Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204039
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117204039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: F.. X. S. E., K.., J..

XX. XX. XXXX, G. S. N. X, XXX XX K., v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igora
Šafranka, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 634,04 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 634,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 634,64 EUR od 04.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.08.2007 uvedená
vo Všeobecných zmluvných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13) o tejto časti poplatku, ktorej
zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, j e n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov

konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa17.2.2017sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia
bezdôvodného obohatenia vo výške 634,64 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 634,64 EUR od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému a určenia, že zmluvná podmienka
v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. 8. 2007 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru bod 13 ) od tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, pričom išlo o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 8251072 zo dňa 28. 8. 2007 vo výške 20.000,- Sk (663,88 EUR) za poplatok
vo výške 19.120,- Sk (634,67 EUR) s tým, že celkovú čiastku vo výške 39.120,- Sk (1.298,55 EUR)
mala zaplatiť v 12 v mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21 EUR). Poplatok z predmetného úveru
predstavuje 95,60 % navýšenie. Žalovanému na predmetný úver zaplatila vo výške 1.298,55 EUR.
Uviedla, že poplatok vo výške 634,67 EUR je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (článok 13 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára
zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane, a absenciou zodpovedajúceho
protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníkaneprijateľnú podmienku. Ďalej svoj žalobný návrh odôvodnila hrubou nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný si
nárokuje na poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, a nielen svojím obsahom. V

ďalšom poukázala nato, že o predmetom poplatku ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke už rozhodol
Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 9. 2013. Čo sa týka samotného
spotrebiteľského úveru, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Zmluva neobsahovala náležitosti, čo sa
týka sumy počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Mala zato, že
zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), e), a g) zákona o spotrebiteľských
úveroch a preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na viaceré úvery a každý v
rozpore so zákonom mala zato, že je nemysliteľné, aby takéto konanie žalovaného sa dalo označiť len
ako nedbanlivostné. Uviedla, že bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi platbami, t. j.
1.298,52EURavýškouúveru663,88EUR,tedavovýške634,64EUR. Uviedla,žeotom,žesažalovaný

na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci
september 2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané
zákonom a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to okrem žaloby zmluvu o úvere zo dňa 28. 8.

2017, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, splátkový kalendár, výpis.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a namietal miestnu nepríslušnosť z dôvodu, že žalobkyňa
nemá postavenie spotrebiteľa (bližšie však skutkové okolnosti, na základe ktorých uzavrel túto
skutočnosť, neuviedol). Žalovaný ďalej namietal, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. V ďalšom poukázal na to, že akýkoľvek nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniapodliehazákonnejobjektívnejtrojročnejpremlčacejlehote.Namietal,
že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v
subjektívnej(dvojročnej)lehote,tedaodokamihu,keďsaobezdôvodnomobohatenídozvedel.Žalovaný
mal zato, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce

pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že pri premlčaní práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia

doba. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej
premlčacejlehote,vcelomrozsahužalobkyňasvojnávrhnasúdeuplatnilaaždňa17.2.2017vyplývajúci
zo zmluvy č. XXXXXXX, uzatvorenej dňa 12. 5. 2008. Poukázal na odôvodnenie rozsudku vo veci
vedenej pod sp.zn. 17Co/372/2015 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 4. 2016 a poukázal aj
na rovnakou problematikou sa zaoberajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.

9. 2015 vo veci vedenej pod sp.zn. 13Co/567/2015, kde súd uviedol „navrhovateľ nepreukázal, že
odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský úver a teda, že na jeho
strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení.“. V ďalšom poukázal na
rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zo dňa 22. 9. 2015 sp. zn. 13Co/557/2015, zo dňa 15. 3.
2016 a na sp. zn. 13Co/90/2015. Poukázal na to, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku dňa 12.

5. 2008 a z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby, t. j. 17. 2. 2017 došlo k uplynutiu
objektívnej štvorročnej premlčacej doby, pričom poukazoval na aplikáciu premlčacej doby určenej v
ustanovení § 397 zákona č. 315/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, nakoľko nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, razantne
odmietal postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, odôvodňujúc to tým že vylúčiť aplikáciu Občianskeho

zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy, možno v obchodnoprávnom vzťahu, len pokiaľ
tak Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, Obchodný
zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia, dohoda
zmluvných strán vylúčiť aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
v zmluve o úvere vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať.
Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, anikomplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 5. 2014.
Poznamenal, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzatvorenej
do 31. 5. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Vzhľadom na uvedené nie je možné

zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a aj preto je žalobca toho názoru, že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN
a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov. Pokiaľ ide o administratívny
poplatok, uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky za notárske
služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu. V prípade definície celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napríklad uvádzajú okrem iného aj
poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Uviedol, že žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch zák. č. 132/2013 Z. z. sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,

náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého riadenie alebo
vedenie podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienením úverového vzťahu a ktorej podmienka

poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu
nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, respektíve účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

5. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával
v neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne a žalovaného a vo veci dňa 03.04. 2018 rozhodol
rozsudkom č.k. 12 Csp 50/2017 - 52 tak že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 21. 1. 2019 č.k. 2 Co/100/2018 - 73 tak, že zrušil rozsudok súdu 1. stupňa vydaný

dňa 03. 04. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania mal zistený tento skutkový stav veci:

7. Zo zmluvy o úvere mal súd zistené, že jej obsahom bolo poskytnutie dlžníkovi úver v sume 20.000,-

Sk, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok uvedený vo
výške 19.120,- Sk a celkovo zaplatiť sumu 39.120,- Sk. Vrátený mal byť v 12 mesačných splátkach po
3.260,- Sk počnúc dňom 17. 9. 2007. Zmluva bola podpísaná dňa 28. 8. 2007.

8. Žalobkyňa súdu predložila aj splátkový kalendár týkajúci sa predmetnej zmluvy, z ktorého vyplynulo,

že žalobkyňa uhrádzala splátky od 5. 10. 2007 vo výške 108,21 EUR až do 9. 5. 2008 a dňa 12. 5. 2008
uhradila splátku 432,84 EUR. Podľa výpisu z klientskej zóny, zmluva č. XXXXXXX uzatvorená dňa 28.
8. 2007, je evidovaná so stavom uhradená s uvedenou splatenou sumou 1.298,52 EUR.

9. Podľa prehlásenia združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11.11.2016 malo toto

združenie poradiť žalobkyni s úvermi, ktoré uzatvorila s nebankovými spoločnosťami a stretnutie sa
uskutočnilo dňa 30.10.2015, kde ju informovali, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady t. j. zmluvy o
úvere, prehľady platieb. Po doložení týchto dokladov a po oboznámení sa s nimi ju v mesiaci september
2016 informovali o náležitostiach spotrebiteľských úveroch, o neprimeraných odplatách a úrokov za
úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, či slovenských súdov, alebo aj z

rozhodnutiami súdneho dvora, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, respektíve toho, že spotrebiteľ má
právo sa brániť voči nekalým obchodným podmienkam, že súd mal zohľadniť, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľských na zmluvách a, že súd má
preskúmať ex offo, teda z úradnej povinnosti tieto podmienky, či sú prijateľné alebo neprijateľné.Taktiež ju informovali o smernici rady 93/13/EHS z roku 1993, ktorá sa venuje práve spotrebiteľom a
spotrebiteľským zmluvám. Bola oboznámená s judikatúrou SD EÚ najmä rozsudkom súdu zo dňa 27. 06.
2000 Spojené prípady C - 240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, s rozsudkom súdneho dvora

ES zo 14.07.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino a
rozhodnutímESĽPvoveciBeianv.Rumunskozodňa06.12.2007,vktoromtentorozhodol,ževzájomne
si odporujúca judikatúra všeobecného súdu predstavuje porušenie dohovoru o ochrane ľudských práv.
Po posúdení zmlúv združením a platieb toto združenie dospelo k záveru a informovala žalobkyňu o tom,
že došlo bezdôvodnému obohateniu zo strany spoločnosti pohotovosť a, že má právo sa súdnou cestou

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

10. Odvolací súd v uznesení č.k. 2 Co 100/2018 - 73, ktorými súd prvého stupňa viazaný uviedol,
že v súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že ním predložená a vopred pripravená zmluva

bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z.z.. V čase
úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo ekonomického
vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré
mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je preto
rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého

úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Javí
sa, že v tejto súvislosti žalobkyňa opodstatnene argumentovala tým, že sa v tejto súvislosti kontaktovala
so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, keď je zrejmé, že ich
stretnutie sa po prvýkrát uskutočnilo 30.10.2015 s tým, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady,
teda zmluvy o úveroch a prehľad platieb. Následne po oboznámení sa s týmito podkladmi v septembri

2016 bola žalobkyňa informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách
a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov súvisiacimi s touto
problematikou a o tom, že má právo sa brániť voči nekalým obchodným podmienkam. Žalobkyňa v
tejto súvislosti bola informovaná o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a že má právo súdnou cestou domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

Uvedené potvrdzuje predložené prehlásenie spomínaného združenia zo dňa 11.11.2016 (č.l. 19).
Žaloba zo strany žalobkyne následne bola podaná dňa 17.2.2017. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto
súvislosti argumentoval tým, že každý má poznať právo, a preto aj rozpoznať, že plní nad rámec
zákonom ustanovenej povinnosti je potrebné zdôrazniť, že každý je povinný poznať právo, no nikomu
nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať (do pozornosti uznesenie Krajského

súdu Prešov sp. zn. 6Co/243/2016). Je teda podstatné, kedy sa dotknutá osoba reálne dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal a nie čas odkedy sa žalobkyňa dozvedieť mala a mohla o týchto
okolnostiach s poukazom na to, že mala poznať právo.

11. V súvislosti s plynutím objektívnej premlčacej doby odvolací súd uviedol, že žalovaný ako nebankový

subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Bude preto potrebné
posúdiť to, či úverová zmluva obsahuje zákonom požadované náležitosti a pokiaľ tieto absentujú javí
sa, že bude ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez
ich uvedenia a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

12. Odvolací súd ďalej uviedol, že na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
má žalobkyňa ako spotrebiteľka vždy naliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.), a to aj vtedy, keď zmluva ešte nevznikla, ale budúci spotrebiteľ má záujem kontrakt
uzavrieť,avšakprečistotuprávnehovzťahunechcebyťviazanýneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami.

Uvedené platí aj pre prípad, že zmluva z rôznych dôvodov zanikne (do pozornosti rozsudok KS Prešov
sp. zn. 20Co/22/2018).

13. Odvolací súdu uviedol, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto

pohľaduniejerozhodujúce,čidochádzakuplatneniuprávnaplneniealebočisaspotrebiteľobrátinasúd
za účelom zabezpečenia stavu právnej istoty, teda, aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky,
ktorej neplatnosť určená nebola.14. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto
rozhodnutí pokiaľ ide o posúdenie opodstatnenosti premlčania žiadaného nároku a posúdiť, či skutočne
v predmetnej veci ide o úver, ktorý mal byť kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

V závislosti od toho bude potrebné vyvodiť príslušné závery v rovine posúdenia nárokov uplatňovaných
žalobkyňou v tomto konaní. Súd prvej inštancie taktiež rozhodne o návrhu na určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na existujúci naliehavý právny záujem v zmysle § 137 CSP.

15. Keďže je súd prvého stupňa viazaný vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu

konštatuje, že žalobkyňa ako spotrebiteľka sa skutočne dozvedela, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu v septembri 2016 kedy bola o tom oboznámená združením a žalobu podala
dňa 17.02.2017, podala ju pred uplynutím premlčacej doby či už subjektívnej alebo objektívnej 10 ročnej
pretože žalovaný ako uviedol odvolací súd: „ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez ich uvedenia a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený“.

16. Súd vec právne posúdil nasledovne:

17. Súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 28. 08. 2007.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

23. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

24. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzovala právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do
úrokov a poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 a § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001

Z. z.. Na základe týchto ustanovení označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

25. Podľa § 4 ods. 1 č. 251/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

26. Podľa § 4 ods. 2 č. 251/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 298 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, v predmetnej úverovej zmluve neboli uvedené obligatórne
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/, e/, g/ ZoSÚ, preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.

30. Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi platbami t.j. 1298,52 EUR a výškou úveru 663,88
EUR, teda vo výške 634,64 EUR.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ patrí žalobkyni popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania. Jeho výška je
5% ročne a vyplýva z ustanovenia § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania

od 04.04.2017 (od nasledujúceho dňa od doručenia žaloby) až do zaplatenia, a to zo základu, ktorým
je dlh žalovaného k prvému dňu omeškania, t.j. zo sumy 634,64 EUR.

32. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok. Zo
zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre

žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie
rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom. Zmluvné
dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok,
podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho
dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo zrejmé, za čo
spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok
vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov,
zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či
protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že

banky za správu úveru inkasujú približne 3 až 5 EUR mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky
poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti
zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 298 ods. 1 CSP vyhovel.

33. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.34. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.