Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203437
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415203437.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ Y. Š., J..

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, Ž. J. E., 2/ O. Š., J.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, Ž. J.M.O.
E., obidvaja v konaní právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovaným: 1/ F.. X. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
XX, J., 2/ Auktion, s.r.o., so sídlom Lovčica 40, Lovčica - Trubín, IČO: 46 141 316, 3/ Stavebné bytové
družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, v konaní právne zastúpený
JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, Bystrická 1029/101, Žarnovica, v konaní o neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - byt č. 31 na 7. poschodí,

vchod č. 141 v bytovom dome súp. č. 595 k.ú. Žiar nad Hronom, na parcele registra „C“ č. 1798/9 obytný
dom, ktorého vlastníkom boli v bezpodielovom spoluvlastníctve Tibor Šuster, nar. 12.07.1967, bytom
SNP 595/141, 965 01 Žiar nad Hronom, a Dana Šusterová, nar. 22.05.1969, bytom: SNP 595/141, 965
01 Žiar nad Hronom, vykonaná spoločnosťou AUKTION, s.r.o. ako dražobníkom dňa 08.01.2015 o 9:00
hod. v Novej Bani na ul. Bernolákova 5 na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súp. č. 595, ul. SNP č. 141, 965 01 Žiar nad Hronom je n e p l a t n á.

II. Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadali žalobcovia určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bol ich
byt č. 31 na 7. poschodí, vchod č. 141 v bytovom dome súp. č. 595 k.ú. Žiar and Hronom, na parcele
registra „C“ č. 1798/9 obytný dom (ďalej len ako „byt“), ktorá dražba bola vykonaná žalovaným 2/ ako
dražobníkom dňa 08.01.2015 o 09.00 hodine na Notárskom úrade notárky Mgr. Andrei Galetovej v Novej
Bani na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. 595 na ulici SNP
141, Žiar and Hronom.

2. Neplatnosť dražby odvodzovali žalobcovia od toho, že im dražobník nedoručil znalecký posudok
určujúci všeobecnú hodnotu bytu, čím porušil ust. § 12 ods. 4 a 5 zákona o dobrovoľných dražbách.
Takisto poukazovali na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na to, že dražobník vyčíslil pohľadávku
v oznámení o začatí dražby na sumu 4.228,88 Eur, ktorá pozostávala z pohľadávky žalovaného 3/ vo
výške 3.161,- Eur a zvyšok v sume 1.067,88 Eur predstavovali hotové výdavky a odmena dražobníka.
Pritom ešte pred konaním dražby uhradili do 01.01.2015 sumu 3.000,- Eur a žiadali o odklad dražby,
resp. splátkový kalendár, keďže zostávalo splatiť len sumu 1.228,88 Eur, ktorú v rozsahu 95 % tvorili

náklady dražobníka a túto chceli splatiť do konca januára 2015. Namietali tiež sumu 1.067,88 Eur ako
výšku hotových výdavkov a odmenu dražobníka.3. Tunajší súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 19.01.2016 č.k. 20C/8/2015-211 tak, že
žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho,
že znalecký posudok bol žalobcom riadne poštou doručovaný, títo si ho však neprevzali s tým, že

nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi vykonanie dražby v situácii, kedy síce žalobcovia
uhradili pred konaním dražby sumu 3.000,- Eur, no zvyšok vymáhanej pohľadávky vrátane nákladov
dražby už nie, aj keď boli dražobníkom poučení, že na to, aby sa dražba nekonala, je potrebné najneskôr
do konania dražby vykonať úhradu celého dlhu. Vymáhaná pohľadávka pritom vznikla v dôsledku
dlhodobého neuhrádzania platieb za byt žalovanému 3/ ako správcovi bytového domu, byt bol zaťažený

viacerými ďalšími záväzkami a záložnými právami a teda dražba bola jediným možným spôsobom
vymoženia pohľadávky, ktorá vznikla na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome.

4. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29.03.2017 č.k.
16Co/217/2016-262 rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na ust. § 3 ods.

6, § 12 ods. 5, § 16 ods. 10, § 19 ods. 1 písm. k) a § 21 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 527/2022 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v znení platnom od 01.06.2014 a na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
uvádzajúc v podstatnom nasledovné:

„16. Okresný súd zamietol žalobu na určenie neplatnosti dražby a nevykonal ani ďalšie navrhované

dôkazy s odôvodnením, že by nemohol urobiť iný záver ako ten, že žalobcovia svoje tvrdenia
nepreukázali. Pritom z obsahu zápisnice o pojednávaní č. k. 20C/8/2015 - 206 a nasl. zo dňa 19. 01.
2016 ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 12. 2015 (č. l. 196n) nevyplýva, aké dokazovanie
okrem výsluchu žalovaného 1/ a 2/ súd prvej inštancie vykonal na zistenie v žalobe uvedených
tvrdení, z hľadiska dodržania predpísaného postupu dobrovoľnej dražby. Dôvody, prečo okresný súd

neposudzoval neplatnosť dražby z hľadiska dobrých mravov a tvrdeného nepomeru medzi cenou
draženého bytu a pohľadávkou, boli iba konštatovaním vyjadrenia žalovanej strany konania a nie
vyhodnotením vlastných úvah súdu. Právne závery okresného súdu tak nemajú základ v skutkových
zisteniach na základe dokazovania a obsahu spisu.

17.Nebolosporné,žežalovanývrade3/akosprávcabytovéhodomusúp.č.595naparc.č.1798/9,ktorý
je zapísaný na LV č. 2704 v kat. úz. Žiar nad Hronom a v ktorom sa nachádza dražený byt, mohol konať
ako navrhovateľ dražby v rozsahu oprávnení ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome podľa § 8b ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K tvrdeniu
žalobcov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že výsluch strán sporu je

len jeden z dôkazných prostriedkov na preukázanie tvrdení, ktorými je žaloba odôvodnená. Nevykonanie
dôkazu výsluchom žalobcu samo osebe nebráni žalobcom vyjadriť sa k veci a k označeným dôkazom.
Preto, ak súd rozhodol bez výsluchu žalobcov, nejde o postup, ktorým by im bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Je len na úvahe konajúceho súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré považuje
na posúdenie veci za nevýznamné, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, z akého dôvodu dôkaz

nevykonal.

18. Žalobcovia však dôvodne namietali, že znalecký posudok č. 90/2014 z 08. 11. 2014 nebol súčasťou
súdneho spisu, a nemohol byť v konaní na súde prvej inštancie preskúmaný z hľadiska tých dôvodov,
ktoré žalobcovia uviedli. Záver okresného súdu, že žalovaný 2/ ako dražobník v súvislosti s doručovaním

znaleckého posudku neporušil zákon, bol za uvedeného stavu predčasný. Na tom nič nemení ani to,
že vyjadrenia strán sporu nasvedčujú tomu, že prekážka v doručovaní bola na strane žalobcov a že
účinky doručenia znaleckého posudku pred termínom dražby mohli nastať tým, že žalobcovia nevyužitím
možnosti oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 129/2010 zverejnené pod R 27/2011 v zbierke stanovísk a rozhodnutí).

19. Súd prvej inštancie sa vecne nezaoberal tvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby pre rozpor s
dobrými mravmi, hoci z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia uhradili v podstate celú
vymáhanú pohľadávku okrem trov dražby. Vecným posúdením neplatnosti dražby pre rozpor s dobrými
mravmi nie je konštatovanie, že dražba bola jediným spôsobom, ako vymôcť pohľadávku, ani predošlé

správanie žalobcov, ktorí v minulosti neuhrádzali platby za správu bytového domu. V neprospech
žalobcov nemožno vyvodiť ani to, že ich byt bol zaťažený viacerými záväzkami a záložnými právami.20. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobcovia pred stanoveným termínom
dražby za účelom odvrátenia dražby vykonali úhradu 3.000 EUR a boli pripravení doplatiť zvyšok
dlžnej sumy, o čom aktívne komunikovali s dražobnou spoločnosťou (2/ žalovaným). Odmena znalca

za znalecký posudok je súčasťou nákladov dražby, ktoré sa uspokoja popri pohľadávke navrhovateľa
dražby na ťarchu žalobcov z výťažku dražby. Žalobcovia preto majú právo namietať výdavky dražobníka
podľa § 19 ods. 1 písm. k) Zákona o dobrovoľných dražbách a pokiaľ v žalobe spochybnili znalecký
posudok, bolo povinnosťou súdu urobiť záver o tom, či náklady dražby boli vyčíslené správne resp.
v akom rozsahu boli dôvodné. Vzhľadom na právnu úpravu § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných

dražbách, podľa ktorej nemožno dražiť nehnuteľnosť v prípade, že pohľadávka neprevyšuje 2 000 EUR,
bolo povinnosťou okresného súdu vecne sa vysporiadať s otázkou účelnosti dražby pre zostávajúcu
pohľadávku vo výške 1.228,88 EUR, ktorá podľa tvrdenia žalobcov pozostávala z 95 % z nákladov
(s časti sporných nákladov) dražobníka, a to z hľadiska posúdenia neplatnosti dražby podľa § 39
Občianskehozákonníka,pre výkonpráva,ktorývhrubomnepomere,atedavrozporesdobrýmimravmi,
postihoval majetok a bývanie žalobcov.

21. Byt je majetková hodnota, ktorou žalobcovia garantujú svojim veriteľom možnosť uspokojenia
záväzkov. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v
nevyhnutnej miere. Byt súčasne plní funkciu zabezpečenia bytových potrieb žalobcov. Odvolací súd
uvádza, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a

každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia
na súdne preskúmanie (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci McCann vs. Spojené
kráľovstvo, č. 19009/04, § 50 a Rousek vs. Švédsko, č. 27183/04, § 137).

22. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že najmä v prípade posudzovania hraničných situácii treba

pri odôvodnení rozhodnutia klásť dôraz na dodržovanie základného ústavného princípu rovnosti, ktorý
sa chápe ako rovnosť formálna a rovnosť faktická. „ I tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou
vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva
orgánu, ktorý pozitívne právo aplikuje, priestor na riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva
a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho

štátu (sudcovská diskrécia). Princípom ochrany slabšej zmluvnej strany sa majú orgány verejnej moci
v aplikačnej praxi riadiť najmä v oblasti právnych vzťahov špecifickej povahy, ako sú spotrebiteľské
zmluvy, vzťahy vyplývajúce z pracovného či nájomného práva, a pod. Podstatným znakom konania
v rozpore s dobrými mravmi je hrubý nepomer vzájomných plnení, lebo tento nepomer je v rozpore s
ústavnou zásadou primeranosti. Tento nepomer môže byť relevantne posúdený len na základe rozdielu

objektívnych hodnôt plnenia, čo je v konkrétnom prípade nevyhnutné stanoviť na základe rozsiahleho
zhodnotenia danej veci a súd musí do svojho rozhodnutia premietnuť ústavné princípy spravodlivosti,
primeranosti a ochrany slabšej zmluvnej strany“ (pozri nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3308/16 ods.
17, 19, 37, 46).

23. Žalovaný 1/ ako vydražiteľ bytu sa nemôže odvolávať len na svoju dobromyseľnosť, keď z notárskej
zápisnice o priebehu dražby (č. l. 147 - 149) vyplýva, že licitátor najskôr znížil na sumu 22.770 EUR
najnižšie podanie, ktoré bolo oznámené v podmienkach dražby (25.300 EUR) a napokon bol vybratý
ako dražiteľ iba žrebovaním spomedzi dvanástich účastníkov dražby. Pri zohľadnení dotknutých práv
a povinností je za uvedeného stavu namieste rozloženie rizika dôsledkov vyplývajúcich z vyhlásenia

dražby za neplatnú nielen na žalobcov, ale aj na ďalšie osoby, ktoré napriek známym skutočnostiam
(nepomervyvolávacejcenydraženéhobytuadražbouvymáhanejpohľadávky)aktívnevstúpilidodražby
za cenu, ktorá nepostačuje, resp. znemožňuje žalobcom (dlžníkom), aby mohli v predpokladanom
rozsahu uhradiť čo i len čiastočne existujúce záväzky voči svojim veriteľom v prípade dosiahnutia
spravodlivej ceny.

24. Okresný súd sa v ďalšom konaní vysporiada s tým, či dražba nebola neplatná z dôvodu výkonu práva
v rozpore s dobrými mravmi pre hrubý nepomer vzájomných plnení (zostatok vymáhanej pohľadávky
oproti hodnote bytu), či dražbou neboli porušené ústavné zásady spravodlivosti, primeranosti a ochrany
slabšej zmluvnej strany, keďže žalobcov možno považovať za spotrebiteľov vo vzťahu k 3/ žalovanému

ako osobe zabezpečujúcej správu bytu. Bude vychádzať z toho, že byt je majetková hodnota, ktorou
žalobcovia zabezpečujú svoje bývanie a ďalšie svoje záväzky. Keďže znalecký posudok č. 90/2014 z
08. 11. 2014 predložil žalovaný v 3/ rade až vo vyjadrení k odvolaniu, okresný súd zabezpečí vykonanie
tohto dôkazu (jeho kópia je na č. l. 307 - 317, vrátane jeho príloh 318 - 336), spolu s ďalšími listinnýmidôkazmi o dôvodoch a výške vymáhanej pohľadávky, vrátane nákladov dražby a o čiastočných úhradách
zo strany žalobcov, ktoré si vyžiada od žalovaných v rade 2/ a 3/ a z ktorých urobí záver o výške a
špecifikácii vymáhanej pohľadávky a o tom, či náklady dražby boli vyčíslené správne, resp. v akom

rozsahu boli dôvodné. Znova tiež urobí záver o tom, či žalobcovia mali možnosť namietať v zmysle § 12
ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách obsah znaleckého posudku, alebo zmarenie tejto možnosti ide
na ich ťarchu. Vykoná dokazovanie na preukázanie uzavretia zmluvy o vykonaní dražby č. A 75/2014,
ktorá sa podľa tvrdenia žalovaného 3/ nachádzala v písomnostiach, ktoré mu boli doručené 21. 11. 2014
od žalovaného 2/ (obsah obálky č. l. 305). Okresný súd posúdi obsah splnomocnenie 3/ žalovaného

pre 2/ žalovaného ako dražobníka (č. l. 130) a obsah zmluvy o vykonaní dražby č. A 75/2014 z hľadiska
podmienok jej platnosti v zmysle § 16 ods. 2, 6, 10 Zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže okolnosti
vypracovania a doručovania znaleckého posudku žalobcovia spochybňovali, okresný súd bude zisťovať,
kedy bola zmluva medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby uzavretá a v prípade, že sa tak stalo
až doručením návrhu zmluvy dňa 21. 11. 2014 žalovanému 3/, potom náklady za znalecký posudok
aj samotný znalecký posudok, ktoré boli už v tom čase vypracované, nie je možné považovať za

odôvodnené náklady dražby.“

25. Po vrátení veci tunajší súd teda v zmysle pokynov krajského súdu zopakoval dokazovanie všetkými
listinnými dôkazmi, ktoré boli už súčasťou spisu do vyhlásenia prvého (zrušeného) rozsudku dňa
19.01.2016, doplnil dokazovanie o znalecký posudok č. 90/2014 zo dňa 08.11.2014 a tiež o listinné

dôkazy preukazujúce dôvod a výšku vymáhanej pohľadávky (vrátane nákladov dražby) a čiastočné
úhrady žalobcov, ktoré dôkazy predložil žalovaný 3/ a na pojednávaní dňa 14.09.2017 rozhodol vo veci v
neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ (ktorých ospravedlnil ich právny zástupca) a v neprítomnosti žalovaného
1/ (ktorý žiadal konať bez jeho účasti) a žalovaného 2/ (ktorý zas len oznámil, že bolo Okresným súdom
Banská Bystrica začaté konanie o jeho zrušení).

26. Vychádzajúc z usmernenia krajského súdu mal potom tunajší súd preukázané, že zmluva o vykonaní
dražby č. 75/2014 medzi žalovaným 2/ ako dražobníkom a žalovaným 3/ ako navrhovateľom dražby
bola uzavretá dňa 06.10.2014, ktorý dátum je na nej uvedený, pretože zo žiadneho vykonaného dôkazu
nemožno vyvodiť, že by táto zmluva bola uzavretá v iný deň. V spise je síce založené vyjadrenie

žalovaného 3/ (v rámci vyjadrenia k odvolaniu č.l. 304pv spisu), že zmluva mu bola doručená dňa
21.11.2014, no ide o evidentný omyl, pretože na č.l. 306 sa nachádza kópia z informačného systému
došlej pošty žalovaného 3/ a tu sa uvádza zmluva č. 74/2014-2. Táto je založená na č.l. 337 a nasl. spisu
avyplývaznej,žebolauzavretádňa18.11.2014ohľadneinéhodražobnéhoprocesu(opakovanejdražby
bytu vlastníčky Mariany Daridovej a nie žalobcov), čo časovo zapadá do toho, že bola žalovanému 3/

doručená dňa 21.11.2014 ako to vyplýva z kópie obálky na č.l. 305 spisu, na ktorej bolo nesprávne
uvedené číslo zmluvy „A 75/2014“, i keď zásielka obsahovala zmluvu č. 74/2014-2. O uzavretí zmluvy
č. 75/2014 dňa 06.10.2014 nepriamo svedčí aj splnomocnenie udelené žalovaným 3/ žalovanému 2/
datované takisto dňom 06.10.2014, ktorým dňom bol aj úradne osvedčený podpis osoby konajúcej za
žalovaného 3/, logicky by sa predsa nepodpisovalo v jeden deň splnomocnenie a v iný deň samotná

zmluva, keď na to nebol žiaden dôvod. Pokiaľ ide o splnomocnenie zo dňa 06.10.2014, súd ho v zmysle
pokynu odvolacieho súdu posúdil, no nebolo súdu zrejmé i vzhľadom na absenciu námietok žalobcov
v tomto smere, čo konkrétne by mal súd v tomto smere skúmať, keď z neho vyplýva, že ho udelil
žalovaný 3/ ako správca bytového domu žalovanému 2/ na úkony týkajúce sa oznámenia o začatí
výkonu záložného práva vo vzťahu k bytu žalobcov. Súd tu len poukazuje na ust. § 33 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka a z týchto vyplýva, že aj keby toto splnomocnenie udelené nebolo, následný
postup žalovaného 3/, ktorý žiadne výhrady voči postupu žalovaného 2/ vo vzťahu k žalobcom nemal,
konkludentne jeho úkony schválil.

27. Pokiaľ ide o podmienky platnosti zmluvy o vykonaní dražby č. 75/2014 uzavretej dňa 06.10.2014 z

hľadiska ust. § 16 ods. 2, ods. 6 a ods. 10 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len
„zákon o dobrovoľných dražbách“), v zmluve je označený navrhovateľ dražby (síce nie celkom presne,
nakoľko sú tam uvedení „vlastníci bytov a NP v bytovom dome ul. SNP č. 141“ atď., zastúpení žalovaným
3/, no z tohto niet pochýb, že zmluvu uzatváral žalovaný 3/ ako správca bytového domu v mene a na
účet vlastníkov, ako to vyplýva z ust. § 8b ods. 1 a ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z.z.), je označený

dražobník i predmet dražby, takisto zmluva obsahuje najnižšie podanie (čl. II zmluvy, podľa ktorého je
ním suma podľa znaleckého posudku a ďalej je v podstate v tomto článku prebratá dikcia ust. § 16
ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.), zmluva takisto v čl. IV obsahuje stanovenie výšky odmeny dražobníka
(stanovenú v súlade s ust. § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) a predpokladané nákladydražby (podrobnejšie definované v bode 4.3 zmluvy a vyčíslené celkovo na interval 630,- až 1.360,- Eur)
a k zmluve bolo priložené aj vyhlásenie žalovaného 3/ o tom, že predmet dražby možno dražiť. Súd tu
teda nevidel dôvod neplatnosti zmluvy.

28. Čo sa týka vypracovania a doručovania znaleckého posudku č. 90/2014, ktorým bol v zmysle §
12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ohodnotený byt žalobcov a ktorého doručenie zo strany
dražobníka žalobcovia spochybňovali, tak súd musí uviesť, že i po doplnenom dokazovaní zostala
obranažalobcovlenvrovinetvrdení.Predovšetkýmsaopätovnežalobcovianapojednávanienedostavili

(ktorej účasti a vypočutia sa dožadovali ešte v priebehu konania pred zrušeným rozsudkom zo dňa
19.01.2016), aby tak bolo možné priamo ich výpoveďami verifikovať ich obranu, kedy následne tvrdili, že
žalobcovi 1/ bola doručená len listina obsahujúca názov znalecký posudok, ktorá však nespĺňala kritériá
znaleckého posudku a navyše táto bola staršia než 6 mesiacov.

29. Súd znovu uvádza, že žalovaný 2/ najskôr listom zo dňa 07.10.2014 obom žalobcom oznámil začatie

výkonu zákonného záložného práva a tiež ich súčasne vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom
vykonania ohodnotenia, pričom obe tieto listiny podľa doručenky na č.l. 132pv spisu žalobca 1/ prevzal
dňa 22.10.2014, žalobkyňa 2/ si tieto listiny neprevzala v odbernej lehote (kópia obálky na č.l. 135pv
spisu). Následne žalobcovia neumožnili vykonanie ohliadky predmetu dražby v deň 27.10.2014 a preto
listom zo 28.10.2014 boli žalovaným 2/ opätovne vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom

vykonania ohodnotenia. Tieto zásielky si už ani jeden zo žalobcov neprevzal v odbernej lehote.

30. Následne potom, ako vyplýva z notárskej zápisnice spísanej notárkou Mgr. Andreou Galetovou
ohľadne dražby dňa 08.01.2015, bol predmet dražby ohodnotený znaleckým posudkom č. 90/2014
vyhotoveným dňa 08.11.2014 znalcom Ing. Miroslavom Tokárom ako to vyplýva z oznámenia o

dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.11.2014, ktoré oznámenie bolo prílohou tejto notárskej zápisnice a
ktoré bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 20.11.2014. To znamená, že tento
znalecký posudok ku dňu 20.11.2014 existoval a tak nebol racionálny dôvod neveriť tomu, že dňa
20.11.2014 bol znalecký posudok spolu s oznámením o dobrovoľnej dražbe zasielaný aj žalobcom, keď
podľa poštového podacieho hárku (č. l. 144 spisu) zo dňa 20.11.2014, žalovaný 2/ zasielal zásielky

nielen žalobcom 1/ a 2/ ale aj žalovanému 3/ (poštovné za tieto stálo rovnako 2,05 Eur za jednu
zásielku) a aj ďalším subjektom v súvislosti s dražbou a poštovné za tieto zásielky bolo lacnejšie, z
čoho možno usúdiť, že mali menší obsah a hmotnosť. Pokiaľ aj z interného systému žalovaného 3/
(dôkaz na č.l. 306 spisu) a z kópie obálky na č.l. 305 spisu vyplýva, že žalovaný 2/ mu doručil znalecký
posudok dňa 21.11.2014, tak súd jednoducho nemôže uveriť tomu, že by žalovaný 2/ nezaslal znalecký

posudok práve žalobcom 1/ a 2/ riskujúc kvôli takejto vzhľadom na všetky dovtedy ním realizované
úkony v podstate „banalite“ (nie však z pohľadu dodržania zákona) zneplatnenie celej dražby. V tomto
smere žalovaní uniesli svoje dôkazné bremeno, pričom je samozrejmé, že žalobcovia nemohli priamo
preukázať negatívnu skutočnosť nedoručenia znaleckého posudku, no je teba dodať, že sa ani nesnažili
priamo osobne pred súdom obhájiť svoju obranu. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný 2/ postupoval

tak ako mu to ukladal § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a zaslal znalecký posudok žalobcom
1/ a 2/ najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Tento si však neprevzali, pretože zásielky sa vrátili
žalovanému 2/ dňa 16.12.2014 s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote (č.l. 145 a 146 spisu) a
teda sami sa pripravili o možnosť namietať závery posudku podľa § 12 ods. 5 cit. zákona. V tomto smere
podľa súdu k žiadnemu ukráteniu práv žalobcov nedošlo, navyše títo ani v tomto konaní nespochybnili

správnosť znaleckého posudku a teda ich obranu ohľadne posudku súd považoval len za formálnu (v
zmysle „...keď už nebolo možné nájsť inú chybu“).

31. Ako uviedol krajský súd v zrušujúcom uznesení, vzhľadom na právnu úpravu § 3 ods. 6 Zákona
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej nemožno dražiť nehnuteľnosť v prípade ak pohľadávka

neprevyšuje 2.000,- Eur, bolo povinnosťou tunajšieho súdu vecne sa vysporiadať s otázkou účelnosti
dražby pre zostávajúcu pohľadávku vo výške 1.228,88 EUR, ktorá podľa tvrdenia žalobcov pozostávala
z 95 % z nákladov (s časti sporných nákladov) dražobníka, a to z hľadiska posúdenia neplatnosti dražby
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre výkon práva, ktorý v hrubom nepomere, a teda v rozpore s
dobrými mravmi, postihoval majetok a bývanie žalobcov .

32. Tunajší súd potom vzhľadom na závery, ktoré predostrel krajský súd vo svojom uznesení nemal
inú možnosť, než dospieť k tomu, že je potrebné vysloviť neplatnosť dražby podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že jej výkon bol v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ bola nepochybne potroch čiastočných úhradách žalobcov po 1.000,- Eur zrealizovaná a ukončená príklepom už len
pre pohľadávku vo výške 1.228,88 Eur, ako to vyplýva nepochybne z komunikácie žalobcu 1/ s
dražobnou spoločnosťou (č.l. 13 spisu). Odhliadnuc od toho, že súd túto sumu nepovažuje za nijako

nadhodnotenú a neúčelnú vzhľadom na položkovité vyjadrenie vyúčtovania nákladov (č.l. 330 spisu)
zahŕňajúce aj odmenu dražobníka, z ktorých za neúčelné možno považovať len bližšie neurčené
paušálne „administratívne náklady“ v sume 150,- Eur a ostatné sú podľa súdu účelnými vrátane
nákladov na znalecký posudok v sume 340,- Eur, súd musí konštatovať, že predmetom dražby bol
byt slúžiaci na uspokojovanie potrieb žalobcov, išlo o hrubý nepomer vzájomných plnení v porovnaní

zostatku vymáhanej pohľadávky a hodnote bytu a dražbou boli porušené ústavné zásady spravodlivosti,
primeranosti a ochrany slabšej zmluvnej strany, keďže žalobcov možno považovať za spotrebiteľov vo
vzťahu k žalovanému 3/ ako osobe zabezpečujúcej správu bytu. Ako uviedol krajský súd, žalovaný 1/
ako vydražiteľ bytu sa nemôže odvolávať len na svoju dobromyseľnosť, keď z notárskej zápisnice o
priebehu dražby vyplýva, že licitátor najskôr znížil na sumu 22.770 EUR najnižšie podanie, ktoré bolo
oznámené v podmienkach dražby (25.300 EUR) a napokon bol vybratý ako vydražiteľ iba žrebovaním

spomedzi dvanástich účastníkov dražby. Pri zohľadnení dotknutých práv a povinností je za uvedeného
stavu namieste rozloženie rizika dôsledkov vyplývajúcich z vyhlásenia dražby za neplatnú nielen na
žalobcov, ale aj na ďalšie osoby, ktoré napriek známym skutočnostiam (nepomer vyvolávacej ceny
draženéhobytuadražbouvymáhanejpohľadávky)aktívnevstúpilidodražbyzacenu,ktoránepostačuje,
resp. znemožňuje žalobcom (dlžníkom), aby mohli v predpokladanom rozsahu uhradiť čo i len čiastočne

existujúce záväzky voči svojim veriteľom v prípade dosiahnutia spravodlivej ceny. Súd tu poukazuje
nato, že išlo o hraničnú situáciu a aj keď podmienka § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách bola
splnená v čase začatia celého dražobného procesu, tak vzhľadom na úhrady realizované žalobcami
tomu už tak v čase konania dražby nebolo. Aj ust. § 19 ods. 1 písm. k) cit. zákona umožňuje upustiť
od dražby v prípade ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ (ako v danom prípade) a dlžník alebo

vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa
pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. Preto
súd žalobe vyhovel.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a úspešným žalobcom

nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nepovažoval za spravodlivé, aby v situácii, kedy
neuhrádzaním platieb za byt spôsobili, že k dražbe muselo dôjsť a svoj dlh si čiastočne splnili až pod
vplyvom dražobného procesu, aby ich trovy znášali žalovaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.