Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206862
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118206862.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: X. C. E.,

H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX S., 2. T. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX S., obaja
právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-
Staré Mesto, o zdržanie sa výkonu záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1. a 2. spoločne a nerozdielne, s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.06.2018 sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v meste S., a to
konkrétne k bytu na ulici S., vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku,
na ktorom sa nachádza bytový dom.
1.1. Žalobcovia v návrhu uviedli, že so žalovaným dňa 29.10.2012 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného
práva a to v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o úvere, na základe ktorej im bola poskytnutá suma
55 000 €. Vzhľadom na to, že ich finančné možnosti nepostačovali na to, aby v prechodnom období

dokázali predmetný úver splácať (žalobca v 1. rade stratil zamestnanie a žalobkyňa v 2. rade sa stala
onkologickým pacientom, kedy viac než rok nebola schopná pracovnej záťaže) došlo k tomu, že úver
prestali splácať. Nesúhlasia, ale s postupom žalovaného v tom zmysle, že ako následok nesplácania
poskytnutého úveru pristupuje k výkonu záložného práva. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že žalovaný
úver predčasne ukončil, a to listom z 23.03.2018 nazvaným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“.
1.2. Následne citujú § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ s tým, že podľa ich názoru podmienky na predčasné

zosplatnenie úveru splnené neboli.
1.3. Žalovaní zároveň poukazujú na to, že podľa ich názoru hodnota bytu je 75 000 €, a teda tu vzniká
disproporcia medzi pohľadávkou, pre ktorú by sa malo pristúpiť k výkonu záložného práva vo výške 56
696,12 € a hodnotou bytu.
1.4. Následne citujú z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-34/13 z 10.09.2014 a zvýrazňujú, že Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na
rešpektovania obydlia.

1.5. Ďalej vytýkajú uzatvorenej zmluve o úvere, že táto neobsahuje dobu splatnosti, ani celkovú odplatu
za úver, a preto neboli schopní posúdiť ekonomické dopady na ich majetok.2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.06.2019 (č.l. 24-26), v ktorom
uviedol, že postup zosplatnenia úveru aplikáciou ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ považuje za
zákonný. Ďalej uvádza, že zákon nestanovuje povinnosť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

uviesť splátku, pre omeškanie s ktorou sa požaduje zaplatenie celého zostatku dlhu. Pokiaľ ide o
námietku týkajúcu sa výšky hodnoty bytu, poukazuje na znalecký posudok vypracovaný v roku 2012,
kde hodnota bytu bola určená na sumu 55 500 €. Zdôrazňuje, že žalobcovia neuviedli žiadny dôvod, pre
ktoré by ich odhad ohľadom hodnoty nehnuteľností mal byť považovaný za relevantný, tento nepodložili
žiadnym odborným vyjadrením, prípadne znaleckým posudkom.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 17.06.2019, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 24.10.2012 bola medzi žalobcami ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom
uzatvorenáZmluvaozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetokaMandátnazmluva.Tátozáložná
zmluva zabezpečovala záväzok zo Zmluvy o stavebnom úvere a medziúvere uzatvorenej žalobcami ako

dlžníkmi so žalovaným ako veriteľom rovnako dňa 24.10.2012. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobcom sa
poskytuje mimoriadny medziúver vo výške 55 000 €, ktorý sa po splnení zmluvných podmienok zmení
na stavebný úver vo výške cca 33 000 €. Podľa tejto zmluvy boli žalobcovia povinní na účet stavebného
sporenia platiť mesačne sumu 77,14 € a na účet medziúveru úroky z toho úveru vo výške 265,38 €
mesačne. Spolu tak mali hradiť mesačne splátky úveru vo výške 342,52 € s tým, že splátka je splatná

do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Následky omeškania so splácaním sú uvedené jednak v bode VI.
zmluvy a jednak v bode VII. Zmluvy. V bode VI. zmluvy ods. 3 sa uvádza: V prípade omeškania dlžníka
s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Článok VII. upravuje
odstúpenie od zmluvy.

3.2.Užvtejtočastiodôvodneniatrebareagovaťnanámietkužalobcov,žetietočlánkynavzájomkolidujú.
Uvedené nie je pravdou, pretože právny inštitút predčasného zosplatnenia záväzku podľa § 565 OZ je
iným inštitútom, ako inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka. Podľa § 506
Obchodného zákonníka - „ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu s úrokmi.“ Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere je tak oprávnenie veriteľa
požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky /dlžnú
sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo
zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ /
vrátenie úveru spolu s úrokmi/ možno dosiahnuť aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom

tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o
zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v platnosti.
3.3. Z listiny „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 23.03.2018, ktorá bola
doručená obom žalobcom vyplýva, že dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu,
že boli porušené dohodnuté povinnosti nakoľko žalobcovia sú v omeškaní s platením vkladov na účet

zmluvy o stavebnom sporení a úrokom z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Dlžná suma bola
vyčíslená vo výške 56 167,48 €.
3.4. Listom zo dňa 25.04.2018 bolo žalobcom oznámené začatie výkonu záložného práva podľa § 151l
OZ s tým, že výkon záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľnosti podľa zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách.

3.5. Výzvou zo dňa 29.06.2018 požiadal súd žalobcov, aby mu zaslali správu o splácaní úveru za
čas posledných 6 mesiacov a preukázali reálnosť navrhovaného spôsobu úhrady dlhu žalobcov bez
vykonania záložného práva.
3.6. V podaní doručenom súdu dňa 30.07.2018 (č.l. 37-39) žalovaný na výzvu súdu uviedol, že ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala výška pohľadávky žalovaného voči žalobcom 56

167,48 €, pričom pozostávala z istiny vo výške 52 483,62 €, nezaplatených úrokov za úver vo výške
3 349,86 €, nezaplatených poplatkov za upomienky vo výške 325 € a nezaplatených poplatkov za
informáciu o nezaplatenej splátke vo výške 9 €. Žalovaný zároveň zdôraznil, že si sumu upomienok
325 € voči žalobcom neuplatňuje, a tak pohľadávka predstavuje výšku 55 842,48 €. Pokiaľ ide o
otázku preverovania bonity žalobcov pred poskytnutím úveru, schopnosť žalobcov splácať úver bola

preverovaná cez spoločný register bankových informácii, z ktorého pred poskytnutím úveru vyplývalo,
že žalobcovia s výbornou platobnou disciplínou splácali svoje záväzky mesačnými splátkami v celkovej
výške 551 € mesačne. Úver poskytnutý zo strany žalovaného žalobcom bol určený aj na refinancovanie
týchto existujúcich záväzkov žalobcov s tým, že celková výška mesačných splátok úveru poskytnutéhožalobcom predstavovala sumu 342,52 €, teda podstatne menej než boli žalobcovia bez problémov do
poskytnutia úveru schopní splácať. Žalovaný súdu rovnako zaslal výpis z účtu stavebného sporenia ako
aj výpis z účtu medziúveru, kde sú uvedené jednotlivé platby a vyčíslená dlžná suma ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru.
3.7. Žalovaný tiež súdu predložil upomienky, ktoré zasielal žalobcom v súvislosti s nesplácaním splátok,
a to upomienku zo dňa 23.05.2017, 20.07.2017, 20.09.2017, 23.10.2017, 21.11.2017, 19.12.2017,
23.01.2018, 20.02.2018, 20.03.2018, pričom každá táto upomienka obsahovala výšku omeškanej sumy,
teda žalobcovia nemôžu tvrdiť, že im nebolo zrejmé za omeškanie, s ktorou splátkou a v akej výške

došlo k predčasnému zosplatneniu úveru.
3.8. Z informácie o nedodržaní splatnosti splátok zo dňa 20.03.2018 vyplýva, že dlžná suma
predstavovala výšku 2 025,36 €.
3.9. Žalovaný súdu predložil aj kreditný report, ktorým bola overovaná bonita žalobcov a splácanie ich
dovtedajších úverov, z ktorého skutočne vyplýva, že tieto úvery splácali riadne a včas, pričom splátka
stavebného úveru a medziúveru, bola skutočne nižšia ako sumy, ktoré spolu žalobcovia splácali do

poskytnutia tohto úveru.

4. Okresný súd dňa 25.06.2018 vo veci nariadil neodkladné opatrenie zdržania sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, pričom toto uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove č.k.
9Co/124/2018-65 zo dňa 20.09.2018. Krajský súd nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil, avšak

zároveň upozornil na to, že aj keď dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo
na rešpektovanie obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností.
Nie je možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej garancie,
ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je možné interpretovať
v zmysle nároku na byt, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte.

5. Výzvou zo dňa 12.11.2018 súd opätovne požiadal žalobcov o zaslanie správy o splácaní úveru za
čas posledných 6 mesiacov a preukázanie reálnosti navrhovaného spôsobu úhrady dlhu žalobcov bez
vykonania záložného práva.

6. Žalovaný sa ďalej k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.04.2019 (č.l. 79-81), kde na
výzvu súdu uviedol, že prvou omeškanou splátkou, ktorá bola dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, bola splátka za mesiac 09/2017. Ďalej uviedol, že na základe žiadosti žalobcu 1. zo dňa
01.03.2017súhlasilžalovanýsodkladommesačnýchsplátok,pričomzároveňposkytolžalobcomúpravu
dohodnutého režimu splácania úveru tak, že v období od 01.03.2017 do 31.08.2017 boli povinní splácať

iba splátku úroku z medziúveru vo výške 79,62 € mesačne. Po uplynutí tohto obdobia t.j. od 01.09.2017
boli žalobcovia povinní pokračovať v splácaní úveru, v zmysle pôvodných zmluvne dohodnutých
podmienok. Nakoľko žalobcovia od 01.09.2017 nezačali splácať úver podľa pôvodných zmluvne
dohodnutých podmienok, dostali sa do omeškania zo zaplatením splátky za mesiac 09/2017. Žalovaný
zároveň predloženými listinami zníženie splátok na prechodné obdobie na základe žiadosti žalobcov

preukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že úver poskytnutý v zmysle úverovej zmluvy bol určený aj na
splatenie úveru poskytnutého Poštovou bankou vo výške 5 717,21 €, a úverov poskytnutých Slovenskou
sporiteľnou vo výške 29 079,68 €, 5 357,16 €. Súdu zároveň uvedené listinnými dôkazmi preukázal.
Zvyšok poskytnutého úveru bol určený na rekonštrukciu resp. modernizáciu nehnuteľnosti žalobcov, čo
rovnako žalovaný preukázal zaslaním materiálu nakúpeného na modernizáciu nehnuteľnosti. Žalovaný

rovnako súdu preukázal, že listom zo dňa 12.01.2018 upozornil žalobcov na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru s tým, že dovtedy omeškané splátky zo strany žalobcov predstavujú sumu 1 590,32 €.

7. Pri svojom rozhodovaní sa súd riadil nasledujúcimi právnymi úvahami.
7.1. Podľa § 151a OZ - Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,

že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods.1 OZ - Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 53 ods.10 OZ - Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom nie sú:
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018 - Ustanovenie § 53 ods. 9 dopadá na poslednú
vetu v § 565 tak, že upravuje odkedy môže dodávateľ toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských
zmluváchvylučujeaplikáciuposlednejvety§565Občianskehozákonníka.Zuvedenéhotedavyplýva,že

dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak sú splnené
podmienky v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 - Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V danom spore súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej uložil žalovaným

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v zmysle (zmenenej) žaloby na neobmedzený, vopred
neurčený čas, čím neprimerane zasiahol do práva žalovanej 1/ ako záložného veriteľa v budúcnosti
uspokojiť sa, resp. domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva cestou
predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo113/2017 - Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že

právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako
záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovú neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom
alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním
napadnuté rozhodnutie teda spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP) tak, ako

to opodstatnene namieta dovolateľka.
Podľa ÚS SR - R 35/2016 - Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

8. Poskytnutý úver žalovaným žalobcom nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na citované ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
V prejednávanej veci bol úver poskytnutý čiastočne na vyplatenie iných úverov použitých na kúpu
bytu (teda za účelom zachovania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) a čiastočne na rekonštrukciu a

modernizáciu bytu. Ide teda o úver poskytnutý podľa Obchodného zákonníka a to § 497 a nasl. Napriek
tomu v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.
8.1. Základnými náležitosťami zmluvy o úvere sú
a) určenie zmluvných strán,
b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,

c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere všetky označené náležitosti obsahuje, preto ju súd považuje za riadne uzavretú.
Vzhľadom na to, že pri úveroch zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam ide o úverydlhodobé (trvajúce aj niekoľko desaťročí), pri ktorých dochádza k zmene úrokovej sadzby po skončení
doby jej fixácie, nemožno spoľahlivo určiť sumu, ktorá má byť na úver za celú dobu jeho trvania
zaplatená. Námietky žalobcov v tomto smere tak súd považuje za irelevantné. Naviac, ani v zmluve

o hypotekárnom úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, na vyplatenie ktorej bol použitý úver od
žalovaného, výška celkovej sumy, ktorá sa má zaplatiť uvedená nebola.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia úver riadne a včas nesplácali, a to už od septembra
roku 2017. Zároveň je potrebné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k ústretovému kroku, a to

k podstatnému zníženiu výšky splátky na obdobie 6 mesiacov.
9.1. Výkon záložného práva z uzatvorenej záložnej zmluvy je zákonným postupom predvídaným
občianskym zákonníkom. Preto, aby súd dospel k záveru, že takýto výkon záložného práva je nelegálny,
museli by tu existovať skutočnosti uvedený záver preukazujúce. Takéto skutočnosti súd v prejednávanej
veci nevidí. Súd má za to, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru správnou aplikáciou
§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Zároveň sa súd stotožňuje aj s tým, čo uviedol Krajský súd v Prešove v

potvrdzujúcom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, že právo na ochranu obydlia negarantuje
nikomu právo za každých okolností zotrvať v konkrétnom byte. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo
forme zdržania sa konania, na ktoré má žalovaný nepochybne právo, súd uvádza, že zdržovací nárok
má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ
v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude

pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen
v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou.
Ako už súd uviedol, konanie žalovaného neposúdil za právne vadné.
9.2. Za podstatné pre rozhodnutie súdu, súd považuje to, že napriek dvom výzvam žalobcovia súdu
nesprístupnili údaje o ich sociálnej a majetkovej situácii a to, že skutočne je taká, že úver nemohol alebo

nemôže byť riadne dočasne splácaný. Potom ich tvrdenia o možnosti iného postupu vyznievajú iba ako
účelové, a to o to viac, že ako vyplynulo z konania samého, tak za čas od podania žaloby, teda za
obdobie jedného roka až do rozhodnutia súdu nebolo na predmetný úver zo strany žalobcov zaplatené
nič. Môže sa teda javiť reálne, že žalobcovia uprednostňujú iné plnenia a pôžitky platené z ich príjmov
pred plnením ich záväzku z úverovej zmluvy. Takémuto konaniu samozrejme súd ochranu poskytnúť

nemôže. Ak teda zo strany žalobcov nebolo preukázané, že je tu reálna možnosť splácať úver ďalej
bez toho, aby bolo nutné vykonať záložné právo, pričom žalovaný takúto možnosť pripúšťal a zároveň
súhlasil aj s odročením prvého pojednávania vo veci bez jeho prejednania za účelom mimosúdneho
vyriešenia veci, nemožno potom považovať postup žalovaného žiadnym spôsobom za nelegitímny.
9.3. Rovnako žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani disproporciu medzi existujúcou

pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti.
9.4. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím aj na citovanú judikatúru (o prípustnosti
mimosúdneho výkonu záložného práva, o nemožnosti vyhovenia navrhovanému petitu a pod.) súd
žalobu zamietol.
10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalovaný v konaní úspešný má nárok na náhradu trov konania, keďže súd dôvody na nepriznanie

náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. za dané nemá a tieto ani žalobcami tvrdené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.