Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/319/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117201150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu V. N., H. XXX, proti žalovanému
N. Z., N., J. XX, zastúpenému Marják & Ferenci s. r. o., Košice, Tajovského 17, o zaplatenie 19 470 €
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37C/3/2017-73 z 29.6.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 24.1.2017, doplnenou

podaním z 24.3.2017, domáhal, čím svoju žalobu žalobca odôvodnil, čo žalovaný vo svojom vyjadrení
k návrhu z 18.5.2017, o. i., uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa
so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so zmluvou o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010 a s
ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne čo z výpovede žalobcu vyplynulo
a, čo zo zmluvy o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010 zistil. Ďalej, citujúc znenie § 34,§ 35 ods.1,§
43a ods.1,2 prvá veta,§ 43c ods.1,2 prvá veta,§ 44 ods.1,§ 488,§ 489 a § 490 ods.1 platného O.
z., uviedol: Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 19 470 € s prísl.,

titulom zmluvy o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010. Na základe vykonaného dokazovania a cit. ust.
má za preukázané, že medzi stranami tohto konania nevznikol záväzkový právny vzťah na základe
zmluvy o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok vo vzťahu
k žalovanému, ktorý pozostáva z nároku na náhradu cestovného 9 470 € (čl.2 predmetnej zmluvy) a
z nároku na zmluvnú pokutu 10 000 € (čl.3 predmetnej zmluvy). Z výpovede žalobcu, z predmetnej
zmluvy a z výzvy na zaplatenie cestovných náhrad a pokuty za nedodržanie zmluvy zo 14.12.2016 má
za preukázané, že účastníkmi zmluvného vzťahu boli žalobca a CASSOVIA BARK spol. s r.o., IČO:

36 767 123, za ktorú predmetnú zmluvu podpísala konateľka F. H.. Cituje z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo 192/2004 z 1.7.2008, uverejneného v
časopiseZosúdnejpraxevč.4/2008,podporadovým(publikačným)č.46/2008.Vecnálegitimáciajeteda
teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva,
pričom pasívnu vecnú legitimáciu má strana, u ktorej je preukázateľné, že je zaviazanou z tvrdeného
hmotného práva žalobcu a v prípade, že to strana sporu nepreukáže, vedie to k jej neúspechu v konaní.
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym

rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
medzi stranami sporu nedošlo k takému prejavu vôle, z ktorého je zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo
uzavretie predmetnej spornej zmluvy o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010. Má teda za to, že žalovaný
nie je v uvedenom prípade dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi a preto žalobu z dôvodu nedostatku pasívnejvecnej legitimácie na strane žalovaného zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255
a § 262 ods.1,2 CSP, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku podal žalobca v stanovenej lehote Odvolanie a uviedol: S konateľmi N.. Z. a F..

H. CASSOVIA BARK spol. s r.o., uzatvoril ústnu dohodu o spolupráci, dohoda sa tykala „používanie“
vlastného motorového vozidla (ďalej len vozidlo) na služobné účely a nábor pracovníkov (živnostníkov)
preuvedenúspoločnosť.KonateľN..Z.F.N.F..H.súhlasilisúhradouadohoduospoluprácinepopierajú,
konateľ N.. Z., ktorý ma na starosti ekonomiku a účtovníctvo (cestovné náklady riadne vyúčtoval a
odovzdal) doteraz požadovanú sumu neuhradil, hoci dal prísľub, že tak učiní. V čase celosvetovej krízy v

r.2009, spoločnosť stratila všetky podnikateľské „aktivita“, pretože sa zameriavala iba na jedinú činnosť,
preto im navrhol, keďže spoločník R.. L. Z. (syn konateľa N.. Z.) ma titul stavebného inžiniera, aby sa
zamerali na tento smer činnosti a zároveň im ponúkol výrobu monitorovacieho zariadenia pre stavebné
účely s čím obaja súhlasili, keďže potreboval na výrobu finančné prostriedky priebežne mu požadovanú
sumu vyplácal. Podotýka, že žalovaný o tejto zmluve vedel, ale odmietol ju podpísať s tým, že stačí
keď ju podpíše jeden konateľ. Koncom r.2013 zistil, že konateľ N.. Z. v CASSOVIA BARK spol. s r.o.,

robí podvody na úkor nielen jeho, ale aj spoločníčky a zároveň konateľky F.. H. a od r.2010 sa začal
neoprávnene obohacovať o nemalé sumy, jemu nevyplácal sumy za používanie vozidla a spoločníčke
podiely zo zisku ročne cca. 15 000 €. Žalovaný vo svojej „výpovede“ uvádza, že „zo žalovaným“
neuzatvoril žiadnu ústnu dohodu o spolupráci, žalovaný úmyselne klame pretože každoročne jeho
vyúčtovanie prevzal a zároveň ho riadne v účtovníctve zaúčtoval, ako poníženie daňového základu, ale

peniaze, ktoré patrili jemu si zobral pre seba, žiada aby pre spravodlivé súdne rozhodnutie predložil
účtovné doklady od r.2010, ktoré ho z podvodov usvedčia. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení
klame a zavádza súd, preto žiada, aby bol predvolaný ku konfrontácii „zo“ žalobcom, keďže žalovaný sa
na súdnom pojednávaní úmyselne nezúčastnil. Žalovaný si totiž z nakradnutých finančných prostriedkov
môže dovoliť platiť drahých advokátov, zatiaľ čo on z 300 € dôchodku musí čakať na poradie v CPP.

Preto žiada, aby Okresný súd (ďalej len OS) Košice I tento rozsudok v celom rozsahu zrušil a nariadil
ďalšie dokazovanie vo veci, kde môže predložiť ďalšie dôkazy o nekalých činnostiach žalovaného.
4. I. Žalovaný k odvolaniu podal nasledovné vyjadrenie. II. S odvolaním žalobcu proti rozsudku
nesúhlasí a plne sa stotožňuje s rozsudkom. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že neuzatváral osobitnú
zmluvu so žalovaným, t.j. ním, kde bol účastníkom on. Žalobca bol povinný v žalobnom návrhu uviesť

CASSOVIA BARK spol. s r.o. a nie iba jedného konateľa tejto spoločnosti. Z predmetnej zmluvy o
vzájomnej spolupráci z 30.12.2010, z výzvy na zaplatenie cestovných náhrad, jeho výpovede a pokuty
za nedodržanie zmluvy zo 14.12.2016 je preukázané, že účastníkmi zmluvného vzťahu boli žalobca a
CASSOVIA BARK spol. s r.o., IČO: 3 767 123, za ktorú predmetnú zmluvu podpísala konateľka F.. H..
Má za to, že predmetná zmluva je zmätočná a nespĺňala ani základné náležitosti záväzkového vzťahu. Z

obsahuzmluvymožnodôjsťkzáveru,žeobsahujenáležitostíviacerýchdruhovzmlúvatozmluvyodielo,
zmluvyosprostredkovaníatiežzmluvyopreprave.Avšaknepovažujezaopodstatnenésatoutozmluvou
zaoberať s ohľadom na skutočnosť chýbajúcej pasívnej legitimácie. Vzhľadom, k tomu že žalobca
tvrdí, že zmluva je podpísaná CASSOVIA BARK spol. s r.o., nemôže byť on na strane žalovaného,
pretože nie je v tomto prípade pasívne vecne legitimovaný. Štatutárny orgán právnickej osoby nie je

právnickou osobou. Nemá teda právnu subjektivitu. Ako taký nemôže byť účastníkom právneho vzťahu
ani účastníkom súdneho konania. Cituje právnu vetu judikátu R 18/1998 a z odôvodnenia uznesenia
NS SR 6Cdo 214/2011 z 18.1.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že medzi stranami sporu nedošlo k takému prejavu vôle, z ktorého je zrejmé, že jeho úmyslom bolo
uzavretie predmetnej spornej zmluvy o vzájomnej spolupráci z 30.12.2010, žiada odvolanie zamietnuť

ako neopodstatnené a vydaný Rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Cituje znenie § 255 ods.1 CSP. III.
Záver. Na základe uvedených skutočností navrhuje aby OS Košice I odvolanie žalobcu proti rozsudku
zamietol z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie a potvrdil rozsudok.
5. V podaní zo 16.3.2018 (č.l.96), označenom ako Doplnenie dôkazov a došlom na súd 20.3.2018,
žalobca uviedol: V prílohe vo veci 37C/3/2017 predkladá dôkaz, ktorý preukazuje jeho tvrdenie,

že žalovaný klame, ak nevedel o dohode o vzájomnej spolupráci, v pokladničnej knihe sú jasne
zaznamenané mesačné výdaje z pokladne, ktoré mu vyplácal ako odmena za dohodu. V pokladničnej
knihesanachádzajúajmesačnévýdajezacestovnénáhradyzapoužívanievozidlatietovýdaje(odmena
za dohodu a cestovné náhrady) riadne zaúčtoval, ako náklady spoločnosti pre poníženie daňového
základu. Žalovaný N.. Z. mu vyplatil cestovné iba za r.2012, takže cestovné za r.2013 a r.2014 si

ponechal pre seba, odmeny za dohodu mu prestal vyplácať od júna 2015, preto pristúpil k sankcií za
nedodržanie zmluvy, ktorú odmietol podpísať, ale aj ústna dohoda je dohoda, za ktorú mu vyplácal
hotovosť, keďže zneužil svoje postavenie ako konateľ spoločnosti, praktický sa dopustil krádeže. Tedanepochybila spoločnosť, ale zneužitia postavenia konateľa sa dopustil N.. Z., ako žalovaný, preto žiada
OS Košice I, o spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci.
6. II. Žalovaný podal k vyjadreniu odvolateľa nasledujúce v y j a d r e n i e: S Vyjadrením

žalobcu, nesúhlasí a naďalej sa plne stotožňuje s rozsudkom. III. Nedostatok pasívnej legitimácie.
Spoločenskou zmluvou z 15.10.2006 bola založená CASSOVIA BARK spol. s r.o., ktorá vznikla
zápisom do obchodného registra 20.4.2007. Z výpisu z obchodného registra, je zrejmé, že on je
jedným z konateľov tejto spoločnosti, ktorých spôsob konania v mene spoločnosti znie tak, že konatelia
spoločnosti konajú v mene spoločnosti samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému názvu

spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis. Na základe skutkového stavu uvedeného v predmetnej
žalobe je zrejmé, že žalobca podal žalobu voči nemu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda
mu nikdy nevznikla povinnosť žalobcovi platiť a preto je potrebné takýto návrh zamietnuť z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Opätovne cituje právnu vetu judikátu R 18/1998 a z odôvodnenia
uznesenia NS SR 6Cdo 214/2011 z 18.1.2012 a reprodukuje body 17. a 18. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR 2Cdo 205/2009).
Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva. Skutočnosť, ktorú uvádza žalobca vo svojej žalobe aj vo svojich vyjadreniach, že
konateľ spoločnosti, on, má na starosti ekonomiku a účtovníctvo a údajne vyplácal žalobcovi nejaké

cestovné, teda tohto konateľa vyzýva na zaplatenie, nemá oporu v žiadnom zák., ani v spoločenskej
zmluvy spoločnosti. Vzhľadom na cit. zákonné ust. a skutkové zistenia o chýbajúcej pasívnej vecnej
legitimácií vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom považuje za neopodstatnené a nehospodárne
z dôvodu procesnej ekonómie vyjadrovať sa k jednotlivým bodom Vyjadrenia, pretože už zistenie
nedostatku vecnej legitimácie u strany sporu je zákonným dôvodom na zamietnutie žaloby. IV. Náhrada

trov konania. Cituje znenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP. Na základe cit. zákonných ust. žiada
súd aby mu priznal plnú náhradu trov konania. V. Záver. Na základe uvedených skutočností týmto
odvolaciemu súdu navrhuje potvrdiť rozsudok.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, na čom nič nemení ani odvolanie.
8. Aj keď žalobca v odvolaní neoznačuje výslovne odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa
dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP, t. j. súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Ani jeden z týchto do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzivykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
11. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho

príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
15.Žalovaný,pokiaľ-akožalobcatvrdí-muvyplatilcestovnézar.2012aodmenuzadohodumuvyplácal
do júna 2015, nerobil tak vo svojom mene ako fyzická osoba, ale v mene CASSOVIA BARK spol. s r.o.,
ako jeden z jej konateľov.
16. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.