Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220984
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220984.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky Q. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S., X. X, právne zastúpená KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Fibichova 11, IČO: 36 861 561, proti odporcovi Obec Lemešany, Lemešany 186, IČO: 00 327
344, právne zastúpený PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s.r.o., IČO: 36 492 086, so
sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o zaplatenie 7.047,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 25.7.2014 domáhala zaplatenia istiny vo výške 7.047,00

Eur spoločne s úrokom z omeškania. Svoj návrh odvíjala od skutočnosti, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., obec J., okres V., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela
„C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X - orná
pôda o výmere 13 m2 a odporca tieto predmetné nehnuteľnosti ako športový areál užíva.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spismi
tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX U. XXC/XXX/XXXX, ohliadkou na mieste
samom, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že je vlastníčka predmetných nehnuteľností.
Platí pravidelne dane, čistí parcely a odhadzuje odpadky. Uplatňuje si nárok z titulu, že chce, aby sa
spravodlivo vec poriešila. Parcela bola pôvodne jej mamy. Jej matka mala v roku 2004 nájomnú zmluvu s

obcou, potom jej časť parcely darovala. Matka totiž mala 4600 m2, časť vyňala a podarovala ich jej, bolo
to 920 m2. Matka vypovedala v roku 2009 nájom obci a zvyšné časti darovala ďalším súrodencom. Na
parcele č. XXX/X sa nachádza aj studňa. Na tejto parcele si obec ešte za socializmu postavila domček,
ktorý využívali celé roky kombajnisti, kde opravovali kombajny, obec tam následne urobila žumpu.
Domček nazvali Telovýchovná jednota. Navrhovateľka predložila súdu k nahliadnutiu geometrický plán,
z ktorého bolo zrejmé postavenie jej pozemkov. Navrhovateľka potvrdila, že po pozemku č. XXX/X
chodia stále zamestnanci obce, alebo údržbári, ktorí chodia k tej predmetnej nehnuteľnosti a dávajú tam

materiál. Ona však túto parcelu kosí, oni si ju niekedy vykosia ale ešte viac. Je to oplotené, avšak obec
si vynútila, aby od toho mala kľúče. Vchod do nehnuteľnosti, ktorú využívajú športovci je aj z inej strany,
avšak zo strany jej parcely je tam odkladací priestor na kosačky a podobne. Navrhovateľka potvrdila, ževec bola v štádiu riešenia, starosta ich pozval na stretnutie, padali návrhy, aby odkúpil tieto pozemky,
alebo obec aby dala nejaký náhradný pozemok, avšak sa to neposunulo.

Súd nariadil ohliadku na mieste samom. Navrhovateľka následne aj predložila súdu geometrické plány,
informatívnu kópiu mapy.

Na ohliadke v júni 2015 súd zistil, že časť parcely navrhovateľky je ohradená. Starosta obce, ktorý bol
prítomný pri ohliadke, potvrdil občasné využívanie aj tejto parcely a perspektívne by tu chce vybudovať

menší športový areál, napríklad multifunkčné ihrisko. Starosta potvrdil, že časť pozemkov pod celým
pozemkom asi 2/3 odkúpili. S ostatnými vlastníkmi, medzi inými aj s navrhovateľkou sa nebolo možné
dohodnúť, ale perspektívne o to záujem obec má.

Medzi stranami nebol sporný samotný skutkový stav, teda že predmetné parcely patria do vlastníctva
navrhovateľky,kdesatietopredmetnéparcelynachádzajú,ktoanačoichvyužíva.Tietookolnostisporné

neboli. Sporným sa od začiatku sporu javilo právne posúdenie veci.

Navrhovateľka svoj návrh opierala o skutočnosť, že ho žaluje ako zaplatenie za neposkytovanie náhrady
akoprotiplneniazaužívaniecudzíchnehnuteľností.Navrhovateľkapotvrdila,žesisvojnárokneuplatňuje
z titulu náhrady za vecné bremeno, pretože toto je už premlčané. Domáha sa protiplnenia za užívanie

nehnuteľnosti. Ak sa odporca pri svojej argumentácii opiera o zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý spája vznik
zákonného vecného bremena dňom účinnosti tohto zákona, tak v tomto prípade to tak nie je, pretože
v tom čase existovalo iné právo, ktoré bolo dohodnuté, a teda nemohlo vzniknúť zákonné vecné
bremeno zo strany obce. Navrhovateľka poukazovala na to, že v čase prevodu vlastníckeho práva z
matky navrhovateľky na navrhovateľku mala právna predchodkyňa navrhovateľky s obcou J. dohodnutý

nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 19.10.2004 a to práve aj na tieto
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhovateľka ako nadobúdateľka nehnuteľnosti
vstúpila do právneho postavenia prenajímateľa podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
A teda ku dňu účinnosti ustanovenia § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., teda ku dňu 1.7.2009 mala odporkyňa
ako vlastník stavby s navrhovateľkou ako vlastníkom pozemkov zmluvne dohodnuté iné právo a to na

základe tejto nájomnej zmluvy. Ak sa teda odporca opiera o toto ustanovenie zákona, keďže ten nájomný
vzťah medzi nimi trval, nemohlo vzniknúť vecné bremeno.

Navrhovateľka predložila súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý všeobecnú hodnotu parcely č.
XXX/X kat. úz. J. stanovil na hodnotu 44.400 Eur vychádzajúc pritom z hodnoty m2 28,59 Eur.

Odporca namietal uplatnený nárok zo strany navrhovateľky a poukazoval pritom na zákon č. 66/2009
a na právoplatný rozsudok tohto súdu XXC/XXX/XXXX. Keďže navrhovateľka si neuplatňuje nárok z
titulu zriadenia vecného bremena, pretože tento nárok je premlčaný a uplatňuje si tento nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, tak tento nárok podľa odporcu je taktiež premlčaný a vzniesli námietku

premlčania. Argumentácia navrhovateľky, že okrem odplaty za vecné bremeno by mala mať aj nejaký
ďalší nárok na užívanie, podľa odporcu nie je relevantný, pretože tým by sa potlačil zámer zákonodarcu,
ktorý zriadil vecné bremeno zo zákona.

Zo spisu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti, na

ktorých sa nachádza športové ihrisko a teda aj nehnuteľnosti navrhovateľky. V tomto konaní súd návrh
zamietol s tým, že bolo preukázané, že s výstavbou športového areálu na predmetnom a susedných
pozemkoch sa začalo v roku 1966, pričom v roku 1967 bolo vydané aj rozhodnutie o vyvlastnení
predmetných pozemkov. Súd konštatoval, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/91 Zb. prešlo
na obec J. vlastnícke právo k futbalovému ihrisku, ako to vyplýva z delimitačného protokolu a jeho

príloh. Následne prešli aj šatne a ďalšie zariadenia do vlastníctva obce. Čo sa týka samotného areálu
futbalového ihriska, súd konštatoval v tomto konaní, že toto nie je vedené v katastri nehnuteľnosti ako
samostatná nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva z ustanovení zákona o
katastri nehnuteľnosti a stavebného zákona. Súd pri rozhodovaní v konaní XXC/XXX/XXXX poukazujúc
na argumentáciu krajského súdu vychádzal z toho, že pri vzťahoch medzi obcou J. a vlastníkmi pozemku

sa má použiť režim zákona č. 66/2009 Z.z.. Tam súd konštatoval, že celý športový areál vzhľadom na
vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný areál skladá, je nutné chápať
ako stavbu, preto je na mieste aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
"pozemok pod stavbou").

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový
areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k

pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Poukazujúc na vykonané dokazovanie súd má za to, že argumentácia navrhovateľky, že nie je možné
použiť ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. s poukazom na právoplatne ukončené rozhodnutie XXC/

XXX/XXXX, nie je relevantná, pretože to, či medzi právnou predchodkyňou navrhovateľky a odporcom
existoval nejaký nájomný vzťah, nie je relevantné, pozemok navrhovateľky je len z minimálnej časti pod
stavbou, ide o pozemok na trávnatej časti futbalového ihriska. Preto má súd za to, že tá argumentácia
navrhovateľky neobstojí.

Aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z. je dôvodná. Snahou zákonodarcu bolo riešiť sporné situácie, ktoré
vznikli v priebehu predchádzajúcich rokov, že v zákone uvedené ako verejnoprospešné stavby, ktoré
prešli do vlastníctva obce alebo vyšších územných celkov, sa zriaďuje zákonné bremeno v prospech
týchto subjektov, pričom toto trvá až do doby, kedy dôjde ku konečnému usporiadaniu vzťahov
medzi účastníkmi dané vzťahu, teda medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov. Za situácie,

ktorá sa teraz nachádza medzi účastníkmi by súd prijatím argumentácie navrhovateľke pripustil akúsi
dvojkoľajnosť na pozemky a stavby, ktoré sa využívajú vo verejnom záujme. Súd má za to, že aj
keď existovala nájomná zmluva a nedošlo k účinkom, ktoré mal vyvolať zákon č. 66/2009 Z.z. a teda
usporiadanie týchto vzájomných vzťahov, nastupuje tu zákonné vecné bremeno. Samotný nájomný
vzťah medzi účastníkmi nie je v tejto dobe aktuálny, nájomné vyplácané nie je.

Súd poukazuje na právoplatne ukončené rozhodnutie vo veci XXC/XXX/XXXX, ktorý použili režim
zákona č. 66/2009 Z.z. a to napriek argumentácii navrhovateľky a vedomosti o existencii predmetnej
nájomnej zmluvy.

S poukazom na tieto ustanovenia súd má za to, že vyhoveniu žaloby nie je možné. Aj keď navrhovateľka
si túto žalobu neuplatňovala z titulu zriadenia vecného bremena ani z titulu bezdôvodného obohatenia
ako už premlčaných nárokov, ale z titulu protiplnenia za užívanie nehnuteľnosti súd má za to, že s
poukazom na predchádzajúcu právnu argumentáciu a zákon č. 66/2009 Z.z. nie je možné vyhovieť
žalobe za protiplnenie za užívanie nehnuteľnosti.

Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.