Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225669
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117225669.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: N. S., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX,

Prešov, štátny občan SR, proti žalovanému: B. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. V. XX, L., W. I., štátny občan SR,
o zaplatenie 2620 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2620 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšieho súdu dňa 29.12.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
2620 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným podpísal zmluvu o pôžičke o výške 3000
EUR, ktorá bola podpísaná na Mestskom úrade v Prešove s termínom vrátenia 30.04.2016, zmluva
bola podpísaná dňa 24.03.2016 na Mestskom úrade Prešov. Žalovaný mu z požičanej sumy vrátil do
30.04.2016 sumu 380 EUR. Následne žalovaný s ním prestal komunikovať a preto mu zaslal doporučený
list zo dňa 08.05.2017 na mimosúdne vyrovnanie pôžičky vo výške 2620 EUR. Uviedol, že v máji mu
žalovaný odpovedal listom, že uznáva svoj dlh vo výške 2620 EUR, ktorý mu bude splácať dňom 15. 7.

2017. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlh nespláca napriek tomu, že pracuje.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil odpoveď na list zo dňa 8. 5. 2017, návrh na mimosúdne vyrovnanie
zo dňa 8. 5. 2017, kópiou doručenky.

4. Súd žalobu spolu s predloženými listinnými dôkazmi a uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na adresu, ktorú uvádzal žalobca,

pričom zásielka bola súdu vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne súd vykonal šetrenia
zaúčal zistenia pobytu žalovaného ktorý sa nepodarilo zistiť.

5. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu

pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom
verejnom registri.6. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

7. Podľa § § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
ods.1,zverejnísúdoznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovejstránkepríslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

8. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky, preto mu táto bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP.

9.ŽalovanémubolopredvolaniedoručovanénaadresuuvedenúvRegistriobyvateľov,zásielkasavrátila
späť s poznámkou „adresát neznámy“, súd považoval doručenie predvolania za vykázané náhradným

spôsobom a pojednával v neprítomnosti žalovaného.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za
nesporné.

11. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobca v rámci svojho
procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým písomne podanú žalobu, ako
aj predložené listinné dôkazy.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným podaním zo dňa 08.05.2017, ktoré adresoval žalobca

žalovanému, v ktorom mu uvádzal, že žiada mimosúdne vyrovnanie a vrátenie pôžičky vo výške 2620
EUR, ktoré mu žalovaný nevrátil. V predmetnom podaní žalobca žiadal žalovaného, aby mu vrátil
finančné prostriedky v lehote do troch dní od doručenia listu.

13. Žalobca predložil odpoveď na list zo dňa 08.05.2017 podpísanú žalovaným v ktorej uvádzal, že

obdŕžal výzvu a uviedol, že uznáva svoj dlh vo výške 2620 EUR avšak jeho finančná situácia je veľmi
zlá. Uviedol, že dňom 15.07.2017, že začne poštou posielať alikvotnú čiastku, keďže má viacej dlhov,
súčasne uviedol, že sľubuje, že ako náhle bude jeho finančná situácia lepšia okamžite zvyšok peňazí
urýchlene vráti.

14. Zo strany žalobcu ďalej súdu bola predložená kópia osvedčovacej knihy podpisov Mestského úradu
Prešov, v ktorej pod poradovým číslom 1224 je uvedené, že dňa 24.03.2016 bol na zmluve o pôžičke
kde bolo veriteľom žalobca (+ uvedená suma 3000 EUR) overovaný jeho podpis.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že sa náhodne stretol so

žalovaným, ktorého poznal už skôr následne a požiadal ho o poskytnutie pôžičky. Následne súhlasil,
pričom peniaze vybral zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni a.s. a následne, podpísal zmluvu o
pôžičke na mestskom úrade a odovzdal finančné prostriedky žalovanému. Uviedol, že písomnú zmluvu
mu odcudzili tretie osoby z bytu kov uviedol, že v tejto veci je aj vedené trestné konanie. Potvrdil, že z
celkovejsumy3000EURmužalovanývrátilsumu380EURnáslednevšakďalšiemuvráteniuužnedošlo.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

17. Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,

a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

19. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť
a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

20. Podľa § 559 ods.1 OZ s plnením dlh zanikne.21. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh muší byť splnený riadne a včas.

22. Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

23. Vykonaným dokazovaním, podľa presvedčenia súdu podarilo žalobcovi preukázať, že 24.03.2016

so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 až 658 Občianskeho zákonníka.

24. Žalovaný nepopieral, v písomnom podaní, že prevzal finančné prostriedky od žalobcu a, že uzatvoril
zmluvu o pôžičke na sumu 3000 EUR a uznal svoj dlh vo výške 2620 EUR .

25. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno

preukázať súdu, že vrátil žalobcovi plnenie ako bolo dohodnuté v zmluve toto neuniesol.

26. Podľa Čl.8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa Čl. 15 ods. 1., 2. CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

28. Podľa§ 191 ods. 1,2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

29. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

31. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP : Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

32. Podľa § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

34. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Základnou procesnou
povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu sporu totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus
dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi), ktoré sú predpokladom pre úspech v spore.

Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo
sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in re (v skutočnosti). V sporovom konaní je súd totiž limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá v zásade tomu, čo strany
sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana sporu je

povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, to znamená

že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Právnym následkom porušenia povinnosti tvrdiť
pravdivo a úplne je prehra sporu.35. V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalobe v celom rozsahu súd vyhovel, v nadväznosti na čo je stranou v tomto konaní v celom rozsahu
úspešnou žalobca, ktorému súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plný nárok na náhradu trov konania s
tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa § 262 ods. 1,2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.