Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/88/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809010232
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5809010232.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

A. V., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/X, nezamestnaný, slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14.8.2008 okolo 19.15hod., v obci U., počas predvádzania príslušníkmi OO PZ Trstená, npráp. V.

O. a npráp. M. S., služobným motorovým vozidlom z obce T. na OO PZ Trstená, z dôvodu zistenia
jeho totožnosti, v súvislosti s podozrením jeho bezprostredne predchádzajúcim protiprávnym konaním,
neuposlúchol výzvu policajtov, odmietol predložiť doklad svojej totožnosti, po opakovanej výzve odmietol
nastúpiť do služobného motorového vozidla, vyhrážal sa npráp. M. S. zabitím, boli proti nemu použité
hmaty a chvaty a bol naložený do služobného motorového vozidla, kde cestou počas predvádzania
na OO PZ Trstená, v služobnom motorovom vozidle, v obci U., začal trhať kľučky, kopať do mreží
a keď neuposlúchol výzvu policajtov, aby upustil od svojho konania, zastavili služobné motorové

vozidlo a pritom, ako mu npráp. M. S. nakladal služobné putá, chytil ho za malíček ľavej ruky, ktorý
mu otočil dozadu, čím mu spôsobil podvrtnutie horného medzičlánkového kĺbu malíčka ľavej ruky s
práceneschopnosťou 19 dní

t e d a

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takým spôsobil ublíženie na
zdraví

č í m s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ustanovenie§38ods.7Trestnéhozákona nasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere7/sedem/rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo X/XXXX zo dňa 17.02.2010 a rozsudkom Okresného súdu Námestovosp. zn. 6T XX/XXXX zo dňa 16.12.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranné psychiatrické a
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodenú stranu Krajské riaditeľstvo PZ R. s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Námestove podal dňa 09.06.2009 na A. V. obžalobu pre zločin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel, aby bolo začaté konanie o dohode o vine a treste a po

poučení podľa 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Súd preto čítal
jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že dňa 14.08.2008 bol najskôr v H. v hostinci, kde
vypil dve pivá a 2 poldeci hruškovice. Následne odišiel autobusom k babke L. G. do obce T.. Tam vypil

v krčme 3 pivá a potom šiel k babke. Chvíľu sa pri nej zdržal, potom sa prechádzal po dedine a potom
čiel na autobusovú zástavku, kde ho šla odprevadiť babka. Tá sa tam jednej pani niečo spýtala a tá pani
jej povedala, aby bola ticho. Nevedel sa vyjadriť prečo tak reagoval, ale na tú ženu hodil horiaci ohorok.
Čo jej ešte povedal, nevedel, len vie, že po chvíli prišli policajti. Keď ho chceli naložiť do auta, udrel si
hlavu, z ktorej mu začala tiecť krv. Z auta chcel odísť a policajti mu v obci U. naložili putá. S policajtom,

ktorý mu nakladal putá sa trhal a šklbal. Taktiež sa mu vyhrážal zabitím. Nespomínal si však na to, že by
mu bol vykrútil malíček. Pripustil, že k ublíženiu na zdraví mohlo dôjsť pri tom šarpaní sa s policajtom.

Svedok poškodený M. S. sa na hlavnom pojednávaní ku skutku vyjadril, že bol služobne zaradený na
P. H. ako referent s územnou pôsobnosťou H.. Dňa 14.08.2008 vykonával službu s kolegom O., kedy v

čase okolo 19.15hod. sa nachádzal v miestnosti stálej služby na OO PZ H., kedy telefonicky oznámila
jeho manželka O. S., že ju na autobusovej zastávke v T. fyzicky napadol neznámy muž a to tak, že jej dal
facku, hodil do nej cigaretu a vynadal jej do špín. Na základe tohto oznámenia šli s kolegom na miesto,
kde videl stáť pred autobusovou zastávkou z jeho pohľadu na ľavej strane neznámeho mladého muža
vo veku asi 25 rokov, asi 180 cm vysokého, v zelenom tričku s krátkym rukávom a v bielych krátkych

nohaviciach. Pri ňom z ľavej strany stála staršia žena, ktorá ho oboma rukami držala za ľavú ruku. Po
pravej strane, asi 7metrov od nich stála O. S., pri nej syn M., ktorý bol uplakaný a v šoku. Pristúpil k
neznámemu mužovi, predstavil sa „polícia, predložte doklad totožnosti“ a keďže na výzvu nereagoval
tak to opakoval so slovami „polícia v mene zákona predložte mi doklady na preukázanie totožnosti,
inak budete predvedený na oddelenie polície za účelom zistenia totožnosti. Mladý muž povedal, že s

ním nepôjde a nič mu nedá. Opätovne ho vyzval, aby ho nasledoval do služobného auta z dôvodu
jeho predvedenia, ktorého účelom malo byť zistenie totožnosti, s tým, že budú inak proti nemu použité
donucovacie prostriedky. Keďže znova nereagoval, pristúpil k nemu, chytil ho za rameno pravej ruky a
snažil sa ho dostať k služobnému motorovému vozidlu. Muž kládol aktívny odpor. Snažil sa odtlačiť ho
za jeho pravé plece. On sa ho snažil dotiahnuť k služobnému autu. Kolega O. keď videl, že sa vzpiera

ho chytil za ľavú ruku a pomáhal ho dotiahnuť ku autu. On zatiaľ pravou rukou otvoril zadné dvere na
vozidle a vyzval mladého muža, aby nastúpil do auta. Stále sa vzpieral a to rukami aj nohami. Za použitia
páky ho prinútil zohnúť sa tak, aby nedošlo k jeho zraneniu. Tlačil jeho hornú časť tela do auta, pričom
on mal nohy stále na zemi opreté o podbeh auta. Kolega ho držal zozadu s tým, že on prešiel z druhej
strany a potiahnutím za ruky ho vtiahol na zadné sedadlo služobného vozidla. Vtedy zavreli zadné dvere

a začali ho predvádzať na oddelenie. Po prejdení asi 1km začal trhať kľučky na dverách, snažil sa
dvere otvoriť. Tieto však boli zaistené. Vyzval ho, aby to prestal robiť, ináč budú použité putá. Naďalej
pokračovať a on ho opätovne upozornil, že ak neprestane budú použité putá. Nereagoval ani na túto
výzvu a tak povedal kolegovi nech zastaví a že ho musia spútať. Zastal v obci Liesek, kde obaja z vozidla
vystúpili. On otvoril zadné pravé dvere, chytil ho, pričom už mal v pravej ruke putá, ktoré sa mu snažil

naložiť. Ako ho chytil za pravú ruku, vytrhol si ju a snažil sa dostať z auta. Toto sa mu čiastočne podarilos tým, že on sa mu stále snažil naložiť putá a ako sa snažil chytiť mu ľavú ruku on ho chytil druhou
rukou za malíček ľavej ruky a tento mu vykrútil. Reflexne si trhol rukou s tým, že kolega O. z druhej
strany ho chytil za ruku. Naložili mu putá a naložili ho do vozidla. Stále kládol aktívny odpor. Keď sa im

podarilo zavrieť pravé zadné dvere, pokračovali v jazde na oddelenie. Neznámy mu po ceste hovoril, že
uvidí, že mu ukáže, vyhrážal sa mu, že ho zbije. Tieto jeho vyhrážky si spočiatku nevšímal. Potom sa
mu vyhrážal zabitím, opakoval to asi tri krát. Následne ho predviedli na oddelenie. Pred zákrokom tohto
muža nepoznal. Zo začiatku mu nenasadzovali putá z dôvodu, že to nebolo v danom okamihu potrebné.
Chceli mu ich nasadiť až vtedy keď sme mali podozrenie, že chce ujsť z vozidla. Vozidlo má nastavenú

akoby detskú poistku, ale on nepozná detailne tento mechanizmu ako funguje, ale nebol si istý či sa
dvere neotvoria. Najskôr sa mu vyhrážal zbitím, neskôr zabitím. Tieto vyhrážky vzbudili v ňom dôvodnú
obavu. Nevedel uviesť dôvod, prečo sa mu takto vyhrážal. Ďalej sa vyjadril, že telefonát oznamovateľky
prijímali na pevnú linku. Po prijatí oznámenia zakričal kolegovi, že idú na zákrok. Oznámenie sa musí
vykonať písomne. On to nerobil, robieva to stála služba, ktorá ale na oddeleniach tohto typu nemusí
byť na jednom mieste, ale vykonáva aj iné služobné činnosti. Vtedy mal stálu službu kolega S.. Či to

zapísal práve on, to uviesť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. H. O., ktorý sa vyjadril, že poškodený utrpel
zranenia, ktoré detailne popísal v odbornom vyjadrení, na ktorom záveroch zotrval. Utrpel podvrtnutie
horného medzičlánkového kĺbu malíčka ľavej ruky. Mechanizmus zodpovedá tvrdeniam poškodeného.

Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou fixácie malíčka, bolestivosťou
ako aj obmedzením vykonávania fyzicky náročnejšej práce. Práceneschopný bol 2 týždne a 5 dní,
neskôr bol čiastočne obmedzený v určitých druhoch činnosti. Zotrval na tom, že mechanizmu vzniku
zranenia poškodeného vznikol spôsobom ako ho popisoval vychádzajúc z výpovede poškodeného. Z
medicínskeho hľadiska ide o ľahší typ poranenia. Na vznik takéhoto druhu poranenia netreba vyvinúť

násilia veľkej intenzity. Taktiež tomuto druhu zranenia zodpovedá aj doba a spôsob liečenia. V niektorých
prípadoch je možné dať aj pevnú fixáciu, no nebol to tento prípad. Ešte po dvoch mesiacoch, 07.10.
bol prítomný ešte opuch malíčka a tiež obmedzená hybnosť malíčka. Zrejme v tomto prípade došlo k
porušeniu kĺbových štruktúr, čo však preukázané nebolo.

Z výpovede svedka V. O. vyplynulo. že v ten deň mali službu, keď mu kolega oznámil, že idú na
zákrok. Keď prišli na miesto, bol tam pán V.. Jeho totožnosť však bola zistená neskôr. Kolega ho
vyzval, aby preukázal svoju totožnosť, čo on však odmietal. Viackrát bol upozornený na to, že ak
nebude spolupracovať tak bude predvedený. Keďže nespolupracoval naložili ho do auta za použitia
donucovacích prostriedkov. V tom čase nebol spútaný. Počas jazdy sa snažil dostať von z auta, preto

vozidlo odstavili a následne mu naložili putá, čomu sa taktiež bránil. Po ceste sa najskôr vyhrážal
kolegovi, že ho dá zbiť osobou, ktorej meno si nepamätal. Potom sa mu viackrát vyhrážal zabitím.
Následne ho predviedli na oddelenie do H.. Viac krát ho tak ako on a aj kolega upozorňovali, že budú
použité putá. On nereagoval a pokračoval v konaní. Vyjadril sa, že konkrétnu situáciu kedy malo k
vyvrtnutiu kolegovho malíčka nevidel. Bol na druhej strane auta. Uviedol, že obžalovaný sa s jeho

kolegom šarpal, nakoľko tento kládol odpor. Vyhrážať sa mu začal až vtedy, keď už bol spútaný. Z
vyhrážok nemal pocit, že by boli mienené žartom. Okrem toho javil známky požitia alkoholu a bol
agresívny.Agresívnybolužpoichpríchode.Putámunedávalihneďzdôvodu,ževozidlojezabezpečené
zvnútra tak, že sa nedá otvoriť a tiež je tam bezpečnostná mreža. Neskôr mu dávali putá z dôvodu, že
začal poškodzovať zariadenie v aute. Vyjadril sa, že až potom keď došlo k telefonickému oznámeniu mu

kolega povedal, že oznamovateľom bola jeho manželka.

Svedkyňa O. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň bola so synom u svokry na návšteve.
Šli na autobus a na zastávke stál opitý mladý muž a staršia pani. Postavili sa so synom na druhú stranu.
Keďže v tom čase kopali kanalizáciu v T. a z tej strany ako stáli nebolo vidieť prichádzať autobus sa

preto sa vyklonila. V tom tá pani zakričala, že autobus pôjde. Ona jej len povedala, že dobre. V tom ten
mladý prišiel ku nej, bol veľmi agresívny a nepríčetný. Zahnal sa akoby ju chcel udrieť, nadával jej a
nakoniec hodil do nej horiacu cigaretu. Syn stál asi dva kroky za ňou, bol celý vyľakaný, plakal. Nakoniec
ten muž od nich odišiel, ale stále na nich vykrikoval. Nevedela ako docestujú do Trstenej a tak vytočila
políciu. Hliadka prišla asi do 10 minúť, vystúpili z auta a pýtali sa jej čo sa stalo. Ukázala im na toho

mladíka. Potom sa venovala synovi. Oni sa tam o niečom rozprávali. O čom, nevedela. Následne ho
naložili do auta a ona so synom odišli autobusom. To jeho konanie bolo prejednávané ako priestupok
a dostal nejakú pokutu.Svedkyňa L. G. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci nevypovedala. Súd preto čítal
jej predchádzajúce výpovede, v ktorých uviedla, že presný dátum si nepamätá, ale bolo to niekedy v
auguste v roku 2008, keď ju bol pozrieť obžalovaný. Keď odchádzal, išla ho odprevadiť na autobus.

Na zástavku prišla nejaká pani, ktorá sa postavila mimo zástavky a preto jej povedala, že autobus stojí
inde. Táto pani jej niečo povedala, ale vzhľadom na to, že má naslúchací prístroj, nevedela čo. Na to jej
vnuk povedal, že on si babku nedá. Podišiel k tej pani a niečo jej povedal. Tá pani potom telefonovala
a následne prišli policajti., ktorí naložili vnuka do auta a odišli s ním preč.

Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že mal stálu službu. Nebol na jednom
mieste, nakoľko mal pridelené spisy a mal aj inú prácu. Presne si to už nepamätal, ale možno aj M. S.
povedal,žeidúnazákrok.Službasamukončío19.30akeďžebolotesnepredskončením,pripravovalsi
veci, ktoré bolo potrebné odovzdať novej službe. Následne prišli s nejakým chlapom, ktorému nevidel do
tváre. Pamätal sa na to, ako M. povedal tomu chlapcovi, že sa môže hanbiť. Záznam do knihy záznamov
nedával, len novej službe uviedol, že je tam rozrobená vec s dohodli sa, že oni to zapíšu. Čo sa dialo

potom, to už nevedel. Hovor od pani S. neprijal. Ďalej uviedol, že do knihy fonogramu sa zapisujú všetky
prijaté oznámenia a môže ich zapísať ktokoľvek kto príjme oznámenie. Zodpovedá za to stála služba, no
vzhľadom k tomu, že sú oddelenie tretieho typu, nemusel byť na jednom mieste, mohol ísť aj na zákrok.
Nepamätal sa kto bol v ďalšej službe. Služba sa oficiálne končí 19.30hod., no o 19.15hod. už dochádza
k odovzdávaniu stálej služby. Vyjadril sa, že keď sa podáva podanie osobne, toto sa nezapisuje do

fonogramu. Keď je to v inej forme, to sa zapisujem do fonogramu zapisuje. To, že telefonický záznam
nie je zachytený, vysvetlil tým, že preto že sú oddelenie tretieho typu, stála služba nesedí na jednom
mieste, ale vykonáva aj zákroky a má pridelené aj spisy. V danom prípade šlo o urgentnosť prípadu
a preto k tomuto došlo.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru zdravotníctvo psychiatria, ktorý sa vyjadril,
že naposledy videl obžalovaného v októbri 2008 s tým, že ochranné liečenie navrhovali z dôvodu, že
dovtedy postúpené protialkoholické liečby v jeho prípade neboli úspešné. V rámci vyšetrenia bola u neho
diagnostikovaná aj organická symptomatológia - organická porucha osobnosti kde v súvislosti s touto
uvažovali aj o návrhu na uloženie psychiatrického liečenia. Naposledy obžalovaného vyšetrovali v čase

keď bol vo väzbe a to v októbri 2008. Keďže za toto obdobie obžalovaný neabsolvoval žiadne liečenie,
je toho názoru, že nedošlo zrejme k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Zotrval preto na návrhu o uložení
ochranného protialkoholického liečenia.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy a to zápis o dychovej skúške na alkohol,

hlásenie o použití donucovacích prostriedkov, správu Hornooravskej nemocnice s poliklinikou, odpisy
z Registra trestov, správu Mestského úradu Tvrdošín, správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, správu Obvodného úradu Námestovo, rozhodnutie o priestupku zo dňa 19.04.2007,
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.XToX/XXXXzodňa17.02.2010apriestupkovýspisObvodného
úradu Námestovo č. XX/XXXXX-XXX-P-DV.

Za takto ustáleného dôkazného stavu potom súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo
preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný a obžalovaného podľa § 285 písm. a /
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 18.08.2011 bol rozsudok Okresného
súdu v Námestove zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal
a rozhodol.

Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline vykonal dokazovanie, pričom z výsluchu svedka
poškodeného M. S. vyplynulo, že o problémoch svojej manželky sa dozvedel telefonicky na stálej službe.
Na služobnú linku prijal hovor od svojej manželky. Uviedol, že do knihy fonogramu sa nezapisuje, ak je z
udalosti zrejmé, že bude udalosťou. Z oznámenia jeho manželky vyplynulo, že ju udrel neznámy muž a

hodil do nej zapálenú cigaretu. To, že predmetná udalosť nebola zapísaná do knihy fonogramu vysvetlil
tým, že predsa vie, že keď ide o ublíženie na zdraví, tak je to potrebné najskôr preveriť a až potom
zapisovať do kníh. Všetky úkony súvisiace s preverovaním sa zapisujú až po vykonaní úkonov. Ďalej savyjadril,žeichzákonnýpostupbolvyhodnotenýinšpekciouministerstvavnútraasťažnosťobžalovaného
bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Z výsluchu svedka M. S. vyplynulo, že kniha fonogramov je internou knihou, do ktorej sa zapisujú
oznámenia, ktoré sa nerealizujú. V knihe udalostí je zapísané všetko, čo sa realizuje, ale v knihe
fonogramu top zapísané nemusí byť. V ten deň boli na oddelení S., O. a on. Pamätal sa, že bol na
poschodí, keď nieto zdola kričal, že majú ísť realizovať oznámenie. Uviedol, že do knihy udalostí je na
ľavej strane číslo udalostí , potom nasleduje údaj o tom, kto prijal, resp. oznámil udalosť. Ďalej je tam

uvedené číslo, pod ktorým je konanie vedené a úkony, ktoré boli vo veci vykonané. Do protokolu udalostí
sa zapisujú všetky udalosti s tým, že sa to tam uvádza až po vykonaní všetkých úkonov v predmetnej
veci. Mala by to robiť stála služba, ale niekedy sa stane, že sa úkony realizujú jednak počas jednej služby
a aj počas ďalšej služby a potom takúto udalosť zapíše stála služba. Do knihy Fonogramu by sa mali
zapisovať všetky udalosti, ktoré sú oznámené telefonicky, alebo faxom. Za zápis do knihy fonogramu
zodpovedá stála služby. Vzhľadom na to, že u nich na oddelení stála služba nie je, bolo dohodnuté,

že udalosti bude zapisovať ten, kto oznámenie príjme. Po nahliadnutí do e knihy fonogramu sa svedok
vyjadril, že oznámenie od pani S. tam nie je. Podľa zákona, by udalosti mali byť zapísané v protokole
udalostí, ale v v knihe fonogramu to zapísané nemusí byť. Toto im bolo povedané na školení, ale dátum,
kedy bolo školenie nevedel.

Z výsluchu svedka Ing. L. A. vyplynulo, že v roku 2008 bol riaditeľom OO PZ H.. Do knihy fonogramu sa
zapisujú podania, ktoré sa nezapisujú do knihy udalostí. Spôsob zápisu do knihy fonogramu a protokolu
udalosti upravuje nariadenie Prezidenta policajného zboru. Kniha fonogramu a protokol udalostí sa
kontrolujú každý deň. S tým, že do protokolu udalostí buď on, alebo zástupca vpisujú číslo konania,
pod ktorým sa vedie. Nie je chybou, keď je udalosť duplicitne zapísaná v knihe fonogramu a v protokole

udalostí.

Svedok V. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do knihy fonogramu sa zapisujú oznámenia
telefonicky, vysielačkou, alebo rádio stanicou. Do protokolu udalostí sa zaznamenávajú udalosti, ktorí
sa realizujú. Uviedol, že telefonické oznámenie pani S. prijal on, ale nie si je tým istý. Možno len stál pri

tom, kto oznámenie preberal. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu nebolo oznámenie zapísané do knihy
fonogramu. Pani Q. telefonicky oznámila, že ju niekto napáda, alebo napadol na zastávke v obci T..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to odpisu z registra
trestov, Certifikátu odborného liečebného psychiatrického ústavu, správy Hornooravskej nemocnice s

poliklinikou Trstená, správy odborného liečebného psychiatrického ústavu, Zbierky nariadení prezidenta
policajného zboru č. XX z roku 2008 a správy Centra duševného zdravia s. r. o.
Súd po takto vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného za vinného zo zločinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia a súčasne zrušil výrok o treste uloženom rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.
XTo X/XXXX zo dňa 17.02.2010 a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T XX/XXXX zo dňa
16.12.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor a obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 21.03.2013 bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na hlavnom pojednávané vykonal súd dokazovanie spočívajúce v prečítaní listinných dôkazov a to
uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 21.03.2013, správy Obvodného úradu
Námestovo, správy OR PZ Dolný Kubín, správy Mestského úradu Tvrdošín, správy KRPZ Žilina, odpisu
z registra trestov, spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX a spisu Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XT/XXX/XXXX.

Zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa
dopustí ten, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takým činom
spôsobí ublíženia na zdraví.Vykonaným dokazovaním potom súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že
obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Súd mal za preukázané, že príslušníci polície dňa

14.8.2008 po 19.00. hod. prišli na autobusovú zástavku, na ktorej bola predtým napadnutá obžalovaným
pani S.. Následne M. S. vyzval obžalovaného na preukázanie totožnosti, čo však obžalovaný odmietol
a tak ho policajti predviedli na príslušné oddelenie PZ. Počas predvádzania najskôr neboli použité putá,
tieto obžalovanému nasadili až vtedy, keď začal ničiť interiér auta v ktorom bol predvádzaný. V danom
prípade bolo predvedenie obžalovaného na obvodné oddelenie PZ v súlade so zákonom. Policajti boli v

zmysle § 18 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnení vyzvať osobu, ak
to potrebné na plnenie úloh podľa predmetného zákona, na preukázanie totožnosti. V danom prípade
policajti plnili úlohy podľa uvedeného zákona a to tie, ktoré sú vymedzené v § 2 ods. 1 písm. b/, resp.
v § 2 ods. 1 písm. k/. Z dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania jednoznačne vyplynulo,
že policajti, ktorí prišli na autobusovú zástavku v obci T. buď odhaľovali trestný čin a zisťovali jeho
páchateľa, alebo odhaľovali priestupok a zisťovali jeho páchateľa. Vzhľadom na agresívne správanie sa

obžalovaného prichádza do úvahy aj spolupôsobenie policajtov pri ochrane života zdravia a bezpečnosť
osôb, keďže policajti prišli na autobusovú zástavku do obce T. potom, ako im bolo oznámené, že pani
S. bola napadnutý neznámym mužom. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný odmietol preukázať
svoju totožnosť a následne bol predvedený na obvodné oddelenie PZ. Zákon č. 171/19 Z.z. v znení
neskorších predpisov v § 18 ods. 3 upravuje postup policajta v prípade, ak vyzvaná osoba odmietne

preukázať svoju totožnosť. V takomto prípade je policajt oprávnený takúto osobu predviesť na útvar
Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti. Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že po príchode na autobusovú zástavku v T., stál na jednej strane neznámy muž so staršou ženou, s
tým, že sa vyjadril, že daného muža pred zákrokom nepoznal. Obžalovaného nepoznal ani druhý zo
zakročujúcich policajtov V. O., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že na mieste činu bol pán V., čo

zistili až neskôr. Zákon č. 171/1993 Z.z v znení neskorších predpisov nepočíta s poskytnutím žiadnej
súčinnosti policajtmi osobe, ktorá odmieta preukázať svoju totožnosť, resp. takáto povinnosť v danom
prípade uložená nie je. Ani skutočnosť, že obžalovaný bol v čase predvádzania pod vplyvom alkoholu
nemá podstatný význam, nakoľko policajti nepredvádzali obžalovaného za účelom podania vysvetlenia
k priestupku, ale predvádzali ho , aby zistili jeho totožnosť, teda postupovali podľa § 18 ods. 3 vyššie

uvedeného zákona.

V zmysle § 50 ods. 4 zákona č. 171/1993 v znení neskorších predpisov policajt volí donucovacie
prostriedky podľa konkrétnej situácie, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a tiež tak,
aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti

útoku. Pokiaľ policajti pri naložení obžalovaného do vozidla, ktorým ho prepravili na obvodné oddelenie
PZ nepoužili putá, nie je na tom nič podozrivé. Policajti na spacifikovanie obžalovaného použili hmaty,
chvaty a za ich použitia naložili obžalovaného do auta, t.j. policajti dosiahli uvedenými donucovacími
prostriedkami účel ktorý sledovali a teda v danej situácii neexistoval dôvod na použitie ďalších
donucovacích prostriedkov. Policajti až neskôr, keď obžalovaný začal ničiť interiér auta a snažil sa otvoriť

dvere mu nasadili putá. Tento ich postup bol teda zákonný a dôvodný. Práve pri nasadzovaní pút vykrútil
obžalovaný M. S. malíček a spôsobil mu zranenia. Správanie sa obžalovaného v služobnom vozidle je
preukázané aj jeho výpoveďou, v rámci ktorej uviedol, že chcel z auta vystúpiť a pripustil, že sa mohol
pokúšať otvoriť dvere. Taktiež uviedol, že sa pri nasadzovaní pút šklbal.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doteraz 7 krát súdom trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu v Námestove sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 16.12.2010, kde súd upustil od
uloženiasúhrnnéhotrestu.Vzhľadomnato,žepredmetnéhoskutkusadopustilskôr,doúvahyprichádzalpostup podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný je osobou náchylnou na páchanie trestnej činnosti, je súd toho názoru,
že v danom prípade je možné výchovný účel dosiahnuť iba uložením vyššieho trestu a preto uložil
obžalovanému súhrnný trest vo výmere 7 rokov nepodmienečne, s tým, že na výkon trestu ho súd
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ (podľa ktorého súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený) Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň keďže ukladal súhrnný trest zrušil
rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa 17.02.2010 a Okresného súdu Námestovo
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 16.12.2010 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto

výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na vyjadrenie znalca súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické a protialkoholické
liečenia ambulantnou formou.
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku