Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200531
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418200531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : W.. X. Z., nar.
X. XX. XXXX, bytom V. M. XX, Z., Zastúpená JUDr. Petrom Fričom, advokátom, Timravina 9, Bratislava,
proti žalovanému : W. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XX, Z., zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom,
advokátom, Bratislava, Seberíniho 1, o zaplatenie 419,62 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 10. 2018 č.k. 40C/7/2018 - 87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 419,62 € s príslušenstvom. Žalobkyňa uplatňovala peňažné plnenie na tom
skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 99/2015 zo dňa 14. 6.
2016, bolo rozvedené jej manželstvo so žalovaným, keď rozsudok v časti čo do rozvodu manželstva

nadobudol právoplatnosť dňa 16. 8. 2016. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - rodinného domu v kat. úz. X. I. O., zapísanej na LV č. XXXX, parc.č. XXX/X, súpisné
č. XXXX. Dňa 26. 2. 2017 sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti; pred ale aj po
rozvode manželstva žalobkyňa aj žalobca užívali nehnuteľnosť spoločne, spolu s ich 4 maloletými
deťmi. Úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti hradila zo svojich prostriedkov od istého času výlučne
žalobkyňa. Žalobkyňa poukazovala na to, že aj po rozvode manželstva sa žalovaný odmietal podieľať

na úhrade nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, hoci nehnuteľnosť žalovaný užíval.
Od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva až do opustenia spoločnej nehnuteľnosti uhradila
žalobkyňa z vlastných prostriedkov energie a služby spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti v
rozsahu :
- Plyn : dňa 16. 9. 2016 sumu 114 €, dňa 2. 11. 2016 sumu 186,97 €, dňa 9. 12. 2016 sumu 114 €
a dňa 10. 1. 2017 sumu 114 €, spolu za plyn 528,97 €;
- Elektrina : dňa 16. 9. 2016 sumu 32,49 €, dňa 2. 11. 2016 sumu 22,10 €, dňa 9. 12. 2016 sumu

33 €, a dňa 10. 1. 2017 sumu 33 €, spolu za elektrinu 120,59 €;
- Voda : dňa 14. 9. 2016 sumu 21,34 €, dňa 14. 10. 2016 dňa 21,34 €, dňa 10. 11. 2016 sumu
21,34 €, dňa 9. 12. 2016 sumu 21,34 € a dňa 10. 1. 2017 sumu 21,34€, spolu za vodu 106,70 €;
- Fond rozvoja bývania (MČ DNV) : dňa 16. 9. 2016 sumu 82,98 €.
Úhrnom uhradila žalobkyňa sumu 839,24 €, a to za obdobie od zániku BSM do okamihu, kedy sa
odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti; z uvedenej sumy žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie

polovice.
2/ Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol s odôvodnením, že táto neuniesla v konaní dôkazné
bremeno ohľadom skutočnosti, že žalovaný užíval energie v nehnuteľnosti v doposiaľ nevysporiadanombezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov v období od septembra 2016 do januára 2017
v rozsahu zodpovedajúcom sume 419,62 €. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť preukazovala čestným
vyhlásením syna J. Q. a svojím výsluchom. Žalovaný toto tvrdenie popieral, tvrdil, že v spornom období

býval u svojej matky, čo preukazoval čestným vyhlásením svojej matky N. Q. a svojou výpoveďou.
Túto dôkaznú situáciu, kedy proti sebe stálo tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného, podporované
rovnakými dôkaznými prostriedkami vyriešil súd prvej inštancie záverom, že žalobkyňa neuniesla v
konaní dôkazné bremeno dostatočne jednoznačným a bez rozumných pochybností nevyvolávajúcim
spôsobom, že žalovaný užíval energie v nehnuteľnosti za žalované obdobie, v sume 419,62 €. Súd

prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že z čestného vyhlásenia J. Q. nevyplýva, v ktorom období mal
žalovaný prespávať v nehnuteľnosti, využívať ju na výrobu klobás, umiestniť v nej psa - foxteriéra,
vykonávať záhradné práce a vybetónovať drobnú stavbu na dvore. Naopak z čestného vyhlásenia N.
Q. plynie, že žalovaný býval v jej dome na R. U. XX v Z. v čase od začiatku februára 2016, pričom sa
tam nasťahoval na základe jej výzvy, po jeho hospitalizácii s cievnou príhodou. Z čestného vyhlásenia
matky žalovaného ďalej vyplýva, že psa foxteriéra žalovaný nadobudol začiatkom decembra 2016 a až

do času, kým nebolo šteňa samostatné, sa oň staral v jej dome. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že
psa kúpil na začiatku decembra 2016, ako 6-týždňového ho doniesol domov na R. XX v Z.. potom sa
bol so synom T. lyžovať, psa mali so sebou a vrátili sa až dňa 6. 1. 2017, čo vylučuje, že by sa pes
nachádzal v nehnuteľnosti na B. U.. O. Z. počas žalovaného obdobia.
3/ V prípade výroby klobás žalovaný uviedol, že tieto robil až 26. 2. 2017; betónová stavba je v

skutočnosti skalka, ktorú robil so synom T., pričom už v septembri 2016 do nej vysádzal jahody a
nasledujúcu sezónu už z nej aj bola úroda. Spomínané aktivity tak nespadajú do žalovaného obdobia.
Navyše z uvedeného rovnako nevyplýva, že by žalovaný využil presne polovicu všetkých žalovaných
energií v sume zodpovedajúcej 419,62 €. Z fotografie psa predloženej žalobkyňou na pojednávaní
dňa 25. 10. 2018 nemožno zistiť, kedy bola vyhotovená; v prípade predvolania žalobkyne na OR PZ

Bratislava IV zo dňa 17. 1. 2017 vo veci podozrenia na úseku ochrany zvierat, toto tiež nepreukazuje,
že by sa pes nachádzal v žalovanom období v nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom detí J. Q., V. Q. a O. Q., s odôvodnením, že
takýto dôkaz navrhla žalobkyňa až na pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2018, t.j. v rozpore so
sudcovskou koncentráciou konania v zmysle § 153 CSP, podľa ktorého ustanovenia sú strany povinné

uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného
úroku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobkyni nič

nebránilo, aby tieto dôkazy navrhla vykonať už v žalobe, prípadne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
(replike). K námietke žalobkyne, že čestné vyhlásenie matky žalovaného bolo pripojené až k druhému
vyjadreniu (duplike) žalovaného a jej bolo doručené až spolu s predvolaním na pojednávanie, v ktorom
nebola poučená o koncentrácii konania, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola počas celého
konania zastúpená advokátom a tiež, že o koncentrácii konania bola poučená uznesením č.k. 40C

7/2018 - 58 zo dňa 11. 4. 2018, ktoré jej bolo doručované spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe.
Navyše žalobkyňa mohla a mala označiť všetky prípadné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o
užívaní energií žalovaným v žalovanom období už v žalobe, resp. vo vyjadrení žalovaného (v replike),
najneskôr ešte pred konaním pojednávania vo veci. Argument žalobkyne, že svojím návrhom dôkazu
len reagovala na skutočnosti, ktoré odzneli až na pojednávaní, označil súd prvej inštancie za účelový.

Výsluchom navrhovaných svedkov chcela žalobkyňa preukázať skutočnosť, ktorá bola v konaní sporná
už od vyjadrenia žalovaného k žalobe (že označenú nehnuteľnosť neužíval), pričom na toto vyjadrenie
žalovaného reagovala žalobkyňa predložením čestného vyhlásenia syna J. Q., s tým, že v prípade
potreby môže zabezpečiť aj vyjadrenia ostatných detí. Ich vyhlásenie ale nezabezpečila, pričom výsluch
anijednéhozdetínenavrhla(urobilatakažnapojednávaní). Takýspôsobvedeniasporu,kedyjednotlivé

strany sporu označujú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v závislosti od vývinu konania,
je neprípustný, čo má svoj odraz práve v ust. § 153 CSP, ktoré ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť
prostriedky procesného útoku aj procesnej obrany včas, s tým, že dáva možnosť súdu neprihliadať na
prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas. Žalobkyňou navrhovaný dôkaz - výsluchy svedkov, učinený až
na pojednávaní - by si vyžadoval nariadenie ďalšieho termínu pojednávania, a teda bránili by súdu

konať vo veci rýchlo a hospodárne a rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Po právnej stránke súd prvej
inštancie oprel svoje rozhodnutie o ust. § 143, § 148, § 451 ods. 1, § 454 Obč. zák. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.1, ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
4/Uvedenýrozsudoknapadlavčaspodanýmodvolanímžalobkyňa,vcelomrozsahu,domáhajúcsa buď

zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie, prípadne, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila
tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala tiež súdu prvej inštancie, že príslušné

ustanovenia CSP vykladal reštriktívne, postupom súdu došlo k ujme na právach a právom chránených
záujmoch žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala v odvolaní na to, že súčasťou jej žaloby bol nárok na
zaplateniesumy,ktorúuhradilaakospoločnýdlhvočiFondurozvojabývania.Dokladoúhradežalobkyňa
predložila súdu spolu so žalobou, túto úhradu žalovaný nespochybnil ani čo do dôvodu ani čo do výšky.
Bez ohľadu na ostatné skutočnosti v prejednávanej veci, malo byť nároku žalobkyne v tejto časti - čo
do zaplatenia sumy 41,49 € - vyhovené. Tento nárok žalobkyne nijako nesúvisel s

tým, či žalovaný nehnuteľnosť užíval alebo nie. V tejto časti vychádza rozhodnutie súdu z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
5/ Súd prvej inštancie sa tiež nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi. Medzi stranami nebolo
sporné, že sumy, uvedené žalobkyňou, žalobkyňa aj reálne uhradila. Predložila tiež čestné vyhlásenie
syna J., vo veci sama vypovedala, súdu predložila potvrdenie z polície a fotografiu. Všetky predložené

dôkazy mali preukazovať, že žalovaný dom na B. užíval a teda v ňom spotrebúval energie. Zo strany
žalovaného okrem jeho výpovede bolo predložené ako dôkaz len čestné vyhlásenie jeho matky o tom, že
žalovaný dom na B. U.. neužíval; iné dôkazy žalovaný nepredložil. Čestné vyhlásenie matky žalovaného
však vôbec nepreukazuje, že žalovaný dom na Poniklecovej neužíval. Vo vyhlásení matky (ktoré nie
je datované), je len uvedené, že žalovaný býval na Istrijskej, nie je v ňom však uvedené, dokedy.

Podľa tohto vyhlásenia by bolo pravdivé, že tam býva aj v súčasnosti, resp. v čase pojednávania,
čo ale nie je pravda. Vyhlásenie matky vôbec nevylučuje aktivity žalovaného (záhradné a murárske
práce, zabývanie foxteriéra), ktoré mali za následok užívanie domu na B. O. Z., a teda spotrebúvanie
energií. Žalovaný nebol v opatere svojej matky, nebol v jej stálej prítomnosti, preto vyhlásenie matky
žalovaného nemá takú váhu a výpovednú hodnotu, akú mu pripísal súd prvej inštancie. Naopak, z

vyhlásenia syna J. jasne vyplýva, aké aktivity žalovaný na dome a v súvislosti s jeho užívaním vykonával
(záhradné práce, betónovanie, zabývanie foxteriéra, výroba klobás, prespávanie). Argument súdu, že
z vyhlásenia nevyplýva, ktorého obdobia sa vyhlásenie týka, je prejavom formalistického posudzovania
veci, bez zohľadnenia ostatných súvislostí. Vyhlásenie syna J. nebolo ničím iným, než reakciou na
tvrdenie žalovanej strany, doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16. 4. 2018. Súd prvej

inštancie tak bez bližšieho odôvodnenia pristupoval k čestným vyhláseniam syna J. a matky žalovaného
odlišným spôsobom. Žalobkyňa naviac predložila súdu prípis polície zo dňa 17. 1. 2017 a fotografiu
psa a interiéru domu na Poniklecovej ulici. V prípade prípisu polície sa tento týkal prešetrovania
polície na podnet žalovaného, že žalobkyňa vyhodila psa na ulicu. Žalovaný si vo svojich tvrdeniach
odporoval, keď zároveň tvrdil, že v nehnuteľnosti na Poniklecovej sa pes nenachádzal. V prípade

fotografie je síce pravdou, že sa z nej nedá zistiť, kedy bola vyhotovená, zo strany súdu však ide o
formalistické posudzovanie veci. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobkyňa opustila nehnuteľnosť vo februári 2017, pes sa narodil koncom roka 2016 a bol vo vlastníctve
žalovaného. Neexistuje iná logická odpoveď, len tá, že fotografia bola vyhotovená v čase, ktorý je
súdom prvej inštancie označený ako žalované obdobie a to na nehnuteľnosti na B. U.. O. Z.. Fotografiu

vyhotovila žalobkyňa, v čase, kedy tam nebol žalovaný. Je prirodzené, že počas prítomnosti psa v
nehnuteľnosti sa v nej permanentne svietilo a intenzívne kúrilo, čo malo následne vplyv na spotrebu
energií, ktorých náhrada je predmetom žaloby. Súd prvej inštancie odmietol návrh na vykonanie
ďalších dôkazov s poukazom na zásadu koncentrácie konania. Žalobkyňa nechcela svoje maloleté
deti zaťažovať spisovaním vyhlásení alebo ich vypočutím ako svedkov v konaní, ktoré sa týka ich

rodičov. Deti od žalovaného ako otca zažili šikanovanie, pohŕdanie a znevažovanie, tak ako ich matka,
čo napokon viedlo k opusteniu rodinného domu na B. U.. O. Z.. Žalobkyňa preto o čestné vyhlásenie
požiadala len plnoletého syna J.. Súd prvej inštancie nevyhodnotil vážnosť danej situácie, kedy sa proti
klamstvu otca postavil jeho vlastný syn - formou vyhlásenia, ale vec opäť posudzoval formalisticky. Súd
uprednostnil formálnu zásadu koncentrácie konania pred spravodlivým rozhodnutím vo veci. Žalobkyňa

návrh na vykonanie dokazovania vzniesla až potom, ako bolo súdom prvej inštancie počas konania
naznačené, že dôkazná situácia žalobkyne je z pohľadu súdu nedostatočná a po tom, ako sa mala
možnosť v plnom rozsahu oboznámiť s nepravdivými tvrdeniami žalovaného v jeho ústnej výpovedi. Súd
prvej inštancie v rozsudku argumentoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v nehnuteľnostimal spotrebovať presne polovicu všetkých žalovaných energií. Žalovaný na návrh žalobkyne reagoval
v konaní klamstvom, že danú nehnuteľnosť neužíval vôbec. Toto tvrdenie žalobkyňa podľa jej názoru
v konaní vyvrátila (že žalovaný nehnuteľnosť neužíval vôbec). Žalovaný napokon sám uviedol, že volal

políciu na svojich svokrovcov, keď prišli za žalobkyňou na návštevu, čo logicky vyžaduje, aby bol na
nehnuteľnosti prítomný. Priznal tiež, že volal políciu na žalobkyňu kvôli tomu, ako sa správala k psovi, čo
vypovedá, že psa mal v nehnuteľnosti a že ho chodil kontrolovať, teda že sa v nehnuteľnosti pravidelne
zdržiaval a užíval energie. Podľa žalobkyne tak robil minimálne v rozsahu jednej polovice - žalobkyňa
bola v práci a deti v škole. Nehnuteľnosť počas dňa využíval žalovaný, čiže sa v nej celý deň kúrilo,

mal tam psa, vykonával tam osobnú hygienu, záhradné murárske práce, posedenia s kamarátmi a pod.
Výpoveď žalovaného sa tak ukázala ako nevieryhodná a ako na takú mal na ňu súd prvej inštancie aj
prihliadať.
6/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný stručne tak, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu považuje za správne, súd zistil na základe vykonaného dokazovania skutkový stav a správne
aplikovalprávo.Žalovanýnavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie potvrdil.

7/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.
8/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správne právne závery. Žalobkyňa ani podľa názoru odvolacieho súdu neprodukovala
žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by
mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Pokiaľ ide o námietku
žalobkyne, že súd nevykonal ňou navrhované dokazovanie, je vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná,
pričom nutno uviesť, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o nevykonaní dokazovania svedeckými

výsluchmi maloletých detí žalobkyne a žalovaného sa javí ako správne, nakoľko by bolo v rozpore
so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, čo neznamená uprednostnenie formalistickej zásady
pred spravodlivosťou, ako to vyčíta súdu prvej inštancie žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa tu riadil
platnou právnou úpravou, ustanovenou v § 153 CSP, svoj procesný postup vo svojom rozhodnutí riadne
odôvodnil. Zásada koncentrácie konania, ktorou je konajúci súd viazaný v zmysle ust. § 153 CSP,

znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu
konania, ale iba v určitom štádiu. V zmysle článku 8 CSP, v ktorom je vyjadrená povinnosť riadneho
vedeniasporu,vyžaduje,žestranysporusúpovinnévykonaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti, ako zdôraznil aj súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku. procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP); jeho účelom je viesť

strany sporu k tomu, aby procesné úkony vykonávali včas. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby procesný
návrh na vykonanie dokazovania výsluchom detí učinila oveľa skôr, keďže jej z vyjadrenia žalovaného,
ktorým reagoval na jej žalobu muselo byť jasné, že tento popiera jej nárok v celom rozsahu.
9/ V konaní nebolo sporné, že sa žalovaný v nehnuteľnosti patriacej do BSM žalobkyne a žalovaného
sporadicky zdržiaval, výsledkom dokazovania však nebol skutkový záver o tom, že v nehnuteľnosti

býval, resp. ju užíval v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal žalobkyňou uplatňovanej polovice
spotrebovaných energií a nákladov, ako to navrhovala a tvrdila žalobkyňa; túto skutočnosť sa žalobkyni
v konaní nepodarilo preukázať. Pokiaľ žalobkyňa požadovala od žalovaného úhradu polovice ňou
vynaložených nákladov, tak tento jej návrh znamenal, že žalovaný a žalobkyňa užívali predmetnú
nehnuteľnosť v žalovanom období v rovnakej miere. Uvedená skutočnosť však v konaní preukázaná

nebola, kým žalobkyňa v nehnuteľnosti bývala až do svojho odchodu vo februári 2017 (26. 2. 2017),
žalovaný sa zo spoločnej nehnuteľnosti odsťahoval ešte 16. 4. 2015, ako to uviedla samotná žalobkyňa
v návrhu na rozvod manželstva (č.l. 53 spisu). Skutočnosť, že by sa žalovaný v spoločnej nehnuteľnosti
zdržiaval v rozsahu, zodpovedajúcom polovici žalobkyňou vynaložených nákladov, (t.j. ho vlastne užíval
minimálne v rovnakom rozsahu ako žalobkyňa) nemožno vyvodiť ani z čestného prehlásenia dospelého

syna účastníkov, J., z dôvodov, ako na ne poukázal súd prvej inštancie.
9/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej
inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani
nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ

majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS
163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Pretoodôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05).

10/ Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).