Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200649
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7015200649.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondrej Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: Ján Prochyra -
SIJUKO, Košice, Myslavská 2/A, zast. advokátskou kanceláriou Matejka Friedmanová, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Svätoplukova 28, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v
konaní o preskúmanie opatrenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10. 10. 2014 č.: IKO-356-53-1.1/

P-A25-14, rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 04. 2015 č. OPS/BEZ/2015/2919, O-89/2015, ako aj v
konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.

II. Žalobu o preskúmanie opatrenia - protokolu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10. 10. 2014 č.
IKO-356-53-1.1/P-A25-14 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30. 10. 2014 o d m i e t a.

III. Žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy o d m i e t a.

IV. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 1. apríla 2015 č.
OPS/BEZ/2015/2919, O-89/2015, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12. 02. 2015 č.

317/14/O a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 01. 04. 2015 č.: OPS/BEZ/2015/2919, O-89/2015, žalovaný podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12. 02. 2015 č.:

317/14/O, ktorým bola žalobcovi ako fyzickej osobe - podnikateľovi uložená pokuta vo výške 7 000 eur
podľa § 19 ods. 2 bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností stanovených predpismi
uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne § 3 ods. 2 nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Ján
Prochyra - SIJUKO dňa 30. 09. 2014 o 14.05 využíval závislú prácu fyzických osôb W. L., Y. L., U. Q.,
D. Ž., E. Ž., H. Ž. Y. H. Ž., ktoré pre zamestnávateľa dňa 30. 09. 2014 o 14.05 hod. vykonávali prácu
na stavbe P. J. O. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č.
311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 30. 09. 2014 o 14.05 hod. bola vykonaná
kontrolafyzickýchosôbnachádzajúcichsanapracoviskukontrolovanéhosubjektu-žalobcunastavbeP.J.O.,kdeprezamestnávateľavykonávalozávislúprácu7fyzickýchosôb.Nazákladevykonanejkontroly
považoval správny orgán za preukázané, že účastník konania porušil povinnosť dodržiavať zákaz
nelegálneho zamestnávania tak, ako bol špecifikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa, keďže v uvedený deň využíval závislú prácu fyzických osôb a nemal s nimi založený
pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Poukázal na to, že v zápisnici o podaní informácie zo
dňa 30. 09. 2014 uvedené fyzické osoby uviedli, že na stavbe pracujú prvý deň od 7.00 až 7.30 hod.,
dohodli sa s vedúcim firmy pánom Prochyrom, podpísané nemajú nič, za odmenu a to E. Ž., D. Ž. Y.
H. Ž. 20 eur na deň, Y. L. Y. W. L. za odmenu 2,50 €/hod. a H. Ž. za odmenu 2 €/hod. O výsledku

inšpekcie bol vyhotovený protokol, ktorý bol so zamestnávateľom prerokovaný dňa 10. 10. 2014. K
uvedenému protokolu sa písomne vyjadril zamestnávateľ, pričom vo vyjadrení uviedol, že predmetná
stavba Skladová hala SIJUKO bude realizovaná na súkromnom pozemku vo vlastníctve žalobcu a
jeho manželky na základe zmluvy o prenájme. V čase kontroly ešte nebol vybratý dodávateľ stavby,
ale vzhľadom na sklz stavby oproti plánu chcel využiť ešte posledné pekné dni a tak požiadal svojho
známeho, ktorý je mu svojím spôsobom zaviazaný o pomoc pri prípravných prácach pred započatím

samotnej stavby. Vzhľadom na to, že išlo o jednoduché prípravné práce realizované v rámci občianskej
výpomoci, nemali podpísanú žiadnu zmluvu ani dohodu. Dohodol sa s ním ako fyzická osoba a aj
rozdiel, ktorý vznikol započítaním vzájomných protislužieb mu vyplatil zo súkromných prostriedkov. Ako
to mal menovaný dohodnuté s ľuďmi, ktorých na výpomoc doviedol, neskúmal. Uvedené potvrdil svojím
podpisom U. Q., ktorý mal zabezpečiť uvedené fyzické osoby za účelom realizácie uvedených prác.

Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu zároveň uviedol, že dvoch ľudí si zabezpečil sám, pričom
poznal iba jedného z nich. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nešlo o závislú prácu. Svoju firmu situoval
na vonkajšom okruhu Košíc oproti Luníku IX, s občanmi, žijúcimi na tomto sídlisku vychádzal dobre,
pričom v rámci možností im pomáhal a to či už ponukou starých paliet, aby si mali čím zakúriť, inokedy
odpadovým železom do zberu a niekedy im aj ponúkol, že v rámci výpomoci mu môžu porobiť poriadky

a podobne, za čo im aj zaplatil. Platil to vždy zo súkromných prostriedkov, a nikdy to nebolo o tom,
že si objednáva nejakú prácu. Konal tak predovšetkým z dôvodu, že ako súkromná osoba sa snaží
udržiavať dobré vzťahy s celou rómskou komunitou, ktorá okolo jeho firmy denne prechádza smerom
na nákupy a aj takým spôsobom sa snažil ochraňovať svoju firmu. Na základe uvedeného vyjadrenia
žalobcu vypracoval inšpektor práce dodatok č. 1 k citovanému protokolu, v ktorom uviedol, že vlastníctvo

pozemku v tomto prípade nie je z hľadiska posudzovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
rozhodujúce, pričom z dokladov, ktoré predložil zamestnávateľ vyplýva, že užívateľom pozemku bol on.
Rovnako tak, podľa vyjadrenia zamestnávateľa, je on aj staviteľom na uvedenom pozemku. Preto má
inšpektor práce za to, že osoby, ktoré vykonávali prácu, vykonávali túto v prospech a podľa pokynov
zamestnávateľa. Preto zotrval na nedostatku tak, ako bol zistený a špecifikovaný v protokole. Na základe

uvedeného bolo začaté voči žalobcovi správne konanie, oznámenie o začatí správneho konania mu
bolo doručené 20. 01. 2015 a tento bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k uvedenému oznámeniu. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 27. 01. 2015 zopakoval skutočnosti tak, ako boli uvedené v písomnom vyjadrení
k predmetnému protokolu. Konštatoval, že pomocné práce na oplotení jeho súkromného pozemku boli
vykonávané na základe občianskej výpomoci, čo svojím podpisom potvrdil aj pán Q.. K písomnému

vyjadreniu pripojil žalobca aj list vlastníctva týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva,
že ide o jeho súkromný pozemok a zároveň aj zmluvu o prenájme pozemkov zo dňa 11. 08. 2014,
ktorú uzavrel spolu s manželkou ako fyzické osoby s Jánom Prochyrom - SIJUKO ako nájomcom na
strane druhej. Uvedený pozemok bol prenajatý nájomcovi za účelom realizácie stavby výrobnej haly č. 2
umiestnenej v zmysle územného rozhodnutia č. A/2014/14877-03/II/VIR. Podľa uvedeného územného

rozhodnutia je navrhovateľ stavby Ján Prochyra - SIJUKO. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 16. 09.
2014 pre stavebníka Ján Prochyra - SIJUKO. Inšpektorát práce pri rozhodovaní vychádzal z uvedených
písomností a tiež zo skutočností, zistených priamo na mieste, pričom pri určení pokuty zohľadňoval
počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, skutočnosť, že nejde o opakované zistenie toho istého
nedostatku, dobu protiprávnosti a tiež zvážil, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny

účel. Preto bola pokuta uložená blízko k spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

3. Žalovaný po preskúmaní žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa a na základe predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že inšpektorát práce
preukázal nielen výkon závislej práce, ale aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu ku kontrolovaným

fyzickým osobám, teda je zrejmé, že účastník konania porušil povinnosti tak, ako sú uvedené vo
výroku napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na účel zákona o
nelegálnom zamestnávaní a citujúc ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom
zamestnávaní konštatoval, že porušenie povinností uvedených v rozhodnutí inšpektorátu práce jezdôvodnené porušením platných právnych predpisov a inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí
dospel k správnym zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. Skutkový stav považoval za
presne a úplne zistený a náležite kvalifikovaný. Konštatoval tiež, že odôvodnenie rozhodnutia správneho

orgánuprvéhostupňaposkytujeskutkovúaprávnuoporuvýrokurozhodnutiaainšpektorátprácevtomto
rozhodnutí vyhodnotil dôkazy jednoznačne a zrozumiteľným spôsobom tak, že rozhodnutie je možné
považovať za jednoznačné a zrozumiteľné. Dôvody odvolania považoval za účelové a nepodložené,
smerujúce výlučne k tomu, aby sa účastník vlastnými argumentmi zbavil zodpovednosti za zistený
správny delikt. Správny orgán prvého stupňa dodržal aj všetky procesnoprávne predpisy. Za irelevantné

považoval námietky žalobcu týkajúce sa kladenia zavádzajúcich otázok osobám nachádzajúcim sa na
pracovisku s prihliadnutím na ich rozumovú úroveň, ako aj námietky týkajúce sa prenájmu pozemku,
na ktorom boli práce vykonávané a spochybňovanie záveru, že stavebné práce vykonával účastník
konania ako podnikateľský subjekt, nie Ján Prochyra ako občan. Na základe podkladov, ktoré predložil
žalobca bolo jednoznačne preukázané, že pozemok, na ktorom bola vykonaná inšpekcia práce užíval
účastník konania na základe zmluvy o prenájme predmetného pozemku zo dňa 11. 08. 2014 uzavretej

medzi žalobcom, jeho manželkou ako fyzickými osobami na jednej strane a Jánom Prochyrom - SIJUKO
- účastníkom konania na strane druhej. Podľa tejto zmluvy bol prenechaný prenajímateľmi nájomcovi
dohodnutý pozemok za účelom realizácie stavby - výrobnej haly č. 2 umiestnenej v zmysle územného
rozhodnutia o umiestnení stavby č. A/2014/14877-03/II/VIR. Navrhovateľom stavby je účastník konania
a pre účastníka konania bolo tiež vydané stavebné povolenie. Samotný účastník v priebehu konania

uviedol, že v čase kontroly ešte nebol vybratý dodávateľ stavby, ale vzhľadom na jej sklz oproti
plánu chcel využiť posledné pekné dni a preto požiadal svojho známeho o pomoc pri prípravných
prácach pred začatím samotnej stavby. Išlo o práce vykonávané v súlade s vydaným územným
rozhodnutím na umiestnenie stavby, kde je stavebníkom žalobca ako podnikateľský subjekt a preto
nie je možné akceptovať jeho tvrdenia, že išlo o občiansku výpomoc. V konaní nebolo preukázané,

žeby žalobca nebol oboznámený s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, keďže tomuto bolo oznámené
začatie správneho konania listom zo dňa 12. 01. 2015, kde bol relevantným spôsobom informovaný
o zistenom porušení právnych predpisov a zároveň mu bola daná možnosť písomne sa k týmto
zisteniam vyjadriť, ktorú možnosť aj využil. Žalovaný zároveň konštatoval, že porušenie povinnosti,
ktoré bolo zistené a za ktoré správny orgán uložil pokutu patrí medzi správne delikty právnickej osoby

postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o objektívnu zodpovednosť, pričom pri posúdení všetkých
dôkazov, ktoré mal odvolací orgán k dispozícii tento považoval uvedené dôkazy za dostatočné pre
objektívne rozhodnutie vo veci. Stotožnil sa s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe
zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty za uvedený správny delikt. Pri ukladaní pokuty a
pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a prihliadal aj na všetky

skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 cit. právneho predpisu v nadväznosti na ust. § 3 ods. 4 Správneho
poriadku. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, je tento správny delikt považovaný za obzvlášť závažný a počtom
nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa už zvyšuje len miera tejto závažnosti. Výška pokuty bola
stanovená v sume 7 000 eur, pričom najnižšia výmera, akú zákon pripúšťa je 5 000 eur v prípade

nelegálneho zamestnávania dvoch osôb. Keďže išlo o nelegálne zamestnávanie siedmich osôb, tento
postih možno považovať za mierny, pretože zohľadňuje aj skutočnosť, že porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávaniaboloutohtoúčastníkazistenépoprvýkrátajepredpoklad,žepokutabudeplniťvýchovný
účel. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci a preto
jeho argumentáciu nepovažoval žalovaný za dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v odvolacom

konaní.

4. Žalobou zo dňa 25. 05. 2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 01. 06. 2015, žalobca
žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že správnymi orgánmi zistený skutkový stav je

nedostačujúcinaposúdenieveci,keďžežalovanýneskúmal,akýprávnyvzťahexistovalmedzižalobcom
a fyzickými osobami, resp. medzi U. F. - fyzickou osobou a pánom U. Q.. V danom prípade bola porušená
zásadamateriálnejpravdy,akoajmateriálnejrovnostiúčastníkov,ktorýchpodstatoujespoľahlivozistený
skutkovýstav,čojepovinnosťousprávnehoorgánu.Stavvecimusíbyťzistenýpresne,musízodpovedať
reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a

správnostirozhodnutiasprávnehoorgánu.Dôkazy,ktorésúzákladomsprávnehorozhodnutiamusiamať
taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného
stavu veci. Poukázal na to, že spolu s manželkou ako fyzické osoby vlastnia pozemky zapísané na
LV č. XXXXX a č. XXXX kat. územia S., obec O. N., okres O. G.. Keďže bolo potrebné vykonať určitépomocné práce na oplotení časti pozemku, U. F. ako fyzická osoba sa dohodol s U. Q., že tieto práce
na pozemku pre neho vykoná. U. F. ako fyzická osoba s U. Q. uzavreli ústnu zmluvu o dielo, v zmysle
§ 631 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb., t. j. Občianskeho zákonníka. Keďže pán U. Q.a bol žalobcovi ako

fyzickej osobe svojím spôsobom zaviazaný, časť pomocných prác vykonal v rámci občianskej výpomoci
a následne došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok U. F. - fyzickej osoby a U. Q.. U. Q. sa zaviazal
vykonať pomocné práce na oplotení pozemku pre žalobcu ako fyzickú osobu ako pre objednávateľa,
dohodli sa na cene diela, ktorej vyplatenie si dohodli takým spôsobom, že dohodnutú časť ceny za
dielo bude započítaná ako vzájomná pohľadávka zhotoviteľa a objednávateľa a časť ceny za dielo

ako rozdiel medzi celkovo dohodnutou cenou za dielo a započítanou časťou ceny diela. Táto mala byť
zhotoviteľovi vyplatená dohodnutým spôsobom. Výška ceny za dielo ani spôsob jej vyplatenia nebol pre
zmluvné strany sporný. To potvrdil aj zhotoviteľ svojím podpisom na vyjadrení k protokolu. Zhotoviteľovi
bola časť ceny za dielo uvedeným spôsobom aj vyplatená zo súkromných prostriedkov žalobcu a
nie z jeho finančných prostriedkov ako podnikateľského subjektu. Zhotoviteľ sa na základe dohody
rozhodol vykonať dielo prostredníctvom ďalších osôb W. L., Y. L., D. Ž., E. Ž.G., H. Ž. Y. H. Ž.. V čase

výkonu kontroly existoval medzi objednávateľom a zhotoviteľom štandardný zmluvný občianskoprávny
vzťah založený ústnou zmluvou o dielo. Medzi žalobcom a fyzickými osobami v čase výkonu kontroly
neexistoval žiadny pracovnoprávny, obchodnoprávny ani občianskoprávny vzťah. Žalovaný nesprávne
konštatoval, že bol preukázaný výkon závislej práce a nelegálneho zamestnávania žalobcu. Konkrétny
zmluvný vzťah závisí predovšetkým od obsahu vykonávanej práce. Ak má táto práca znaky závislej

práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má však práca znaky
činnosti podľa osobitných predpisov, nejde o závislú prácu. Fyzické osoby nevykonávali závislú prácu
pre žalobcu ani pre objednávateľa. V danom prípade nebol preukázaný ani jediný znak závislej práce.
Práca môže byť vykonávaná v pracovnom pomere len v prípade, že vykazuje znaky závislej práce,
čo v danom prípade splnené nebolo. Medzi objednávateľom a zhotoviteľom v čase výkonu kontroly

existoval výlučne štandardný zmluvný občianskoprávny vzťah založený ústnou zmluvou o dielo podľa
§ 631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní, či ide o závislú prácu sa musí brať
do úvahy predovšetkým vôľa strán, pričom vôľou účastníkov tohto zmluvného vzťahu bolo uzavrieť túto
zmluvu o dielo a túto aj realizovať. Obsahu predmetnej zmluvy prispôsobili jej účastníci aj spôsob a
skutočný priebeh vykonávania prác, určili si termín dodania diela, pracovný čas žiadnym spôsobom

určený nebol. Fyzické osoby používali vlastné náradie. V žalobe poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Sžf/80/2008, v zmysle ktorého základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou
činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia
uzatvoriť obchodnoprávny alebo pracovnoprávny vzťah. Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky 6Ads/46/2013, v zmysle ktorého spoločným rysom a leitmotívom

všetkých znakov závislej práce vymedzených v Zákonníku práce je osobná či hospodárska závislosť
zamestnanca na zamestnávateľovi. Tieto znaky slúžia k odlíšeniu závislej práce od iných ekonomických
aktivít, ale tiež od aktivít iného charakteru (najmä medziľudskej výpomoci). Týmto rozhodnutím boli
definované aj znaky závislej práce. Inšpektoráty práce musia jednoznačne preukázať, že predmetom
kontroly bola závislá práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti

zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v mene
zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a teda že nešlo o jednorazovú
výpomoc. Výsledok akejkoľvek náhodnej kontroly nemôže byť podkladom rozhodnutia, ktorým sa
určilo, že ide o nelegálne zamestnávanie. Objednávateľ ani žalobca nikdy nemali v úmysle uzatvárať
pracovnoprávne zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s uvedenými

fyzickými osobami. Podľa jeho názoru žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie
veci, keďže žalovaný vôbec neskúmal, či v čase výkonu inšpekcie práce existoval pracovnoprávny
vzťah medzi objednávateľom, resp. žalobcom a fyzickými osobami alebo či existovala aspoň vôľa strán
vytvoriť medzi nimi pracovnoprávny vzťah. Rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe,
z ktorého boli vyvodené nesprávne závery. V danom prípade nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu,

a pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že sa jedná o nelegálne zamestnávanie, mal sa jednoznačne
presvedčiť o tom, či fyzické osoby v čase výkonu kontroly skutočne vykonávali závislú prácu a pre koho.
Žalovaný nevykonal žiadne relevantné dôkazy, vyjadrenia objednávateľa ani žalobcu nebral do úvahy,
nevypočul žiadne iné osoby, ktoré by za účelom preukázania absencie akéhokoľvek pracovnoprávneho
vzťahu žalobcu s fyzickými osobami boli spôsobilé vypovedať. Žalovaným zistené skutkové zistenia,

ktoré boli podkladom pre rozhodnutia považuje za nesprávne, keďže neboli spoľahlivo zistené.

5. Žalobca zároveň konštatoval, že žalovaný iba poukázal na vyjadrenie fyzických osôb uvedené v
zápisnici o podaní informácie zo dňa 30. 09. 2014, ktoré vyjadrili svoje subjektívne vnímanie veci, pričomobsah zmluvného dojednania medzi objednávateľom a zhotoviteľom im nebol známy. Týmto fyzickým
osobám bolo známe, že ich zhotoviteľ zavolal na výkon prác pri oplotení pozemku objednávateľa údajne
pre vedúceho firmy pána Prochyru. Fyzické osoby mohli mať vedomosť o tom, že Ján Prochyra vlastní

firmu a to Ján Prochyra - SIJUKO, keďže pozemok bol umiestnený v blízkosti rómskej komunity, s
ktorou sa Ján Prochyra snaží udržiavať dobré vzťahy. Okolo miesta podnikania sa členovia rómskej
komunity denne pohybujú tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení k protokolu. To, že fyzické osoby
označili objednávateľa ako vedúceho firmy, plynie z toho, že si ho automaticky spájajú s firmou
žalobcu. Skutočnosť, že Ján Prochyra vlastní firmu nevylučuje, aby U. F. fyzická osoba mohol vstupovať

do občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahov. Žalovaný vychádza iba z vyjadrení týchto
fyzických osôb bez vypočutia žalobcu, objednávateľa, resp. iných osôb, ktoré by za účelom preukázania,
že sa nejednalo o výkon závislej práce boli spôsobilé vypovedať. V danom prípade žalovaný a správny
orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdili s poukazom na to, že nelegálneho zamestnávania
sa môže dopustiť výlučne len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, pričom
objednávateľom predmetných prác bol žalobca ako fyzická osoba a preto nemal byť účastníkom

správneho konania.

6. Žalobca zároveň poukázal na to, že správne orgány nedodržali zásady správneho konania, čo
považoval za vážne porušenie zákona správnym orgánom, keďže postupovali spôsobom, ktorý je v
rozpore s § 12 a § 13 zákona o inšpekcii práce. Uvedené je podľa jeho názoru potrebné považovať

za takú vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca v čase výkonu
kontroly vo vzťahu k fyzickým osobám nebol v postavení zamestnávateľa ani v postavení fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, medzi ním a uvedenými fyzickými osobami
neexistoval pracovnoprávny, obchodný ani občianskoprávny vzťah a preto na občianskoprávny vzťah
objednávateľa a zhotoviteľa, resp. fyzických osôb nemôžu sa uplatňovať ustanovenia zákona o inšpekcii

práce, ale iba Občianskeho zákonníka. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s argumentmi, námietkami a
tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, ako aj s dôkazmi vykonanými prvostupňovým správnym
orgánom, tento neskúmal procesnú námietku žalobcu súvisiacu s jeho tvrdením, že správny orgán nedal
možnosť vyjadriť sa žalobcovi, resp. objednávateľovi pred vydaním samotného rozhodnutia. Nebolo mu

umožnené využiť svoje procesné právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom nevyhnutným pre vydanie
rozhodnutia. Tento nebol v konaní vypočutý. Rovnako v konaní nebol vypočutý ani objednávateľ, ktorý je
spôsobilý v predmetnej veci objasniť občianskoprávny vzťah, na základe ktorého boli práce na oplotení
pozemku vykonávané a neboli vypočuté ani žiadne iné osoby, ktoré by za účelom preukázania, že sa
nejednalo o výkon závislej práce fyzických osôb pre žalobcu boli spôsobilé vypovedať.

7. Písomným podaním zo dňa 21. 09. 2015, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. 09.
2015, žalobca žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorým by žalovanému v súčinnosti s Inšpektorátom práce Košice uložil povinnosť vykonať
výmaz žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho

zamestnávania vedenej žalovaným s dátumom kontroly dňa 30. 10. 2014 a s uvedeným právoplatným
postihom dňa 08. 04. 2015 až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že
keďže zákon o inšpekcii práce nepriznáva kontrolovanému subjektu možnosť podania opravného
prostriedku voči protokolu, považuje za potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobcu a síce nariadenie
uvedeného predbežného opatrenia. Zároveň upresnil žalobný petit pôvodnej žaloby, v rámci ktorého

okrem zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako bolo vyššie citované,
žiadal vysloviť, že žalobca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania zdokumentovaný v protokole
č. IKO-356-53-1.2/P/A25-14 zo dňa 10. 10. 2014 v znení jeho dodatku zo dňa 30. 10. 2014 vydanom
Inšpektorátom práce Košice. Zároveň rozšíril pôvodnú žalobu a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach
zrušil citovaný protokol a zároveň v súčinnosti s Inšpektorátom práce Košice uložil povinnosť vykonať

výmaz žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho
zamestnávania v zozname fyzických osôb vedenom žalovaným s dátumom kontroly dňa 30. 10. 2014
a s uvedeným právoplatným postihom dňa 08. 04. 2015.

8. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 10. 2015 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo

skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K námietkam obsiahnutým v podanej žalobe uviedol, že
pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu pri výkone inšpekcie, ktorý bol v rozpore s
príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, postup inšpektorov práce pri výkone ich činnosti jeexplicitne stanovený kompetenčným zákonom, zákonom o inšpekcii práce, tzn., že inšpekcia nie je
vykonávaná v zmysle Správneho poriadku a nie je ju možné považovať za správne konanie. Až konanie
ouloženísankciejesprávnymkonanímspravujúcimsaustanoveniamiSprávnehoporiadku.Žalovanýsa

námietkou týkajúcou sa vzťahu pána U. Q. a žalobcu ako fyzickej osoby v priebehu správneho konania
zaoberal, rovnako, ako sa zaoberal aj listinnými dôkazmi, ktoré na preukázanie svojej argumentácie
žalobca predložil. Po ich vyhodnotení dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že pozemok,
na ktorom bola vykonávaná inšpekcia práce užíval žalobca ako podnikateľský subjekt na základe zmluvy
o prenájme pozemku zo dňa 11. 08. 2014, pričom podľa tejto zmluvy bol pozemok prenajatý za účelom

realizácie stavby - „Areál SIJUKO - výrobná hala č. 2“ umiestnenej v zmysle územného rozhodnutia o
umiestnení stavby na uvedených pozemkoch. Navrhovateľom stavby bol žalobca a rovnako aj stavebné
povolenie bolo vydané na žalobcu ako podnikateľský subjekt. V danom prípade kontrolované fyzické
osoby vykonávali stavbu oporného múra, ktorý je súčasťou územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Z uvedeného vyplýva, že prácu vykonávali pre stavebníka, ktorým bol žalobca a nie pre fyzickú
osobu majiteľa pozemku. Vzhľadom na uvedené nie je možné posúdiť výkon prác za občiansku alebo

kamarátsku výpomoc, pretože nejde o pomoc občanovi, ale o činnosť vykonávanú pre podnikateľa.
Samotný žalobca sa vyjadril, že v čase kontroly inšpektorátu práce ešte nebol vybratý dodávateľ stavby,
alevzhľadomnajejsklzoprotiplánuchcelvyužiťposlednédniapretopožiadalsvojhoznámehoopomoc
priprípravnýchprácachpredzačatímsamotnejstavby.Zuvedenéhovyplýva,žeišlooprácevykonávané
v súlade s vydaným územným rozhodnutím na umiestnenie stavby, kde stavebníkom je žalobca ako

podnikateľský subjekt. Preto nebolo možné akceptovať účelové tvrdenie, že išlo o občiansku výpomoc.
Žalobca potvrdil, že kontrolovaní zamestnanci pracujú v jeho prospech, s jeho vedomím, keď v zápisnici
o podaní informácie zo dňa 30. 09. 2014 uviedol, že robotníkov dohodol pán Q. v rámci zápočtu, všetci
pracujú pre nás, pána L. a pána L. platia oni, ostatní cez pána Q.. Na základe vykonaného dokazovania
bolo inšpekciou práce zistené, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z

§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že
využíval závislú prácu uvedených siedmich fyzických osôb. Bolo jednoznačne preukázané, že tieto
osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu, ako to vyplýva z predložených písomných dokladov, ale
aj z vyjadrenia kontrolovaných zamestnancov. Vyjadrenie uvedených zamestnancov je jednoznačné,
zrozumiteľné, preto z nich, ako aj z ďalších podkladov vyplývajú relevantné skutočnosti, ktoré preukazujú

spáchanie samotného skutku. Zamestnanci začali pre žalobcu vykonávať pracovnú činnosť, závislú
prácu, spočívajúcu v prácach na stavbe napriek tomu, že tento s nimi neuzatvoril žiadny pracovnoprávny
vzťah. Napadnuté rozhodnutie vychádza z ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní a samotný
skutok je vymedzený dostatočne a zrozumiteľne. Rovnako bola vec správne právne posúdená, pretože
z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že práca, ktorú vykonávali uvedené osoby pre

žalobcu ako podnikateľský subjekt vykazovala znaky závislej práce. Uvedené osoby dostali pokyn na
výkon práce a usmernenie kde a aký druh práce majú vykonávať, práca bola vykonávaná osobne
kontrolovanými zamestnancami v čase určenom zamestnávateľom v uvedený deň od 7.00, resp. 7.30
hod. a za mzdu, ako to bolo uvedené v zápisniciach o podaní informácie. Porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania bolo náležitým spôsobom zistené, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu

na zavinenie. Pri zistení uvedeného porušenia je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo
sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinnosti. Pri ukladaní
a určovaní výšky pokuty bolo zohľadnené preventívne pôsobenie sankcie a správny orgán prihliadal na
všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 cit. právneho predpisu. Za neopodstatnenú považoval námietku
žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami a tvrdeniami, že nevykonal žiadne dôkazy a

bol ukrátený na svojich právach, keďže nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a nemohol sa k
nim vyjadriť. Toto tvrdenie považoval žalovaný za zavádzajúce, keďže žalobcovi bolo riadne oznámené
začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty, tento bol relevantným spôsobom informovaný o
tom, čo sa mu kladie za vinu a mal možnosť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, i k spôsobu
ich zistenia náležitým spôsobom vyjadriť, ktoré právo aj využil. V odôvodnení oboch rozhodnutí sú

uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je z nich zrejmé, akými úvahami boli
správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, v napadnutom rozhodnutí bolo presne, zrozumiteľne
a určito definované nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný konal bez dôvodných
pochybností, v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na
riadne a spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. S námietkou žalobcu sa inšpektorát práce aj

národný inšpektorát práce plne vysporiadali a ku všetkým jeho vyjadreniam, ktoré mali zásadný vplyv
na samotné rozhodovanie vo veci zaujali v oboch napadnutých rozhodnutiach jednoznačné stanovisko.
Preto s argumentáciou uvedenou v žalobe zásadne nesúhlasí a má za to, že žalobca vytvára nelogické
špekulácie, ktoré nie sú ničím podložené.9. V písomnom podaní zo dňa 17. 10. 2017 žalovaný uviedol, že žiadosť o vydanie predbežného
opatrenia nepovažuje za odôvodnenú, keďže zastáva názor, že boli naplnené všetky zákonné

predpoklady pre zápis žalobcu do registra subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania,
nevynímajúc vydanie právoplatného rozhodnutia, kedy bolo pochybenie žalobcu konštatované v
riadnom správnom konaní. Predpokladom pre výmaz žalobcu z registra nelegálnych zamestnávateľov
je spochybnenie správnosti skutkových zistení, čo doteraz nebolo súdom učinené. Pokiaľ ide o jeho
požiadavku o zrušenie protokolu žalovaný uviedol, že protokol bol iba jedným z podkladov pre vydanie

napadnutých rozhodnutí, pričom jeho zákonnosť mohol žalobca napadnúť včas podanou žalobou, čo
preukázateľne neučinil. Preto ak teraz namieta nezákonnosť protokolu a žiada jeho zrušenie, toto
svoje tvrdenie nijako bližšie neodôvodňuje. Žalovaný zastáva názor, že ide o ničím nepodložený návrh
žalobcu, ktorému niet dôvodu vyhovieť.

10. V replike zo dňa 19. 06. 2018 žalobca zotrval na skutkovej aj právnej argumentácii obsiahnutej v

podanej žalobe, a zhodne ako v nej zhodnotil a zhrnul zistený skutkový stav veci a zopakoval právne
argumenty svojej žaloby.

11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), § 194 a nasl.
SSP a § 252 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi

spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.

12. Z administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že v dňoch
30. 09. 2014 na pracovisku „Stavba Myslavská ulica Košice“ a dňa 10. 10. 2014 v sídle žalovaného

bola vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa ust. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O jej výsledku bol dňa 10. 10. 2014 vyhotovený
protokol č. IKO-356-53-1.2/P-A25-14, z obsahu ktorého vyplýva, že pri výkone inšpekcie bolo zistené,
že dňa 30. 09. 2014 o 14.05 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na

pracovisku kontrolovaného subjektu Ján Prochyra - SIJUKO, „Stavba Myslavská ulica Košice“, kde pre
zamestnávateľa vykonávalo závislú prácu 7 fyzických osôb a to W. L., Y. L., U. Q., D. Ž., E. Ž., H. Ž. Y. H.
Ž.. Menované osoby nemali so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čo je
v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Z protokolu zároveň vyplýva, že uvedené fyzické osoby v zápisnici o podaní informácie

zo dňa 30. 09. 2014 uviedli, že na stavbe pracujú prvý deň približne od 7.00 až 7.30 hod., dohodli
sa s vedúcim firmy pánom Prochyrom, podpísané nemajú nič, za odmenu tak, ako bola špecifikovaná
v jednotlivých zápisniciach. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 30. 09. 2014 žalobca uviedol, že
robotníkov dohodol pán Q. v rámci zápočtu a všetci pracujú pre nich, pána L. Y. L. platia oni a ostatní
cez pána Q.. V zápisnici z uvedeného dňa o podaní informácie pán U. Q. uviedol, že na tejto práci

sa dohodol s pánom Prochyrom, v uvedený deň prvýkrát ráno od 7.30 hod. nemá nič podpísané, iba
potreboval pomoc za odmenu 20 €/deň. Pánov D. Ž., H., Ž., E. Ž. dojednal on, lebo ich pozná a platí
ich pán Prochyra. Na základe uvedeného bolo žalobcovi uložené zabezpečiť, aby sa vyššie uvedený
nedostatok (pod bodom B1 protokolu) v budúcnosti nevyskytoval. Uvedený protokol bol so žalobcom
prerokovaný 10. 10. 2014 s tým, že menovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa k protokolu

vyjadrí v lehote 5 dní.

13. V písomnom vyjadrení k protokolu zo dňa 24. 10. 2014 žalobca uviedol, že predmetná stavba
„Skladová hala SIJUKO“ bude realizovaná na súkromnom pozemku vo vlastníctve jeho a jeho manželky
na základe zmluvy o prenájme, pričom v čase kontroly ešte nebol vybraný dodávateľ stavby, ale

vzhľadom na sklz stavby oproti plánu chcel využiť posledné pekné dni a tak požiadal svojho známeho,
ktorýjemusvojímspôsobomzaviazaný,opomocpriprípravnýchprácachpredzačatímsamotnejstavby.
Vzhľadom na to, že sa jednalo o jednoduché prípravné práce realizované v rámci občianskej výpomoci,
nemali podpísanú žiadnu zmluvu ani písomnú dohodu. Dohodol sa s ním ako fyzická osoba a aj rozdiel,
ktorý vznikol započítaním vzájomných protislužieb mu vyplatil zo súkromných prostriedkov. Ako to mal

dohodnuté s ľuďmi, ktorých na výpomoc doniesol, neskúmal. Uvedené potvrdil svojím podpisom aj U.
Q.. V písomnom vyjadrení zároveň uviedol, že dvoch ľudí zabezpečil on, pričom poznal iba jedného
pod menom Šani. V žiadnom prípade sa nejednalo o závislú prácu. Poukázal na to, že firmu situoval na
vonkajšomokruhuKošícoprotisídliskuLuníkIX,pričomokolonehnuteľnostídenneprechádzamnožstvoobyvateľov uvedeného sídliska, s ktorými sa snažil vždy udržiavať dobré vzťahy, vždy sa s nimi vedel
porozprávať, niekedy im ponúkol staré palety, aby si mali čím zakúriť, inokedy staré odpadové železo do
zberu a niekedy im ponúkol, že v rámci výpomoci môžu mu s niečím pomôcť - urobiť poriadok a pod., za

čo im aj zaplatil. V každom prípade však úhradu realizoval zo súkromných prostriedkov, nikdy to nebolo
o tom, že si objednával nejakú prácu. Týmto spôsobom sa snažil ochraňovať svoju firmu.

14. Na základe uvedeného bol dňa 30. 10. 2014 vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 10.
10. 2014, v ktorom inšpektor práce zaujal stanovisko k písomnému vyjadreniu žalobcu k protokolu

a jeho prílohám - zmluve o nájme a listu vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že vlastníctvo
pozemku nie je z hľadiska posudzovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozhodujúce
a z dokladov, ktoré predložil zamestnávateľ vyplýva, že užívateľom pozemku bol on, rovnako, ako
on bol aj staviteľom na uvedenom pozemku, pričom inšpektor práce zastáva názor, že osoby, ktoré
vykonávaliprácevykonávalitietovprospechapodľapokynovzamestnávateľa,pretozotrvalnazáveroch
obsiahnutých v predmetnom protokole. Uvedený dodatok č. 1 k protokolu bol žalobcovi doručený dňa

04. 11. 2011, ako to vyplýva z originálu poštovej doručenky obsiahnutej v administratívnom spise.

15. Zo zmluvy o prenájme pozemkov uzavretej medzi prenajímateľmi U. F. a T. F. a nájomcom Jánom
Prochyrom - SIJUKO vyplýva, že predmetom nájmu sú pozemky nachádzajúce sa v kat. území S., v
nej špecifikovaných parcelných čísel a výmere, zapísané na LV č. XXXXX a na LV č. XXXX. Uvedené

pozemky boli dané do užívania za účelom realizácie stavby „Výrobnej haly č. 2“ umiestnenej v zmysle
územného rozhodnutia č. A/2014/14877-03/II/VIR. Nájomná zmluva bola uzatvorená do 31. 12. 2024.

16. Z výpisu z LV č. XXXXX k. ú. S. obce O. N., okresu O. G.I vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností
uvedených na tomto LV je U. F. Y. T. F. v podiele 1/1, t. j. uvedené pozemky sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve menovaných. V rovnakom právnom režime sú aj pozemky zapísané na LV č. XXXX k.
ú. S., obce O. N., okresu O. G.. Uvedené pozemky tvoria predmet citovanej nájomnej zmluvy.

17. Zo stavebného povolenia zo dňa 16. 09. 2014 č. A/2014/18408-03/II/VIR vydaného Mestom Košice,
pracoviskom Košice Západ vyplýva, že týmto rozhodnutím bola povolená stavba s názvom „Areál

SIJUKO - výrobná hala č. 2“ s objektovou skladbou SO01 výrobná hala 2, SO02 - hala 2 - napojenie na
vodovodnú prípojku, SO04 - hala 2 - napojenie nový NTL rozvod plynu na pozemkoch parc. č. 4734/35,
4734/40, 4734/41, 4734/44, 4771/54 a 4771/58 k. ú. S. Q. O., v mestskej časti O. N. v areáli firmy
SIJUKO nachádzajúcom sa na križovatke komunikácií trieda KVP - Grot 4 - Luník IX pre stavebníka
Ján Prochyra - SIJUKO.

18. Súčasťou administratívneho spisu je aj územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby na
uvedených pozemkoch, ktorej súčasťou je aj oporný múr areálu navrhovaný z dôvodu členitosti terénu,
ktorý bude umiestnený na uvedených pozemkoch tak, že vonkajšia hrana oporného muriva bude totožná
s hranicou parcely určenej pre umiestnenie stavby. Stavba mala byť realizovaná podľa projektovej

dokumentácie, ktorá bola stavebníkom predložená a schválená, a ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
stavebného povolenia, realizovaná má byť dodávateľským spôsobom.

19. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku
spísanej dňa 30. 09. 2014 v čase od 14.05 do 14.40 hod. s H. Ž., E. Ž., D. Ž., W. L., H. Ž., Y. L. Y. U. Q.

vyplýva, že uvedené osoby do zápisnice uviedli, že pracujú od dnes od 7.00, resp. 7.30 hod. prvý deň,
dohodli sa s pánom Prochyrom, nemajú nič podpísané a dohodnutá je odmena vo výške, špecifikovanej
v jednotlivých zápisniciach. E. Ž. v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nemá nič podpísané, iba prišiel
pomôcť,dohodolsaspánomProchyromzaodmenu.U.Q.uviedol,žesožalobcomnemáničpodpísané,
iba potreboval pomoc, za odmenu cca 20 €/deň s poznámkou, že pánov D. Ž., H. Ž., H. Ž., E. Ž. dojednal

on, lebo ich pozná s tým, že ich zaplatí pán Prochyra. H. Ž. Y. Y. L. uviedli, že na práci sa dohodli s
vedúcim a podpísané nemajú nič.

20. V zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom dňa 30. 09. 2015 spísanej so žalobcom tento
uviedol, že robotníkov dohodol pán Q. v rámci zápočtu, že všetci pracujú pre nich, pána L. Y. L. platia

oni a ostatní sú cez pána Q..

21. Oznámením zo dňa 12. 01. 2015, doručeným žalobcovi dňa 20. 01. 2015, mu bolo oznámené začatie
predmetného správneho konania, z obsahu ktorého vyplýva, že je v ňom špecifikované porušenieprávnych predpisov tak, ako bolo premietnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, rovnako,
ako aj charakter tohto konania, t. j. že ide o konanie o uloženie pokuty. Zároveň bol žalobca vyzvaný na
vyjadrenie sa k predmetným podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu ich zisťovania a zároveň

mu bolo umožnené navrhnúť a predložiť príslušné dôkazy.

22. V písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 27. 01. 2015 žalobca zotrval na svojom
predchádzajúcom vyjadrení k predmetnému protokolu s tým, že v žiadnom prípade sa nejednalo o
nelegálnu prácu a že pomocné práce na oplotení jeho súkromného pozemku boli prevádzané na základe

občianskej výpomoci, čo svojím podpisom potvrdil aj pán Q..

23. Na základe uvedeného Inšpektorát práce Košice vydal dňa 12. 02. 2015 č. 317/14/O rozhodnutie,
ktorým žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 7
000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona
o inšpekcii práce, a to konkrétne § 3 ods. 2 nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z.

z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Ján Prochyra - SIJUKO dňa 30. 09. 2014
o 14.05 využíval závislú prácu fyzických osôb W. L., Y. L., U. Q., D. Ž., E. Ž., H. Ž. Y. H. Ž., ktoré pre
zamestnávateľa dňa 30. 09. 2014 o 14.05 hod. vykonávali prácu na stavbe Myslavská ulica Košice
a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z.

Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

24. Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré je datované dňom
21. 02. 2015, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

25. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

26. Na pojednávaní dňa 13. 03. 2019 právny zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentácii v
podanej žalobe v znení podania zo dňa 21. 09. 2015, ako aj replike zo dňa 19. 06. 2018 v celom
rozsahu. Zdôraznil, že v danom prípade podľa jeho názoru nebolo preukázané, žeby osoby, ktoré boli

označené ako nelegálne zamestnávané, vykonávali pre žalobcu závislú prácu pre absenciu niekoľkých
jej zákonných znakov. Poukázal na to, že z výpisu zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, čo
je predmetom jeho činnosti. Keďže stavebné práce tento predmet netvoria, nemohol v tejto oblasti
zamestnávať iné osoby ako svojich zamestnancov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd rozhodol z
zmysle žalobného petitu rozšíreného jeho podaním zo dňa 21. 09. 2015.

27. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle
z dôvodov, obsiahnutých aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa
žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že pán Q. sa v rámci svojho vyjadrenia
nezmienil o tom, žeby mal so žalobcom uzavretú zmluvu o dielo, preto argumentáciu žalobcu v tomto

smere považuje za účelovú. Podľa jej názoru v danom prípade boli u menovaných osôb preukázané
všetky znaky závisle práce, pričom v zmysle zmeny právnej úpravy sústavnosť už nie je jej základným
znakom. Výklad žalobcu, týkajúci sa toho, že práce, ktoré menované osoby vykonávali nesúvisia
s predmetom jeho podnikania považovala za absurdný, nakoľko napríklad aj štátne orgány , ktoré
vykonávajú svoju pôsobnosť v zmysle platnej legislatívy by takomto výklade nemohli zamestnávať

údržbárov a pod. Rozhodujúce podľa jej názoru je, či práca mala a javila znaky závislej práce.
Žalobu smerujúcu k preskúmaniu protokolu o výsledku inšpekcie považovala za oneskorene podanú,
pričom pokiaľ nebolo konštatované nedostatočné zistenie skutkového stavu, niet dôvodu, pre ktorý bolo
potrebné vykonať výmaz žalobcu z registra nelegálnych zamestnávateľov.

28. Podľa § 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) tento zákon
upravuje
a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnejsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

31. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

32. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

33. Žalobca v žalobe požiadal o nariadenie predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku (neodkladného opatrenia v súlade s § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (CSP),
zaradeného v jeho tretej časti). Aplikácia tretej časti CSP vrátane ustanovení o neodkladných
opatreniach je v správnom súdnictve vylúčená v zmysle § 25 SSP. Funkciu neodkladného opatrenia v
správnom súdnictve plní inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP, tento

obsahuje špecifickú právnu úpravu, ktorá umožňuje, aby súd na návrh žalobcu po vyjadrení žalovaného
uznesením priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok tak, ako to bolo aj v tomto konaní, ktorej
žiadosti žalobcu bolo vyhovené. Inštitút neodkladných opatrení systematicky zaradený v tretej časti CSP
je v konaní podľa SSP vylúčený, keďže by išlo o neprípustný zásah z hľadiska princípu deľby výkonnej
súdnej moci a teda správny súd v tomto prípade nemôže neodkladné opatrenie nariadiť. Vychádzajúc

z uvedeného, ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu, smerujúcu k
nariadeniu neodkladného opatrenia odmietol v súlade s cit. zák. ustanovením § 98 ods. 1 písm. g/ ako
neprípustnú.

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

35. Podľa písm. c/ cit. zák. ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

36. Podľa písm. e/ cit. zák. ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

37. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Podľa § 256 SSP žaloba proti iným zásahom orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela,
najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

39. Žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia protokolu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10. 10.

2014 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 30. 10. 2014 písomným podaním zo dňa 21. 09. 2015, ktoré bolo
dané na poštovú prepravu 21. 09. 2015. V danom prípade protokol, ktorý je v zmysle cit. ustanovenia §
3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy, pretože ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, bol žalobcovi oznámený dňa 10. 10. 2014,kedy s ním bol aj osobne prerokovaný a dodatok k protokolu mu bol doručený do vlastných rúk dňa 04.
11. 2014, ako to dokumentuje pripojená poštová doručenka. Vychádzajúc z uvedeného, je predmetné
opatrenie potrebné považovať za žalobcovi oznámené najneskôr dňa 04. 11. 2014. Lehota na podanie

všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie uvedeného opatrenia, stanovená v cit. ust. § 181 ods. 1
SSP, žalobcovi začala plynúť dňom 05. 11. 2014 a uplynula dňa 05. 01. 2015, ktorý deň pripadol na
pondelok, ktorý bol pracovným dňom. Žaloba na preskúmanie cit. opatrenia bola žalobcom podaná až
dňa 21. 09. 2015, t. j. zjavne po zákonom stanovenej lehote.

40. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému a inšpektorátu
práce vykonať výmaz žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania, podanie v tejto časti, vychádzajúc z jeho obsahu, považoval správny súd
za žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 256 SSP, keďže uvedený záznam
nespĺňa atribúty rozhodnutia ani opatrenia v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/, resp. písm. c/ SSP.

41. Vychádzajúc z ust. § 256 SSP lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je
dva mesiace odo dňa, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela,
najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca sa domáhal
ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy písomným podaním zo dňa 21. 09. 2015, podaným
na poštovú prepravu dňa 21. 09. 2015, pričom v tomto podaní sám uviedol, že podstatným pre zapísanie

údajov do zoznamu je výsledný materiál z kontroly, v ktorom je uvedené porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, t. j. protokol. Protokol v znení jeho dodatku tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného bol
žalobcovi oznámený najneskôr doručením dodatku k protokolu dňa 04. 11. 2014. Z uvedeného vyplýva,
že subjektívna lehota na podanie predmetnej žaloby žalobcovi uplynula dňom 04. 01. 2015. Žaloba bola
aj v tejto časti podaná zjavne oneskorene.

42. Preto správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 181 ods. 1 a § 256 SSP) podľa
§98ods.1písm.d/SSPžalobuvtýchtočastiach(preskúmanieprotokoluovýsledkuinšpekciepráceako
opatrenia orgánu verejnej správy a výmaz z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb
a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania

ako žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy) ako oneskorene podanú odmietol.

43. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah

alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

45. Podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

46. Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

48. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu

zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.49. Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

50. Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3
písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní
sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

51. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

52. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

53. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. apríla 2015 č. OPS/

BEZ/2015/2919, O-89/2015, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu práce
Košice zo dňa 12. 02. 2015 č. 317/14/O a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach
podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány pri ich vydaní nepostupovali v súlade s naposledy
citovanými zákonnými ustanoveniami. Tieto nerešpektovali najmä zákonné ustanovenie § 46 zákona o
správnom konaní a podľa názoru správneho súdu nezistili dostatočne skutkový stav veci s prihliadnutím

na skutočnosti, tvrdené žalobcom v zápisnici o podaní vysvetlenia i jednotlivých jeho podaniach
doručených správnym orgánom v priebehu správneho konania s prílohami, čo malo v konečnom
dôsledku vplyv aj na právne posúdenie predmetnej veci, keď závery správnych orgánov o spáchaní
predmetného správneho deliktu žalobcom sa javia ako predčasné.

54. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,
že správne orgány svoje rozhodnutia založili predovšetkým na záveroch Protokolu, obsahu zápisníc o
podaní informácie, ako aj na tvrdeniach žalobcu, uvedených v zápisnici s ním spísanej pri inšpekcii práce
a ním predložených listinných dôkazov, najmä zmluvy o nájme predmetných nehnuteľností, rozhodnutia
o umiestnení stavby a stavebného povolenia. Žalovaný mal zato, že argumenty a dôkazy predložené

žalobcom ako účastníkom konania nespochybňujú zistenie o tom, že sa žalobca dopustil správneho
deliktu nelegálneho zamestnávania, práve naopak, že tieto preukazujú zistenia vykonanej inšpekcie
práce tak, ako boli premietnuté v citovanom Protokole.

55. V danom prípade, tak ako to už bolo vyššie uvedené, zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení

dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli spísané dňa 30. 09. 2014 s H. Ž., E. Ž.,
D. Ž., U. Q. a W. L. vyplýva, že uvedené osoby sa dohodli s pánom Prochyrom. S prihliadnutím na
argumentáciu žalobcu (zmluva o dielo s Jaroslavom Q., ktorý zabezpečil prítomnosť H. Ž., E. Ž., D.
Ž. Y. H. Ž., vykonanie prác pre neho ako fyzickú osobu v rámci občianskoprávneho vzťahu a pod.),
tieto strohé vyjadrenia podľa názoru správneho súdu nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu pre

vyvodenie jednoznačného záveru, že žalobca tieto osoby nelegálne zamestnával ako právnická osoba
a v akom počte. Pokiaľ aj H. Ž.G. uviedol, že sa dohodol s vedúcim, nie je zrejmé, či za vedúceho
považoval vzhľadom na uvedené žalobcu, alebo U. Q., ktorý zabezpečoval jeho prítomnosť a pokiaľ
Y. L. uviedol, že sa dohodol s vedúcim vo firme, nie je z tohto vyjadrenia jednoznačne zrejmé, koho
tým mal na mysli, či žalobcu ako fyzickú osobu, o ktorej vedel, že je majiteľom firmy, okolo ktorej

často prechádzali a ktorý bol vo vzťahu k jeho komunite ústretový, alebo žalobcu ako právnickú osobu.
Navyše žalobca v priebehu celého správneho konania tvrdil, že uvedené osoby vyplácal zo svojich
súkromných prostriedkov, ktorou skutočnosťou sa správne orgány vôbec nezaoberali a v tomto smere
ani nevykonali žiadne dokazovanie. Rovnako za nedostačujúce považoval správny súd aj vyjadreniežalobcudozápisniceopodaníinformáciezodňa30.09.2014.Vtejtosúvislostipovažujesúdzapotrebné
poukázať aj na to, že niektoré z uvedených zápisníc vykazujú aj formálne nedostatky, údaje v nich sú
škrtané a prepisované bez toho, že by bolo zrejmé kto a na základe čoho zmeny a opravy vykonal

(E. Ž., D. Ž., H. Ž. - v zápisnici je preškrtnuté meno, ktoré s vecou nemá súvis), čo tiež nasvedčuje
nedostatočnej pozornosti a nedôslednosti práce inšpektorov.

56. Správny súd konštatuje, že ani z jednej zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu
prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, resp. zápisnice o podaní informácie žalobcom, ani z

predmetného Protokolu nie je zrejmé, aké konkrétne práce uvedené osoby na predmetnej nehnuteľnosti
vykonávali. Iba žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 27. 01. 2015 uviedol, že išlo o
pomocné práce na oplotení jeho súkromného pozemku, pričom ani z tohto vyjadrenia nemožno vyvodiť
jednoznačný záver, že išlo o práce v zmysle územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané na jeho žiadosť
ako podnikateľa a ktoré rieši konkrétne oporný múr. Navyše zo stavebného povolenia, ktoré bolo
vydané stavebníkovi, ktorým je žalobca, vyplýva, že predmetná stavba sa má realizovať dodávateľským

spôsobom a z vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ stavby ešte nebol vybraný. Samotný žalobca
vo svojich písomných podaniach vrátane odvolania poprel, že by uvedené osoby zamestnával ako
podnikateľ, tvrdil, že tieto mu vypomáhali ako fyzickej osobe, vlastniacej predmetný pozemok bez ohľadu
na to, že ho mal ako podnikateľ prenajatý. Zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, že tento ako
predmet podnikania nemá uvedenú stavebnú ani obdobnú činnosť a ako predmety podnikania má

uvedené: „montáž, oprava, údržba vyhradených elektrických zariadení, obchodná činnosť - kúpa tovaru
za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom
živností, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s
prenájmom a prenájom hnuteľných vecí“, čo v kontexte s už uvedenými skutočnosťami tiež vyvoláva
pochybnosti o správnosti záverov správnych orgánov.

57. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, považujúc žalobu žalobcu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí za dôvodnú, podľa
§ 191 ods. 1 písm. e/ a c/ SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a v jeho

dôsledkuajnesprávneprávneposúdenieavecvrátilsprávnemuorgánuprvéhostupňanaďalšiekonanie
s tým, že úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu (§ 191 ods.
6 SSP), po doplnení dokazovania v naznačenom smere a odstránení uvedených pochybností vo veci
opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z platnej
právnej úpravy.

58. O trovách konania vo vzťahu k výroku IV rozsudku rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v
zmysle ktorého žalobcovi, ktorý bol v tejto časti konania plne úspešný, priznal právo na úplnú náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokom I - III možno podať kasačnú sťažnosť, v lehote do 1 mesiaca odo
dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku IV a V rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný
právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).