Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219886
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117219886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, p r o t i žalovanému: L. B.Á., I..
XX.X.XXXX, Z. B. K. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 1.134,12 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.8.217 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.134,12 Eur s úrokmi vo výške 28 % p. a. od 19.7.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
uzatvoril so žalovaným dňa 12.10.2010 v súlade s ustanovením § 269 ods. 2, § 708 a nasledujúcich,

§ 716 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a všeobecnými obchodnými
podmienkami banky zmluvu č. 8880513002. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany
žalovaným tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca previedol debetný zostatok z účtu
na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal na pojednávaní konanom 15.5.2018 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti
ospravedlnil a za prítomnosti žalovaného, dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaní obsahu celého
spisu konštatujúc, že na č. l. 1 sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 sa nachádza zmluva o
spoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa12.10.2010uzatvorenámedziprávnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, na č. l. 6 sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu, na č. l. 24 a nasl. je výpis z účtu žalovaného, na č. l. 81 a nasl. sa nachádzajú
všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. s účinnosťou od 1.8.2017, na č. l. 104

a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 9.3.2018, v ktorom špecifikoval všetky
transakcie na účte žalovaného za celé zmluvné obdobie, na č. l. 107 sa nachádza zmluva o povolenom
prečerpanínaúčtezodňa14.7.2014,nač.l.108anasl.sanachádzajúvšeobecnéobchodnépodmienky
PrimabankySlovenskoa.s.súčinnosťouod20.5.2014,nač.l.160anasl.saopätovnenachádzavýpisz
účtu žalovaného, na č. l. 301 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na dnešnom pojednávaní,
ako aj ostatným spisovým materiálom.

4. Dňa 15.5.2018 tunajší súd pod č. k. 16Csp/208/2017-305 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom uviedol, že správne rozlišuje medzi
povoleným prečerpaním a prekročením. Uviedol, že žalovanému poskytol na základe zmluvy o
povolenom prečerpaní úverový limit na účte, t.j. povolené prečerpanie, avšak po porušení povinností

z uvedenej zmluvy, žalobca žalovanému zrušil poskytnutý limit povoleného prečerpania na účte. Na
základe zrušenia poskytnutého úverového rámca sa debetný zostatok na účte žalovaného spravuje
príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch o Prekročení. Pri zúčtovaní úrokov,
poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v
prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému

prečerpaniu bežného účtu. Nepovoleným prečerpaním je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Žalobca označil úrok z prekročenej čiastky po dobu
nepovoleného prečerpania za odplatu, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých

bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že uvedená zmluvná
podmienka je neprijateľná, považoval za absolútne neodôvodnenú. Čo sa týka poplatku za vedenie
účtu, žalobca uviedol, že sa jedná o službu, ktorú banka poskytuje klientom v rámci mesačného
paušálneho poplatku za balík služieb bez ohľadu na rozsah využitých služieb, pričom poukázal na
obdobný charakter poplatkov za telefónne služby a iné. Uviedol, že zmluva o účte nemusí mať pre

prípad prekročenia ako obligatórnu náležitosť údaj o výške úroku, naopak postačuje, ak veriteľ o tom
dlžníka upovedomí na trvanlivom médiu. Čo sa týka výšky úroku z prekročenia žalobca uviedol, že
nárok na tento úrok je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie a jeho výška
nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže sa jedná o odlišný inštitút, teda
tvrdeniesúduprvejinštancie,ževýškaúrokutakmertrojnásobneprekročilavýškuúrokuspotrebiteľských

úverov považoval žalobca za nepreskúmateľnú. Čo sa týka schopnosti žalovaného splácať úver pred
jeho poskytnutím, žalobca uviedol, že pred poskytnutím úverového limitu povoleného prečerpania viedol
bežnýúčetžalovaného,tedadisponovalinformáciamiojehofinančnejsituácií,pričomsúdprvejinštancie
ho nevyzval na doplnenie podania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že mu bude priznaná
žalovaná suma ako aj náhrada trov konania.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3 Co 131/2018-329 zo dňa 13.12.2018 zrušil rozsudok a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že v spise
absentuje akákoľvek zmienka o tom, či zo strany žalobcu k zisťovaniu bonity došlo a aké úkony
žalobca v súvislosti s tým vykonal. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok

uplatnený žalobou a svoje rozhodnutie odôvodniť. Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobca povinnosť
žalovaného platiť úroky vyvodzoval z bodu 3.12 VOP, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu
nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkázal na
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení
určená za neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12.
všeobecných obchodných podmienok, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich.

7. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l.

303 a nasl. sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.5.2018, na č. l. 305 je rozsudok tunajšieho
súdu č. k. 16Csp/208/2017-305 zo dňa 15.5.2018, na č. l. 309 a nasl. je odvolanie žalobcu voči tomuto
rozsudku, na č. l. 329 a nasl. sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 3Co/131/2018-329 zo dňa 13.12.2018,
na č. l. 333 a nasl. je špecifikácia skutkového stavu veci na základe rozhodnutia odvolacieho súdu spolu
s credit report - analytic predloženého žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 12.10.2010 bola uzavretá medzi stranami sporu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanému, Zmluva o vydaní a
používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.

9. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých
bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento
druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení
bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určenébankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.

10.Podľabodu3.12Nepovolenéprečerpanie-Prizúčtovaníúrokov,poplatkov,operáciíprostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

11. Dňa 14.7.2014 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy
o povolenom prečerpaní na účte, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného

prečerpania do výšky limitu na sumu 980 €.

12. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
- 28,00% ročne.

13. Dňa 18.7.2017 žalobca previedol debetný zostatok z účtu na svoj vnútorný pohľadávkový účet,
pričom ide o internú transakciu banky nie o úhradu zo strany žalovaného.

14.Žalobcakžalobepripojilvýpiszúčtužalovanéhozaobdobieod9.7.2014do18.7.2017,podľaktorého
zostatok na účte predstavuje - 1.134,12 Eur.

15. Na pojednávaní konanom 15.5.2018 žalovaný uviedol, že nebol schopný splácať z nepovoleného
prečerpania a takto to dopadlo. Pracoval v školstve, kde neboli vysoké platy. Momentálne je
nezamestnaný, hľadá si prácu. Ak by aj bol zaviazaný uhrádzať žalovanú sumu, tak len v splátkach,
nakoľko toľko peňazí momentálne nemá.

16. Dňa 21.1.2019 bola súdu zo strany žalobcu doručená špecifikácia skutkového stavu veci na základe
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú žalobca označil ako preverovanie bonity a skúmanie záväzkov
žalovaného, pričom dôvodil, že mal vedomosť o finančnej situácii žalovaného, pretože viedol jeho bežný
účet.

17. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, podľa písm.23. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným
prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

26. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prekročením
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými

prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.

27. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne

v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

28. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak

je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

29. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

30. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom zo zmluvy

nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

31. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní.

32. Súd ďalej poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí
byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky,
ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií
posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).13. Zásada

transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľdojednania,ktorésúprespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žeujdújehopozornosti.Pokiaľ
tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z
11.11.2013).

33. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých,
ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti
§ 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne
upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na

spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že
zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že
v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na
spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky
by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto
smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 OZ o nasledovnú vetu: „na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu
neexistujeprechodnéustanovenie,jepotrebnéhoaplikovaťodúčinnostispomínanéhozákonaajnaskôr
vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014
zo dňa 21.4.2015.

34. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože
aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného

prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky.

35. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,

že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna
a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len

demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.

36. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne
§ 53 ods.4 písm. v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“

37. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným

prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac
prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom
platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne
poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr.
Nález Finančného arbitra ČR reg. číslo 380/SU/2013). V prejednávanej veci nebolo umožnené žalobcovi

prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené
prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už
vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného
spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a
úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.

38. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokoumierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).

39. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné

s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

40. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

41. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

42. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského

soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

43. V súvislosti s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok tunajšieho
súdu zo dňa 15.10.2015 sp. zn. 9 C 113/2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 21 Co 10/2016 z 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných

obchodných podmienok Prima banky a.s. - žalobcu, právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, s čím sa
súd prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.44. Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

45. Podľa § 53 ods.2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

46. Uvedené ustanovenia treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods. 2 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej

povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a
úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.

47. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak

podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

48. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

49. Žalobca v podaní doručenom na výzvu súdu dňa 26.3.2018 uviedol súhrn kreditných a debetných
operácii na účte žalovaného. Pokiaľ ide o sumu debetu, žalobca uviedol výšku 30.636,89 €. Do debetu
súd prvej inštancie kvôli bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nezahrnul nasledujúce položky: 165 € -
poplatok za upozornenie (debet), 1.010,68 € - úroky, 30 € - poplatok za výzvu (debet), 14,80 € - úroky,

teda spolu vo výške 1.220,48 €. Kredit mal výšku 29.502,77 €.

50. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že zo žalobcom predložených listín
označených ako credit report - analytic nemožno vyvodiť celkovú finančnú situáciu žalovaného a už
vôbecjuniejemožnépovažovaťzaskúmaniebonity.To,žežalobcaviedolúčetžalovanéhoneznamená,

že zákonite musel mať prehľad o všetkých finančných záväzkoch klienta - žalovaného, nakoľko nie
všetky finančné transakcie sú vedené prostredníctvom účtu.

51. Napokon súd prvej inštancie poukazuje aj na tú skutočnosť, že hoci zmluvná podmienka uvedená v
bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok Prima banky a.s. - žalobcu, bola právoplatne vyhlásená

za neprijateľnú, žalobca ju aj naďalej používal, čo nemožno hodnotiť inak ako hrubú ignoráciu týkajúcu
sa výluky používania neprijateľných zmluvných podmienok.

52. Rozdiel debetu a kreditu predstavujúci dlžnú sumu je 30.636,89 - 29.502,77 € = 1.134,12 €. Ako
je však vyššie uvedené do sumy debetu súd nezapočítal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru celkovo sumu 1.220,48 €, teda ide o sumu vyššiu ako žalované nepovolené prečerpanie v sume
1.134,12 €, preto súd s ohľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.

53. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov
konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.