Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317211616
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317211616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. V. XXX/
X, právne zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516 o zaplatenie 1 171,42 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 11. apríla 2018, č. k. 9Csp/177/2017-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. apríla 2018, č. k. 9Csp/177/2017-112 žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 171, 42 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.10.2017 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobkyni žalovaný s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa ako dlžník dňa 13.07.2012 so žalovaným ako
veriteľom uzavrela písomnú zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX (čl. 8pv). V bode 6.
zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, z ktorých možno zistiť, že žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných
splátkach po 80,34 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatil, t. j. úver a úroky za celú dobu
čerpania je 3 375, 54 eura, RPMN za úver 66,94 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná

RPMN za úver 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 750,84 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú
musídlžníkzaplatiť,t.j.revolvingaúrokyzacelúdobučerpaniarevolvingu1928,88eura,predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Veriteľ
predložil žalobkyni oznámenie o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere z 13.07.2012,
vktoromoznámenísanachádzaúdajoschválenomúverevovýške1500euraokremúdajovpodľabodu
6. zmluvy aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru a poslednej splátky úveru, ďalej údaj o odplate
za poskytnutie služby podľa čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody vo výške 215,75 eura a o výške revolvingu

902,92 eura. Podľa prehľadu prijatých platieb (čl.11) bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 284,25
eura a 678,76 eura automatický revolving dňa 31.07.2014, žalobkyňa na úvere spolu uhradila 3 134,43
eura a domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia 1 171,42 eura. Súčasťou zmluvy o revolvingovom
úvere pod bodom 8 uzavreli strany dohodu o poskytnutí služby za odmenu uvádzanú v odseku 8.1vo výške 215,75 eura, na základe ktorej vzniklo žalobkyni právo požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru. Poukázal ďalej na spotrebiteľský charakter vzťahu.

3. Skúmaním podmienok zmluvy o revolvingovom úvere tiež zistil, že ide o formulárovú vopred
predtlačenú zmluvu, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol nijak ovplyvniť. V zmluve sa nachádzajú nepresné
údaje,resp.chýbajúúdaje,ktorésúobligatórnymi náležitosťamikaždejspotrebiteľskejzmluvy. Vzmluve
chýba termín konečnej splatnosti úveru, pričom doba trvania úverového vzťahu je uvádzaná len výškou
splátokapočtommesiacovsplácania.Presné vymedzeniedobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,

termín konečnej splatnosti úveru, ako podstatnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/
Zákona) je pritom dôležitý údaj pre spotrebiteľa, ktorý od začiatku trvania zmluvného vzťahu musí vedieť,
dokedy ho zmluva zaväzuje, dokedy mu trvajú zmluvné povinnosti voči veriteľovi. Taktiež v revolvingovej
zmluve bola vykazovaná hodnota RPMN za úver 66, 94%, po revolvingu 60, 94 %, pričom výpočtom
sa zistila hodnota RPMN 70,01% a pri zohľadnení aj odmeny za poskytnutú službu je RPMN až 91,56
%. V danom prípade však žalobkyni v skutočnosti vyplatil žalovaný na úvere len sumu 1 284,25 eura

a berúc do výpočtu aj odmenu za službu 215,75 eura, predstavuje hodnotu RPMN 92,98%. Absencia
doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej nesprávne uvádzaná
hodnota RPMN, ako obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ a j/ Zákona)
spôsobila v zmysle § 11 písm. a/, d/ Zákona, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

4. Neobstála obrana žalovaného, že do hodnoty RPMN sa nezapočítava odmena, nakoľko ide o
doplnkovú službu a bola započítaná s výškou poskytnutého úveru, pričom je započítanie do hodnoty
RPMN v rozpore so zákonom. V danom prípade dohoda o poskytnutí služby bola zakomponovaná do
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, tvorí jeden celok a z ničoho nevyplýva, že by spotrebiteľ mohol
odmietnuť túto časť zmluvy. Podmienky revolvingového úveru sú odlišné od „bežného" úveru, pretože

počas trvania zmluvného vzťahu sa priebežne navyšujú finančné prostriedky, ktoré môže dlžník čerpať,
čo samozrejme úver zdražuje.
5. Údaj o RPMN v zmluve udávaný nesprávne zjavne nezahrňuje žiadanú odmenu za službu povolenia
odkladu splátok, ktorá je zakomponovaná do zmluvy v čl. 8 bod 8.1. Tento článok je označený ako
dohoda, pritom je súčasťou obsahu úverovej zmluvy, ktorú nemožno nijak oddeliť od ostatného obsahu,

preto nejde o samostatný právny úkon. Predsa odmena vo výške 215,75 eura za službu, ktorú žalovaný
neposkytol, ale ju od dlžníka vyžaduje, navyšuje náklady spotrebiteľa a to dokonca bez toho, aby ich
už pri uzavretí zmluvy poznal a vedel posúdiť, či sa zaviaže k takýmto záväzkom. Práve to, že žalovaný
tvrdil, že dohoda bola samostatný právny úkon, vznik ktorého nie je podmienkou pre vznik zmluvy o
úvere a teda má povahu individuálneho dojednania a preto odmena nemôže byť započítaná do celkovej

odplaty, je prejav obídenia zák. č. 129/2010 Z. z., najmä ustanovení o obligatórnych podmienkach
spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z.

6. Dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v povolení odkladu splátok, ktorú treba považovať za
tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka považoval súd za zmluvu, ktorou

sa žalovaný snažil obísť ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z., pretože zákon o spotrebiteľských
úveroch neupravoval obligatórne náležitosti, v danom prípade nepomenovanej zmluvy, týkajúcej sa
však spotrebiteľa. Za poskytovanie služby požaduje žalovaný od žalobkyne odmenu, čo nesporne
zvyšuje náklady úveru, ktoré sa však v úverovej zmluve neobjavujú. Povinnosti žalobkyne podľa
zmluvy o poskytnutí služby hodnotil súd ako skryté náklady. Obsah súd právne vyhodnotil ako právne

neprípustný, dissimulovaný úver zvyšujúci celkové náklady úveru. Zmluva ani len formálne nie je
uzavretá samostatne a ani nejde o skutkovú samostatnosť zmluvy o poskytnutí služby, pretože ako
samostatné dojednania o právach a povinnostiach zmluvných strán neobstojí. Obsah tohto dojednania
sa jednoznačne viaže na zmluvu o úvere, avšak žalobca nedostal právom očakávané plnenie v zmysle §
51 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvnú podmienku ako neprijateľnú a preto

neplatnú. Dôležité je však aj to, že žalovaný fyzicky nevyplatil žalobkyni dohodnutú výšku úveru, t. j.
1500 eur, ale zníženú sumu práve o odmenu 215,75 eura, pričom ale zúročuje a spoplatňuje sumu 1
500 eur od samého počiatku zmluvného vzťahu. Žalovaný si svojvoľne znížil čiastku úveru dohodnutého
v určitej výške a pritom ešte ani neposkytol službu, ktorú žalobkyni ponúkal. Nepreukázal, že žalobkyňa
požiadala o odklad splátok úveru.

7. Ak sa bude vychádzať z úveru vo výške 1 284,25 eura, ktorú sumu skutočne žalobkyni žalovaný
vyplatil, RPMN predstavuje hodnotu až 92,98 %. Okrem toho nie je zrejmé ani to, ako treba chápať
čiastku 678,76 eura označenú v prehľade prijatých platieb (čl. 11) a zaevidovanej v prehľade žalobkynedňa 31.07.2014 ako aut. revolving. V bode 6. zmluvy je uvedená výška revolvingu 790,84 eura,
v oznámení je to suma 902,92 eura. Žalobkyňa však túto sumu nezahrnula do svojho nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, naopak ju zohľadnila v prospech žalovaného. Zmluva o poskytnutí

revolvingovéhoúverusavniektorýchúdajochodlišujeodoznámeniaveriteľaoschválenírevolvingového
úveru a preto toto oznámenie nie je možné považovať za akceptáciu návrhu zmluvy v zmysle § 43c
Občianskeho zákonníka.

8. Dojednania zmluvných strán sa nachádzajú pod bodom 6. zmluvy o revolvingovom úvere, ako „údaje

o schválenom revolvingu", ktorý dokument bol podpísaný oboma zmluvnými stranami, a ktorý považuje
súd za zmluvu uzavretú v zmysle § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka, čo je v bode 6. zmluvy aj
uvedené ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere". Oznámenie bolo treba považovať za nový
návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého nevyplýva, že by ho žalobkyňa podpísala,
a teda prijala. Kým v zmluve o revolvingovom úvere je dojednaný revolving vo výške 750,84 eura, v
oznámení veriteľa je udávaný revolving 902,92 eura, ktorý však žalobkyňa podľa zmluvy nežiadala. Pri

súdnejkontroledanejzmluvysúdtiežzistil,ženeobsahujeďalšiupodstatnúnáležitosť,atojeúdajodobe
trvania zmluvného vzťahu a konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.
V predmetnom oznámení, ktoré súd považuje za jednostranný právny úkon žalovaného sa nachádzajú
okrem údajov uvádzaných v bode 6. zmluvy aj nové údaje a aj údaje odlišné od pôvodného dojednania.
Dátum trvania zmluvného vzťahu a konečná splatnosť úveru sa objavil len v oznámení, v zmluve o

revolvingovom úvere sa tento údaj nenachádza a okrem toho aj výška revolvingu je odlišná od výšky
uvádzanej v zmluve o revolvingovom úvere. Pre spotrebiteľa je pritom dôležité, aby od počiatku poznal
dobu, po ktorú jeho záväzok trvá a aj dátum splatnosti poslednej splátky, pretože by sa inak mohol
nevedomky dostať do omeškania, resp. doba trvania zmluvného vzťahu môže byť aj z iného dôvodu
plánovania do budúcna pre neho významná.

9. Uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikne záväzkovo právny vzťah, ktorý splnením
dohodnutých podmienok zanikne a musí byť od počiatku zrejmé i to, dokedy bude trvať zmluva o
spotrebiteľskom úvere, a aký je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na
absenciu obligatórnych náležitostí úverových zmlúv uvedených v § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zák. č. 129/2010

Z. z. súd vyhodnotil úvery, ako bezúročné a bez poplatkov. Keďže sa v zmluve nenachádza údaj o
termíne prvej splátky a ani termín konečnej splatnosti úveru, môže to spôsobiť, že sa dlžník nevedomky
dostane do omeškania, z čoho veriteľ napokon vyvodzuje sankcie. O všetkých podmienkach úverovej
zmluvy musí byť pritom spotrebiteľ informovaný už v okamihu uzatvárania zmluvného vzťahu, aby od
počiatku poznal svoje záväzky a mohol posúdiť, či prijme navrhované podmienky a či mu tieto vyhovujú.

V tejto súvislosti možno poukázať na článok 10 ods. 1, 2 Smernice 2008/48/ES z 09.11.2016 vo veci
C-42/15.

10. V Smernici ohľadom špecifikácie splátok bolo vyjadrené stanovisko, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy

umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V preskúmavanej zmluve
súd vidí vadu v tom, že chýba jedna z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a to doba zániku
zmluvného vzťahu, ktorú žalovaný uvádzal len počtom mesiacov a dátumy prvej a poslednej splátky
uvádza až v oznámení, ktoré treba považovať za jednostranný právny úkon žalovaného. Doba trvania
zmluvného vzťahu a aj konečnej splatnosti úveru je však nepresná a neurčitá, keďže sa v zmluve

nenachádza ani dátum splatnosti prvej splátky a tak nie je jasné, kedy je splatná prvá a napokon
posledná splátka. Pritom určenie dĺžky trvania zmluvného vzťahu má pre spotrebiteľa podstatný význam
už pri uzatváraní zmluvy, aby vedel posúdiť, či vzhľadom a jeho celkovú sociálnu situáciu je schopný
dodržiavať podmienky zmluvy a dokedy tento záväzok bude trvať.

11. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou
sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). V
danom prípade sa vzhľadom na formuláciu zmluvy žalobkyňa nemohla bez ťažkostí dozvedieť presnú
dobu trvania zmluvy a dátum splatnosti poslednej splátky. Tým, že v zmluve o úvere nebol vopred
uvedený aspoň dátum konečnej splatnosti úveru, bolo právo spotrebiteľa porušené, keď nepoznal v

čase uzavretia zmluvy ani dátum prvej splátky a ani dobu trvania zmluvného vzťahu a vlastne ani všetky
náklady, ktoré mu vzniknú uzavretím zmluvy. Absencia termínu doby trvania spotrebiteľskej zmluvy a
konečnej splatnosti úveru, nesprávne, resp. zmätočne udaná hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľaspôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Pokiaľ by sa pripustilo, že dohoda o poskytnutí služby je samostatný právny úkon, keď ako
žalovaný tvrdí, bola uzavretá dobrovoľne, bolo treba poukázať na § 9 ods. 7 zák. č. 129/210 Z. z., podľa
ktorého nesmie veriteľ predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie
ustanovení tohto zákona, čo v danom prípade žalovaný aj sleduje, aby sa vyhol tak aplikácii ustanovení
zákona o spotrebiteľských zmluvách. Súd vyhodnotil preskúmavanú zmluvu o revolvingovom úvere za

zmätočnú, keďže sa v nej nachádzajú nepresné, nezrozumiteľné údaje o výške revolvingu, o hodnote
RPMN, resp. absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy a to termín trvania zmluvného
vzťahu a dátum konečnej splatnosti úveru, súd vyhodnotil, preto úver za bezúročný a bez poplatkov,
a preto ďalšie argumenty nehodnotil.

13. Nakoľko po preskúmaní úverovej zmluvy a všetkých podmienok dospel súd k záveru, že tento

úver je bezúročný a bez poplatkov, preto bez právneho dôvodu žalovaný získal na úkor žalobkyne
bezdôvodné obohatenie vo výške spolu 1 171, 42 eura. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez
poplatkov, priznal žalobkyni vydať čiastku, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Ako z prehľadu
prijatých platieb k 06.06.2016 (čl. 11) zistil, žalobkyňa zaplatila spolu na úvere sumu 3 134, 43 eura. Z
poskytnutého úveru jej bola fyzicky vyplatená suma 1 284, 25 eura. Žalobkyňa z celkovej sumy, ktorú

vyplatila žalovanému navyše požaduje 1 171, 42 eura (nezahrnula do výpočtov čiastku 678, 76 eura
označenú ako automatický revolving). Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

14. Úrok z omeškania žalobkyňa žiadala od žalovaného od štvrtého dňa od doručenia žaloby vo výške 5
% ročne až do zaplatenia zo sumy 1 171, 42 eura. Žaloba bola žalovanému doručená 25.10.2017, preto

od 30.10.2017 je žalovaný v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa omeškania až do zaplatenia.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní
plný úspech, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady odkázal

na rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Svoje rozhodnutie vo veci samej prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 497
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že Zmluva o
revolvingovom úvere bola tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako
žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania,

ktoré sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť
zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5
zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“
nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca

použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti f týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum
narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z
predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške
splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá
v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. K uvedenému

poukazoval aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v
oznámení o schválení úveruje zároveň termínom konečnej splatnosti. Bezúročný môže byť len vtedy, ak

ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.

18. Postup súdu, ktorý započítaval sumu platby podľa dohody o poskytnutí služby odporuje zákonu. V
uvedenej sume je zahrnutý aj náklad na platbu za službu, ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovejzmluvy, čiže podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o súčasť celkových nákladov,
a preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie preto podľa žalovaného dospel k nesprávnym záverom

o tom, že hodnota RPMN nie je v zmluve určená správne a postupom, ktorý určuje zákon.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť pre jeho vecnú
správnosť. Naďalej zotrval na tom, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ťažisko argumentácie žalovaného odkazuje
na Zmluvné dojednania k Zmluve, žalobca zastával iný názor a to ten, že zmluvné dojednania nie sú
súčasťou Zmluvy a účelovo sú písané rozdielnym písmom. Celkom zjavne ide o formulárové tlačivo a
obsah Zmluvných dojednaní nemožno brať do úvahy už len z dôvodu, že sú napísané nepomerane
drobným, nahusteným písmom, voľným okom je ich text nečitateľný už vzhľadom na túto samotnú
okolnosť nie je možné sa s nimi oboznámiť a preto sú neprijateľné a neplatné. Poukázal na viaceré

rozhodnutia krajských súdov.

20. Ďalej uviedla, že osobitná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí zodpovedať jeho zákonnému pojmovému vymedzeniu.
Podľa judikatury Súdneho dvora vo veci Ernst Georg T., S. T. proti FINWAY a.s., C-377/14 zo dňa

21.04.2016, vyplýva, že...“celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

21. Zdôraznila, že neoprávnené zahrnuté sumy tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom

do celkovej výšky úveru budú nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej
výšky úveru.

22. Uviedla, že ak sa vychádza z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo
výške 1.284,25 eura (odhliadnuc od započítania), pri výške mesačnej splátky 80,37 eura, splatnosti

42 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN) by zahrnul poplatok za dohodu o poskytnutí služby vo
výške 215,75 eura, výslednou je RPMN vo výške 124,98% pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (t. j. úver a úrok za celú dobu čerpania úveru) sa rovná sume 3 591,29 eura a nie suma vo
výške 3 374, 28 eura, ktorú si žalovaný v odvolaní vypočítal.

23. Žalovaný neposkytol schválenú a zmluvne dohodnutú výšku úveru 1 500 eur, ktorú krátil o sumu
215,75 eura. Istinu (výšku poskytnutého úveru) podľa žalovaného predstavovala suma 1 284,25 eura.
V rozložených mesačných splátkach žalobca „opakovane“ zaplatil poplatok za dohodu o poskytnutí
služby, 42 splátok x 80,37 = 3 375,54 eura, čo preukázateľne vyplýva z oznámenia veriteľa zo dňa
13.07.2012, kde sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 eura, tiež odplatu

za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby 215,75 eura (pričom
poplatok už bol započítaný pri poskytnutí sumy úveru a neposkytnutá suma úveru bola úročená.
Súdny dvor v danej vecí ustálil výklad a to tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm.
I) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za
záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a

akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie
súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť
k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia
§ 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.25.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

26. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne, vrátane správneho
právneho posúdenia a záverov, ktoré učinil. S vecným odôvodnením odvolací súd súhlasí a tiež so
závermi prvoinštančného súdu, preto na ne odkazuje a nebude ich viacej opakovať.

27. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd k náležitosti termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru uvádza, že v tomto prípade išlo o revolvingový úver, ktorý však napriek tomu možno pri poskytnutí

celého rámca poskytovanej sumy (v tomto prípade 1500 eur) vo vzťahu k počtu a výške splátok
ohraničiť počtom splátok a konečným termínom splatenia úveru. Iste, ak sa podmienky počas trvania
revolvingového úveru zmenia, nemožno považovať údaje o konečnej splatnosti za smerodajné. Nič to
však nemení na tom, že v úvode zmluvného vzťahu, pri podpise zmluvy, mohol a spotrebiteľ aj mal
mať predstavu o termíne, dokedy úver z revolvingu za podmienok určenej výšky splátky (80,37 eura)

a počtu splátok (42) splatí. Ak taký údaj chýbal, potom ide o vadu zmluvy, s ktorou zákon č. 129/2010
Z.z. spája následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri podpise zmluvy tento
údaj v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý bol na jednom dokumente schválený a tým aj „konvertovaný“
obsahovo na písomnú dvojstrannú zmluvu, nebol. Následne o pár dní veriteľ - žalovaný produkoval
chýbajúce údaje, keď oznámením stanovil dátum splatnosti prvej splátky a poslednej splátky. Uvedené

údaje neboli v zmluve a v čase kreácie práv a povinností strán sporu. Išlo skôr o jednostranné stanovenie
termínov. Je pravdou, že v žiadosti sa nachádza údaj o dni splatnosti, ktorým bol 29. deň v mesiaci,
ale v zmluve samotnej nebolo stanovené, ktorým mesiacom a rokom má splatnosť začať a skončiť.
Z uvedeného pohľadu jednoznačne tento údaj chýbal a už len absencia tejto obligatórnej náležitosti
spôsobila následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

28. K výške poskytnutému úveru a započítateľnosti poplatku za službu do celkových nákladov (a od toho
odvodená hodnota RPMN, ktorá na účely revolvingového úveru je uplatniteľná len čiastočne) odvolací
súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 21.4.2016 vo veci C-377/14, v ktorom rozhodol, že
Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú

vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

29. V tomto prípade bolo veriteľom (žalovaným) počas jeho celého vzťahu k spotrebiteľovi „narábané“

tak, že sumu, ktorú mu poskytol bola vo výške 1500 eur, ktorú aj úročil. V skutočnosti bola daná
spotrebiteľovi k dispozícii suma 1284,25 eura. Z uvedeného je nutné vyhodnotiť, že spotrebiteľ nemal
k dispozícii celú výšku „poskytnutého“ úveru 1500 eur, a preto ak by platba podľa „dohody“ (viď. bod
8 zmluvy) vo výške 215,75 eura nebola započítaná do nákladov za úver, bolo ju nutné považovať za
skryté náklady. Tak potom aj údaj o celkových nákladoch (resp. o RPMN), do ktorých sa nezahrnula

dohodnutá odmena, nemohol u spotrebiteľa objektívne vytvoriť predstavu o pravdivom rozsahu jeho
záväzku,apretobolajnesprávny,atovneprospechspotrebiteľa.Uvedenýmnesprávnymúdajomreálne
bol objektívne spochybnený rozsah záväzku spotrebiteľa.

30. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, či platba za dohodu o poskytnutí služby bola podmienečnou službou

pre poskytnutie úveru, bolo možné priamo zo zmluvy samotnej vyčítať, že išlo o formulárové predtlačenú
vopred pripravenú dohodu o službe, ktorú z jej obsahu nebolo možné vylúčiť. V predmetnom bode 8.
bolo možné len doplniť príslušné percentuálne vyjadrenie hodnoty „služby“ konkrétnou sumou. Odvolací
súd sa nevyjadruje k obsahu služby, ktorú by pri súdy podrobení prijateľnosti dôvodne mohli označiť
za službu neadekvátnu oprávneným záujmom veriteľa a potrebám spotrebiteľa. Uvedené ale nebolo

potrebné, pretože záver o mylnej (nesprávnej) informácii v údajoch, ktoré predstavu spotrebiteľa o
rozsahu záväzku skreslili, bol daný.31. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

32.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

32.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku
žalobkyne voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní jej voči

žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).