Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209063
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom
Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s.r.o. , so sídlom Národná 10,
Žilina, proti žalovanému: JN., o zaplatenie 81,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava z 21. septembra 2018, č. k. 9Csp/166/2017-105

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
sumu 81,76 Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania). Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej
skutkovéhovymedzeniavžalobe,vzniklazo„Zmluvyč.1-poskytnutiepeňažnýchprostriedkovkZmluve
o registrácii č. 016010/ 18.02.13“ zo dňa 20.6.2016, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie
(cestou SMS správ) medzi žalobcom (v tom čase s obchodným menom River Euro, s. r. o.) ako veriteľom
a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 350,- Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s

dohodnutou odplatou vo výške 35,30 Eur a s poplatkami v lehote splatnosti najneskôr do 15 dní odo
dňa poskytnutia úveru, s tým, že za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve došlo k postupnému
predlžovaniu lehoty splatnosti tak, že v konečnom dôsledku bol žalovaný povinný splniť úverový záväzok
najneskôr dňa 2.9.2014. Žalovaný si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy splnil len
čiastočne, pričom v lehote splatnosti a ani neskôr naň ešte nezaplatil žalovanú sumu.

2. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že v úverovej zmluve absentuje

údaj o úrokovej sadzbe úveru, a že žalovaným vykonané úhrady v prospech žalobcu spolu s úhradami
poukazovanými žalobcovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľom žalovaného
prevyšujú sumu poskytnutej pôžičky.

3. Na takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd aplikoval ust. § 24 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. i) a §
11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy a na ich základe dospel k záveru, že nakoľko v úverovej zmluve nie je uvedený údaj o úrokovej
sadzbe, je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Z toho ďalej vyvodil, že z úverovej
zmluvy vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi (len) ním skutočne poskytnuté peniaze, ktorú si
už dobrovoľne splnil.4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiadnej zo strán
nárok na ich náhradu nepriznal. Toto svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovaného v spore a skutočnosťou, že žalovaný
si nárok na náhradu trov v konaní neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie. V odvolaní žalovaný nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu o rozsahu v akom
žalovaný plnil na úverový záväzok. Tvrdil, že žalovaný postupnými čiastočnými úhradami zaplatil na
úver len sumu 268,24 Eur a argumentoval v tomto smere, že v prevyšujúcom rozsahu žalovaný
neplnil na úver ako taký, ale na poplatky za predĺženie splatnosti úveru. Podľa odvolateľa „Poplatok za
predĺženie vo svojej podstate napĺňa iný účel v zmluvnom vzťahu o pôžičke“, a preto ho pod rozsah
plnenia žalovaného na úver nemožno zahrnúť. Žalobca akcentoval, že k opakovanému predĺženiu

splatnosti úveru dochádzalo na základe aktívneho konania žalovaného, ktorý úverovou zmluvou bez
výhrad pristúpil na podmienku spoplatnenia uvedenej dispozície. Touto svojou odvolacou námietkou,
vytýkajúcou nesprávnosť právneho posúdenia veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil
odvolacídôvodpodľaust.365ods.1písm.h)C.s.p.Vodvolanížalobcomformálneoznačenéaicitované
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími

námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných
dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody materiálne, a
preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť poznamenáva, že
výhrady žalobcu k záveru súdu prvej inštancie o rozsahu plnenia žalovaného na úverový záväzok vo

svojej podstate nesmerovali voči správnosti skutkových zistení, na podklade ktorých prvoinštančný súd
tento záver prijal, ale proti usporiadaniu práv a povinností strán, ktoré súd prvej inštancie na podklade
týchto zistení právnym posúdením vyvodil.

6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu len vo všeobecnej rovine stotožnil so spôsobom

právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

7. Žalobca vo svojej odvolacej replike len zopakoval dôvody uvedené už v jeho odvolaní.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd

prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej právnej vady nedopustil; preto odvolanie žalobcu z
hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.6.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta
a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní
lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových

otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

10. Odvolacia argumentácia žalobcu, ktorá nijak nepolemizuje s kľúčovým záverom súdu prvej

inštancie o absencii údaja o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve a z tohto dôvodu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, je vystavaná výlučne na názore, že do rozsahu plnenia na úver nemožno
zaradiť tiež žalovaným zaplatené poplatky za opakované predĺženie splatnosti úveru. Odvolací súd sa
s týmto názorom žalobcu, ktorý spočíva len na jeho subjektívnom presvedčení o akomsi špecifickompostavení tohto poplatku oproti iným nákladom úveru, rozhodne nestotožňuje. Bez toho, aby sa
odvolací súd bližšie zaoberal otázkou samotnej podstaty toho poplatku z hľadiska spôsobu a dopadu
jeho uplatňovania pri poskytovaní spotrebiteľských úverov žalobcom, keďže vzhľadom na dôvody

rozhodnutia prvoinštančného súdu a nimi determinovaný obsahový rámec odvolacieho prieskumu i tak
nemala pre rozhodnutie odvolacieho súdu žiaden význam (por. napr. rozhodnutia ÚS SR IV. ÚS 112/05
a I. ÚS 117/05), odvolací súd považuje za postačujúce v okolnostiach prípadu zdôrazniť, že domnienka
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. je konštruovaná
ako nevyvrátiteľná a vzťahuje sa na všetky plnenia, majúce povahu odplaty alebo poplatku, ktoré má

podľa úverových podmienok spotrebiteľ veriteľovi plniť nad rámec mu poskytnutých peňazí. Niet preto
právneho a z pohľadu odvolacieho súdu ani rozumného dôvodu, pre ktorý by bolo možné či potrebné v
záujme spravodlivého usporiadania pomerov, vyčleniť z rámca poplatkov, ktoré v dôsledku nastúpenia
tejto domnienky nemá spotrebiteľ plniť, poplatok za predĺženie splatnosti úveru. Pokiaľ preto súd prvej
inštancie vo svojich úvahách do rozsahu plnenia žalovaného zaradil tiež platby, ktoré žalobca priradil
na úhradu uvedeného poplatku, jeho právnemu posúdeniu veci, navzdory odlišného názoru žalobcu,

niet čo vytknúť.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním
uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., ako v zamietavom výroku, tak

aj v jeho závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu
žalovaného v spore.

12. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovaným zákonným

ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich
vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že
žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)