Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michaela Sedláková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/71/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204212
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118204212.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Y. G., B.. XX.XX.XXXX,
bytom U. X, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1.056,68 eura, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.056,68 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.056,68 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 92/2016 o vydanie bezdôvodného
obohatenia bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Poukázal na odôvodnenie predmetného
rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 92/2016 zo dňa 22.06.2016 bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 162/2016 zo dňa 18.09.2017. Ako spotrebiteľ
si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním
pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ
úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto
finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1.056,68 eura. Uplatnenú výšku primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodňuje výškou sumy, o ktorú sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe však
nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia
osobitnéhoprávnehopredpisužalovanýsvojimkonanímporušil,nakoľkosvojnárokopieraorozhodnutie
súdu, ktorým súd nekonštatoval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne priznal vyplatenie
bezdôvodného obohatenia. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. V danom prípade má žalovaný za to, že tieto skutočnosti
neboli preukázané, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým
spôsobom nepreukázal úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vovýške 1.056,68 eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Poukázal na to, že predmetom
konania vedeného pod sp.zn. 17C/92/2016 nebolo uplatnenie porušenia práv a povinností, ale výlučne
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov z dôvodu duálne uvedenej úrokovej sadzby a údajnej absencie termínu konečnej splatnosti.
Neuvedenie všetkých zákonných náležitostí v úverovej zmluve však voči žalobcovi - spotrebiteľovi
nepredstavovalo žiadne porušenie jeho práv, ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu v zmysle, že
pokiaľ mal vrátiť požičanú istinu s úrokmi a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia
v konaní sp.zn. 17C/92/2016 to bola len istina. Do pozornosti súdu dal aj dôvodovú správu k zákonu
č. 250/2007 konkrétne k § 3. Má za to, že predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba
ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi nielen, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale
naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považujeme za dodržané
už samotným rozsudkom v konaní 17C/92/2016, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že
žalobcovi bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku
vyplatil. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia v pôvodnom
konaní je jednoznačne uvedené akého porušenia práv sa mal žalovaný dopustiť, a teda je podľa jeho
názoru daný základ uplatneného nároku. Pokiaľ ide o výšku, tá sa odvíja od výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorú by si bol žalovaný ponechal, ak by žalobca v žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia nebol podal.
4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní spochybnil hmotnoprávny základ nároku. Nie je podľa
neho naplnená hypotéza upravená v zákone o ochrane spotrebiteľa § 3 ods. 5. Pokiaľ ide o uplatnenú
výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tú považoval za neprimeranú. Uviedol, že povinnosť
žalovaného poskytnúť finančné prostriedky žalobcovi bolo riadne splnená. To, že mala zmluva o úvere
vady, je výsledkom právneho názoru konajúcej sudkyne. Žalovaný neberie bremeno ťarchy na seba,
ktoré nastalo. Poukázal na to, že žalovaný už vyplatil žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ako aj náhradu
trov konania, čiže znášal už istú sankciu vo vzťahu k žalobcovi. Upriamil pozornosť i na to, že žalobca
vystupoval v iných šiestich konaniach na tunajšom súde. Čiže opakovane uplatňuje svoje práva, je
zastúpený požadovanou advokátskou kanceláriou, žiadal prihliadnuť aj na túto okolnosť. Žiadal preto
žalobu zamietnuť a náhradu trov právneho zastúpenia si neuplatnil.
5. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn 17C 92/2016, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 162/2016,
vyjadreniami strán sporu, výpisom z účtu Clubcard kreditnej karty za obdobie od 1.9.2018 do 30.9.2018
č. zmluvy XXXXXXXXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.06.2016, č.k. 17C 92/2016-42 uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1 056,68 eur s 5,05 % ročným úrokom z priznanej
istinyod23.4.2016,vozvyškusúdnávrhzamietol. Súdvpredmetnomrozhodnutíprijalzáver,žeúverová
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi nemá náležitosti vyžadované zákonnom v § 10 ods. 1, 2 a § 9 ods.
2 zákona 129/2010 Z. z., keď v nej chýba termín konečnej splatnosti úveru, čo je porušením písmena
f/ § 9 ods. 2, písmena i/ úroková sadzba a písmena x/ právo na odstúpenie od zmluvy a písmena g/
celková výška spotrebiteľského úveru. Porušenie týchto náležitosti má za následok, že takýto úver je
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. Súd poznamenal, že v úverovej
zmluve sú uvedené dve úrokové sadzby 26,28 % a 11,88 % bez bližšie zdôvodnenia. Takéto určenie
úrokovej sadzby je nezrozumiteľné, nejasné a preto v tejto časti je dojednanie o úrokovej sadzbe v
zmysle§37ods.1Občianskehozákonníkaneurčité,absolútneneplatnýmúkonomapozerásanatoako
keby úroková sadzba nebola dojednaná. Preto pokiaľ žalobca uhradil žalovanému aj poplatky a úroky
a žalovaný tieto platby prijal bezdôvodne, žalovaný sa takto obohatil plnením bez právneho dôvodu a
v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia tvorí úhrady, ktoré poskytol
žalobca žalovanému v súvislosti s úhradami splátok tohto úveru v celkovej výške 6 010,76 eur (zaplatené
splátky 4 867 eur + poplatky súvisiace s úverom 1 143,76 eur). Žalobca čerpal úver v celkovej výške
4 954,08 eur a rozdiel medzi týmito platbami predstavuje 1 056,68 eur, teda sumu ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie a ktorú je povinný žalovaný vydať.7. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.09.2017, č. k. 18Co 162/2016-71 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že
nespochybňuje osobitný charakter a mechanizmus poskytovaní revolvingového úveru ako dlhodobého,
opakovateľného a obnoviteľného úveru, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho
priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej
karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Uvedené však neznamená, že tento typ úveru
nepodlieha právnemu režimu ZoSÚ. Niet pochybností o tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí
byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť
pri revolvingovom úvere sa nedá určiť. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný,
kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje
presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani
tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich
počet. Uviedol, že správne súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva síce obsahuje uvedenie ročnej
úrokovej sadzby, avšak v dvoch údajoch, a to: 26,28 % a 11,88 %, kedy len s odkazom na hviezdičku je
definované, že táto úroková sadzba je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky. Z tohto je nepochybne
zrejmé,žežalobcapriuzatváraníúverovejzmluvynemalvôbecžiadnuvedomosť,akouročnouúrokovou
sadzbou sa bude sa spravovať tento záväzkovoprávny vzťah medzi ním a žalobcom, aký úrok mu
bude teda žalobca účtovať, pretože odkaz na Sadzobník poplatkov nemôže súd považovať za platné
dojednanie úrokovej sadzby. Okrem iného aj v danom Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý predložil
žalovaný spolu s odvolaním je úroková sadzba určená trikrát, pričom priemerný bežný spotrebiteľ nevie
pochopiť, ktorou úrokovou sadzbou bude viazaný, ktorá sa vzťahuje na jeho úver a teda údaj takto
uvedený v zmluve musel súd posúdiť ako absolútne neplatný. Keďže tento úver nebol presne exaktne
a teda platne dohodnutý, potom je potrebné pozerať na celú dohodu ako neplatnú s poukazom na § 37
a 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie odôvodnenie sa odvolací súd stotožnil s právnym
názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval dohodnutie úrokovej sadzby dvojitou formou 26,28 % a
11,88 % za neurčité, nezrozumiteľné a teda neplatne.
8.ZvýpisuzúčtuClubcardkreditnejkartyzaobdobieod1.9.2018do30.9.2018č.zmluvyXXXXXXXXXX
zaslaného žalobcovi vyplýva, že k poslednému dňu v mesiaci má žalobca 36 splátok v omeškaní vo
výške 2.731,95 eur, pričom stav pohľadávky k 30.09.2018 je 2.811,95 eura. Uvedenú sumu má žalobca
uhradiť do 20.10.2018.
9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavujeprimerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie
Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.
15. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len
o hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby. Finančné prostriedky
vo výške 1.056,95 eura boli totiž žalobcom platené a žalovaným prijímané nad rámec toho, na čo mal
žalovaný nárok s poukazom na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 17C 92/2016. Žalovaný v
zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.12.2010 uviedol úrokovú sadzby
dvojitou formou 26,28 % a 11,88 %, čo je potrebné považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú dohodu o
úroku, a teda v konečnom dôsledku za neplatnú. Rovnako v predmetnej zmluve nebol uvedený termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského jednoznačne a zrozumiteľne, ani tak, aby sa dal bez pochybností
určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. V dôsledku porušenia
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 11) sa poskytnutý spotrebiteľský úver stal
bezúročný a bez poplatkov.
16. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nesporne na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, v
dôsledku čoho mu bolo priznané bezdôvodné obohatenie vo výške 1.056,68 eura. Ujma, ktorá nielen
objektívne hrozila, ale v konkrétnom prípade aj vznikla, bola vo výške, ktorá predstavovala sumu
1.056,68 eura. Bolo preukázané, že žalovaný v dôsledku absencie obligatórnych náležitosti v zmluve,
čo malo za následok bezúročnosť úveru, zinkasoval od žalobcu nad rámec pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o revolvingovom úvere predmetnú pomerne vysokú sumu, hoci na ňu zákonný nárok nemal.
Z vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že napriek tomu, že rozsudok sp. zn. 17C 92/2016
konštatujúci bezúročnosť úveru č. XXXXXXXXXX nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2017, žalovaný
od žalobcu naďalej požadoval zaplatenie pohľadávky titulom tejto úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a
to vo výške 2.811,95 eura, čo je zrejmé z listinného dôkazu - výpisu z účtu za obdobie od 01.09.2018
do 30.09.2018, ktorý predložil žalobca v priebehu konania. Nič na tom nemení následné ospravedlnenie
zo strany žalovaného a jeho argument, že išlo o nesprávne odpísanú pohľadávka zo systému a tento
závadný stav už žalovaný napravil a do budúcna sa nebude opakovať.
17. So zreteľom na uvedené má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi (Zákon o spotrebiteľských
úveroch) zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi jednoznačne vznikla
ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho
rodinného života.
18. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje
rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a
podobne.
19.Súdjetohonázoru,žečosatýkavýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,budeprežalobkyňu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.056,68 eura, ktoré zodpovedá sume, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodneobohatil.Tútosumupovažovalsúdzaprimeranúsohľadomnaintenzituzásahužalovaného
do práva žalobcu ako spotrebiteľa vychádzajúc aj z toho, že žalovaný nerešpektujúc právoplatný
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 92/2016 naďalej požadoval od žalobcu zaplatenia
sumy 2.811,95 eura a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Priznané finančné zadosťučinenie je
tak vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako
dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu,
ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v
prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť
mohla,pričomsaúspešnedomáhalochranysvojichpráv.Vdanomprípadesažalobcaúspešnedomohol
svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.