Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Csp/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2517203204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo.: 26033/B, právne
zastúpená: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00
Bratislava, proti žalovanému: H., o zaplatenie 1.262,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 370,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 370,27 eur od 20.06.2014 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 891,84 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 891,84 eur od 21.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 41,32%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2017 sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s.,

Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy vo výške 1.262,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 20.06.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa 03.05.2013 zmluvu o pôžičke
evid. č. 7118568, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200,- eur. Do dňa
podania žaloby žalovaný splatil len sumu 308,16 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil povinnosť
splácať pôžičku, žalobca ku dňu 19.06.2014 úver jednorazovo zosplatnil. Predložil nasledovné listiny,

ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 02.05.2013 (ďalej len
„Žiadosť“), Oznámenie o schválení pôžičky (nedatované), Predžalobná upomienka zo dňa 21.05.2014,
Prehľad splátok a úhrad.
3. Oznámením doručeným súdu dňa 16.08.2017 žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola
postúpená a požiadal o pripustenie zmeny účastníka konania. Priložil Žiadosť o postúpenie a prevod
zo dňa 19.07.2017, prílohu č. 3 l Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, Rámcovú zmluvu zo dňa
30.12.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2017. Uznesením zo dňa 28.08.2017,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2017, súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil
žalobca.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola
doručená dňa 20.12.2017.5. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 žalobca oznámil, že žalovaný zo svojho
záväzku nič neuhradil.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový sta veci: zo Žiadosti o poskytnutie

najľahšej pôžičky zo dňa 02.05.2013, súd zistil, že je zo strany žalovaného adresovaná pôvodnému
žalobcovi, pričom výška pôžičky je 4.000,- eur, s termínom splatnosti 4/2018, splátkou 124,75
eur, počtom splátok 60 a ročnou úrokovou sadzbou 32%. Žiadosť je podpísaná žalovaným a
sprostredkovateľom, ktorý nie je v listine nijako identifikovaný.
7. Z nedatovanej listiny pôvodného žalobcu adresovane žalovanému vyplynulo, že tento oznámil

schválenie pôžičky vo výške 1.200,- eur so splátkou 37,43 eur, počtom splátok 60, termínom splatnosti
5/2018 a ročnou úrokovou sadzbou 32,01%.
8. Z Predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2014 vyplynulo, že pôvodný žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie omeškaných splátok a upozornil na možnosť jednorazového zosplatnenia úveru.
9. Z Prehľadu splátok a úhrad od 03.05.2013 - 31.03.2017 je zrejmé, že žalovaný zrealizoval úhrady
vo výške 308,16 eur.

10. Na pojednávaní dňa 28.01.2019 žalovaný namietol dôvodnosť žaloby, lebo predmetnú pôžičku už
vyplatil. V období 5-6/2013 predal chalupu a vyplatil pôžičku z týchto peňazí. Spochybnil, že by na
žiadosti o poskytnutí pôžičky bol jeho podpis a poprel, že by mu bola doručená listina o schválení úveru.
Na pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedol, že doklad o splatení úveru nemá. Zvyšnú sumu istiny by chcel
splácať, ale doklady preukazujúce jeho majetkovú situáciu, ktoré by mohli odôvodniť povolenie splátok

k dispozícii nemal.
11. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 28.05.2019 sa vyjadril žalobca uviedol, že s
prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru už netrvá na sume, ktorá prevyšuje poskytnutý
úver a doteraz zaplatenú sumu žalovaným, preto berie žaloby späť v časti o zaplatenie sumy vo výške
370,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 370,27 eur od 20.06.2014 do

zaplatenia.
12. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Žalovaný na pojednávaní dňa 29.05.2019 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a náhradu trov
konania si neuplatnil, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil o zaplatenie sumy vo výške

370,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 370,27 eur od 20.06.2014 do
zaplatenia (výrok I).
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu podpisu Žiadosti
- ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
20. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
účinného ku dňu podpisu Žiadosti (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
24. Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv je súd povinný ex offo venovať zvýšenú pozornosť
ochrane práv žalovaného ako spotrebiteľa, a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak
sa konanie poskytovateľa javí ako nečestné.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola
uzavretá v písomnej forme, ako ukladá § 9 ods. 1 ZoSÚ. Žiadosť o poskytnutie pôžičky je možné
považovať za návrh na uzavretie zmluvy. Z predloženej listiny - Žiadosti mal súd za preukázané, že
ju podpísal žalovaný ako žiadateľ a sprostredkovateľ pôžičky, nie však veriteľ. Pokiaľ však zmluva má
byť platne uzavretá, musí návrh na uzavretie zmluvy byť prijatý. Za prijatie návrhu na uzavretie Zmluvy
nemožno považovať nedatovanú listinu, ktorou pôvodný žalobca oznámil schválenie pôžičky. Jednak

sa podpisy účastníkov právneho úkonu nenachádzajú na jednej listine, jednak listina o schválení úveru
nie je datovaná a navyše úver bol schválený v inej výške a za iných podmienok, než žiadal žalovaný
v Žiadosti.
26. Následkom nedostatku písomnej formy zmluvy súd konštatuje, že úver sa v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. a) považuje za bezúročný a bez poplatkov. S uvedeným sa stotožnil aj samotný žalobca, ktorý

z uvedeného dôvodu vzal žalobu čiastočne späť.
27. Z Prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma vo výške
1.200,- eur, pričom žalovaný žalobcovi poukázal sumu vo výške 308,16 eur. Žalobcovi tak vznikol nárok
na zaplatenie sumy vo výške 891,84 eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal (výrok I).
28. S argumentáciou žalovaného sa súd stotožniť nemohol. Pokiaľ žalovaný uviedol, že úver už splatil,

žiaden doklad súdu nepredložil a splatenie úveru nepotvrdil ani žalobca. Argumentáciu, že podpis na
žiadosti nepatrí žalovanému súd nebral na zreteľ, lebo žalovaný sám neskôr uviedol, že úverovú istinu
chce dosplácať a toto tvrdenie je rozpore aj s tvrdením o splatení úveru. Navyše pokiaľ samotná zmluva
trpela nedostatkom písomnej formy je irelevantné, či podpis žalovaného na Žiadosti patril jemu alebo
nie. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o povolenie splátok, žiadne tvrdenia ani listiny preukazujúce majetkovú

situáciu žalovaného odôvodňujúcu povolenie splátok súdu nepredložil.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis
31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobcovi z priznanej sumy patrí aj úrok z omeškania. Súd sa však nemohol stotožniť s tým, že

počiatok omeškania žalovaného začal plynúť nasledujúcim dňom po zosplatnení úveru. Keďže zmluva
o pôžičke nebola uzavretá platne, nemohol žalobca účinne ani zosplatniť úver. Navyše žalobca súdu
ani nepredložil listinu, z ktorej by uvedený jednostranný právny úkon žalobcu vyplynul. Za kvalifikovanú
výzvu na úhradu záväzku tak súd považoval doručenie žaloby s prílohami žalovanému dňa 20.12.2017.
Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň a súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 891,84 eur od 21.12.2017 do zaplatenia (výrok I).
33. Nakoľko žalobca si pôvodne uplatnil úrok z omeškania od 20.06.2014 v sadzbe 5,5% ročne, v
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II).
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1
CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,32 %.
Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.262,14 eur s príslušenstvom. V častio zaplatenie sumy vo výške 370,27 eur vzal žalobu čiastočne späť, zastavenie konania preto nemožno
pričítať na ťarchu na žalovanému.
39. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 70,66 % a hrubý úspech

žalovaného v rozsahu 29,34 % (v časti kde súd konania zastavil a kde žalobu zamietol). S poukazom
na uvedený pomer úspechu strán vo veci, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 41,32 %.
40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).