Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112229639.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr.MonikyKoščovejaJUDr.ViktórieMidovejvsporežalobkyneJUDr.IngridKovalčukovej,správkyne
konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, IČO: 36 698 598,
so sídlom správkyne v Košiciach, Štúrova 33, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefana
Prevozňáka, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kukučínova 108/23, IČO: 47 232 439 proti žalovanému

P.. Z. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom N. E., C. XX, zastúpenému JUDr. Frederikou Birkovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, (t.č. Rosná 5) o zaplatenie 960 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.03.2015 č. k. 35C/118/2013-102
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
17.3.2015 č.k. 35C 118/2013-102 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I, č. k.
30K/3/2012-139 zo dňa 17.09.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu CK FENÍCIA s.r.o.,
Mlynská 27, Košice, IČO: 36 698 598 a tým istým uznesením bola žalobkyňa ustanovená do funkcie

správcu konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, Košice. Šetrením účtovných
záznamov úpadcu žalobkyňa zistila, že žalovaný ako konateľ úpadcu dňa 31.5.2012 výdavkovým
pokladničným dokladom č. V 0044 uskutočnil z pokladne úpadcu výdaj hotovosti vo výške 960 €
ako úhradu z provízie za predaj zájazdov - DF 20110167 dodávateľa FERROTOUR, a.s. zo dňa
31.12.2011, splatnej 31.12.2011. V pokladni úpadcu tento výdaj zdokladovaný príjmovým dokladom
spoločnosti FERROTOUR, a.s. nebol, a preto žalobkyňa listom zo dňa 4.9.2012 požiadala spoločnosť

FERROTOUR, a.s. o vyjadrenie, či skutočne došlo v uvedený deň k prijatiu tejto platby. Spoločnosť
FERROTOUR, a.s. sa vyjadrila, že z pokladne úpadcu jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky
dňa 31.5.2012, a ku dňu 31.12.2012 neevidujú žiadnu pohľadávku vo výške 960 €. Z uvedeného
dôvodu vyzvala žalobkyňa konateľa úpadcu na vrátenie platby deklarovanej výdavkovým pokladničným
dokladom vo výške 960 €.

3. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že nárok žalobkyne možno subsumovať pod § 60 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zák.č.7/2005Z.z.).Podľacitovanéhoustanoveniamožnoodporovaťprávnemuúkonuurobenémupočas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený
s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich

veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.4. Súd konštatoval, že žalovaný ako jediný spoločník a zároveň konateľ úpadcu je osobou spriaznenou
s dlžníkom, a musel mu byť známy úmysel úpadcu - za predpokladu jeho existencie - ukrátiť svojich
veriteľov. Žalovaný v konaní uviedol, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 960 € bol urobený len

naoko, fiktívne, za účelom vyriešenia rozpornej situácie, kedy ani samotný on a ani účtovníčka úpadcu
nevedeli vysvetliť, prečo sa takáto suma nachádza v účtovníctve. Ak by táto suma bola žalovanému
vyplatená, nesporne by sa o ňu ponížila konkurzná podstata úpadcu na úkor veriteľov. Súd sa preto
zaoberal otázkou, či CK FENÍCIA, s.r.o. konala prostredníctvom svojho konateľa s úmyslom ukrátiť
svojich veriteľov s poukazom na obranu žalovaného, ktorý uviedol, že danú sumu vrátil úpadcovi tým,

že ako fyzická osoba vložil do spoločnosti sumu 1.659,70 € a následne spoločnosť - úpadca, z danej
sumy vyplatil súdny poplatok na trovy predbežného správcu. Uvedené účtovné pohyby sa neobjavili
v účtovníctve úpadcu, nakoľko účtovníčka úpadcu uvedený vklad a výdavok odmietla zaúčtovať dňa
19.6.2012, nakoľko účtovníctvo odovzdala žalovanému dňa 15.6.2012. V konaní nebolo sporné a
vyplynulo to aj z výpovede účtovníčky, že uvedenú sumu 1.659,70 € žalovaný ako fyzická osoba tzv.
vložil do pokladne úpadcu a z nej následne bol vyplatený súdny poplatok úpadcom. Súd dospel k

záveru, že žaloba dôvodná nie je, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, a to, že došlo k ukráteniu
veriteľov úpadcu. Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že sumu 960 € žalovaný vybral
z pokladne úpadcu, avšak túto nepoužil na úhradu spoločnosti FERROTOUR, a.s., následne on ako
fyzická osoba (vlastne) tzv. vrátil danú sumu úpadcovi v rámci sumy 1.659,70 € a úpadca touto sumou
uhradil súdny poplatok súvisiaci s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tieto skutkové zistenia

neboli medzi stranami sporu sporné, a súd z nich vychádzal. K možnosti započítania pohľadávok
uviedol, že nemožnosť započítania pohľadávok nastáva až dňom vyhlásenia konkurzu, čo však bolo až
uznesením 17.9.2012, právoplatným dňa 25.9.2012. Z tohto pohľadu súd nemohol uzavrieť, že došlo k
akémukoľvek úkonu v rozpore so zákonom, resp. k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, pretože v
tom čase nebol dôvod neprijať platbu od žalovaného.

5. Právne vec posúdil podľa § 57 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. § 60 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 1, 2,
§ 13, § 54 zákona č. 7/2005 Z.z., § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 121 ods. 3 a § 451
ods. 1, 2 OZ.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č.
7/2005 Z.z. a nepriznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania, nakoľko tieto
sú z uspokojenia vylúčené.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a/, d/, f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na
ďalšie konanie alebo ho zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia
a trov konania spojených s odvolacím konaním.

8. V odôvodnení odvolania žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia

§ 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a zaoberal sa splnením podmienok pre určenie odporovateľnosti právneho
úkonu žalovaného. Riešil aj otázku započítania v nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii
a dospel k záveru, že k nemožnosti započítania pohľadávok dochádza až dňom vyhlásenia konkurzu,
čo v danom prípade bolo 17.9.2012. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohlo v prejednávanej veci dôjsť
k akémukoľvek úkonu v rozpore so zákonom, resp. k bezdôvodnému obohateniu, pretože v danom

čase nebol dôvod neprijať platbu od žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe
čoho si okresný súd v celom rozsahu osvojil argumentáciu žalovaného, a jeho právnej zástupkyne,
nakoľko žalobkyňa k tejto otázke vypovedala v úplne inom význame. Tvrdenie žalovaného o tom,
že či, a vôbec neskôr vrátil peniaze do pokladne úpadcu tým, že zaplatil preddavok na úhradu
odmeny a náklady predbežného správcu, je vo vzťahu k žalovanému nároku irelevantné, lebo ak

mal žalovaný voči úpadcovi nejakú pohľadávku, mal si ju uplatniť v konkurze prihláškou. Navyše, na
doplňujúcu otázku súdu žalobkyňa výslovne uviedla, že je sporné to, že uvedenú sumu žalovaný vrátil.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, žalobkyňa (preto) vyčítala súdu prvej inštancie, že nie je vôbec
možné jednoznačne určiť, o akej žalobe súd vlastne konal a rozhodol. Na jednej strane argumentoval
posudzovaním splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým si žalovaný vyplatil z

pokladne neoprávnene žalovanú istinu, a súčasne na strane druhej odôvodňuje zánik povinnosti
žalovaného vrátiť neoprávnene vyplatené peňažné prostriedky úpadcovi započítaním, keďže žalovaný
ako fyzická osoba zaplatil súdny poplatok za konkurzné konanie. Žalobkyňa sa v konaní nedomáhala
určenia, že právne úkony dlžníka sú voči nemu neúčinné, a súd o ňom podľa všetkého konal a rozhodol.Tentozávervšaktiežnemožnoprijaťjednoznačne,keďževyvrcholenímargumentáciesúdujeposúdenie
možnosti započítania pohľadávok podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z.. V tejto časti
odôvodnenia súd naznačuje (nejaké) bezdôvodné obohatenie žalovaného v zmysle § 451 a nasl. OZ,

avšak nijako podrobnejšie sa týmto inštitútom ďalej nezaoberá. Napriek tomu, že žalobkyňa podala
žalobu na plnenie, a nie žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, súd konštatoval, že žaloba nie
je dôvodná, nakoľko nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť danej žaloby, a to, že došlo
k ukráteniu veriteľov. To je okolnosť, ktorá by mala význam (len) vtedy, ak by sa žalobkyňa domáhala
určenia neúčinnosti právneho úkonu, čomu v danom prípade tak nebolo. Ak by sa aj uvažovalo o

odporovateľnosti, bol by súd povinný posudzovať splnenie podmienok odporovateľnosti v čase konania
žalovaného, a nie v kontexte toho, čo žalovaný urobil, resp. čo bol okolnosťami donútený urobiť neskôr,
potom, čo zistil, že bude potrebné zaplatiť preddavok.

9. Konštatovala, že z pokladničnej knihy úpadcu je zjavné, že úpadca mal dostatok vlastných finančných
prostriedkov na zaplatenie preddavku; dokonca prebytok z pokladne ku dňu 15.6.2012 vo výške viac

ako 8.000 €. Ten žalovaný vložil na bankový účet počítajúc s tým, že sumu si banka stiahne na úhradu
dlhu z kontokorentného úveru, na ktorom bol žalovaný a aj jeho syn spoludlžníkmi. Poukázala na to,
že žalovaný sa nijako netajil tým, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úmyselne dňa
31.5.2012 „vynuloval“ pokladňu úpadcu, pričom toto vynulovanie sa realizovalo na fiktívne platby, ktoré
v skutočnosti neboli ich adresátom vyplatené. Následne hotovostný zostatok pokladne v sume viac ako

8.000 € vložil na bankový účet. Na základe uvedeného je žalobkyňa toho názoru, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľnéanespĺňaanilenzákladnékvalitatívnepožiadavkyrozsudku.Zodôvodneniarozsudku
nie je možné ani len presne určiť, o čom vlastne súd konal a rozhodol. Z uvedeného dôvodu poukázala
na naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.
(správne „f/“ - poznámka odvolacieho súdu).

10. Žalobkyňa uviedla, že v rámci konkurzného konania uplatňovala u žalovaného vrátenie peňazí
argumentujúc ukracujúcim právnym úkonom, avšak vzhľadom na to, že odporovať možno len platnému
právnemu úkonu, podanou žalobou sa rozhodla žiadať zaplatenie neoprávnene prijatej sumy peňazí, a
nie určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka.

11. Ďalej poukázala na § 34 a § 39 OZ. Uviedla, že výber sumy 960 € z pokladne právnickej osoby jej
konateľom, a uvedenie na výdavkovom doklade, ako dôvod výberu úhradu neexistujúcej dodávateľskej
faktúry a svojvoľné ponechanie si vybranej sumy peňazí, nemožno považovať za platný právny úkon.
Poukazom na výpoveď žalovaného v konaní konštatovala, že účtovne bol v pokladni zostatok, avšak

podľa vyjadrenia žalovaného, fyzicky v pokladni peniaze chýbali. V prípade pokladne úpadcu, sa jedná
o účtovný stav pokladne na začiatku roku 2012 vo výške 38.815,60 €. Pri podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu, t.j. 19.6.2012 bol stav pokladne 0 €, pričom za uvedené obdobie prijal úpadca do pokladne
ešte ďalších 17.649,03 € za predaj zájazdov za sezónu leto 2012. Poukázala na to, že vzhľadom
na účel súdneho konania nebolo potrebné riešiť, kedy a akým spôsobom došlo k vzniku „manka“ v

pokladni úpadcu. Uvedené nebolo možné ani reálne zistiť, nakoľko je nesporné, že v pokladni boli v
čase neoprávneného výberu aj fyzické peniaze, keďže po zaúčtovaní viacerých fingovaných platieb,
ktoré žalobkyňa žaluje v samotných konaniach, zostalo v pokladni stále 8.064,58 €, ktoré žalovaný dňa
15.6.2012 z pokladne vybral a vložil na bankový účet. Je to preukázané pokladničnou knihou 2012
a bankovým výpisom. Tvrdenia žalovaného o vrátení peňazí, ktoré deklaroval výberom z pokladne

úpadcu vo výške 960 € na úhradu faktúry dodávateľovi FERROTOUR, a.s. považovala za účelové,
nakoľko dňa 31.5.2012 boli len na fiktívne úhrady dodávateľom (okrem iných fiktívnych výdavkov v
celkovej výške 27.849,10 €), pri ktorých chýbali príjmové doklady potvrdzujúce skutočné prijatie tam
uvedených súm, vystavené pokladničné doklady v hodnote 6.384,54 €. Tie žalobkyňa (následne) v
odvolaní špecifikovala. Poukázala na to, že z písomného oznámenia žalovaného zo dňa 26.10.2012,

z ktorého by bolo možné uvažovať o tom, že žalovaný sa domáha započítania svojej pohľadávky vo
výške 1.659,70 €, a ďalších údajných pohľadávok žalovaného voči úpadcovi v celkovej výške 5.253,10
€ oproti výplatám uskutočneným na fiktívne úhrady podľa vyššie uvedených výdavkových dokladov
vo výške 6.084,54 € vyplýva, že žalovaný vôbec nenamieta zákonnosť týchto výdavkov, a fakticky ich
uznáva, avšak započítava si ich opäť bez toho, aby existenciu ním tvrdenej pohľadávky voči úpadcovi

vo výške 5.253,10 € akýmkoľvek spôsobom preukázal. Napriek tomu, že z dôkazov predložených v
konaní jednoznačne vyplynulo, že žalovaný po prvýkrát „započítava“ údajné svoje pohľadávky vrátane
pohľadávky vo výške 1.659,70 € zo zaplateného preddavku oproti nárokom uplatneným žalobkyňou v
liste zo dňa 12.10.2012, až oznámením zo dňa 26.10.2012, t.j. nesporne až po vyhlásení konkurzu,okresný súd mal za to, že pohľadávka úpadcu z neoprávneného výberu peňazí z jeho pokladne
zanikla už tým, že žalovaný tzv. vrátil peniaze, keď zaplatil súdny poplatok. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva,nazákladečohosasúddopracovalktakýmzáverom,ktorésúnavyševrozporesvykonaným

dokazovaním, a všetkými okolnosťami, ktoré nasledovali po údajnom akte započítania, osobitne s
konaním samotného žalovaného. Žalobkyňa dospela k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť úpadcovi
žalovanú sumu z titulu jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov.

12. K argumentácii o započítaní žalobkyňa uviedla, že predtým, ako zánik pohľadávok súd uznal

započítaním, mal ustáliť spôsobilosť započítavaných pohľadávok a v rámci toho mal súd ustáliť
najmä právny titul vzniku započítavaných pohľadávok, ich povahu, presnú výšku, okamih vzniku,
okamih splatnosti, splnenie podmienok započítania, okamih zániku započítaním, avšak nič také sa v
odôvodnení rozsudku nenachádza. Napriek tomu, že konateľ úpadcu sám pripravoval zoznam záväzkov
a pohľadávok úpadcu k návrhu na vyhlásenie konkurzu, tento zoznam neobsahoval žiaden záväzok
úpadcu voči žalovanému, ani pohľadávku úpadcu voči žalovanému. Tieto vznikli až vtedy, keď si

žalobkyňa začala uplatňovať nároky na vrátenie neoprávnene vyplatených peňazí z pokladne úpadcu.
Žalovaný si v konkurze vrátenie žiadnej zo započítavaných kvázi pohľadávok, vrátane pohľadávky zo
zaplatenia preddavku neprihlásil prihláškou, hoci iné pohľadávky v konkurze prihlásil.

13.Anipriodovzdávanídokladuozaplatenípreddavkudňa1.10.2012neprejavilžalovanýpožiadavkuna

vrátenie sumy zaplateného preddavku, resp. nežiadal započítanie sumy preddavku oproti neoprávnene
vyplateným peniazom z pokladne úpadcu, ale len uviedol, že sa jedná o výdavok z pokladne úpadcu,
ktorý však nie je v účtovníctve zaevidovaný.

14. V ďalšej časti odvolania sa žalobkyňa venovala ustanoveniam zákona o konkurze a

reštrukturalizácii, týkajúcich sa charakteru pohľadávok proti všeobecnej podstate, splatnosťou záväzkov,
pojmom „nezabezpečení veritelia“, započítaním pohľadávok podľa zák. č. 7/2005 Z.z.. Podotkla,
že predovšetkým správca je prvoradým subjektom oprávneným uznať alebo poprieť pohľadávky
uplatňované v konkurze veriteľmi voči majetku úpadcu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Na
pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu a nebola v konkurze riadne prihlásená prihláškou,

teda neprešla primárnym posúdením uznania alebo popretia správcom, nemožno prihliadať. Ďalej sa
nestotožnila so záverom okresného súdu o možnosti započítania danej pohľadávky.

15. Poukázala na výpoveď žalovaného, že urobil viacero pokladničných operácií s cieľom vynulovať
pokladňu predtým, ako podá návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného, ako aj z ďalších okolností je

nesporné, že tieto úkony žalovaného v rámci ktorých bol urobený aj výber žalovanej sumy z pokladne
úpadcu, boli urobené s cieľom zbaviť úpadcu majetku, a jeho majetkom splatiť kontokorentný úver,
a to jednoznačne na úkor veriteľov, ktorým predával zájazdy, hoci vedel, že v skutočnosti sa žiadne
neuskutočnia.

16. V závere odvolania žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. z ktorého
vyplýva, že správca je zákonným zástupcom úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku, pričom nie
je rozhodujúce, podľa akého právneho predpisu sa v týchto konaniach nároky uplatňujú. Konštatovala
to v nadväznosti na argumentáciu súdu, ktorá síce nie je uvedená v písomnom vyhotovení, ale bola
prednesená pri odôvodnení rozsudku, že správca je oprávnený žalovať výlučne podľa zákona č. 7/2005

Z.z..

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že ako fyzická
osoba zaplatil preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu. Z rozhodnutia súdu vyplýva,
že on ako fyzická osoba tzv. vrátil danú sumu úpadcovi v rámci sumy 1.659,70 € a úpadca touto

sumou uhradil súdny poplatok súvisiaci s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ďalej sa nestotožnil
s tvrdením, že by úpadca prostredníctvom žalovaného previedol práva z leasingovej zmluvy na syna.
Pravdou je, že auto odovzdal leasingovej spoločnosti, ktorá následne previedla práva na syna. Rovnako
sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že vrátil na bankový účet dňa 15.6.2012 vo výške viac ako 8.000
€, nakoľko skutočne vrátil do pokladne sumu 9.100 €. Poukázal na to, že správkyňa vo svojom odvolaní

hovorí, že úmyselne dňa 31.5.2012 vynuloval pokladňu, avšak je zaujímavé, že dňa 15.6.2012 uhrádzal
platbu do banky, tak keď mal v pokladni 0 €, z čoho potom vracal čiastku 15.6.2012. Poznamenal,
že vyjadrenia žalobkyne sú nekorektné a zavádzajúce. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný oznámil
poisťovni ako poistnú udalosť a táto vyplatila klientom úpadcu, ktorí od začiatku roka 2012 poskytliúpadcovi viac ako 32.000 € na zájazdy v sezóne leto 2012, ktoré žalovaný predával, hoci z dôvodu
nezaplatenia rezervačných záloh na ubytovanie klientov, ktorých nemal aj tak kde ubytovať, toto tvrdenie
správkyne, že nemal klientov kde ubytovať, je obyčajná lož, nakoľko dňa 5.9.2011 zaplatil pri služobnej

ceste v Bulharsku sumu 10.000 €, ktorá do účtovníctva bola zaúčtovaná 21.1.2012 ako platba za sezónu
2012, kde bol aj pripevnený sken pokladničného dokladu, na ktorom je jasne napísané, že bola táto
platba zaplatená do rúk O. P. ešte v roku 2011. Následne každého klienta, ktorý si zakúpil zájazd do
Bulharska, nahlásil CK Sunny Travel Ltd, ktorej bol majiteľom O. P. a s ktorým komunikoval až do
19.6.2012, na čo mu dotyčný oznámil 20.6.2012, že to berie na vedomie a dňom 20.6.2012 stornuje

všetky rezervácie cestovnej kancelárie. Poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie správkyne, že až dňa
26.10.2012 sa domáhal započítania svojej pohľadávky vo výške 1.659,70 €, nakoľko s ňou konal ešte
ako s predbežnou správkyňou, lenže ona sa k tomu vôbec nevyjadrila, a preto jej to písomne predložil
až 1.10.2012.

18. Poukázal na to, že nikdy nespreneveril žiadne peniaze z pokladne úpadcu. Sú to ničím nepodložené

tvrdenia správkyne. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil.

19. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo žalobkyni doručené dňa 12.10.2015.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov(§205ods.2písm.a/,d/,f/O.s.p.)adospelkzáveru,žesúsplnenépodmienkyprejehozrušenie

a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. b/ § 391 CSP).

21. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 26.06.2015, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..

25. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

26. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd prihliada len

vtedy, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods.2 CSP), pričom na ne prihliada
z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

27. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody
musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta
na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formyrozsudku (§ 220 ods.2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj

v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať
správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j.
musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

28. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné,
pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. Stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo
skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti

bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť
ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z
ktorých právne závery vychádzajú. Nepodal žiaden výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa
relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, aj keď hmotnoprávne ustanovenia boli súdom

vymenované. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.

29. Žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 960 € s príslušenstvom. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1,2,3

a § 60 ods.1,2,3 a § 63 ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z.z., t. j. podľa ustanovení o odporovateľnosti právnych
úkonov upravených osobitným predpisom, zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

30. Podľa § 80 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu

manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení
za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

31. S poukazom na citované zákonné ustanovenia sa javí, že okresný súd konal a vo veci rozhodol podľa

§ 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania (žaloba na určenie), zatiaľ čo žalobou uplatnený
nárok bol žalovaný podľa § 80 písm. b/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania (žaloba na plnenie).

32. Odvolaciemu súdu a zrejme ani žalobkyni nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd skúmal
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu (t. j. či došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu), keď žalobkyňa

sanedomáhalaurčenia,žeprávneúkonyžalovanéhosúvočiveriteľomneúčinné.Ajnapriektomu,ženie
je povinnosťou strany sporu právne kvalifikovať žalobu (vychádzajúc zo zásady, že súd pozná právo), z
obsahu súdneho spisu sa však javí, že okresný súd konal o predmete konania, ktorý ani uplatnený nebol.
Z uvedeného dôvodu je odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného
súdu plne dôvodná.

33. Z uvedeného dôvodu tak rozhodnutie okresného súdu trpí vadou, na ktorú odvolací súd prihliada z
úradnej povinnosti, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

34. Následne súd prvej inštancie vychádzal „zo skutkových zistení medzi účastníkmi konania, ktoré

medzi nimi neboli sporné“ a konštatoval, že žalovaný vybral z pokladne úpadcu sumu 960 €, avšak
následne ju ako fyzická osoba vlastne „tzv. vrátil“ úpadcovi v rámci sumy 1.659,70 € a úpadca ňou uhradil
súdny poplatok súvisiaci s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

35. Okresný súd síce konštatoval, že žalovaný vybral z pokladne finančné prostriedky (aj) vo výške 960

€, vyjadrenia žalovaného však boli v tomto smere rozporuplné, ak na jednej strane tvrdil, že finančné
prostriedky z pokladne vybral, a na druhej strane tvrdil, že v pokladni fyzicky neboli žiadne finančné
prostriedky (výpoveď žalovaného dňa 14.10.2014, čl. 79). Tento rozpor vo vyjadreniach žalovaného
odvolací súd odstránil doplnením dokazovania a zistil, že v pokladni boli aj fyzicky finančné prostriedkya nemohol tam byť stav „nula“, nakoľko dňa 15.06.2012 bol z pokladne uskutočnený výber finančných
prostriedkov vo výške 8.064,68 € a tieto v uvedený deň boli aj následne vložené na bankový účet (vo
výške 9.100 €), čoho dôkazom je výpis z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s..

36. Odvolací súd doplnil dokazovanie aj v tom smere, či predmetná suma bola fyzicky
vyplatená spoločnosti FERROTOUR, a.s., t. j. spoločnosti, ktorá bola uvedená na výdavkovom
pokladničnom doklade zo dňa 31.05.2012. Zo zápisnice o výsluchu svedka Ing. Eleny Gregovej,
predsedníčky predstavenstva spoločnosti FERROTOUR, a.s. OR PZ Odbor kriminálnej polície Košice,

ČVS:ORP-1454/5-VYS-KE-2015 zo dňa 24.08.2015 mal odvolací súd za preukázané, že spoločnosť
neevidovala hotovostnú platbu vo výške 960 € od úpadcu na základe výdavkového dokladu č. V-0044
zo dňa 31.05.2012, a menovaná ani nevedela uviesť, za čo by predmetná platba mala byť.

37. Na základe uvedeného sa javí, že žalovaný vybral z pokladne sumu 960 €, a rovnako bolo
preukázané, že táto suma nebola spoločnosti FERROTOUR, a.s. vyplatená. Vo svetle týchto faktov sa

tak javí, že na strane žalovaného tak došlo k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho
dôvodu, ktoré je povinný vydať.

38. Okresný súd zároveň žiadnym právne relevantným spôsobom neuzavrel, čo vlastne „tzv. vrátenie“
finančných prostriedkov znamená.

39. V predmetnom konaní nie je sporné, že žalobkyňa si uplatnila pohľadávku voči žalovanému vo výške
960 €. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach upravuje viaceré spôsoby zániku záväzkov.

40. Medzi spôsoby zániku záväzku patrí: splnenie dlhu (§ 559 a nasl. OZ), dohoda (§ 570 a nasl.),

nemožnosť plnenia (§ 575 a nasl. OZ), uplynutie času (§ 578 OZ), smrť dlžníka alebo veriteľa (§ 579 OZ),
započítanie (§ 580 a nasl. OZ), výpoveď (§ 582 a nasl. OZ), neuplatnenie práva (§ 583 OZ), splynutie
(§ 584 OZ), urovnanie (§ 585 a nasl. OZ).

41. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd následne vychádzal zo zákona č. 7/2005 Z.z. v časti

upravujúcej účinky vyhlásenia konkurzu v nadväznosti na započítanie pohľadávky, možno sa iba
domnievať, ktorý spôsob zániku záväzku podľa okresného súdu sa vzťahoval na prejednávanú vec.

42. Občiansky zákonník uvádza ako jeden z dôvodov zániku práv a povinností aj ich vzájomné zrušenie
započítaním - kompenzáciou (§ 580 OZ). Také zrušenie tu nastane zo zákona okamihom, keď sa stretli

započítateľné pohľadávky, a nie dňom, v ktorom došlo k prejavu smerujúcemu k započítaniu. Pritom
vždy musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a zanikajú, len pokiaľ sa
navzájom kryjú, ako aj za podmienky, že niektorá zo strán urobí - prípadne aj proti vôli druhej strany
- prejav smerujúci k započítaniu. Navrhované započítanie vzájomných pohľadávok musí byť pritom
prípustné. Nemožno totiž započítať pohľadávky uvedené v § 581 ods. 1,2 OZ, pokiaľ sa strany nedohodli

inak (§ 581 ods. 3 OZ).

43. V prejednávanej veci však okresný súd nepostupoval (vecne) správne, ak sa iba obmedzil na
záver o „vrátení“ finančných prostriedkov bez toho, aby skúmal a vyhodnotil splnenie predpokladov na
započítanie pohľadávky. V tomto smere je odvolacia námietka žalobkyne plne dôvodná.

44.Zobsahusúdnehorozhodnutia,baanizobsahusúdnehospisuniejezrejmé,akookresnýsúddospel
k záveru o zániku pohľadávky žalobkyne započítaním, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
splnenie predpokladov započítania (a okresný súd ich ani neskúmal). V súdnom spise sa nachádza iba
podanie žalovaného zo dňa 26.10.2012 adresované žalobkyni (čl. 9), avšak z jeho obsahu nie je možné

zistiť, čo tam špecifikované položky znamenajú. Okresný súd sa obsahom tohto podania ani nezaoberal,
iba prihliadol na dátum tohto podania vo vzťahu k dátumu vyhlásenia konkurzu, pri posúdení možnosti
započítania pohľadávok z hľadiska účinkov vyhlásenia konkurzu. Existencia vzájomných pohľadávok,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, ich vzájomné krytie, samotný započítací prejav tak zostalo iba v
rovine dohadov.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.46. V ďalšom konaní súd prvej inštancie eliminuje vytknuté nedostatky, pre ktoré je jeho rozsudok
arbitrárny tým, že ustáli právnu kvalifikáciu uplatneného nároku vychádzajúc z obsahu žaloby. Za
predpokladu preukázania pohľadávky žalovaného voči žalobkyni náležitým spôsobom preskúma a

právne posúdi existenciu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu a ich vzájomné
krytie. Rovnako posúdi (ne)existenciu samotného započítacieho prejavu z hľadiska jeho formálnych a
materiálnychpredpokladov,sprihliadnutímnaosobitostivyplývajúcezprípustnostimožnostizapočítania
podľa osobitného predpisu.

47. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa zásad stanovených v § 191 CSP, jasným,
právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyložísvojemyšlienkovépochodyazoskutkovýchzistení
vyvodí právne závery, t. j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia
hmotnéhoprávaaozrejmívzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnajednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Vysporiada sa pritom so všetkými podstatnými námietkami
žalobkyneuvedenýmivodvolaníažalovaného(vovyjadreníkodvolaniu),ožalobe rozhodnerozsudkom

majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozsudok bol jasný, zrozumiteľný,
dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

48. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).