Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200250
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobkyne: N. E.ć.,

nar. XX.XX.XXXX, E. štátnej príslušnosti, v súčasnosti pobytom D. F. O. U. H., Slovenská republika,
číslo cestovného dokladu - cestovný pas E. Č.. XXXXXXXXX, zastúpená Ligou za ľudské práva,
občianske združenie, so sídlom Baštová 5 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 09.04.2019 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-242-24/2018-Ž zo 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-242-24/2018-Ž zo 26.02.2019 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobkyni azyl a súčasne v
zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol jej doplnkovú ochranu. V odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinka N. E. po príchode na územie SR dňa XX.XX.XXXX

pred pracovníkmi O. K. D. T. požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na
území SR z dôvodu, že tu chce pracovať, pretože na Slovensku je stabilná a právna politika. Chce sa
naučiť slovenský jazyk a chce tu ostať žiť.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza, že so žalovanou bol dňa XX.XX.XXXX
spísaný Dotazník žiadateľa o udelenie azylu (ďalej len „Dotazník"), v ktorom odôvodnila svoju žiadosť v
azylovom konaní na území SR. Počas neho popísala svoj doterajší život v E. a spôsob akým spôsobom

pricestovalismanželomB.W.naSlovensko.Napohovoreuviedla,žeoudelenieazylužiadazpolitických
dôvodov, ktoré v konaní popísala ako nelojálnosť voči novej vláde (v roku 1998), ktorá požadovala od
zamestnancov v štátnych inštitúciách a na univerzitách podpísanie lojálnosti.

3. Ďalej v odôvodnení žalovaný správny organ ohľadom osoby žalobkyne uviedol: „V roku 2007 sa
pokúsila o samovraždu a preto bola hospitalizovaná na oddelení psychiatrie v meste E., kde jej bola
stanovená diagnóza schizofrénia. Ako ďalej uviedla, bola obvinená z toho, že dusila dieťa a rozbila

cudzie auto, čo jej však na súde dokázané nebolo. Na súde jej bola podľa vlastného vyjadrenia
odobratá možnosť pracovať a každý mesiac jej bolo nariadené hlásiť sa u svojho lekára. Viackrát bola
hospitalizovaná na oddelení psychiatrie v meste E.. Ako sama uviedla bolo to z dôvodu, že sa v afekte
vyjadrovala, že chce niekoho zabiť. Dňa XX.XX.XXXX jej prišiel telegram zo špeciálnej nemocnice vmeste U. L., kde bolo podľa jej slov uvedené, že sa neozvala ohľadne nástupu na liečenie a že ju chcú
doživotne zavrieť na psychiatriu. Chce viesť normálny život, chce sa zamestnať. Nie je schizofrenik a
obáva sa toho, že bude doživotne zavretá na psychiatrii. Na záver uviedla, že to čo sa s ňou deje je

tichá likvidácia od štátu.“ Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

4. Počas konania dňa 05.02.2019 bolo pred vydaním rozhodnutia migračnému úradu zaslané
stanovisko splnomocnenej právnej zástupkyne. Vo svojom stanovisku doručenom migračnému úradu
splnomocnená zástupkyňa žalobkyne žiadala migračný úrad o zváženie udelenia azylu z humanitných

dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a to z dôvodu, že duševná choroba je signifikantným znakom
zraniteľnej osoby a patrí a medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov.

5. Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že z výpovede žalobkyne je zrejmé,
že v krajine pôvodu nikdy nečelila žiadnym problémom zo strany štátu ani neštátnych pôvodcov,
ktoré by mohli byt' považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, kedy

sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie
základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným
spôsobom. Dôvody, na ktorých žalobkyňa založila svoju žiadosť o udelenie azylu a to, že chce tu ostať
žiť, pracovať a naučiť sa slovenský jazyk, nijakým spôsobom nekorešpondujú s definíciou utečenca v
zmysle Ženevského dohovoru a ani zákona o azyle.

6. Čo sa týka politického dôvodu jej žiadosti a to, že podľa jej vlastných vyjadrení (informácie z
Dotazníka) robila počas štúdia na vysokej škole neoficiálne účtovníctvo pre súkromných podnikateľov,
ktorí nelegálne dovážali cigarety, správny orgán taktiež vyhodnotil, že to nemožno považovať za dôvod,
ktorý by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle, t. j.

prenasledovanie z dôvodu jej rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo z
dôvodu jej politického názoru, či za uplatňovanie politických práv a slobôd. „Z jej vlastných vyjadrení je
zrejmé, že so žiadnymi štátnymi zložkami a ani so žiadnymi neštátnymi pôvodcami nemala nikdy v E.
problémy, resp. nečelila prenasledovaniu v zmysle definície podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, preto
zo zisteného skutkového stavu má migračný úrad za to, že objektívny prvok obáv v prípade menovanej

absolútne absentuje.“

7. Ďalej migračný úrad vzal počas konania do úvahy aj zdravotný stav žalobkyne. Počas konania zistil,
že menovanej bola v roku XXXX diagnostikovaná schizofrénia. Odvtedy bola viackrát hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení a podľa vlastného vyjadrenia jej bola súdom nariadená pravidelná liečba.

Žalobkyňa do konania predložila aj zdravotnú dokumentáciu z roku 2018, ktorá potvrdzuje, že trpí
psychiatrickými ochoreniami a musí brať pravidelne lieky. Na pohovore však uviedla, že žiadne lieky
súvisiace s jej ochorením neberie, len na spanie jednu tabletu. Počas konania bola vyhotovená
aj lekárska správa G.. R. zo dňa 11.01.2019, ktorá je obsahom administratívneho spisu (str. 82
administratívneho spisu).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný správny orgán vyhodnotil dostupnosť starostlivosti o
psychiatrickychorýchpacientovvoblastiH.,kdežalobkyňažila.Zvykonanéhodokazovaniabolozrejmé,
že v prípade návratu menovanej do E., jej bude zabezpečená adekvátna zdravotná starostlivosť tak,
ako tomu bolo aj doteraz.

9. Migračný úrad v konaní posúdil aj možnosť udelenia azylu z humanitného dôvodu, o ktorý
žiadala právna zástupkyňa vo svojom stanovisku. V odôvodnení k tomuto uviedol: „Ako vyplýva aj z
vyššie spomenutej lekárskej správy, menovaná nie je v ohrození života, jej ochorenie si nevyžaduje
bezodkladnýoperačnýzákrok,jevšaknutnápravidelnámedikarnentóznaliečbaakontroly.Ochoreniejej

bolo diagnostikované už v roku XXXX a viackrát podľa vlastných vyjadrení a predloženej dokumentácie
bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v meste E. -a v U. L. H. E.. Z predloženej
dokumentácie je zrejmé, že menovanej bola poskytnutá liečba, nevyhnutná pre typ ochorenia, ktorým
trpí. Z odporúčania ošetrujúcich lekárov mala menovaná pravidelne užívať lieky, ktoré však svojvoľne
odmietala. Podľa vyjadrenia ambulantného lekára v Q. T. MUDr. R. liečbu nastavenú po psychiatrickom

vyšetrení užíva pravidelne. Ako vyplýva aj z dostupných správ o krajine pôvodu, konkrétne v oblasti H.,
kde menovaná žije, je dostupná lekárska starostlivosť pre pacientov so psychiatrickými ochoreniami.
Migračný úrad na základe vyššie uvedených skutočností nepovažuje dôvody menovanej za takú
subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov.Skutočnosť, že menovaná nereagovala na nástup hospitalizácie a nekontaktovala nemocnicu, tak ako
bolo uvedené v telegrame zo dňa 14.11.2018 ( str. 53 administratívneho spisu ), nie je humanitným
dôvodom, pre ktorý by spadala do kategórie osôb podľa čl. 13 nariadenia ministra vnútra SR. Migračný

úrad na tomto mieste zdôrazňuje, že nie dôvodom na udelenie azylu, ak menovaná odmietala liečbu v
krajine pôvodu a chcela ju nahradiť zdravotnou starostlivosťou na Slovensku.“

10. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, žalovaný správny orgán považoval za
potrebnévzmyslezákonaoazyletiežposúdiť,čimenovanáspĺňapodmienkypreposkytnutiedoplnkovej

ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade
návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím
sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo
neľudskéaleboponižujúcezaobchádzaniealebotrest,alebovážneaindividuálneohrozenieživotaalebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu. V konaní takéto dôvody správny orgán nezistil.

11. Počas azylového konania boli za účelom posúdenia žiadosti menovanej využité informácie z
materiálu „E." vedených v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2018/000641-002
zo 07.12.2018 a MU-ODZS-2019/000116-002 z 14.01.2019. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nesplnila
podmienky ustanovené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, žalovaný jej neudelil azyl a

neposkytol jej doplnkovú ochrana na území SR.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

12. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
s nasledujúceho dôvodu.

13. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.

14. V žalobe právna zástupkyňa uviedla: „Predmetom azylového konania teda bol najmä psychický stav
žalobkyne. K tomu mal žalovaný k dispozícii „Informáciu o zdravotnom stave" žalobkyne, podpísanú
MUDr. K. R., praktickou lekárkou Q.É. F. T., zo dňa 11. 1. 20191. Ako vyplýva z tejto správy, u

žalobkyne bola zistená suspektná schizoafektívna porucha. Na základe tejto správy, ako aj výpovede
žalobkyne sme v našom stanovisku pred vydaním rozhodnutia žiadali žalovaného, aby zvážil možnosť
žalobkyni udeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Duševné ochorenie je totiž
skutočnosťou zakladajúcou zvýšenú zraniteľnosť žiadateľa o azyl a má byť dôvodom na udelenie azylu
z humanitárnych dôvodov.“

15. V ďalšej časti žaloby právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Máme za to, že strohé odôvodnenie
neudelenia azylu z humanitných dôvodov žalobkyni, nie je možné považovať za dostatočné. Ako
vyplýva z priložených lekárskych správ MUDr. K. R., psychiatričky v T., a MUDr. G. W., psychiatričky v
Nemocnici H.Ľ.L. L., žalobkyňa trpí nielen schizoafektívnou poruchou, ale aj chronickou schizofréniou a

úzkostne-depresívnym reaktívnym syndrómom. V prípade žalobkyne ide teda o kombináciu viacerých
psychiatrických diagnóz, čo robí jej situáciu ešte ťažšie znesiteľnou. Zo všetkých vyššie uvedených
skutočností preto považujeme napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu za
nesprávne a nezákonné, čo predstavuje dôvod na jeho zrušenie správnym súdom.“

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiada Krajský súd v Košiciach, aby ako správny
súd rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec sa vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

17. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom dňa 29.04.2019.

K námietkam právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaný správny orgán uviedol na podporu svojho
rozhodnutia rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok zo dňa 28.03.2018
č. k. 10Sžak/3/2018 a rozsudok č.k. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016, ktorý pojednáva o diskrečnejprávomoci vo veciach azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, pričom poukazuje na to,
že vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný.

18. Ďalej vo vyjadrení uviedol: „Ako vyplýva aj z citovaných ustanovení upravujúcich fakultatívnu
možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov, ako aj zo súdnych rozhodnutí, správna úvaha je viazaná
určitými pravidlami, avšak samotný záver - udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov nepodlieha
súdnemu prieskumu. V tomto prípade žalovaný svoj postoj zaujal a odôvodnil na str. 5 napadnutého
rozhodnutia. Sme presvedčení, že vysvetlenie, prečo žalovaný rozhodol neuplatniť tento právny inštitút

jedostatočnéazrozumiteľné.Žalovanývysvetlil,ževoblasti,kdemenovanážije,zvykonanýchdôkazov,
t.j. zo správ o krajine pôvodu, je zrejmé, že je tam dostupná lekárska starostlivosť pre pacientov so
psychiatrickými ochoreniami. Zdôraznil tiež, že subjektívne okolnosti menovanej, odmietanie liečby v E.
a náhrada zdravotnej starostlivosti na Slovensku nie sú dôvodom na udelenie azylu. Dovolíme si tvrdiť,
že príbeh, ktorý žalobkyňa predostrela migračnému úradu o tom, ako ukončila svoje zamestnanie v E.,
ako bola obvinená z toho, že dusila dieťa, rozbila auto, ako sa mala pravidelne hlásiť na psychiatrických

kontrolách, o tom, ako neužívala riadne predpísané lieky skôr evokuje záver, že pravým dôvodom pre
opustenie krajinu jej pôvodu je útek pred povinne nariadenou liečbou s pravidelnými hláseniami na
psychiatrii, resp. útek pred spravodlivosťou.“

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu

žalobu.

III. Právny názor správneho súdu

20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa
právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

21. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobkyňa vyhlásením zo dňa 17.11.2018 požiadala o
udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-242-24/2018-

Ž zo 26.02.2019, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť
žalobkyni azyl.

22. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v §

8 alebo § 10.

23. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v
krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý

postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.25. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia

1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo
ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

26. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

27. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle,
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

28. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

29. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu
nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu
a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa,
náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a

slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o
udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle §
2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z
prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode
z krajiny pôvodu.

30. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o
neudelení azylu žalobkyne ako žiadateľke, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o
azyle, konkrétne že nebola vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp.
neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania

určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa,
že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona
o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

31. Pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov, správny súd uvádza,

že tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR. Nejde
ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť
azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR a na základe svojej suverenity môže
poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodu, ktoré sú považované za výraz humanity. Ak žiadateľ ale
v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí

správny orgán zaujať k ním stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov
neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide
o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy aké konkrétne
dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj európskym a medzinárodným
právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, takže nie sú taxatívne určené

prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej
právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu SR
vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody.32. Vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou
voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný
(rozsudok sp. zn. 1Sža/34/2008 z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v

tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického
myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Správny
orgán musí pri použití voľnej úvahy rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť
jeho postupu (rozsudok sp. zn. 1 Sža/12/2010 z 23.02.2010).

33.Žalovanýuviedol,žepriposudzovaníudeleniaazylupodľa§9zákonaoazylevychádzalzNariadenia
ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 84 z 11.08.2016 o
postupemigračnéhoúraduaútvarovPolicajnéhozboruprivykonávanízákonaoazyle,kdezahumanitné
dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie
azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov
prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol

predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný nepristúpil k udeleniu
azylu z humanitných dôvodov s odôvodnením, že v priebehu konania neboli zistené skutočnosti, ktoré
by k takémuto záveru viedli.

34.Správnysúdkotázkeudeleniaazyluzhumanitnýchdôvodovzdôrazňuje,žesprávnyorgánnevybočil

z medzí správnej úvahy, ktorú mu zákon pri tomto type konania priznáva. Vykonal dokazovanie a
z takéhoto dokazovania vyvodil zrozumiteľné dôvody, prečo neudelil azyl žalobkyni. Správny orgán
vykonal dokazovanie za účelom posúdenia žiadosti podľa § 9 zákona o azyle, pričom boli správnym
orgánom získané informácie z viacerých zdrojov (čl. 78 až 90 administratívneho spisu). Z nich
jednoznačne vyplývajú závery tak, ako ich ustálil správny orgán (najmä str. 5 rozhodnutia). Takémuto

postupu nemožno nič vytknúť. Zároveň súd poukazuje na konklúziu žalovaného v bode 18. rozsudku,
pričom má za to, že správanie žalobkyne nasvedčuje takémuto záveru.

35. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré
uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné

dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd
nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe
náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle §
9 zákona o azyle. Zároveň však správny súd konštatuje, že nie je dôvod na rušenie preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného len preto, aby správny orgán zopakoval dokazovanie v tom smere, či je

diagnostikovaná choroba žalobkyne dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle.

36. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je dôvodná.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že
účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.