Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207352
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116207352.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: D. Q., nar. XX.

XX. XXXX, bytom E.J. XXXXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová banka a.s.,
Dvořákovonábrežie4,81102Bratislava,IČO:31340890,vkonanízastúpenáAKAntol,s.r.o.,sosídlom
Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47257024, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13. 4. 2011 z a m i e t a.

II. U r č u j e , že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 4. 2011 v bode 3.9 zmluvná podmienka
v znení: „Podpisom tejto zmluvy o úvere Dlžník a Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú
s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),
ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s príslušným bodom
obchodných podmienok.“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

III. U r č u j e , že v čl. 7 bod 7.5 obchodných podmienok zmluvy o úvere č. 8404238888 podmienka

v znení že: „Dlžník a zároveň každý zo Spoludlžníkov a Banka podpisom Zmluvy o úvere zároveň
uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
platnom znení, pričom Dlžník, ako aj každý Spoludlžník udeľuje výslovný súhlas Banke na predloženie
tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Dlžníka s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky Dlžníka
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy
Dlžníka, ako aj na iné príjmy Dlžníka. Ukončením platnosti zmluvy o úvere nezaniká zabezpečenie
Dlžníkových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. “ j e n e p r i j a t e ľ n á.

IV. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 4. 2016 domáhala určenia, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorej súčasťou zmluvy o úvere č. 8404238888 zo dňa 13. 4. 2011 je neplatná a
náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že zmluvu považuje za problematickú, neobsahujúcu
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere chýba

rozpissplátokpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Poukázalanato,žeabsencia
týchto náležitostí spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa ustanovenia § 11 ods. 1
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj zmluvná podmienka, ktorá predstiera, že jeplatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne čl. 3 bod 9 zmluvy. Až od svojho zamestnávateľa
sa dozvedela, že súčasťou zmluvy o úvere by mala byť aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek
spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že

neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ začal vykonávať
zrážky zo mzdy.

3. Veriteľ pritom výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Žalobkyňa poukázala na žiadosť veriteľa určenú jej zamestnávateľovi o vykonanie zrážok zo mzdy

zo dňa 13. 1. 2016. Poukázala ďalej na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.
z. v znení účinnom od 1. 5. 2014. Uviedla, že dôvodová správa k zákonu č. 102/2014 Z.
z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný, konštatoval, že sa vylučujú a obmedzujú
niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda
uzatvorenávoformeosobitnejlistiny,spotrebiteľnebolpoučenýojejnásledkochanemalmožnosťtakúto

dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.

4. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu táto
dohodajepredložená.VšeobecnáúpravavObčianskomzákonníkunevyžadujeschváleniesúdom,stačí

ibajednostrannýúkonzostranypredávajúceho.Vytvárasatýmvýraznánerovnováhamedzipostavením
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný
bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí z takejto dohody, (či už
ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne aj
odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať

riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad
tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. Uviedla, že text č.l. 3 bod 5 zmluvy je formulovaný
takýmspôsobom,žejehoobsahjeneoddeliteľnouanezmeniteľnéhosúčasťoutextu(žiadneindividuálne
dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy,
pričom ani neurčuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Teoreticky preto môže žalovaný vykonávať

zrážky zo mzdy donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej
zamestnávateľovi, nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného, ani výška mesačných zrážok zo mzdy.
Uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia
veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

5. Žalobkyňa predložila okrem návrhu listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere zo dňa 13. 4. 2011,
výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13. 1. 2016.

6. Súd vo veci vydal predbežné opatrenie č.k. 12C/121/2016-18 zo dňa 28. 4. 2016, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 9. 9. 2016.

7. Súd preto vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 14. 9. 2017 č.k. 12C/121/2016-58 tak, že žalobu zamietol.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Krajský súd
v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom
spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením, ako aj uplatnenými odvolacími
námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvodnosť uplatneného

nároku žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní dôvodnosti žaloby nesprávne uviedol, že v súvislosti so zmenou procesnej právnej
úpravy účinnej od 1. 7. 2016, určovací petit týkajúci sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
nie je prípustný. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že v súlade s princípom právnej istoty,
ako aj princípom legitímneho očakávania vyplývajúcimi z čl. 2 CSP, v súlade s princípom justifikácie

účinkov procesných úkonov žalobkyňa právom očakávala, že ňou podaná žaloba o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsahom zmluvy o úvere, t. j. zmluvy spotrebiteľskej je v súlade
s ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016. Na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy má žalobkyňa ako spotrebiteľka vždynaliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Z týchto dôvodov
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia

bolo nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uplatnenej
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30. 6. 2016 (§ 80 písm. c) CSP v spojení
s § 470 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou
uplatneného nároku žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej

zmluve z dôvodu dojednanej neprijateľnej podmienky z hľadiska okolností dojednania a posúdenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37, § 39
Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný v priebehu konania doplnil argumentáciu a uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu
žalovaného z toho dôvodu, že žalovaný už nie je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z úverovej

zmluvy, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní
dovoláva nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok č. V/2017 zo dňa 10. 10. 2017, postúpil pohľadávku.

10. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 25. 3. 2011 žalobkyňa ako spoludlžníčka uzatvorila
so žalovaným ako veriteľom, zmluvu o úvere - lepšia splátka, v zmysle ktorej v bode 3.9 bolo uvedené,

že podpisom zmluvy dlžník a spoludlžník, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s bankou aj dohodu o
zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky
banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušným bodom obchodných podmienok.

11. Podľa obchodných podmienok v čl. 7 bodu 7.5 bolo dojednané, že: „dlžník a zároveň každý zo

spoludlžníkov a banka podpisom zmluvy o úvere zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, pričom dlžník, ako aj každý
spoludlžníkov udeľuje výslovný súhlas banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi
mzdy dlžníka s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Táto dohoda
atentosúhlassavzťahujúajnabudúcehoplatiteľamzdydlžníka,akoajnainéprímydlžníka.Ukončením

platnosti zmluvy o úvere nezaniká zabezpečenie dlžníkovi záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere“.

12. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že Poštová banka a.s. „tlačila“ na nich psychologicky,
aby prekryli jeden úver ďalším úverom. Bola na pobočke banky, aj písomne žiadala, aby sa doba

splatnosti predĺžila z troch rokov na dlhšie obdobie, s čím banka nesúhlasila následne boli nútení
sa brániť a obrátili sa na združenia na ochranu spotrebiteľov. Bližšie okolnosti uzatvorenia dohody o
zrážkach zo mzdy si nepamätala.

13. Z výzvy o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13. 1. 2016 vyplýva, že táto bola žalovanou

(respektíve sprostredkovateľom spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) adresovaná
zamestnávateľovi žalobkyni. Žalovaná (respektíve spoločnosť ňou poverená) ňou požiadala o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

14. Podľa § 137 písm. a) až d) 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 291 ods. 1,2,3 CSP - Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať
právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len

jedného takto zvoleného zástupcu. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým
nie sú dotknuté. Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.16. Podľa § 295 CSP- Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

17. Podľa § 296 CSP - Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

18. Podľa § 298 ods. 1 CSP - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 298 ods. 2 CSP - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 488 40/1964 Zb. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým

vzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivznikáprávonaplnenie(pohľadávka)oddlžníkaadlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. 5. 2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť b/ zmenkou alebo šekom.26. Podľa § 3 ods. 3, 5 o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Výrok o určení neplatnosti právnych úkonov je určovací výrokom, avšak s prihliadnutím na novú
procesnú úpravu od 1. 7. 2016. v CSP je potrebné rozlišovať, že kým v prípade určenia neplatnosti zmlúv

ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP, či ide o určenie, či tu právo je alebo nie
je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že tu nie je právo veriteľa.

28.Spoukazomnacitovanéznenie§137písm.d)CSP,možnosťžalobkynedomáhaťsaurčeniaprávnej
skutočnosti je za účinnosti CSP od 1. 7. 2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu

(napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
určenie neplatnosti dražby, ...). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej
žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy.

29. V zmysle vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu však súd posudzoval bod 3.9 a v čl. 7 bod
7.5 obchodných podmienok ako zmluvné podmienky z hľadiska ich prijateľnosti a dospel k záveru, že
v tomto smere sú naplnené predpoklady vyslovenia ich neprijateľnosti.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená.Vymedzeniezabezpečovanejpohľadávky,ktoréžalovanémuvzniklidobudúcnaavyplynú
zo zmluvy. je neurčité. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť

pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v
občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy

v prospech veriteľa.

31. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého

druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Navyše samotné dojednanie dohody
bolo zakomponované v zmluve a žalobkyňa si ani nespomenula, či o tejto dohode resp. o jej uzatvorení
v rámci úverovej zmluvy bola informovaná.

32. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne
uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Súd mal
preukázané, že zamestnávateľ žalobkyni reálne vykonával zrážky zo mzdy pre žalovaného.

33. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd ju nepovažoval za
opodstatnenú. V danom prípade, aj keď bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy zo žalovaného
vrátane všetkých súvisiacich práv, teda aj vrátane zabezpečenia pohľadávky, t. j. aj z dohody o zrážkach
zo mzdy, ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o posudzovanie neprijateľnej zmluvnejpodmienky, nemusí byť účastníkom konania nový dodávateľ. V príslušnom rozsudku totiž vyslovením
neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo spomínaným nepriznaním plnenia z nej, § 53a Občianskeho
zákonníka znamená, že tento záver platí aj pre ďalších právnych nástupcov takého dodávateľa.

34. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. tohto rozsudku.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, čo sa týka určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,

avšak vo veci bol naplnený stav, že žalobkyňa cieľ žaloby dosiahla určením neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, súd preto dospel k záveru, že bude spravodlivé, ak súd bude postupovať podľa § 255 ods.
1 CSP pri takto posudzovanom pomere úspechu a neúspechu a preto stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.