Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200846
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418200846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, zast.
JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, proti žalovanej: T. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G. J., A. XX, o zaplatenie 1.978,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. októbra 2018 č. k. 4C/12/2018-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.240,37 eura zastavil. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 144 a § 145 CSP, § 100 ods. 1, § 101, § 696 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1 až 5, § 8a ods. 1 až 4, § 8b ods. 1 až 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov nebytových priestorov účinného k 03. 02. 2006 a § 3, 4, 10 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy č. V 3918/2004
zo dňa 29. 10. 2004 sa žalovaná stala vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v G. J. na ul. A. č. XX, č.

bytu 4, na prízemí bytového domu zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. G. J. ako parcela registra C
č. 4184 - bytový dom súp. č. 4020 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele 5401/229259. Zároveň žalovaná pristúpila aj k Zmluve o výkone správy
dňa 03. 02. 2006. Žalovaná bola povinná v zmysle predmetnej zmluvy uhrádzať žalobcovi ako správcovi
správcomstanovenépreddavkyzaplneniaspojenésužívanímbytudodanévlastníkomaplatiťsprávcovi
mesačne príspevok na výkon správy, ako aj uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv
vo výške schválenej vlastníkmi a na účet vlastníkov. Žalovaná prestala riadne uhrádzať tieto platby,

takto žalovanej vznikol nedoplatok na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv v celkovej výške
551,24 eura za obdobie od 01. 12. 2010 do 31. 01. 2018 a za toto isté obdobie dlhoval žalovaný na
službách spojených s užívaním bytu a za mesačný príspevok na výkon správy vo výške 63,41 eura.
Žalobca si v zmysle čl. IV bod 3 zmluvy o výkone správy účtoval aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu
vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom úroky k 31. 01. 2018 činili
319,10 eura a zmluvná pokuta sumu 1.044,64 eura. Tieto skutočnosti boli preukázané z obsahu Zmluvy
o výkone správy z 03. 02. 2006 a zo sumárnej analýzy platieb žalovaného za obdobie od 01. 12. 2010

do 31. 01. 2018. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol dňa 21. 03. 2018 námietku premlčania
uplatneného nároku do 16. 02. 2015, a to voči platbám do fondu prevádzky, údržby a opráv, voči platbám
naslužbáchspojenýchsužívanímbytuazamesačnýpríspevoknavýkonsprávy,akoajvočiuplatneným
úrokom z omeškania voči uplatnenej zmluvnej pokute. Na námietku premlčania reagoval žalobca tak, ževo svojom prvom podaní z 03. 05. 2018 uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.573,94 eura
späť, ale uplatnil si nedoplatok za ďalšie obdobie, a to od 01. 02. 2018 do 31. 03. 2018, avšak nepožiadal
o zmenu a rozšírenie žaloby, pretože mal za to, že žalovaná suma činí 1.978,39 eura a suma, ktorú si

týmto podaním uplatnil, a to vo výške 404,45 eura po späťvzatí sumy 1.573,94 eura činí už žalovanú
sumu 1.978,39 eura. Následne podaním z 25. 05. 2018 na výzvu súdu žalobca uviedol, že naozaj si
uplatňuje nárok za ďalšie dva mesiace, a to do 31. 03. 2018 a vyčíslil si nedoplatok na sumu 404,45
eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 218,39 eura, počnúc od 01. 04. 2018 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo sumy 218,39 eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia. K

tomuto podaniu žalobca pripojil sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018,
z ktorej súd zistil, že k 31. 12. 2015 nemal žalovaný vôbec žiadny nedoplatok na službách, k 31. 12.
2016 nemal taktiež žalovaný žiadny nedoplatok na službách, k 31. 12. 2017 činil nedoplatok žalovaného
sumu 98,92 eura a k 31. 03. 2018 činil tento nedoplatok vyúčtovaný žalobcom sumu 110,89 eura, pričom
žalobca v mesiaci február 2018 účet žalovaného zaťažil sumou 118,50 eura pod uvedením položky IDU,
čo žalobca nevedel súdu konkretizovať, za čo tento nedoplatok žalovanému vznikol, tvrdil, že sa jedná

o interný účtovný doklad. Zo sumárnej analýzy platieb za fond opráv za obdobie od 01. 03. 2015 do 31.
03. 2018 súd zistil, že k 31. 12. 2015 mal žalovaný nedoplatok vo výške 40,32 eura, k 31. 12. 2016 mal
žalovaný nedoplatok vo výške 300,97 eura, k 31. 12. 2017 činil nedoplatok žalovaného sumu 527,16
eura a k 31. 03. 2018 činil tento nedoplatok vyúčtovaný žalobcom sumu 599,40 eura. Zo sumárnej
analýzy platieb úrokov z omeškania za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018 súd zistil, že k 31. 12.

2015 evidoval žalobca úroky z omeškania vo výške 289,06 eura, pričom tieto úroky k 01. 03. 2015 činili
sumu 286,72 eura, k 31. 12. 2016 evidoval žalobca úroky z omeškania vo výške 298,87 eura, k 31. 12.
2017 evidoval žalobca úroky z omeškania vo výške 316,72 eura a k 31. 03. 2018 evidoval žalobca úroky
z omeškania vo výške 323,79 eura. Zo sumárnej analýzy platieb zmluvných pokút za obdobie od 01. 03.
2015 do 31. 03. 2018 súd zistil, že k 31. 12. 2015 evidoval žalobca výšku zmluvnej pokuty 935,05 eura,

pričom zmluvná pokuta k 01. 03. 2015 činila sumu 922,61 eura, k 31. 12. 2016 evidoval žalobca výšku
zmluvnej pokuty 967,16 eura, k 31. 12. 2017 evidoval žalobca výšku zmluvnej pokuty 1.035,99 eura a k
31. 03. 2018 evidoval žalobca výšku zmluvnej pokuty 1.061,77 eura. Takto žalobca evidoval nedoplatok
u žalovaného v celkovej výške 2.095,85 eura za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018. Po ďalšej
úprave petitu z 03. 09. 2018, v ktorej žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

738,02 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 599,40 eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty vo výške 0,5 promile denne zo sumy 599,40 eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia,
ktorú súd uznesením zo 04. 10. 2018 pripustil, si žalobca vyčíslil nedoplatok do fondu opráv a údržby vo
výške 599,40 eura, úroky z omeškania za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018 vo výške 29,84 eura
a za toto isté obdobie zmluvnú pokutu vo výške 108,78 eura. Žalobca predložil ďalšie nové vyúčtovanie

nedoplatkov za služby, za fond opráv a úrokov z omeškania a zmluvné pokuty. Žalovaná namietala, že
pravidelne mesačne platila priamo do pokladne žalobcu mesačné preddavky, z vyúčtovaní, na ktorých
mala v danom roku preplatok, žiadala, aby žalobca sumu preplatku použil na úhradu jeho nedoplatku.
Žalovaná súdu ďalej preukázala, že za obdobie od 13. 01. 2015 do 20. 04. 2016 zaplatila žalobcovi
sumu 1.852,60 eura a za obdobie od 28. 06. 2016 do 28. 02. 2018 sumu 1.850 eur.

1.2. V zmysle čl. IV bod 1, 2, 3 Zmluvy o výkone správy, vlastníci bytu sú povinní mesačne vopred
uhrádzať na účet vlastníkov správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu
dodané vlastníkom a mesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv na
účet vlastníkov vo výške schválenej vlastníkmi, platiť správcovi mesačne príspevok - poplatok za výkon

správy. V prípade omeškania s platbami sú vlastníci povinní zaplatiť úrok z omeškania, ktorého výška
je určená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu vo výške
2,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatku spojeného s užívaním bytu vo
vlastníctve žalovaného, vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca ako správca je oprávnený v mene

vlastníkov bytov vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne vo svojom mene a na účet vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, pričom vlastníci bytov splnomocňujú správcu na základe zmluvy o výkone
správy na právne úkony v jeho mene v rozsahu zabezpečenia povinnosti správcu. Vlastník bytu, takisto
v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy je povinný mesačne vopred uhrádzať na účet vlastníkov
správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu dodané vlastníkom a preddavky

do fondu prevádzky, údržby a opráv na účet vlastníkov schválenej vlastníkmi, ako aj platiť správcovi
mesačne príspevok - poplatok za výkon správy. Strany sporu v tejto zmluve si dohodli pre prípad
omeškania s platbami zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca sa na základetýchto skutočností domáhal zaplatenia nedoplatku na službách, na fonde údržby, opráv a prevádzky
a poplatku za výkon správy za obdobie od 01. 12. 2010 do 31. 01. 2018 od žalovaného. Žalovaný
v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, na ktorú súd z úradnej moci

prihliadol a nárok žalobcu za obdobie od 01. 12. 2010 do 16. 02. 2015 považoval za premlčaný. Takisto
žalobca akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným a žalobu v časti o zaplatenie sumy
1.240,37euravzalspäť.Súdposudzovaluplatnenýzvyšnýnárokzostranyžalobcu,atovovýške698,02
eura,pričomžalobcaposlednouzmenoupetitužalobyžiadalpriznaťsumu738,02euraspríslušenstvom,
keď si nárok uplatnil za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018. Z predložených dôkazov zo strany

žalobcu, ako aj z námietok vznesených žalovanou, súd zistil, že žalovaná za predmetné obdobie, t. j.
od 01. 03. 2015 do 28. 02. 2018, zaplatila žalobcovi celkovo sumu 3.502,20 eura. Keď žalovaná mala
platiť mesačne za služby sumu 62,32 eura v roku 2015, tak žalovaná za rok 2015 mala uhradiť sumu
623,20 eura (10 mesiacov), keď žalovaná mala platiť mesačne za služby sumu 62,32 eura v roku 2016
do marca 2016 a od apríla 2016 sumu 82,12 eura, tak žalovaná za rok 2016 mala uhradiť sumu 999,16
eura, keď žalovaná mala platiť mesačne za služby sumu 82,12 eura v roku 2017 do marca 2017 a

od apríla 2017 sumu 74,49 eura, tak žalovaná za rok 2017 mala uhradiť sumu 991,26 eura a za rok
2018 do 31. 03. 2018 sumu 223,47 eura, teda spolu 2.837,09 eura. Čo sa týka platieb do fondu opráv,
táto výška platieb bola od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018 konštantná, jednalo sa o sumu 24,08 eura
mesačne, teda žalovaná mala zaplatiť spolu sumu 890,96 eura. Žalobca si účtoval od žalovanej zmluvnú
pokutu vo výške 108,78 eura a úrok z omeškania vo výške 29,84 eura za obdobie od 01. 03. 2015

do 31. 03. 2018. Žalobca v priebehu konania predložil súdu celkovo tri sumárne analýzy platieb, prvú
za obdobie od 01. 12. 2010 do 31. 01. 2018, ďalšiu za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018 a
následne predložil prehľad položiek s priradením platieb za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018,
pričom posledné dva doklady v časti uplatnenia prostriedkov, ktoré mala žalovaná vyplatiť do fondu
oprávsadiametrálneodlišujú.Kýmvsumárnejanalýzeplatiebzostranyžalovanejbolizapočítanéplatby

do fondu opráv v celkovej výške 91,08 eura, v prehľade položiek s priradením platieb za obdobie od
01. 03. 2015 do 31. 03. 2018, už tieto platby nefigurujú. Ďalej žalobca nevedel konkretizovať, prečo
žalovanej v mesiaci február 2018 pripočítal nedoplatok vo výške 118,50 eura titulom IDU, za čo bol tento
nedoplatok odpočítaný a čoho sa týkal. Žalovaná súdu predložila predpis mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platný od 01. 05. 2017, z ktorého vyplýva, že do fondu prevádzky, údržby a opráv

mala žalovaná uhrádzať sumu 6,62 eura mesačne, pričom žalobca žalovanej vyčíslil platby do fondu
opráv vo výške 24,08 eura, ktorých výšku nevedel presne špecifikovať. S poukazom na tú skutočnosť,
že žalobca ako strana sporu je tou stranou, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno a ktorý je povinný presne
v žalobe konkretizovať svoj nárok, pri peňažnom plnení konkretizovať dôvodnosť a výšku nároku, ako
aj obdobie, za ktoré si tento nárok uplatňuje a v tomto prípade žalobca trikrát upravoval petit žaloby

a výšku nedoplatku žalovanej, ale ani v jednom prípade nevedel riadne zdokladovať na základe čoho
si uplatňuje nedoplatok vo výške, ktorý si vyčíslil. Žalovaná predložila v priebehu konania dôkazy, že
riadne uhrádzala peňažné plnenia v prospech správcu, a to za už posledné žalované obdobie od 01. 03.
2015 do 31. 03. 2018 vo výške predpísanej a stanovenej správcom v zmysle zmluvy o výkone správy.
Žalobca v konaní nevedel preukázať a neuniesol dôkazné bremeno, keď výšku nedoplatku žalovanej

za to isté obdobie vyčíslil trikrát a vždy v inej výške, takto súd považoval nárok uplatnený žalobcom za
zmätočný a nepreskúmateľný, teda súd nevedel vyhodnotiť z podaní žalobcu, v akej výške bol konkrétne
nedoplatok žalovanej a z čoho tento nedoplatok pozostával. Za týchto okolností nezostalo súdu nič iné
ako žalobu žalobcu pre tieto nedostatky zamietnuť.

1.3. Žalobca si uplatnil od žalovanej aj zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie, za ktoré bola
žalovaná v omeškaní s plnením. Napriek vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej, si žalobca
naďalej uplatňoval úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu, pričom počiatočný stav pri úrokoch z
omeškania k 01. 03. 2015 si vyčíslil vo výške 285,37 eura a počiatočný stav pri zmluvných pokutách vo
výške 922,61 eura. Takto od 01. 03. 2015 mesačne žalovanej účtoval k počiatočnému stavu ďalší úrok z

omeškania a zmluvnú pokutu, pričom zo žaloby a z jej doplnení, ani z dôkazov predložených žalobcom
nebolo zrejmé, z akej sumy a za aké obdobie si žalobca zmluvnú pokutu a úrok z omeškania uplatňuje.
V tejto časti považoval súd žalobu taktiež za nepreskúmateľnú, keď žalobca titulom nezaplatených
poplatkov z omeškania k 31. 12. 2017 účtoval žalovanej sumu 1.352,71 eura, čo v konaní nebolo
preukázané, za aké obdobie a z akých súm si žalobca poplatok z omeškania účtoval. Vzhľadom na to,

súd žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v
konaní žalovanej ich náhradu nepriznal, aj keď bola žalovaná plne úspešná, ale žiadne trovy jej v konaní
nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,odôvodniac
ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd žalobu proti žalovanej zamietol v
podstate preto, lebo nárok žalobcu považoval za zmätočný a nepreskúmateľný, a teda v konečnom

dôsledku súd nevedel vyhodnotiť, v akej výške bol konkrétny nedoplatok žalovanej a z čoho pozostáva.
Súd argumentoval tým, že žalovaná súdu predložila predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu
platnýod01.05.2017,zktoréhovyplýva,žedofonduprevádzky,údržbyaoprávmalažalovanáuhrádzať
sumu 6,60 eura, a nie 24,08 eura, ako to vraj žalobca žalovanej vyčíslil. Súd uviedol, že žalobca nevedel
špecifikovať, prečo si žalobca uplatnil nárok v mesačnej výške 24,08 eura, avšak súd už neuviedol, že

po tom, čo žalovaná súdu predložila písomný dôkaz vo forme predpisu mesačnej zálohovej úhrady za
užívanie bytu platný od 01. 05. 2017, tento dôkaz nedala k nahliadnutiu právnemu zástupcovi žalobcu.
Keby tak súd prvej inštancie učinil, potom z predpisu mesačnej zálohovej úhrady platného od 01. 05.
2017 pre žalovanú je zrejmé, že suma 24,08 eura mesačne zahŕňa platbu do fondu prevádzky, údržby
a opráv, ale aj úhradu jednotlivých splátok stavebnej pôžičky, ktorú si prostredníctvom a v zastúpení
žalobcu zobrali vlastníci bytového domu na rekonštrukciu a údržbu tohto bytového domu. Žalovaná

ako bývalá dôverníčka bytového domu, v ktorom aj v súčasnosti býva, veľmi dobre vedela, že bolo
odsúhlasené zo strany vlastníkov bytového domu, že jednotliví vlastníci budú splácať pôžičku do fondu
údržby a opráv a žalobca z uvedeného fondu potom veriteľovi mesačne podľa dohodnutej zmluvy o
úverevovýškejednotlivýchmesačnýchsplátokúverspláca.Zaúvervlastnícibytovéhodomuručiapráve
akumulovanými prostriedkami vo fonde údržby a opráv. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná

vedome zavádzala súd prvej inštancie, keď tvrdila, že do fondu údržby a opráv má platiť mesačne len
čiastku rádovo niekoľko eur. Žalovaná si je vedomá toho, že aj keď žalobca má právo vymáhať od
jednotlivých vlastníkov nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu a do fondu údržby a opráv,
finančné prostriedky akumulované vo fonde nie sú majetkom a vo vlastníctve pre žalobcu, ale ide o
finančné prostriedky všetkých vlastníkov. Fond je zriadený práve za účelom zabezpečenia príslušných

finančných prostriedkov, ktoré slúžia na údržbu a opravu bytového domu a to tak, aby sa finančné
prostriedky nemuseli vymáhať osobitne a ad hoc. Nárok žalobcu v zmysle uznesenia o pripustení zmeny
petitu žaloby na ústnom pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2018 je, čo do základu a čo do výšky,
dôvodný. Napriek tomu, že v priebehu konania jednak pre uplatnenú námietku premlčania, a jednak
pre započítanie individuálneho účtovného dokladu tzv. IDU, a jednak aj vzhľadom na časový odstup a

meniacu sa skutkovú a právnu situáciu žalobca musel svoj nárok korigovať. Nesúhlasí preto s právnym
názorom súdu, že nárok je zmätočný a nepreskúmateľný. Z predložených dokladov, či už zo strany
žalobcu, alebo žalovanej mal možnosť súd prvej inštancie správne zistiť skutkový stav, a teda výšku
záväzku žalovanej spolu s príslušenstvom, a mal možnosť zistiť a určiť obdobie, za ktoré žalovaná svoje
záväzky riadne a včas neplnila a z predložených dôkazov mal súd možnosť zistiť, že tvrdenie žalovanej

je účelové a zavádzajúce a že dobre vie, že výška jej dlhu je práve taká, akú si žalobca uplatnil po zmene
petitu dňa 04. 10. 2018. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
ažalovanúzaviazalzaplatiťžalobcovi738,02euras5%úrokomzomeškaniaročnezosumy599,40eura
od 01. 04. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo sumy 599,40 eura od
01. 04. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú

na náhradu trov právneho zastupovania v prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní v rozsahu 100%.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že namieta tvrdenia žalobcu, že zavádzala
súd prvej inštancie. Všetky jej vyjadrenia ako účastníčky konania sa opierali, opierajú a budú opierať
výlučne o dôkazy, ktoré v konaní predložila, ktoré predkladá ako prílohu tohto vyjadrenia a ktoré si

zadovážila priamo od žalobcu po obdržaní poslednej výzvy súdu zo dňa 13. 11. 2018 na vyjadrenie k
odvolaniu žalobcu. Všetky ňou predkladané dôkazy získala zákonným spôsobom, žiadnym spôsobom
si ich neprispôsobovala a nedotvárala. Dôkazné bremeno v smere preukázania nároku žalovaného
žalobcom je výlučne na strane žalobcu, žalobca ani žalobou a ani v priebehu konania do momentu
vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť ním

žalovaného nároku, na vytýčených pojednávaniach sa jeho zástupca jednak nevedel k niektorým
žalobcom uvádzaným skutočnostiam vyjadriť, respektíve na základe úpravy súdu vyžiadané podklady
nepredložil. Predkladá súdu predpis mesačnej zálohovej úhrady platný od 01. 06. 2018, z obsahu
ktorého je zrejmé, že súčasťou tzv. predpisu je aj platba za fond prevádzky, údržby opráv a dve splátky
stavebnej pôžičky označené ako splátka do fondu v sume 14,78 eura a v sume 2,68 eura, ktoré plní.

Predkladá aj sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 11. 2015 do 20. 11. 2018, ktorého autorom je
žalobca a ktoré jej na jej žiadosť vydal. V ostatnom sa pridržiavala jej písomného vyjadrenia k žalobe a
napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny a zákonný potvrdiť.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciebeznariadeniaodvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej k zaplateniu sumy 1.978,39 eura (za
obdobie od 01. 12. 2010 do 31. 01. 2018) s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 614,65 eura,
počnúc od 01. 02. 2018 až do zaplatenia, a zmluvnej pokuty vo výške 0,5 promile denne zo sumy 614,65

eura, počnúc od 01. 02. 2018 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Po tom, ako žalovaná
vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania voči nároku pred dátumom 16. 02. 2015 v sume
1.391,40 eura, žalobca v podaní zo dňa 03. 05. 2018 uviedol, že berie späť žalobu v časti nároku do 16.
02.2015azároveň uviedol, žežiadaodžalovanej zaobdobieod01.03.2015do31.03.2018(žalované
obdobie rozšíril o dva mesiace) zaplatiť sumu 404,45 eura a v časti zaplatenia sumy 1.573,94 eura berie
žalobcu späť. Po výzve súdu, aby právny zástupca žalobcu špecifikoval, v akej časti došlo k späťvzatiu

žaloby, keď rozšíril obdobie, za ktoré sa domáha plnenia, ale zmenu petitu nenavrhol, právny zástupca
žalobcu súdu v podaní zo dňa 24. 05. 2018 uviedol, že žiada, aby súd konanie v časti zaplatenia sumy
1.573,94 eura zastavil a tiež uviedol, že podľa jeho názoru nie je potrebné žalobu rozširovať, keď v
konečnom dôsledku žiada priznať menej, ako pôvodne navrhoval. Následne na pojednávaní dňa 20.
08. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada pripustiť zmenu petitu v časti uplatneného nároku

a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 404,45 eura s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 218,39 eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo
sumy 218,39 eura, počnúc od 01. 04. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku, teda v časti zaplatenia sumy 1.573,94 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 614,65
eura od 01. 02. 2018 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,5 promile denne zo sumy 614,65 eura

od 01. 02. 2018 do zaplatenia vzal žalobu späť. Toto pojednávanie bolo odročené, pričom súd vyzval
právneho zástupcu žalobcu na predloženie novej analýzy platieb s vypočítaným úrokom z omeškania,
ako aj poplatkom z omeškania za obdobie od 03/2015 do 03/2018, ako aj predloženie dokladu o tom, na
čo a za akým účelom bola odúčtovaná v 02/2018 suma 118,50 eura z účtu služieb žalovanej. Na výzvu
súdu reagoval právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 03. 09. 2018, v ktorom uviedol, že žiada, aby

súd pripustil zmenu petitu v časti uplatneného nároku a žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy
738,02 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 599,40 eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo sumy 599,40 eura, počnúc od 01. 04. 2018 až do
zaplatenia a vo zvyšku, teda o zaplatenie sumy 1.240,37 eura, vzal žalobu späť. Na pojednávaní dňa
04. 10. 2018 právny zástupca žalobcu trval na poslednej úprave žaloby z 03. 09. 2018 a žiadal, aby súd

pripustil zmenu žaloby. Zároveň uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.240,37 eura berie späť.
Súd prvej inštancie na pojednávaní uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobca
domáha od žalovanej zaplatenia sumy 738,02 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 599,40
eura od 01. 04. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo sumy 599,40 eura
od 01. 04. 2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Následne súd prvej

inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.240,37 eura zastavil. V dôsledku odvolania
žalobcu je napadnutý rozsudok predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),

tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie, vychádzajúc z preukázaných tvrdení strán, vec správne právne posúdil a jeho
záver o zamietnutí žaloby je správny, pričom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd

stotožňuje a odkazuje naň. K námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Konanie v danej veci začalo dňa 16. 02. 2018, a teda celé konanie prebehlo už za účinnosti
nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 06. 2016. Tento zákon
už vo svojich základných zásadách (čl. 8) uvádza, že strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Na tento článok následne nadväzujú ďalšie ustanovenia tohto
zákona, z ktorých pre stranu ako jedna zo základných povinností vyplýva povinnosť tvrdiť. Stranu sporu
zaťažujevkonaníbremenotvrdenia.Schopnosťstranysporuuniesťbremenotvrdeniaspolusdôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie

otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia
má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotnéhoprávaspôsobiléprivodiťjejúspechvspore.Procesnejpovinnostistranysporuuviesťskutkové
tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak

bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

12. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

13. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

14. Povinnosť žalovanej platiť preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu dodané vlastníkom,
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj poplatok za výkon správy vyplýva tak zo
zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj z ustanovenia čl. IV bod 1, 2 zmluvy o výkone správy, ku ktorej
žalovaná pristúpila. Povinnosťou žalobcu ako správcu je zabezpečiť vyúčtovanie skutočných nákladov

za poskytnuté plnenia. V danej veci si žalobca splnil povinnosť tvrdenia, keď tvrdil, že žalovaná má za
obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018 nedoplatok na službách, poplatkoch do fondu opráv, úrokoch
a zmluvných pokutách, avšak tieto svoje tvrdenia nepreukázal dôkazmi, ktoré by tieto jeho skutkové
tvrdenia preukazovali, keď v priebehu konania predložil dve sumárne analýzy platieb a následne prehľad
položiek s priradením platieb za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2018, pričom tieto dôkazy sa

odlišujú. Napriek tomu, že po žalovanou vznesenej námietke premlčania ju akceptoval a za obdobie
do konca februára 2015 vzal žalobu späť, zo sumárnej analýzy platieb vyplýva, že k 01. 03. 2015
činili úroky z omeškania sumu 285,37 eura a zmluvná pokuta sumu 922,61 eura, z čoho je zrejmé,
že nárok žalobcu je zmätočný, jeho výška z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, žalobca vkonaní neuniesol dôkazné bremeno, preto je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby správny. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil. K námietke žalobcu v odvolaní odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ sa chcel

právny zástupca žalobcu na pojednávaní oboznámiť s dôkazom - predpisom mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platnom od 01. 05. 2017, ktorý predložila žalovaná, mal o to súd požiadať, pričom keďže
ide o doklad vydaný práve žalobcom, jeho obsah by mu mal byť známy. To, že v sume 24,08 eura je
zahrnutý fond prevádzky, údržby a opráv vo výške 6,62 eura, stavebná pôžička 14,78 eura a stavebná
pôžička 2,68 eura, je zrejmé práve z dokladu predloženého žalovanou, pričom samotná táto skutočnosť

nemá vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

15. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že v priebehu konania došlo k procesnému pochybeniu,
keď po tom, ako žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 1.573,94 eura s príslušenstvom späť,
konanie v tejto časti nezastavil a následne zastavil konanie len v časti zaplatenia sumy 1.240,37 eura.
Späťvzatie žaloby nie je možné odvolať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.

mája 1998 sp. zn. 6Obo 27/98), preto mal súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby v sume 1.573,94 eura
s príslušenstvom v tejto časti konania zastaviť, a pokiaľ došlo následne k rozšíreniu žaloby o ďalšie
obdobie a aj k zmene výšky žalovanej sumy, napriek tomu, že právny zástupca žalobcu uvádzal, že nie
je potrebné rozhodnúť o rozšírení žaloby, mal súd jeho úkony posudzovať podľa obsahu a následne
na ne aj procesne reagovať. Uvedené však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom

podľa CSP odvolací súd prihliada ex offo už len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, pričom
tieto procesné pochybenia neboli v odvolaní namietané (§ 380 ods. 2 CSP).

16.Otrovách odvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1a§225ods.1CSP,akeďže
žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).