Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117212346
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117212346.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Fond na
podporu vzdelávania, so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zast. Advokátska kancelária
GARAJ & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1. V. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XX a 2. A.. K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XX, o zaplatenie

941,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra zo
dňa 16. januára 2018 č. k. 12Csp/123/2017-36 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. októbra
2018 č. k. 12Csp/123/2017-62 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. 10. 2018 č. k.
12Csp/123/2017-62 súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 923,64 eura, úrok vo výške 4 % ročne zo sumy
938,24 eura od 05. 09. 2016 do 16. 09. 2016, úrok vo výške 4 % ročne zo sumy 923,64 eura od 17.
09. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 940,50 eura od 26. 08. 2016 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 925,90 eura od 17. 09. 2016 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 72,35 eura, poistné vo výške 3,24 eura a ďalej v
sume vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny a nahradiť
trovy konania vo výške 56,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,70 eura s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného alebo, aby v tej
istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.

2. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že žalobou zo dňa 06. 04. 2017, doručenou súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2017 sa domáhal
náhrady trov konania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania

pozostávajúce zo súdneho poplatku 55,00 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 144,70 eura
vrátane DPH s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného
žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Následne sa vyjadrením zo dňa 21. 06. 2017, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 26. 06. 2017 domáhal náhrady trov konania tak, že si za predmetné vyjadrenie
uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 72,35 eura vrátane DPH, t. j. 1 úkon právnej služby po 51,45
eura (§ 13a ods. 1 písm. c) písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, 1 x paušálna náhrada 8,84

eura, 20 % DPH vo výške 12,06 eura). V priebehu konania si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony
právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, vyjadrenie žalobcu v celkovej sume 217,05eura, 3x úkon právnej služby 51,45 eura - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. žaloba na zaplatenie,
3. vyjadrenie žalobcu, 3x paušálna náhrada 8,84 eura, 20% DPH. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu
nepriznal náhradu trov konania za úkon: vyjadrenie žalobcu zo dňa 21. 06. 2017, t.j. sumu 72,35 eura

vrátane DPH (1x úkon právnej pomoci 51,45 eura, paušálna náhrada 8,84 eura a 20 % DPH vo
výške 12,06 eura). V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 05. 2012 sp. zn. 3 M Cdo 17/2010, zo dňa 17. 10.
2011 sp. zn. 7Cdo/129/2011, ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 05. 2012 sp.

zn. I. ÚS 119/2012 zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08, ako i rozsudok Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 06. 10. 2014 sp. zn. 33C/136/2012, uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 07. 2015 sp.
zn. 7Ro/252/2014, uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 28. 08. 2015 sp. zn. 10C/102/2015,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 sp. zn. 5 MCdo 7/2010, 5 MCdo
18/2010. Z uvedeného dôvodu preto žiadal napadnutý platobný rozkaz v časti náhrady trov konania
zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 72,35 eura, vrátane DPH za úkon právnej pomoci

- vyjadrenie žalobcu v sume 51,45 eura, paušálnu náhradu 8,84 eura a 20% DPH vo výške 12,06 eura.
Záverom žiadal opraviť platobný rozkaz v časti uvedenia výšky úroku z omeškania a v časti trov konania
tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 940,50 eura od 26. 08. 2016 do 16. 09. 2016 a sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 56,50 eura.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP)

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto platobný
rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2017, ktorou
sa voči žalovanému v 1. a 2. rade domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovaným v
1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 923,64 eura spolu s úrokom vo výške
4% ročne zo sumy 938,24 eura od 05. 09. 2016 do 16. 09. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 4%
ročne zo sumy 923,64 eura od 17. 09. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne

zo sumy 940,50 eura od 26. 08. 2016 do 16. 09. 2016, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 925,90 eura od 17. 09. 2016 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 72,35 eura s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného
žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia, poistné vo výške 3,24 eura a ďalej v sume vo výške 3,5
‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny s tým, že plnením jedného z

týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia,
a to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu na účet žalobcu a nahradiť trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 55,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 144,70
eura vrátane DPH, a to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu na účet právneho zástupcu
žalobcu s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného

až do výšky poskytnutého plnenia. Sudkyňa súdu prvej inštancie dňa 16. 01. 2018 vydala platobný
rozkaz č. k. 12Csp/123/2017-36, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložila povinnosť do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 923,64 eura, úrok vo výške 4% ročne zo sumy
938,24 eura od 05. 09. 2016 do 16. 09. 2016, úrok vo výške 4% ročne zo sumy 923,64 eura od 17.
09. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 940 eur od 26. 08. 2016 do 16.

09. 2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 925,90 eura od 17. 09. 2016 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 72,35 eura, poistné vo výške 3,24 eura a ďalej v
sume vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny a nahradiť
trovy konania vo výške 55 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,70 eura s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, alebo aby v tej

istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
29. 10. 2018 č. k. 12Csp/123/2017-67 v nadväznosti na návrh žalobcu o opravu platobného rozkazu
v podanom odvolaní opravil predmetný platobný rozkaz tak, že úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 940 eur od 26. 08. 2016 do zaplatenia sa nahrádza: úrok z omeškania vo výške 8% ročne zosumy 940,50 eura od 26. 08. 2016 do zaplatenia a trovy konania vo výške 55 eur sa nahrádza textom:
trovy konania vo výške 56,50 eura. Z dôvodu odvolania žalobcu je predmetom preskúmania odvolacím
súdom výrok o náhrade trov konania, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 56,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,70 eura s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

6. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Odvolací súd v súvislosti s otázkou prípustnosti odvolania proti výroku, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o samotnej výške náhrady trov konania
v platobnom rozkaze uvádza, že v platobnom rozkaze rozhoduje súd okrem samotného nároku

uplatneného v žalobe aj o trovách konania, a to preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených
výdavkoch, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v konaní do vydania platobného rozkazu. Spravidla pôjde o
povinnosť nahradiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Na účely konania o
platobnom rozkaze sa tento výrok súdu o trovách konania považuje za uznesenie. S výrokom o trovách
konania, obsiahnutým v platobnom rozkaze, môže nesúhlasiť tak žalobca, ako i žalovaný, preto zákon

pripúšťaurčitýprostriedoknápravyajvočitejtočastisúdnehorozhodnutia,atonielenvočivýškenáhrady
trov konania, ale aj voči samotnému nároku na náhradu trov konania. V súlade s novou koncepciou
uplatňovania nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov
konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pričom rozhodnutie o konkrétnej
výške náhrady trov konania ponechá súdnemu úradníkovi (§ 262 ods. 2 CSP). V súlade s ust. § 357

písm. m) CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je prípustné
odvolanie, v súlade s ust. § 239 ods. 1 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, a teda aj proti uzneseniu o výške náhrady trov konania prípustná sťažnosť. V platobnom
rozkaze treba považovať výrok o trovách konanie síce za výrok o výške náhrady trov konania, ten však v
sebe konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku na ich náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v

platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom
iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je prípustné odvolanie.

9. V platobnom rozkaze rozhoduje súd okrem samotného nároku uplatneného v žalobe aj o trovách
konania, a to preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkoch, ktoré vznikli žalobcovi

účasťou v konaní do vydania platobného rozkazu. Spravidla pôjde o povinnosť nahradiť žalobcovi
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Za trovy konania sa podľa Civilného sporového
poriadku považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho
skončenia. Civilný sporový poriadok druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom. Trovami
konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady

na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby
poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania,
musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala
a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu

oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených
výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP
súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa
vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované

za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia
byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením
sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti
takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložkuvýdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí
súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za
trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu

na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy
konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre
posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

10. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy.

Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený
advokátom.

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v platobnom rozkaze tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s vyčíslením trov právneho zastúpenia v

žalobe, t. j. priznal náhradu trov konania v sume 56,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku a
trovy právneho zastúpenia v sume 144,70 eura, a to za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia, žaloba po 51,45 eura, 2 x režijný paušál (2 x 8,84 eura) a DPH v sume 24,12 eura (§ 13a
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb). Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie a taktiež s poukazom na vyššie uvedené

za to, že žalobca má právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto
konaní vznikli. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že mu nepriznal náhradu trov konania
za úkon: vyjadrenie zo dňa 21. 06. 2017 vo výške 72,35 eura vrátane DPH. Žalobca v písomnom
vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26. 06. 2017 poukazoval na nemožnosť kvalifikovania

pôžičky poskytnutej žalovanému ako spotrebiteľský úver a tiež zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi
žalobcom a žalovaným kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi za tento úkon právnej
služby, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže skutočnosti uvádzané
žalobcom v predmetnom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2017, za ktorý úkon žalobca požaduje

náhradu trov právneho zastúpenia, mal žalobca možnosť uviesť už v žalobe ako procesnom úkone,
ktorým uplatnil svoje právo na súdnu ochranu. Takýto úkon právnej služby nie je možné v súlade s
vyššie uvedenými závermi a citovanou právnou úpravou považovať za účelne vynaložený v súvislosti s
uplatňovanímalebobránenímpráva.Medzikonkrétnymvýdavkomalegitímnymprocesnýmcieľommusí
byť totiž priamy vzťah odôvodnenosti, tzn. výdavok bol vyvolaný a následne vynaložený z dôvodu, ktorý

možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne akceptovateľnú potrebu v súvislosti
s vedením sporu. Naviac v danej veci nešlo o podanie žalobcu, ktoré by bolo realizované na základe
výzvy súdu prvej inštancie. V prípade daného právneho úkonu tak nebola splnená požiadavka účelnosti
ako jednej zo základných predpokladov na priznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi za tento úkon
právnej služby.

12. Z vyššie uvedených dôvodov, ako i citovanej právnej úpravy preto odvolací súd platobný rozkaz v
napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1,§255ods.1,§262ods.1,2
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania,keďvčaserozhodovaniaodvolaciehosúdujenesporné,žeimžiadnetrovyspojenésodvolacím
konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).