Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7611215065.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, 052 19 Spišská Nová Ves, IČO 30
807 484 proti povinnému: U. Q., nar. XX.X.XXXX, M. 3, XXX XX X. A. Q., t. č. F. XXXX/XX, XXX
XX S. X o vymoženie 179,40 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod EX 4136/2011, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.5.2018 č. k. 5Er/647/2011-12
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie proti výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 73,18 eura
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora

vydal dňa 11.10.2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky proti povinnému vo
výške 179,40 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k
neúmernému zvyšovaniu trov. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 76,18 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, §

203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného vo výške 73,18 eura. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 2, §
14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (vyhláška), § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. a súdnemu exekútorovi priznal trovy

exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 56,44 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovného
v sume 5,45 eura a 20 % DPH ( z odmeny) v sume 11,29 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o zastavení
exekúcie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia nemôže

byť vykonaná, pretože povinný nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom. Zdôraznil, že povinný
ako fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu môže uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ide oosobu v produktívnom veku a je reálny predpoklad, že sa zamestná alebo iným spôsobom si bude
zabezpečovať príjmy. Oprávnený preto nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie. Podľa oprávneného prechodná nemajetnosť nie je zákonným dôvodom na zastavenie

exekučného konania. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do 10 rokov
ododňanadobudnutiajehoprávoplatnostiatvrdil,žepočas10ročnejlehotystanovenejzákonommožno
predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Pohľadávka je nevymožiteľná pre nedostatok majetku povinného, ktorý nestačí ani
len na uspokojenie trov exekúcie exekútora.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 20.6.2018.

7.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného zastavení exekúcie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

12. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 3.10.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného

poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

13. Na základe podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase
po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a nezistil

majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor uviedol, že u povinného boli
vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady a povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo
možné postihnúť exekúciou. Uviedol, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na
veľkosť spoluvlastníckeho podielu a množstvo spoluvlastníkov by bol predaj nehnuteľnosti nereálny.
Exekútor mal za to, že doteraz zistené skutočnosti nevytvárajú reálny predpoklad očakávať zmenu

majetkových pomerov dlžníka.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinný sa

zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový
návrh na vykonanie exekúcie.16. Pokiaľ oprávnený poukazoval na výšku vymáhanej pohľadávky a tiež na to, že povinný je
fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky
oprávneného, odvolací súd udáva, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje,

že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava
teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť
možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto
prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).