričom aj jej povedala, že ju ohovára
na obecnom úrade a tiež jej nadávala. Menovaná bola svedkom, ako H. X. povedal obžalovanej „už
mám toho dosť a prataj sa stade“, obžalovaná to odmietla a tak ju H. X. chytila za ruku pod pazuchu

a zapierajúcu a kričiacu obžalovanú vyviedol von. D. X.X. poprela, že by niekto obžalovanú fyzicky
napadol. Svedkyňa D. X. v ten istý deň podala v priestupkovom konaní vysvetlenie, že dňa 15.05.2009
k nim na dvor cez otvorenú bránu vošla obžalovaná aj s gitarou. Po príchode začala kričať, že ju udá
a D. X. pochopila, že ide o nastávajúce sväté prijímanie ich detí a že obžalovaná sa cíti byť ukrivdená.
Ako obžalovaná kričala, na záhradu vyšli jej dcéry D. a N.. Obžalovaná jej vynadala do píč a kuriev

a osočovala aj jej dcéru D.. Svedkyňa - poškodená bola zaskočená, pričom obžalovanú nenapadla.
Na to prišiel zozadu dvora jej manžel H., ktorý obžalovanej povedal „ už dosť a prataj sa stade“, čo
obžalovaná odmietla a manžel ju rukou pod pazuchou zapierajúcu a kričiacu vyviedol von. Svedkyňa -
poškodená poprela, že by obžalovanú napadla ona alebo niekto iný z rodiny. Svedok H. X. v zázname ztoho dňa uviedol, že obžalovaná po príchode na ich dvor sa nevhodne správala voči jeho rodine a tak po
slovách „už toho mám dosť a prataj sa stade“ ju chytil rukou za ruku pod pazuchu a kričiacu, že ich udá a
zapierajúcu ju vyviedol von pred bránu. Poprel, že by ju napadol. Rozhodnutím Pr-1032/2009/Ká zo dňa

03.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2009 bolo konanie v priestupkovej veci obv. D.
X. zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané.
Rozhodnutím Pr-662/2009úKá zo dňa 11.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2009 bolo
konanie v priestupkovej veci obv. H. X. zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané. Predmetom oboch priestupkových konaní vedených voči D. X. a

H. X. bolo konanie na tom skutkovom základe, že dňa 15.05.2009 okolo 12.30 hod. mali vo dvore ich
rodinného domu v W. po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadnúť obžalovanú tak, že ju mal
H. X. udrieť päsťou do ľavého ramena, maj ju chytiť za odev na chrbte a mal ju vytiahnuť von pred bránu
domu, a D. X. mala obžalovanú udrieť rukou do ľavého ramena a tiež mala do nej strkať rukami, čím
mala obžalovaná utrpieť ľahké zranenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a tieto súd
zároveň považoval z hľadiska potreby spravodlivého a zákonného rozhodnutia v danej trestnej veci
za postačujúce. Súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ale zároveň vo vzájomnej súvislosti tak, aby
informácie nimi získané boli dostatočným podkladom pre toto rozhodnutie.

Na základe výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní a jej dcéry P. A. z prípravného konania
vyplynulo, že dňa 15.05.2009 asi okolo 12.25 hod. išla obžalovaná so svojou dcérou na autobus do R.,
kde jej dcéra navštevovala hudobný krúžok. Nakoľko sa blížili k domu rodiny X. a obžalovaná videla
ich dcéru N. pred domom, povedala N., že ide k nim na návštevu, čo potvrdila vo svojej výpovedi z
prípravného konania aj dcéra N.. Na to N. vbehla do dvora. Ako uviedla samotná obžalovaná, vstup do

priestorov dvora je vymedzený drevenou bránou, ktorá bola v tom čase, keď k nej pristúpila obžalovaná
zatvorená ale nie zamknutá. Zo zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta činu vyplýva, že sa jedná o
dvojkrídlovú drevenú bránu, pričom na pravých dverách sa nachádza zámok a kľučka. Obžalovaná túto
bránu otvorila, vošla do priestorov dvora patriaceho k rodinnému domu a bránu za sebou zatvorila,
pričom toto uviedla sama vo svojej výpovedi a toto vo svojej výpovedi potvrdila aj jej dcéra P.. Ako

tiež uviedla, na bránu neklopala, nebúchala a tiež nepoužila zvonček, o ktorom je jej dcéra povedala,
že nefunguje. Obydlie je v ustanovení § 122 ods. 5 Trestného zákona vymedzené ako dom alebo byt
iného alebo iné priestory slúžiace na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako
súčasť obydlia uzavreté. Napokon uvedená definícia obydlia je súladná s tým, ako je obydlie definované
v článku 8 Dohovoru a článku 16 a 21 Ústavy Slovenskej republiky. Aj zo zápisnice o dodatočnej ohliadke

miesta činu a vyhotovenej fotodokumentácie tvoriacej jej súčasť vyplýva, že celý pozemok rodiny X.
je zabezpečený vpredu drevenou bránou, ktorú obžalovaná otvorila a cez ktorú na pozemok vstúpila,
po stranách sú steny rodinných domov a drevené a železné oplotenie. Uvedený dvor rodinného domu
je tak uzavretou súčasťou rodinného domu súpisného čísla XX a tvoria spoločne s domov uzavretý
celok užívaný ako súčasť obydlia a uzavretý drevenou bránou, ktorá oddeľuje vstup na tento pozemok z

verejnej komunikácie pred domom. Je teda nepochybné, že obžalovaná vstúpila do obydlia patriaceho
svedkyni - poškodenej D. X. a užívaného D. X.U., jej manželom H. X. a ich dcérami D. X. a N. X., pričom
všetci títo boli v tom čase v priestoroch domu alebo dvora.

Následne sa verzie obžalovanej na jednej strane a na druhej strane verzie svedkyne poškodenej D.

X. a svedkov D. X., H. X. a N. X. o udalostiach, ku ktorým došlo po vstupe obžalovanej do obydlia
rôznia. Obžalovaná poprela, že by komukoľvek nadávala alebo, že by jej niekto hovoril, aby opustila
priestory dvora rodinného domu. Ako uviedla, keď svedkyni poškodenej spomenula problémy, ktoré
majú ich dcéry, tá ju mala s krikom napadnúť, pričom svedkyňa D. X. sa mala tomu iba smiať. Súd
však takejto verzii obžalovanej neuveril, a to z dôvodu, že ňou opísané správanie sa tam zúčastnených

osôb je maximálne nepravdepodobné. Nie je zrejmé, prečo by svedkyňa - poškodená D. X. pri bežnej
komunikácii s obžalovanou, ktorá sama tvrdila, že sa správala nekonfliktne, bez akejkoľvek príčiny
fyzicky a bez slov napadla obžalovanú. Uvedené správanie svedkyne - poškodenej nepotvrdzuje vo
svojej výpovedi ani N. X., ktorá bola na dvore prítomná počas celého incidentu. Verzia poškodenej
sa naopak súdu javí ako pravdepodobnejšia, keď opísala obžalovanú po príchode k nim na dvor, ako

plnú hnevu a emócii, čo korešponduje s tvrdením samotnej obžalovanej, že do domu X. si išla vyjasniť
údajnú šikanu voči jej dcére a tiež zmenu pri nosení obetných darov. Svedkyňa - poškodená D. X. ako
aj svedkyňa D. X.Q. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní, svedkyňa -
poškodená aj v podanom trestnom oznámení a obe aj v zázname o podaní vysvetlenia v priestupkovomkonaní úplne, presne, detailne a bez akýchkoľvek rozporov opísali správanie sa obžalovanej, ktorá
vulgárne nadávala nielen svedkyni - poškodenej ale aj D. X.X. a po príchode H. X. zo stodoly do
priestorov dvora aj jemu. Opis udalostí týmito svedkami je z hľadiska bežného sociálneho správania

prijateľnejší ako opis obžalovanej, ktorá opisuje agresívne správanie D. X. a H. X., ku ktorému malo dôjsť
bez akéhokoľvek dôvodu alebo provokácie z jej strany, čo síce nie absolútne vylúčené, najmä u osôb s
anomálnou štruktúrou osobnosti s agresívnymi sklonmi, ale v tomto prípade je veľmi nepravdepodobné,
nakoľko nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tomto type poruchy osobnosti u všetkých
svedkov rodiny X.. Rovnako je aj mimoriadne nepravdepodobný vzorec údajného správania D. X.

opísaného obžalovanou, ktorá by sa počas fyzického útoku zo strany jej matky na obžalovanú mala tomu
smiať. Výpovede týchto svedkov na hlavnom pojednávaní pôsobili dôveryhodne a pravdivo, pričom na
všetkých bolo aj na hlavnom pojednávaní realizovanom s odstupom času od spáchania skutku vidieť
rozhorčenie nad správaním sa obžalovanej voči nim v ich obydlí a pred malým dieťaťom - N. X.. Preto
súd považuje verziu udalosti, ktorú opísali títo svedkovia za pravdivú, o čom svedčí aj logické správanie
sa H. X., ktorý obžalovanú vyviedol z ich domu násilím po predchádzajúcej výzve. Ak obžalovaná, ako

tvrdí nebola slovne agresívna a vyjadrila ochotu rešpektovať výzvy na opustenie domu, nie je súdu
zrejmé, prečo sa pri vyvádzaní z domu tomuto bránila držaním za stoly. Svedok toto svoje konanie
opísal ako dôsledok vulgárneho správania sa obžalovanej a nerešpektovanie opakovaných výziev na
opustenie domu. Takéto jeho správanie je z týchto dôvodov z pohľadu súdu prirodzené. Uvedené
konanie obžalovanej všetci svedkovi opísali aj v priestupkovom konaní. Svedkyňa P. A. mladšia nebola

svedkom toho, čo sa odohralo na dvore rodiny X.. Súd teda uzatvoril, že obžalovaná D. X., D. X. a H.
X. vulgárne nadávala v ich obydlí, pričom tak D. X. ako aj D. X. vo svojich výpovediach zhodne uviedli,
že D. X., ako vlastníčka domu so záhradou tri krát vyzvala obžalovanú, aby opustila ich obydlie a tiež ju
na to vyzval aj H. X. po tom, ako mu vulgárne vynadala, pričom obžalovaná tieto výzvy nerešpektovala
a v ich obydlí zotrvala, hoci podľa názoru súdu už pri prvej výzve jej nič nebránilo v tom, aby obydlie

dobrovoľne opustila. Toto nerešpektovanie výziev viedlo k tomu, že H. X. chytil obžalovanú za ľavú ruky
a napriek tomu, že sa obžalovaná bránila, vyviedol ju k bráne, túto otvoril a vystrčil ju pred bránu na
ulicu. Všetky tieto výpovede D.G. X., D. X. a H. X., doplnené výpoveďou N. X. konzistentným a logickým
spôsobom bez rozporov opisujú skutkový dej, ktorý sa odohral na dvore ich rodinného domu a ktorý
zodpovedá skutku uvedenom prokurátorom v obžalobe. Preto súd tento skutok bez úpravy prevzal do

výroku rozsudku, pretože má vykonaným dokazovaním za to, že tento sa stal tak, ako je tam opísaný.

Objektom trestného činu porušovania domovej slobody je záujem štátu na ochrane obydlia rámcovo
zakotvený v článku 8 Dohovoru a článku 16 a 21 Ústavy Slovenskej republiky. Obžalovaná svojím
konaním vnikla do obydlia poškodenej D. X. bez jej dovolenia a v tomto obydlí zotrvala aj napriek

tomu, že ju tak svedkyňa - poškodená D. X., ako spoluvlastníčka obydlia a tiež H. X. ako oprávnený
užívateľobydliavyzvali,abytotoobydlieopustila.Výzvyboliurobenéústne,atospôsobom,ktorýopísala
svedkyňa D. X. a svedkyňa D. X. slovami „choď preč“ a vypadni“ a H. X. obžalovanú vyzval raz slovami
„prataj sa stade“. Uvedená formulácia nevyvoláva z pohľadu súdu žiadne pochybnosti o skutočnej vôli
oprávnených osôb, aby obžalovaná ich obydlie opustila, čo táto nerešpektovala, v obydlí poškodenej

zotrvala a naďalej pokračovala vo verbálnych útokoch na D. X., D. X. a H. X., ktorý obžalovanú, hoci
táto sa bránila, vyviedol z ich obydlia tak, že ju odtiahol s použitím násilia k bráne, túto otvoril a vyviedol
obžalovanú na ulicu. Zranenia, ktoré obžalovaná pritom utrpela objektívne korelujú s konaním H. X.. O
tom, že obžalovaná odmietla opustiť obydlie svedčí aj výpoveď svedkov D. X., D. X. G. H. X. o tom,
že obžalovaná sa vyvedeniu z domu bránila tým, že sa chytala stolov na dvore. Svedok J.. R. uviedol

len udalosti nasledujúce po skutku, ktoré počul od obžalovanej a poukázal na zranenia obžalovanej,
ktoré boli objektivizované lekárskou správou J.. J.. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná obydlie D.
X. neopustila dobrovoľne a vzhľadom na skutočnosť, že bola opätovne vyzývaná na jeho opustenie,
zotrvala v tomto obydlí spôsobom, ktorý môže súd hodnotiť ako neoprávnené, pretože sa vzoprela
vôli vlastníčky obydlia, čím porušila jej právo na pokojné užívanie obydlia. Súd si v tejto súvislosti

dovoľuje poukázať na časť výpovede poškodenej D. X., ktorá uviedla, že ak by obžalovaná zazvonila
alebo zaklopala, ona by jej otvorila bránu a keby jej rozhovor s obžalovanou pri bráne vymedzujúcej
vstup do ich obydlia nebol príjemný, mohla bránu zatvoriť a konfliktu sa tak vyhnúť, čo ale za situácie,
že sa obžalovaná nachádzala v priestoroch ich domu urobiť nemohla. Uvedené vystihuje podstatu
nedotknuteľnosti obydlia v kontexte protiprávnosti konania obžalovanej. Pokiaľ sa jedná o samotný

vstup obžalovanej do obydlia, aj v tomto prípade obžalovaná nepostupovala v súlade s pravidlami, ktoré
vymedzujú ochranu obydlia, kedy sa nepresvedčila, či funguje zvonček na dverách a spoliehala sa na
informáciu dieťaťa - svojej dcéry, ktorá ako uviedla vo svojej výpovedi si len myslela, že X. nefunguje
zvonček, keď u nich predtým raz zvonila a nikto neotváral, čo mohlo indikovať aj tú skutočnosť, ženikto nemusel byť doma. Bolo zodpovednosťou obžalovanej, ako dospelej osoby, aby sa presvedčila o
funkčnosti zvončeka alebo aby využila iné možnosti na to, aby k bráne privolala niektorého z dospelých
členov rodiny (klopanie, búchanie). Napriek tomu do obydlia vošla, avšak toto jej konanie nepovažuje

súd za neoprávnené z hľadiska vzniku trestno - právnej zodpovednosti pri prečine porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko svoju návštevu ohlásila u N. X. a ako sa vyjadrila
aj poškodená D. X., ak by sa obžalovaná správala v ich dome slušne, proti jej prítomnosti aj za vyššie
uvedených okolností vstupu by nič nenamietala. Preto má súd za to, že vstup do obydlia poškodenej
nebol zo strany obžalovanej neoprávnený, ale až jej následný pobyt v obydlí proti vôli vlastníčky obydlia,

ktorá ju viackrát vyzvala, aby toto obydlie opustila sa stal neoprávneným, čo zakladá jej trestnoprávnu
zodpovednosť za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kedy
obžalovaná konaním opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku naplnila všetky formálne znaky tohto
prečinu. Obrana obžalovanej o nefunkčnosti zvončeka je teda vo vzťahu k trestnoprávnej zodpovednosti
jej osoby neúčinná. Obžalovaná uvedený prečin spáchala vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedela,
že svojím konaním môže porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je nedotknuteľnosť obydlia,

a pre prípad, že sa tak stane, bola obžalovaná s týmto uzrozumená /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Vzhľadomnaskutočnosť,ževtomtoprípadjednáoprečin,súdskúmalexistenciumateriálnehokorektívu
prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. „Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však
musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako
záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o
tom, či tu ide o materiálny korektív prečinu musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky
ostatné okolnosti napĺňajúce znaky prečinu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2016 sp. zn. 1Tdo

51/2015). Preto súd zameral dokazovanie aj na otázku existencie alebo neexistencie materiálneho
korektívu. Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, teda
znaky skutkovej podstaty porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, avšak
na korekciu prílišnej tvrdosti v zmysle zásady „ultima racio“ môžu byť v konkrétnom prípade použité
materiálne kritéria, ktoré keď sú všetky zohľadnené, môže súd dospieť k záveru o nízkej závažnosti

prečinu,ktorýtakniejeprečinom,čomázanásledokoslobodenieobžalovanéhospodobžalobyvzmysle
§ 285 písm. b) Trestného zákona. Materiálny korektív je súborom kritérií, ktoré musel súd aj v tomto
prípade zvažovať jednotlivo, ale zároveň ako celok a prihliadať na ich vzájomný pomer a vzťahy medzi
nimi.

V danom prípade obžalovaná konala spôsobom, ktorý nielen napĺňa formálne znaky prečinu podľa §
194 ods. 1 Trestného poriadku ale svojím vulgárnym správaním voči obyvateľom obydlia, do ktorého
vošla bez ich súhlasu, pozvania a ohlásenia výrazne narušila občianske spolunažívanie a dôstojnosť
týchto osôb. Svedkovia D. X. a D. X. aj s pomerne veľkým časovým odstupom od spáchania skutku na
hlavnom pojednávaní vyjadrili rozhorčenie nad týmto správaním obžalovanej a uviedli, že sa ich veľmi

dotklo. Dodnes ho pociťujú ako prejav zasahujúci do ich dôstojnosti. Aj keď týmto verbálnym prejavom
obžalovaná nenaplnila znaky trestného činu, je toto jej správanie okolnosťou, ktorú súd zohľadňuje
pri posudzovaní závažnosti jej konania, kedy neoprávnene zotrvala v obydlí iného a toto jej formálne
konanie bolo sprevádzané aj týmto „materiálny“ správaním. Rovnako následky jej konania menované
osoby pociťujú doposiaľ. Obžalovaná sama uviedla, že do obydlia vstúpila a v ňom zotrvala v úmysle

„vyjasniť“ si okolnosti údajného nepriateľského správania sa voči jej dcére zo strany rodiny X. a nesenia
obetnýchdarovna1.svätomprijímaní.Tedaokolnosť,zaktorejbolčinspáchanýapohnútkaobžalovanej
je už zo samotnej podstaty formou odvety obžalovanej voči rodine X.. Obžalovaná tiež prečin spáchala
vo forme nepriameho úmyslu, čo opätovne zvyšuje jeho závažnosť. Všetky tieto súdom posudzované
kritéria, ktoré boli predmetom dokazovania spoločne a vo vzájomnej súvislosti vedú súd nutne k záveru,

že závažnosť konania obžalovanej nebola len nepatrná a teda uplatnenie materiálneho korektívu v
zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona v tomto prípade neprichádza do úvahy. Preto konanie obžalovanej
je nutné posudzovať ako prečin v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s mierou závažnosti
vyššou ako nepatrnou.

Obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov a ani v registri priestupkov. Zo správy Obce
Toporec vyplýva, obžalovaná patrí ku konfliktným a menej obľúbeným občanom. Užívanie alkoholických
nápojov u obžalovanej nezistili. Z pracovného posudku jej zamestnávateľa vyplýva, že obžalovanásvoju prácu vykonáva svedomito, dodržiava pracovnú disciplínu, v kolektíve je obľúbená. Problémy so
spolupracovníkmi sa nevyskytli. Celkovo ju možno hodnotiť ako nekonfliktný typ.

Obžalovaná k správe obce uviedla, že so starostom obce mala spor, ktorý medializovala a preto je
posudok voči nej účelový.

U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Nakoľko súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť,

pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností, súd zákonom stanovenú trestnú sadzbu uvedenú v
§ 194 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí 0 až 2 roky upravil v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona znížením jej hornej hranice o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste ukladal trest v upravenej
trestnej sadzbe od 0 až 16 mesiacov.

Nakoľko obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a a to aj po jeho spáchaní, pričom

od skutku už uplynulo viac ako 9 rokov, túto okolnosť súd hodnotí v prospech obžalovanej do tej miery,
že uloženie trestu odňatia slobody, hoci aj pri podmienečnom odklade by nezodpovedalo dobe, ktorá
uplynula od spáchania skutku a tiež osobe obžalovanej. Preto súd volil formu alternatívneho trestu v
podobe peňažného trestu, pričom nápravu obžalovanej je podľa názoru súdu možné dosiahnuť aj bez
uloženia trestu odňatia slobody. Peňažný trest na dolnej hranici vo výmere 200,- Eur zároveň zohľadňuje

dobu od spáchania skutku, pričom doba trestného konania nebola ovplyvnená konaním obžalovanej.
Preto súd uložil obžalovanej peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 1
mesiac. Tento trest bude pre obžalovanú dostatočnou sankciu za porušenie zákonom chránených
práv, teda práva na obydlie, do ktorého svojím konaním zasiahla. Súdne konanie trvajúce 8 rokov o
prečine v prípade dovtedy bezúhonnej osoby, ktorou je obžalovaná nemôže viesť k záveru o inom druhu

alebo výške trestu, ktorý by zodpovedal zásadám primeranosti trestnej represie vzhľadom na povahu
spáchaného prečinu.

Nakoľko si poškodená náhradu škody neuplatnila, súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.