Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203702
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817203702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovu, v právnej veci žalobcu: Š. A., G..

XX.XX.XXXX, K. O., L. XXX, zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A,
IČO: 42 256 593, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47233516, o zaplatenie 2.169,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.091,29 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 30.01.2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 92 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.169,99 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 30.01.2017 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300054049 dňa
07.12.2012 (ďalej len „Zmluva“). Predmetná Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom výška úveru
predstavovala 1.500,- Eur, úroková sadzba 70,01 % ročne, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov)
67,99 %, výška splátky 80,37 Eur, počet splátok 42. Celkovo mal žalobca zaplatiť žalovanému sumu
3.375,54 Eur. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zmluva má v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch v rámci ochrany
a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo nesúlad

spôsobuje sankcie podľa uvedeného zákona. V prípade, že zmluva obsahuje podmienky, ktoré nie sú
v súlade s uvedenými právnymi predpismi, tieto sú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neprijateľné. Predmetná Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky: absencia RPMN z dôvodu
nesprávneho určenia RPMN s poukazom na to, že úroková sadzba v Zmluve je uvedená vo výške
70,01 %, RPMN 67,99 %. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa v Zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby
úveru, nemôže byť hodnota RPMN od nej nižšia, čo v danom prípade je. Zákon o spotrebiteľských
úveroch presne definuje aj pojem celkových nákladov v ust. § 2 písm. g.) Zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace sozmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Pokiaľ by žalovaný vypočítal RPMN v zmysle zákona, súčasťou nákladov je aj samotný

úrok ako jedna zo zložiek výpočtu a ďalším nákladom je inkasná služba priamo inkorporovaná do
Zmluvy (viď bod 8). Žalovaný žalobcovi poskytol len sumu 1.284,25 Eur a preto bolo potrebné zahrnúť
uvedenú výšku, nakoľko zákon počíta so skutočne poskytnutým plnením. Po doplnení všetkých týchto
údajov - nákladov, RPMN v skutočnosti predstavovala výšku 92,98 %. Nesprávne uvedená RPMN má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

3. Ďalším dôvodom, pre ktorý si uplatnil žalobca daný nárok, je neplatne dohodnutá výška úrokovej
sadzby. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk, uverejnenej na
internetovej stránke Národnej banky Slovenska, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby v
mesiaci marec 2012 pre podobné typy úverov vo výške 11,76 %. V Zmluve dohodnutá ročná úroková
sadzba bola 70,01 %. Z toho plynie, že minimálne šesťnásobne prevyšovala mieru úverov obchodných
bánk v čase uzavretia Zmluvy. Ide o neplatný právny úkon, a to pre rozpor s dobrými mravmi, čo už

opakovane judikovali súdy SR (rozhodnutie NS SR č.k. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, č.k. 20Co/3/2015, č.k. 8Co/112/2014
zo dňa 18.12.2014). V prípade, že sa jedná o úkon v rozpore s dobrými mravmi, jedná sa o absolútne
neplatný právny úkon.
4. Rovnako dôkazom nesúladu zmluvných podmienok so Zákonom o spotrebiteľských úveroch je aj

neuvedenie výšky splátok, istiny, úrokov a poplatkov v súlade s ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/214/2016 zo dňa 28.06.2016, rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014). Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne
informovaný nielen o termíne mesačnej splátky, ale aj o spôsobe započítania mesačnej splátky na
istinu, úroky a prípadné poplatky. Je vylúčené, aby sa Zmluva odvolávala napr. na inú listinu, keď ide

o tieto podstatné náležitosti (Všeobecné obchodné podmienky, splátkový kalendár). Absencia takéhoto
dojednania znamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
5. Rovnako absencia termínu konečnej splatnosti podľa ust. § 2 písm. f.) Zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spôsobuje rovnaký následok, pretože táto náležitosť musí byť v
Zmluve jasne určená pevným dátumom. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti, môže do značnej

miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Tento údaj teda nemožno vyvodzovať z ďalších
zmluvných náležitostí, napr. z počtu splátok úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nie je možné stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/72/2015 zo dňa 29.01.2016, č.k. 16Co/267/2015 zo
dňa 18.02.2016).

6. Žalovaný spoločne so Zmluvou uzavrel dňa 07.12.2012 Dohodu o poskytnutí služby (ďalej len
„Dohoda“) závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Na základe
tejto Dohody žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok.
Za túto službu žalovaný inkasoval odplatu vo výške 215,75 Eur. Suma nie je žiadnym spôsobom
odôvodnená a v Dohode nie je odkaz na žiadny Sadzobník poplatkov alebo rozpis poplatkov za

poskytnutú službu. Je zrejmé, že Dohoda súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného. Toto
fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa. Spotrebiteľovi sú na základe
takejto Dohody vnútené služby, o ktoré nepožiadal a ide o záväzok zaplatiť za niečo, čo mu nebolo
dodané. Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda je neplatná. Uvedené stanovisko
vyplýva z rozhodovacej praxe slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.

10CoE/313/2010 zo dňa 09.08.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo
dňa 21.11.2012, rozhodnutie NS SR č.k. 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.08.2015. Zmluvné dojednanie, podľa
ktorého spotrebiteľ vopred zaplatí za službu, ktorá mu ešte nebola dodaná a o ktorej ani nevie, či bude
potrebné o ňu požiadať, je nekalou obchodnou praktikou a takéto dojednanie je neplatné. V danom
prípade teda úver znížený o sumu 215,75 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby.

Vzhľadom na konštatované početné zákonné nedostatky Zmluvy, je potrebné takúto Zmluvu považovať
za bezúročnú a bezpoplatkovú.
7. Istinu v danom prípade predstavuje suma 1.284,25 Eur, preplatok vo výške 2.169,99 Eur tak zakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, ktorý požaduje žalobca vrátiť spolu so zákonným
úrokom z omeškania od 30.01.2017. Ide o deň, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na

žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť.

8. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Uviedol, že objektívne neexistuje právna norma, na základe
ktorej by sa mohol žalobca domáhať požadovaného rozhodnutia. Bezdôvodné obohatenie nie jeosobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom. Namietol nedostatok
miestnej príslušnosti pre konanie tunajšieho súdu.
9. Žalovaný popieral tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN, s poukazom na to, že žalobca uvádzal iba

neurčité tvrdenie, bez odkazu na listinný dokument potvrdzujúci ich správnosť. Na preukázanie opaku
tvrdenia, žalovaný predložil rozpis vzorca pre výpočet RPMN.
10. Rovnako popieral aj tvrdenia žalobcu o výške úrokovej sadzby úveru. Zmluva bola medzi sporovými
stranami uzavretá v roku 2012. Podľa názoru žalovaného úverová zmluva, kam patrí aj Zmluva medzi
stranami sporu, sa riadi Obchodným zákonníkom a len otázky, ktoré neupravuje Obchodný zákonník,

sú upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka bolo
zavedené až Zákonom č. 102/2014 Z. z. účinným od 01.04.2015. Úprava výšky úrokov vyplýva z ust.
§ 502 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
V prípade úverovej zmluvy teda nie je možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate, ani v
prípade, že by bola v rozpore so zákonom. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej

zmluvy, bola k obdobiu uzavretia Zmluvy, t.j. k 07.12.2012 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, pričom odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti sa prihliada
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná ust. § 53 ods. 6, vyjadruje

celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Zdôraznil, že v prípade obvyklej odplaty vzhľadom na
spôsob jej určovania, ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom). Obvyklou odplatou je teda
hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola vo výške 46,35 %, tzn. že
dohodnutá odplata v Zmluve podstatným spôsobom neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom
trhu, pretože za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25

až 27 %. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalovaný nesúhlasil s tým, že Zmluva o úvere
neobsahuje zmluvné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f.) a k.) Zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluvu o
revolvingovom úvere tvoria dojednania uvedené na lícnej a rubovej strane listiny a tiež prílohy, ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Zmluvné strany vzájomným prejavom môžu určiť, čo má alebo nemá
tvoriť obsah zmluvného vzťahu. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je

spoznateľná z obsahu právneho úkonu.
11. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahuje nielen potvrdenie akceptácie návrhu na
uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej a predstavuje jej neoddeliteľnú súčasť (rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014). Žalovaný trval na tom, že zo Zmluvy dostatočne vyplýva
údaj o dni poslednej splátky, ktorá v zmysle čl. 4 ods. 4.5 Zmluvných dojednaní, je dňom konečnej

splatnosti úveru. Z toho teda vyplýva, že údaj o termíne konečnej splatnosti je v Zmluve uvedený a je
vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Zmluva tiež obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti,
ako aj počet splátok. Nad rámec toho, Zmluva obsahuje dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení
veriteľa o schválení úveru).
12. Žalovaný súčasne poukázal na výsledky implementácie smernice Rady č. 2008/48 a vyslovil názor,

že je pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné vychádzať z
tejto smernice. Súčasne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci č. C 42/2015. Práve v
súvislosti so záverom vyplývajúcim z uvedeného rozhodnutia, podľa názoru žalovaného sa má čl. 10
ods. 2 vykladať v tom zmysle, že Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky

bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Zmluva teda obsahuje
náležitosti týkajúce sa počtu, výšky a termínov splatnosti.
13. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu pripojil príklad výpočtu RPMN k danej Zmluve, pričom vychádzal zo
spotrebiteľského úveru vo výške 1.500,- Eur, sumu 215,75 Eur už uvádzal ako poplatok za poskytnutie

úveru.
14. K Dohode o poskytnutí služby sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že žalobca sa s ňou riadne
oboznámil, uzavrel ju dobrovoľne a je teda individuálnym dojednaním v zmysle ust. § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže úvaha o neprijateľnosti dojednania
je vylúčená.

15. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej a
objektívnej premlčacej lehoty.16. Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Uviedol, že v danom prípade je nesporne
daný spotrebiteľský charakter sporu, pričom bezdôvodné obohatenie je posudzované len ako dôsledok
porušenia povinností žalovaného vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Práve z dôvodu postavenia

žalobcu ako spotrebiteľa je možné tvrdiť vznik bezdôvodného obohatenia, keďže je dôsledkom
porušenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a súd je povinný posúdiť nárok žalobcu s ohľadom na
postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS SR č.k. 4Obdo/45/2012,
kde konštatuje, že „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní
spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie

spotrebiteľa... Dovolací súd na margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa.“
17. Žalobca zaujal stanovisko k nesprávnosti výpočtu RPMN v súvislosti s popieraním jeho tvrdenia
žalovaným. Uviedol, že je potrebné dôsledne vychádzať z ust. § 2 písm. d.), l.), i.), g.) Zákona
č. 129/2010 Z. z., s tým, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa

zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška, alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
úveru. Celkové náklady v súlade s vyššie citovaným ustanovením zahŕňajú úroky, provízie, dane a

poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. To znamená, že na výpočet RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené s
poskytnutým úverom, okrem výnimiek vyplývajúcich z vyššie uvedených zmlúv. V zmysle judikatúry
Súdneho dvora vo veci N. W. P., I. P. proti FINWAY a.s., C - 377/14 zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že
„ ... celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii

spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich
s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené“. V zmysle uvedeného,
neoprávnené zahrnutie súm do celkových nákladov spotrebiteľa nutne vedie k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V Zmluve bola dohodnutá celková výška úveru 1.500,-
Eur, úver bol poskytnutý v sume 1.284,25 Eur. Ak teda jedným zo základných parametrov, ktoré mal

zahrnúť žalovaný do vzorca, je úrok vo výške 70,01 % a výslednou výškou bola RPMN vo výške 67,99
%, nie je zrejmé, aké matematické postupy žalovaný použil, nakoľko uvedený údaj je nesprávny.
18. Vzhľadom na to, že žiadosť dlžníka je iba návrhom na uzavretie zmluvy a za predpokladu, že takýto
návrh je v nezmenenej podobe akceptovaný druhou stranou, nastávajú základom predpokladané účinky.
Včasné vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný právny úkon,

ktorým je akceptovaný návrh v celom rozsahu. Iné podstatné zmeny obsiahnuté v návrhoch na uzavretie
zmluvy sa považujú za nový návrh, tzn. že v prípade, že zo strany adresáta k návrhu dôjde k zmene
RPMN, dochádza k zmene podstatnej náležitosti zmluvy a takýto treba považovať za nový návrh. Keďže
v danom prípade k takémuto úkonu nedošlo, podľa názoru žalobcu zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá nebola.

19. Žalovaný tiež poprel výšku úroku vo vzťahu k priemernej úrokovej miere bánk a tvrdil prednostnú
aplikáciu Obchodného zákonníka. V tomto prípade žalobca zdôrazňuje znenie ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou zásady
prednostnej aplikability (rozhodnutie NS SR č.k. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/139/2013).
20. V súvislosti s nesprávne uvedenou priemernou RPMN, žalobca poukázal na údaj o priemernej

RPMN zverejnený Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný
kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia,
tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná Zmluva bola uzavretá dňa 07.12.2012, údaje o
priemernej RPMN za tretí štvrťrok 2012 boli zverejnené dňa 30.10.2012. Priemernou hodnotou RPMN
je teda hodnota za tretí štvrťrok 2012, ktorá bola na základe zverejnených údajov pri spotrebiteľských

úveroch do 1.500,- Eur, so splatnosťou 1 až 5 rokov, 31,10 %. Opäť nesprávny údaj, pretože priemerná
hodnota RPMN v Zmluve bola uvedená vo výške 46,35 %.
21. K spôsobu uzavretia Dohody o poskytnutí služby žalobca zdôraznil, že Dohoda bola súčasťou
textu Zmluvy, v pokračujúcom článku, ktorého znenie bolo uvedené v rovnakej výške písma a v čl. 8.6bolo dokonca uvedené, že nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere. S poukazom
na uvedené tvrdenie, ide o nelogické tvrdenie už aj s poukazom na to, že takéto dojednanie bolo
súčasťou zmluvy o úvere, ktorá je vopred textovo predformulovaná a jej obsah je len predložený

spotrebiteľovi na podpis. Zapracovanie takéhoto dojednania je prejavom nekalej povahy podmienky,
ktorou jednotliví spotrebitelia nemajú byť viazaní. Treba zdôrazniť aj to, že takéto dojednanie, tzn.
dohoda o poskytnutí služby spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, bola už súdom vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/125/2013 zo dňa
09.01.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k 2Co/177/2015 zo dňa 25.06.2016, rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/282/2015).
22.Kvznesenejnámietkepremlčaniažalobcauviedol,žežalobabolapodanápreduplynutímpremlčacej
doby s poukazom na to, že pre plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy
sa oprávnený dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v telefonickom rozhovore s právnym zástupcom dňa
02.01.2017. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol súdu doručený dňa 29.03.2017.

23. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach k žalobe.

24. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054049 bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 07.12.2012.
Uvedená Zmluva pozostávala zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - bod 5. a z časti

schváleného revolvingového úveru - bod 6. V zmysle žiadosti bol žiadaný úverový limit 1.500,- Eur, ktorý
mal byť zaplatený v 42. mesačných splátkach po 80,37 Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 70,01
%, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,35 %. V časti o schválenom revolvingovom
úvere, bol opäť úverový limit 1.500,- Eur, výška mesačnej splátky ako aj počet splátok bol totožný ako
v žiadosti, RPMN bola vo výške 67,99 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN vo výške

46,35. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, vrátane úrokov, predstavovala výšku 3.375,54 Eur.
Text Zmluvy bol predložený oboma stranami sporu. V prípade Zmluvy predloženej žalobcom, Zmluvu
tvorila predná lícna strana a rubová zadná strana, ktoré chronologicky v zmysle označení nasledovali
za sebou. Fotokópia Zmluvy predkladaná žalovaným však už obsahovala aj časť Zmluvných dojednaní,
ktorá bola vložená medzi prednú a zadnú časť Zmluvy a javila sa ako celok.

25. Z Uvedenej Zmluvy okrem týchto údajov vyplynulo, že pod bodom 8. bola zahrnutá Dohoda o
poskytnutí služby, uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poskytnutá služba mala
spočívaťvzáväzkuveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehožiadosť posplnenínižšieuvedenýchpodmienok,
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom sa dlžník podľa písm. a/
mal zaviazať zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 215,75 Eur a podľa písm. b/ zaplatiť za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu ďalšiu sumu 112,08 Eur. V bode 8.6 bolo obsiahnuté znenie, z
ktorého vyplynulo, že uzavretie Dohody nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere.

26. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054049
zo dňa 07.12.2012 obsahovalo údaje o schválenom úvere, z ktorého vyplynula schválená výška úveru

1.500,- Eur, počet splátok 42, výška splátky 80,37 Eur, RPMN 67,99 %, priemerná hodnota RPMN
46,35 %. Podľa uvedeného oznámenia bola schválená výška revolvingu vo výške 902,92 Eur. Súčasťou
oznámenia bola aj odplata za poskytnutie služby 215,75 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. V
Oznámení bol uvedený dátum splatnosti poslednej splátky dňom 18.06.2016.

27. Z Potvrdenia Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že uvedené ministerstvo svojmu zamestnancovi
- žalobcovi, vykonalo v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy zrážky zo mzdy na plnenie zo Zmluvy č.
8300054049. Zrážky boli realizované v období rokov 2013 až 2016. Posledná zrážka bola vykonaná v
júli 2016 a celkové zrážky realizované za dané obdobia predstavovali 3.455,91 Eur.

28. Z predloženého Prehľadu platieb, vzťahujúceho sa k uvedenej Zmluve, je zrejmé, že dňa 07.12.2012
bola vyplatená žalobcovi čiastka 1.284,25 Eur a celkovo bola žalobcom zaplatená suma 3.375,54 Eur.
Posledná úhrada bola zrealizovaná ku dňu 18.06.2016.

29. Žalovaný v danom prípade prezentoval daný vzťah ako vzťah vyplývajúci z príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka. Súd však konštatuje, že uvedený vzťah je nesporne vzťahom zo
spotrebiteľského záväzkového vzťahu, čo vyplýva z obsahu Zmluvy, ako aj z postavenia účastníkov
tejto Zmluvy. Je nesporné, že žalovaný konal pri uzavretí tejto Zmluvy v rámci svojej obchodnej
a podnikateľskej činnosti, pričom žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámcipredmetu podnikateľskej, ani inej obchodnej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov. Napokon to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, možno vyvodiť aj zo
Zmluvných dojednaní, a to konkrétne z bodu 2.4, z ktorého je zrejmé, že mal byť odovzdaný dlžníkovi

Formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere so všetkými náležitosťami, ktoré
ustanovuje Zákon č. 129/2010 Z.z. Súd poukazuje aj na zásadu, že všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mohli použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia Zmluvy). Z týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle
uvedeného bola daná aj osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci samej v súlade
s ust. § 19 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“ v príslušnom
gramatickom tvare).

30. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným, posudzoval, či bol nárok

uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

31. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

34. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia je nutné skonštatovať, že pri tomto type premlčania
platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je ustanovený

odlišne a je od seba nezávislý, ako aj ďalší priebeh ich plynutia a ich skončenia. Subjektívna premlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Pre začiatok
plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade sa žalobca dozvedel o vzniku
bezdôvodného obohatenia najneskôr ku dňu, keď zaplatil úver a ďalšie požadované úhrady. Keďže

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, počiatok plynutia premlčacej doby plynie
od zaplatenia poslednej splátky, pričom nie je podstatné, že sa žalobca sa dozvedel o možnosti žiadať
vydanie bezdôvodného obohatenia až z komunikácie s právnym zástupcom. Súd pri posúdení plynutia
premlčacej doby vychádzal zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý dňa 07.12.2012. Podľa prehľadu
úhrad a Potvrdenia zamestnávateľa žalobcu, bol splácaný formou zrážok zo mzdy a posledná úhrada,

ktorou bola zaplatená celková suma úveru vo výške 3.375,54 Eur, bola zaplatená dňa do 18.06.2016.
Dvojročná subjektívna premlčacia doba by v danom prípade uplynula ku dňu 18. 06. 2018. Žalobca podal
žalobu dňa 31.03.2017, žaloba bola teda podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

35. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.39. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa ust. § 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. Podľa ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

43. Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

44. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy , každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie,
náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov
a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri

porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

45. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.
46.Podľaodseku2písm.b.)uvedenéhozákona,obchodnápraktikasapovažujezanekalú,akpodstatne

narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

47. Zmluva o Revolvingovom úvere č. 8300054049 zo dňa 07.12.2012 obsahovala síce časť údajov

požadovaných Zákonom o spotrebiteľskom úvere, avšak bol zistený nesúlad niektorých zmluvných
dojednaní s uvedeným zákonom.
48. Nesúlad bol zaznamenaný pri výpočte RPMN, z hľadiska nákladov, ktoré mali byť zahrnuté
do výpočtu RPMN. Pojem nákladov bol uvedený v ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.Toznamená,ženavýpočetRPMNsapoužijúcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésposkytnutým
úverom. Podstatná je suma poskytnutého úveru, to znamená suma, ktorú dostal žalobca do dispozície.To vylučuje sumy, ktoré si žalovaný účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a
ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Takéto neoprávnené nezahrnutie sumy do celkových
nákladov spotrebiteľa vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V

Zmluve bola dohodnutá výška úveru 1.500,- Eur, úver bol poskytnutý v sume 1.284,25 Eur. Žalovaný
predložil síce výpočet RPMN, avšak z dosadených hodnôt je zrejmé, že do nákladov nezapočítal sumu
215,75 Eur, ktorú už pri výpočte označil ako poplatok za poskytnutie úveru, nie ako poplatok za
doplnkovú službu, ktorá reálne nemohla byť v čase uzavretia Zmluvy ani poskytnutá. Nie je zrejmé, akým
spôsobom sa dopracoval žalovaný k výpočtu, pretože pri dosadení nesprávnych údajov, nie je možné

dosiahnuť správny výsledok. Podľa názoru súdu, prepočet správnosti výpočtu RPMN spotrebiteľom v
čase pred, ale zrejme aj po uzavretí Zmluvy, je vysoko nepravdepodobný, pretože si vyžaduje určité
matematické danosti, ktorými bežne spotrebiteľ nedisponuje. Povinnosťou dodávateľa služby je riadne
vypočítať RPMN a oboznámiť s výpočtom aj spotrebiteľa tak, aby tento mohol posúdiť, či poskytnutý
úver bude v jeho možnostiach a či zásadne nezhorší jeho ekonomické postavenie (povinnosť informácie
vyplýva z ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z.).

49.Ďalšínedostatoksúdzistilvčastiskladbysplátokúveru,kedysíceúverovázmluvaobsahovalapočet,
výšku splátok, ale v žiadnom prípade neobsahovala skladbu, tzn. akú časť tvorí istina, úrok, prípadné
poplatky a v akom poradí sa priraďujú k vykonaným úhradám. Žalovaný v prípade skladby splátok
odkázal na stanovisko vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 (vo

veci Home Credit Slovakia a.s. proti C. K.). V súvislosti s tým súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach
úveru v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V období po vydaní
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti C. K.
bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, a to
Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie bol v určitom období (po vydaní rozsudku SD) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov
vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení aplikovateľnosti
uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike,
bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie
je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15

poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
(§9ods.2písm.f.)a§9ods.2písm.písm.k.))súodlišnéodustanoveníSmerniceč.2008/48/ES(článok
10, ods. 2 písm. c).Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá

vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami,
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie
smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci
sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z

uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá
vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Vzhľadom k tomu, že právna úprava Zákona č.
129/2010 Z. z. stanovuje v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) akým spôsobom majú byť dojednané splátky, ich
skladba, súd sa riadi vnútroštátnym právom a v súlade s ním posúdil dojednanie o splátkach v zmluve
o pôžičke ako dojednanie, ktoré nie je v súlade s vyššie uvedeným ust. § 9 ods. 2 písm. k.) uvedeného

zákona.

50. V Zmluve absentoval aj údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č.
129/2010 Z.z. To, že uvedený údaj bol uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru, kde bol dátum
poslednejsplátkydňa18.06.2016,niejemožnépovažovaťzariadnedojednanie,ktorémábyťsúčasťou

Zmluvy a nie inej listiny, a to aj s poukazom na to, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je
dvojstranným právnym úkonom, ktorý by zaväzoval obe zmluvné strany. Pokiaľ je konečná splatnosť
vyjadrená len v Oznámení veriteľa, takéto dojednanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

51. Absencia týchto zmluvných podmienok znamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

52. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.53. Dohodu o poskytnutí služby obsiahnutú v bode 8. Zmluvy súd vyhodnotil ako dojednanie, ktoré
nebolo výsledkom individuálneho dojednania, bolo súčasťou textu vopred sformulovaného a podľa

názoru súdu určite nebolo možné zo strany spotrebiteľa určiť, čo má tvoriť obsah zmluvného vzťahu,
tak ako to tvrdil žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe. Dohoda o poskytnutí služby, teda nebola
výsledkom vzájomného konsenzu. Touto formou si žalovaný zabezpečoval úver. Podstatné je, že
plnenie v zmysle bodu 8.1. Zmluvy nebolo žalobcovi poskytnuté vôbec a už vôbec nebolo poskytnuté
na základe žiadosti žalobcu. V zmysle dojednania bola odplata za uvedenú službu splatná v deň

uzavretia Zmluvy, pričom služba poskytnutá nebola, to znamená, že žalobca zaplatil vopred za službu,
ktorú nedostal. Takéto dojednanie nesporne napĺňa znaky nekalej praktiky. Už takýto postup vedie k
úvahe, že žalovaný sa takýmto postupom snažil obchádzať zákony upravujúce podmienky poskytovania
spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa. Uvedeným konaním sa nesporne bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu. Dojednanie o poskytnutí služby, ktorá poskytnutá nebola, je dojednaním neplatným,
pretože ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a v neposlednom rade aj o zakázanú obchodnú

praktiku.

54. V prípade neprimerane vysokej úrokovej sadzby úveru, ktorá niekoľkonásobne prekračuje úrokové
miery obvykle poskytované v rovnakých typoch úveru (obvyklá úroková miera 11,98 % vo vzťahu k
úroku uvedenom v Zmluve 70,01 % ), je potrebné konštatovať, že takého konanie bolo opakovane v

rozhodovacej činnosti súdov SR posúdené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok
absolútnu neplatnosť takého právneho úkonu.

55. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej je možné riešiť časť zmluvných dojednaní odkazom na
ich úpravu v ďalších listinách, nie je podľa názoru súdu akceptovateľná s poukazom na to, že takýmto

odkazomjemožnériešiťzmluvnédojednanialenvzmysleust.§273Obchodnéhozákonníka.Občiansky
zákonník neupravuje možnosť riešiť zmluvné dojednania odkazom na prípadné všeobecné podmienky.

56. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
57. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

59. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu,
pretože v dôsledku absencie podstatných náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere, je Zmluvu nutné
považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Povinnosťou žalobcu bolo teda vrátiť žalovanému sumu
poskytnutého úveru 1.284,25 Eur. V zmysle Prehľadu platieb k Zmluve č. 8300054049 vyplynulo,

že žalobca zaplatil na úver sumu 3.375,54 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 2.091,29 Eur. K rozdielu
uplatnenému žalobcom a k zistenému rozdielu podľa prepočtu súdu, žalobca uviedol, že súčasťou
prehľadu vykonaných úhrad nie je jedna splátka, ktorá bola vyplatená v hotovosti, ale doklad o jej výplate
žalobca nevedel preukázať. Keďže zaplatenie sumy v hotovosti nebolo žalobcom preukázané, súd v
tomto rozsahu nepovažoval nárok za dôvodný.

60. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
61. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

62. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v období, ktoré

predchádzalo obdobiu uplatnenia úroku z omeškania. Súd je viazaný žalobou, preto priznal úrok z
omeškania od 30. 01. 2017. K uvedenému dňu výška úroku z omeškania predstavovala 5 %, s
poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom znení. Úrok z omeškania bol tvorenýsúčtom 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska, vo výške
0,0 %, platnej k prvému dňu omeškania.

63. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 2.091,29 Eur spolu s priznaným zákonným úrokom z omeškania, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

65. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 96 %, žalovaný vo výške 4 %, tzn., že konečný úspech
v konaní mal žalobca v rozsahu 92 % (96 - 4). V tomto rozsahu súd priznal náhradu trov žalobcovi,

ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).