Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203916
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413203916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Správcovské
bratislavské družstvo, so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 803 843, zastúpeného Advokátska
kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, proti žalovanej:
D. O., D. XX.X.XXXX, N. C. XX, N., občan Slovenskej republiky, zastúpenej Advokátska kancelária
KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, o zaplatenie 264,96 Eur s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 22C/205/2013 - 171 zo dňa 5.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 22C/205/2013 - 171 zo
dňa 5.10.2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 22C/205/2013-171 zo dňa
5.10.2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 264,37 Eur spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 9% ročne od 24.6.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,83 Eur a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi súčasne priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. Vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou od žalobcu žiadala zaplatenie 397,56 Eur
a 124,25 Eur v oboch prípadoch spolu s úrokom z omeškania a to titulom nevyplatenia preplatkov z
vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2014 a rok 2015, súd prvej inštancie vylúčil na
samostatné konanie.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že žalobca na základe
platne uzavretej zmluvy o výkone správy č. 1/2001 z 19.6.2001 v znení jej dodatkov vykonáva správu

bytového domu na C. X. XX v Bratislave, keď táto zmluva bola uzatvorená so súhlasom nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaná v konaní namietala neplatnosť zmluvy o
výkone správy, považuje za potrebné uviesť, že žalovaná vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach
žiadnym spôsobom nešpecifikovala, v čom by mala neplatnosť uvedenej zmluvy o výkone správy
spočívať. Je povinnosťou strany sporu uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol
posúdiť dôvodnosť tvrdenia o neplatnosti zmluvy. Nie je úlohou súdu vyhľadávať za stranu sporu dôvody
neplatnosti ňou označeného právneho úkonu. V tejto súvislosti uviedol, že Okresný súd Bratislava IV v

konaní sp. zn. 20C/163/2002 riešil platnosť predmetnej zmluvy o výkone správy ako predbežnú otázku
a dospel k záveru, že zmluva o výkone správy je platná. Žalobca vykonáva na základe zmluvy o
výkone správy č. 1/2001 správu bytového domu na C. XX s účinnosťou od 1.7.2001. Do tohto obdobia
vykonávalo správu Stavebné bytové družstvo Bratislava IV (ďalej aj SBD BA IV), pričom ukončeniuvýkonu správy predchádzala dohoda o ukončení výkonu správy zo dňa 19.6.2001 uzavretá medzi SBD
BAIVavlastníkmibytovanebytovýchpriestorovnaC.XXsúčinnosťoukposlednémudňukalendárneho
mesiaca, kedy túto dohodu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome. Je pravdou, že k ukončeniu zmluvy o výkone správy nedošlo v súlade so zákonom č. 182/1993
Z. z., teda až po uplynutí 6 mesačnej výpovednej lehoty, avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že
k ukončeniu správy došlo so súhlasom oboch zmluvných strán, jednak správcu, ako aj vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorí takýto spôsob ukončenia zmluvy odhlasovali nadpolovičnou väčšinou
hlasov. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil so záverom vysloveným v rozsudku č. k. 20C

163/2012-206, že zmluva o výkone správy zo dňa 19.6.2001, číslo 1/2001, na základe ktorej žalobca
vykonáva správu bytového domu na C. XX v Bratislave je platná. Preto z dôvodu hospodárnosti konania
a z dôvodu, že nemal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu spornú, nepovažoval súd prvej inštancie za
potrebné vykonať dokazovanie originálom zmluvy o výkone správy zo dňa 19.6.2001 spolu s podpismi
a originálom výpovede zo zmluvy o výkone správy spolu s podpismi, ktorých vykonanie v konaní žiadala
žalovaná. Žalovaná k zmluve o výkone správy pristúpila dňa 30.11.2010. Ako výlučná vlastníčka bytu

č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na C. XX v Bratislave si nesplnila svoju povinnosť, keď v
zmysle článku IV bod 8 Zmluvy o výkone správy nezaplatila žalobcovi nedoplatok na ročnom vyúčtovaní
za rok 2011 vo výške 264,96 Eur do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Žalovanej bolo vyúčtovanie
riadne doručené dňa 24.5.2012. Nedoplatok za vyúčtovanie bola povinná zaplatiť do 23.6.2012.

3. Žalovaná namietala, že podľa posledného vyúčtovania žalobcovi dlhuje 743,05 Eur. Dňa 4.10.2016
prebehlo na súde pojednávanie, kde bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi nedoplatok za rok 2012 v sume
732,37Eur.Vďalšomkonaníbola zaviazanázaplatiťnedoplatok zarok2013vsume266,93Eur.Ztohto
dôvodu tvrdí, že bola už zaviazaná na zaplatenie vyššej sumy, než je jej reálny dlh. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti poukázal na to, že v danom prípade bol predmetom konania nedoplatok žalovanej z

vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu na rok 2011. V konaní bolo preukázané, že žalovaná
nedoplatok z tohto vyúčtovania nezaplatila, čo sama žalovaná aj potvrdila. Pokiaľ ide o ďalšie spory, je
pravdou, že v dvoch konaniach boli vydané rozsudky, a to pre nedoplatky za rok 2012 a za rok 2013.
Uvedené rozsudky súdu prvej inštancie však nie sú doposiaľ právoplatné a s ohľadom na ustanovenie
§ 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) nimi nie je viazaný.

4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej, že predmetné vyúčtovanie nákladov nie
je vykonané v súlade so zákonom, z dôvodu, že nie je dostatočne špecifikované a na jej reklamáciu
správca nedal adekvátnu odpoveď. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo vyúčtovaní položkovite
rozpísal jednotlivé náklady za byt žalovanej, pričom toto vyúčtovanie vykonal v súlade s platnými

právnymi predpismi, ako aj zmluvou o výkone správy. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že ako vlastník
bytu má právo sa oboznámiť s dokladmi týkajúcimi sa správy domu, súd prvej inštancie skonštatoval,
že žalovanej bolo zo strany žalobcu viacnásobne umožnené oboznámiť sa s dokladmi týkajúcimi sa
správy domu, ale žalovaná túto možnosť nevyužila. Súd prvej inštancie poukázal na zápisnicu z
rokovania sporových strán zo dňa 23.4.2014, na ktorom sa žalobca snažil žalovanej vysvetliť spôsob

vykonania ročného vyúčtovania za rok 2011, spôsob platenia zálohových platieb, ako aj ciachovanie
vodomerov a ich náklad vo vyúčtovaní. Uvedené rokovanie žalovaná opustila z dôvodu časovej tiesne
a následne ďalšiu možnosť nahliadnuť do dokladov u žalobcu nevyužila. Súd prvej inštancie ako
nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovanej, že vyúčtovanie za rok 2011 je nesprávne aj z dôvodu, že
k nemu chýba správa o finančnom hospodárení a žalovaná tak nemala možnosť zistiť, aké boli náklady

(jednotlivé položky) na správu celého bytového domu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
znenie čl. III bod 4.1. písm. e/ zmluvy o výkone správy, podľa ktorej je správca povinný do 20.4. každý rok
predložiť na odsúhlasenie zástupcovi vlastníkov nákladový list domu za predchádzajúci rok. Uvedený
nákladový list bol zo strany žalobcu zástupcovi vlastníkov pánu A. na schválenie predložený. Žalobca
v konaní navrhol k tejto skutočnosti vypočuť ako svedka pána A., keďže ale žalovaná túto skutočnosť

nerozporovala, súd tento dôkaz nevykonal.

5. Súd prvej inštancie ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej, keď poukazovala na chybu vo
vyúčtovaní za rok 2011 v odmene správcu. V tejto položke bola vo vyúčtovaní uvedená suma 74,28
Eur (teda 6,19 Eur x 12 mesiacov), hoci správne malo byť 73,69 Eur (6,14 Eur x 12 mesiacov). V zmysle

čl. VIII bod 1 zmluvy o výkone správy v znení dodatku č. 3 sa zmluvné strany dohodli, že mesačná
odmena správcu za výkon správy v zmysle tohto dodatku je 185,- Sk (6,14 Eur) vrátane DPH za každý
byt a nebytový priestor od 1.7.2008. Z uvedeného je zrejmé, že bez ohľadu na to, že v roku 2011
došlo k zvýšeniu sadzby DPH z 19% na 20%, správca nebol oprávnený si vyúčtovať vyššiu odmenu,nakoľko odmena dohodnutá v dodatku č. 3 k zmluve už mala zahŕňať DPH. Preto súd prvej inštancie
žalovanú, ktorá si ako vlastník bytu nesplnila povinnosti voči žalobcovi ako správcovi bytového domu
uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov na služby dodané do jej bytu v roku 2011

znížený o 0,59 Eur, pričom sa nezaoberal námietkami žalovanej, ktorými nesúhlasila s vyúčtovaním
nákladov za rok 2010, s odôvodnením, že predmetom sporu bol len nedoplatok za rok 2011. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov,
je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je žalovaná ako dlžník povinná zaplatiť, pretože nedodržala
zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti

vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Preto aj v tejto časti žalovaného
nároku žalobe žalobcu vyhovel. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti zaplatenia nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 23,70 Eur a uviedol, že z faktúry č. 01312013 vyplýva, že
táto suma bola vyfakturovaná v zmysle cenníka žalobcu, ktorý však nepreukázal, že predmetný cenník
by bol súčasťou Zmluvy o výkone správy, respektíve bol dodatočne vlastníkmi bytov v bytovom dome
na C. XX v Bratislave schválený, čím by sa stal záväzným pre obe zmluvné strany. Svoje závery oprel

súd prvej inštancie o právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovení § 8 odsek 1, § 8a odsek 2, § 8b odsek
2, § 11 odsek 6, § 14 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a ustanovení § 544 odseky
1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a článku III bod 4.1, IV body 8,9,13,14
zmluvy o výkone správy. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 v
spojení s § 255 odsek 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní.

6. Proti tomu rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že vo
veci zistil nedostatočne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď ignoroval právny názor
Krajského súdu v Bratislave ohľadom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko odmietol

vykonať žalovanou navrhnutý dôkaz na predloženie originálu zmluvy o výkone správy č. 1/2001 k
bytovému domu na C. X. XX v Bratislave. Žalovaná v priebehu konania poukázala na právny názor
Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojím rozhodnutím sp. zn. 15Co/378/2010 v právnej veci žalobcu
Správcovské bratislavské družstvo proti žalovanému L.. S. O., o zaplatenie 302,36 EUR, zaviazal
súd prvej inštancie posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, platnosť dohody o ukončení výkonu správy,

ako aj platnosť zmluvy o výkone správy s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.
z. a zistiť, či náklady vyúčtované vo vyúčtovaní boli správne vyúčtované. Žalovaná namietala aj to,
že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy k preukázaniu jednotlivých položiek vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2010 vo vzťahu k tomu, či tieto sú v súlade so zmluvou o výkone
správy. Tento návrh na dokazovanie predniesla z dôvodu, že jednotlivé položky vo vyúčtovaní

nákladov reklamovala ešte pred podaním žaloby, avšak žalobca do vyhlásenia rozsudku dôvodnosť
výšky jednotlivých položiek nepreukázal. Podľa názoru žalovanej vyúčtovanie nákladov spojených s
bývaním za rok 2010 nebolo ako celok vyhotovené v súlade so zákonom a rovnako má pochybnosť
o správnosti výšky jednotlivých položiek tohto vyúčtovania, najmä nákladov na teplo a nákladov na
ohrev teplej vody. Žalovaná uviedla, že žalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.10.2016

potvrdil, že z posledného známeho vyúčtovania za rok 2015 vychádza celkom k vyúčtovaniu nedoplatok
vo výške 743,05 Eur. Preto, ak si žalobca v tomto konaní uplatnil pohľadávku vo výške 264,96 Eur s
príslušenstvom a žalovaná bola okrem toho v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.
zn. 5C/112/2014 zaviazaná k úhrade sumy vo výške 732,37 Eur s príslušenstvom a v konaní pod sp. zn.
5C/63/2015 bola zaviazaná k úhrade sumy vo výške 266,93 Eur s príslušenstvom, mala by spolu titulom

nedoplatkov žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 1 263,67 EUR s príslušenstvom. V zmysle ustanovenia
§ 217 Civilného sporového poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV bol celkový nedoplatok žalovanej vo výške 743,05
Eur, vzhľadom na fakt, že žalovaná bola v rámci iných súdnych konaní vedených na Okresnom súde
Bratislava IV zaviazaná k úhrade nedoplatkov z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v

celkovej výške 999,30 Eur s príslušenstvom považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, keď
žalovaná v čase vyhlásenia rozsudku už bola zaviazaná k úhrade vyššej sumy než je reálna výška jej
dlhu.

7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

že zmluvou o výkone správy v znení jej dodatkov, ktorá bola uzavretá medzi ním a vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome v Bratislave na C. X.. Č.. XX preukázal svoju vecnú legitimáciu.
Poukázal na to, že v predmetnom konaní v mene a na účet ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov vymáha nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu (napr. elektrina do spoločnýchpriestorov, teplá voda, upratovanie, odvoz odpadu a pod.), ktoré vlastníci bytov a nebytových priestorov
sú povinní hradiť bez ohľadu na formu správy bytového domu (spoločenstvo vs. správca) a dokonca
bez ohľadu na skutočnosť, aký konkrétny podnikateľský subjekt vykonáva činnosť správcu bytového

domu, keďže správca len vykonáva správu bytového domu a nie je dodávateľom samotných služieb
do bytového domu. Vymáhané nedoplatky nie sú príjmom správcu, ale sú príjmom bytového domu,
teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že predmetom konania je nedoplatok
žalovanej z vyúčtovania nákladov za rok 2011 a nie za rok 2010. Napriek tomu sa však k odvolacej
námietke žalovanej vyjadril a uviedol, že žalovaná podklady, ktoré mali údajne preukázať nesprávnosť

vyúčtovania za rok 2010 mohla predložiť aj sama, a to vykonávaním svojich práv a aj povinností na
schôdzach vlastníkov (§ 14 zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rovnako
čl. VII. bod 1 alebo čl. IV. bod 13 zmluvy o výkone správy), ale aj priamo nahliadaním do dokladov u
správcu (§ 11 ods. 6 zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rovnako čl. IV.
bod12zmluvyovýkonesprávy),takprostredníctvomzástupcuvlastníkov(§8aods.5ovlastníctvebytov
anebytovýchpriestorov,rovnakočl.IV.bod13a16zmluvyovýkonesprávy),pričomžalovanátakzaviac

akotrirokyododňazačatiadanéhosúdnehosporuneurobila.Knámietkežalovanejkvýškedlhužalobca
uviedol, že predmetom tohto konania je nedoplatok žalovanej za rok 2011, ktorý ako v čase vyhlásenia
rozsudku, tak do dnešného dňa nebol uhradený. Medzi stranami sporu sa okrem iného vedú spory aj
o nedoplatky za roky 2012 a 2013, o ktorých do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté, a ktoré
rovnako do dnešného dňa neboli žalovanou uhradené. Žalovaná nekonkretizovala, že ak by aj správca

evidovalakýkoľvekpreplatokzaniektorýinýkalendárnyrok,oakýprávnypredpis,čizmluvnédojednanie
odvodzuje povinnosť správcu započítavať takýto preplatok vlastníka na jeho nedoplatky, a zároveň v
prípade, ak by vlastník mal tých nedoplatkov za jednotlivé kalendárne roky viac (tak ako žalovaná), na
aký konkrétny nedoplatok by mal správca prípadný preplatok započítať. Súčasne dodal, že žalovaná si
v tomto konaní vzájomnou žalobou uplatnila zaplatenie 397,56 Eur spolu s príslušenstvom, a to titulom

nevyplatenia preplatkov z vyúčtovania za roky 2014 a 2015, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.

zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné .

9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Prijatý záver o povinnosti žalovanej zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu
a služieb s tým spojených za rok 2011 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého

rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď
v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na procesný postup strán v spore vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a dospel k správnemu záveru o existencii aktívnej legitimácii žalobcu v súdnej veci. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

konštatuje, že pokiaľ žalovaná spochybňovala postavenie žalobcu, ako správcu bytového domu, bola
povinná predniesť rozhodujúce skutočnosti spôsobom, ktorý by súdu umožnil posúdenie dôvodnosti
jej procesnej obrany v spore, teda námietku podložiť konkrétnym odôvodnením. Žalobca v súdenej
veci na preukázanie vecnej legitimácie predložil rovnopis zmluvy o výkone správy uzavretú medzi níma vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v Bratislave na C. X. Č.. XX uzavretú dňa
19.6.2001, ako aj jej dodatky s podpismi vlastníkov, z ktorých vyplýva, že zmluva bola podpísaná
a odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom

bytovom dome, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že ak so zmluvou súhlasí nadpolovičná
väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov je uzavretá v súlade so zákonom č. 182/ 1993 Z. z.
o vlastníctve bytov. Za danej situácie, kedy žalovaná v rámci procesnej obrany zostala len v rovine
všeobecnej námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, bez jej konkrétnej špecifikácie, súd prvej
inštancie nepochybil, keď nevykonal dokazovanie originálom zmluvy o výkone správy a dohody o

ukončenívýkonusprávyspredchádzajúcimsprávcom.Žalobcasprávubytovéhodomuvykonávauždlhé
obdobie ( od roku 2001), spravuje finančné prostriedky na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov
daného bytového domu, pričom v mene vlastníkov komunikuje aj s dodávateľmi plnení. Súkromné právo
je ovládané zásadou autonómie vôle a zmluvnej voľnosti, ktorú nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v danom bytovom dome vyjadrila zverením správy ich domu žalobcovi.

12. Neobstojí ani námietka žalovanej, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočný dlh žalovanej v
čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca vedie voči žalovanej viacero súdnych sporov, v ktorých sa domáha
zaplatenia nedoplatkov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rôzne odbývané roky samostatne.
V súdenej veci je predmetom zaplatenie takéhoto nedoplatku za rok 2012. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu je rozhodujúci výlučne len stav vyplývajúci z vyúčtovania

za rok 2012, teda stav rozdielu medzi nákladmi na plnenia dodané do bytu žalovanej v roku 2012 vo
výške 1. 453,36 Eur a plneniami poskytnutými žalovanou vo výške 1. 188,40 Eur. Z listinných dokladov
tvoriacich obsah spisu, ako aj zo samotného matematického výpočtu záväzku žalovanej (1. 456,36
eur mínus 1. 188,40 eur = 264,96 Eur) vyplýva, že zúčtovanému roku 2012 zodpovedá žalobcom
uplatnený nedoplatok žalovanej. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súdenej veci konal len

v rozsahu vymedzeného skutkového stavu a neprihliadol na žalovanou tvrdený celkový preplatok na
nákladoch za plnenia dodané do bytu, o ktorom sudca na základe vzájomnej žaloby žalovanej vedie
samostatné konanie. Neobstojí ani námietka žalovanej ohľadom nesprávnosti vyúčtovania nákladov na
služby dodané do jej bytu v roku 2010, voči ktorému má pochybnosti o správnosti výšky jednotlivých
položiek, najmä položky nákladov na teplo a na ohrev teplej vody, pretože skutkovým základom sporu

nie sú plnenia z tohto vyúčtovania, ale plnenia z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým
spojených za rok 2011.

13. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích

dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).