Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Taťána Poláková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/331/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209309
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1409209309.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa :
Bytové družstvo ,,Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený JUDr.
Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, Bratislava, proti odporkyni: MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s r.o., Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol.
s r.o., Bratislavská 1/A, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské
Nivy 45, Bratislava, o peňažné zadosťučinenie vo výške 100.000 euro, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,91 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
Vo zvyšku nad určenú sumu súd návrh na zaplatenie zadosťučinenia v peniazoch zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 8.9.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil odporkyni povinnosť zverejniť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v televíznom
vysielaní televíznej stanice E. M., bezprostredne pred vysielaním programu ,,O.“ ospravedlnenie v
nasledovnom znení:
,, E. M. uverejnila v relácii ,,O.“ vysielanej dňa XX. M. XXXX a XX. M. XXXX, nepravdivé a znevažujúce
informácie o Bytovom družstve ,,R.“ v K. spočívajúce v opise konania bytového družstva, ako vydieranie
a zastrašovanie, čím neoprávnene zasiahla do práva na ochranu dobrého mena Bytového družstva ,,R.“,
za čo sa ospravedlňuje. Toto ospravedlnenie je povinná odporkyňa zverejniť textom umiestneným na
minimálne 90 % plochy obrazovky, vo veľkosti písma riadne vnímateľnej televíznymi divákmi. Zároveň
navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť mu primerané zadosťučinenie 100.000 eur a náhradu
trov konania.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15.10.2013, č.k. 9C/331/2009-176 uložil odporcovi
povinnosť odvysielať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia v televíznom vysielaní televízie M.,
bezprostredne pred vysielaním hlavnej spravodajskej relácie Televízne noviny, ospravedlnenie v
nasledovnom znení:
„ Naša televízia odvysielala v relácii „O.“ vysielanej dňa XX. M. XXXX a XX. M. XXXX, nepravdivé
a znevažujúce informácie o Bytovom družstve „R.“ v K., predsedovi jeho predstavenstva a činnosti
ním riadených pracovníkov, spočívajúce v hodnotení konania Bytového družstva „R.“, predsedu jeho
predstavenstva a činnosti pracovníkov družstva, ako vydieranie a zastrašovanie, čím neoprávnene
zasiahla do práva na ochranu dobrej povesti Bytového družstva „R.“ v K., za čo sa ospravedlňuje.“
Ospravedlnenie v určenom znení uložil odporcovi zverejniť textom umiestnením na minimálne 90
% plochy obrazovky, vo veľkosti písma riadne vnímateľnej televíznymi divákmi, v trvaní minimálne
20 sekúnd. Vo výroku rozhodnutia ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradunemajetkovej ujmy v sume 16.596,95 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo
zvyšku návrh zamietol.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.2.2015, č.k. 11Co/27/2013-228 rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo výrokoch o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 16.596,95 eur, o zamietnutí návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy nad určený prísudok a vo
výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd v predmetnom rozsudku uviedol, že vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu je treba
sa zhodnúť so súdom prvého stupňa v tom, že odporca výrokmi redaktorky Q. O. v reportáži odvysielanej
dňa XX. M. XXXX Q. XX. M. XXXX neoprávnene zasiahol do právom chránených záujmov navrhovateľa,
keď jeho konanie bolo nazvané vydieraním a zastrašovaním, v dôsledku čoho bolo neoprávnene
zasiahnuté do jeho dobrej povesti. Tieto výroky odporcu i vzhľadom na spôsob spracovania
predmetnej televíznej relácie, celkového znenia podávanej informácie nezodpovedajúcej pravde
(podrobne odôvodnenej v rozhodnutí súdu prvého stupňa) znevažujúcej dobrú povesť navrhovateľa,
zasiahli do dobrej povesti v intenzite, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať.
Krajský súd v zrušujúcej časti rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, v
ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
16.596,95 eur a nad určený prísudok bol návrh v tejto časti zamietnutý, keď podľa názoru odvolacieho
súdu nie je možné vecnú a právnu správnosť rozhodnutia v tejto časti preskúmať.
V intenciách rozhodnutia krajského súdu bolo preto povinnosťou tunajšieho súdu opätovne v rozhodnutí
vyhodnotiť, či popri poskytnutej ochrane vo forme morálneho zadosťučinenia (ospravedlnenia) je
primerané aj poskytnutie ochrany vo forme zadosťučinenia v peniazoch a tiež to, či navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno na preukázanie jednotlivých tvrdených následkov a ich príčinnej súvislosti s
preukázaným neoprávneným zásahom do jeho dobrej povesti zo strany odporcu.
Na základe návrhu navrhovateľa súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov Q. O., B.. V. B., M.. Q. Q.,
M. Z., T.. T. P., O.. V. B., V. A. a oboznámením listinných dôkazov a to: Ponukou na vykonanie správy
bytového domu C. X,X,X Z. K. vypracovaná navrhovateľom dňa 9.11.2009, elektronickou správou z
26.10.2009 adresovaná navrhovateľovi, správou z elektronickej pošty zo dňa 23.3.2009 od odosielateľky
označenej priezviskom P..
Predmetom posúdenia zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume
100.000 eur.
Štatutárny orgán navrhovateľa, predseda predstavenstva T.. Q. Š. O.. vypovedal, že reportáži, ktorá
je predmetom konania predchádzalo niekoľko upútaviek, tzn., že opakovane bola upútavaná pozornosť
diváka na navrhovateľa v tom, že vydieral pani Z., že ju vyhodili z bytu a podobne. Má za to, že existuje
etickýkódexnovinára,jeprekvapenýztoho,žetakéniečovôbecodporkyňamohlaodvysielať,žesataké
niečo vôbec mohlo stať. Ďalej uviedol, že navrhovateľ viedol s pani Z. za to, že neplatila platby spojené
s užívaním bytu súdne spory 26 rokov. Poukazoval na rozsudok Okresného súdu Bratislava III z roku
2007, ktorým bola N. Z.Í. uložená povinnosť predmetný byt vypratať. Poukazoval na ďalší rozsudok OS
Bratislava III, ktorým bola pani Z. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 65.000,-Sk, na uznesenie OS
Bratislava III, ktorým jej nepovolil odklad exekúcie. Uviedol, že potom, ako išla pani Z. V. E. M., ujala sa
jej redaktorka Q. O.. Potom, ako redaktorka prišla za ním na pracovisko, upozornil ju na všetky dôležité
fakty, jej reakcia však bola, že to ju nezaujíma, že ona ide robiť inú reláciu, no a dopadlo to tak, ako to
dopadlo,celétobolozavádzajúceanepravdivé.Odvysielanébololento,čosaredaktorkehodilo,ostatné
vystrihla. Reláciu považuje za zásah do dobrej povesti navrhovateľa. Informácie odznené v relácii, ako ...
družstvo pokojne vydiera a zastrašuje považuje za nepochopiteľné, že vôbec boli vypustené do éteru.
V relácii neodznelo ani slovo o tom, že pani Z. neplatila nájomné, že existujú právoplatné rozsudky, že z
bytu ju nevypratalo družstvo, ale exekútor. Odporca kľudne odvysielal, že navrhovateľ pani Z. vydiera,
že jej chudinke, ktorá je cca od roku 1983 nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody nechce umožniť
kľudné bývanie, že jej určil pochybné nedoplatky a podobne. Vyprosí si, aby ho ktokoľvek z M. ako aj
ľudí, ktorých uvádza v petite návrhu označoval za vydieračov. Zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že
po odvysielaní relácie odišlo zo správy navrhovateľa cca 50-100 členov. Okrem toho, že je predsedom
predstavenstva navrhovateľa, vyučoval aj na F. C. fakulte managementu. Bývalí kolegovia mu písali ...
vidím ťa v O., čo to tam stvárate? ..... Musel reagovať, že sa jedná o osobu, s ktorou sa roky súdia pre
neplatenie nájomného a iné, ktorá opakovane sedela za podvody a pod. Ich reakcia bola ... hneď som
si to myslel. Po odvysielaní relácie chodili na družstvo, za pani Z., ktorá ma na starosti členskú základňu
ľudia, ktorí sa pýtali, že čo tam robíme, musela im vysvetľovať o čo sa jedná. Jeho rodina tiež reagovala
na odvysielanú reláciu.Predchádzajúca právna zástupkyňa odporcu argumentovala predovšetkým tým, že k zásahu do práv
navrhovateľa vysielaním neprišlo, navrhovateľovi v dôsledku vysielania nenastala závažná ujma na jeho
právach a napokon, že skutočnosti odvysielané v príspevkoch bolo overené a pravdivé. K výroku 1.
uviedla, že pojem vydierať bol použitý podľa slovníka slovenského jazyka, kde slovo vydierať znamená
vymáhať. V predmetnom výroku bolo použité správne, keď ako vyplýva z obsahu reportáže, navrhovateľ
dôrazne žiadal zaplatenie dlhu, ktorý sám v súdnom spore odpustil, pod hrozbou neobnovenia nájomnej
zmluvy. K 2. výroku právna zástupkyňa odporcu uviedla, že išlo len o logickú otázku, nie konštatovanie
v súvislostiach, ktoré vyplývajú z obsahu príspevku. K 3. výroku uviedla, že slovné spojenie ,,Družstvo
sa nám vyhrážalo vyplynulo priamo z obsahu príspevku a bolo vyslovené nie svojvoľne, ale na základe
osobných skúseností reportérky pri príprave príspevku. K výrokom pod bodmi 4, 5, a 6 uviedla, že
z uvedeného je zrejmé, aký priestor dostal štatutárny zástupca navrhovateľa, mal možnosť reagovať
na všetky skutočnosti a vyjadriť svoj postoj, podložiť ho relevantnými dokladmi. V rámci rozsahu
príspevku dostal adekvátny a maximálny priestor pre riadne prezentovanie skutočností a hájenie svojich
záujmov. Navrhovateľ ako štatutárny zástupca navrhovateľa uvádzal zmätočné fakty. Svoje vyjadrenia
po konzultácii s pracovníkmi Bytového družstva R. korigoval. K bodu 7. a 8. uviedla, že slovné spojenie
bolo použité výslovne na podklade vlastných skúseností pani Z. i redaktorky Q. O.. Zároveň podotkla,
že pojem ,,vydieranie“ bolo použité nie v súvislosti s označením trestného činu, ale podľa slovníka
slovenského jazyka: vydierať p. vymáhať. K bodu 9. uviedla, že nikde z textu nie je možné konštatovať,
že za akékoľvek psychické rozpoloženie pani N. je zodpovedný navrhovateľ a to v dôsledku nejakej
trestnej činnosti. Napokon právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že pani Z. zaplatila dlžnú sumu
65.000,-Sk na zaplatenie ktorej ju zaviazal OS BA III rozsudkom právoplatným 15.5.2008 a ktorú jej
povolilsplácaťvsplátkachpo2.000,-Sk mesačne,aniniedodvochmesiacov,dlhzaplatilanarazplatbou
zo dňa 17.7.2008.
Svedkyňa Q. O., redaktorka predmetnej relácie vypovedala, že nie je dôvod na ospravedlňovanie sa
navrhovateľovi, ani na peňažnú satisfakciu, keď všetky tvrdenia, ktoré v relácii odzneli boli podložené
dôkazmi a faktami a sú objektívne. Cieľom reportáže nebolo nikoho poškodiť. Zverejnili len informácie,
ktoré sa im podarilo zozbierať. Boli to tvrdenia ľudí, ktorých oslovili, a ktorí boli ochotní k veci sa vyjadriť.
Svedok B.. V. B., ktorý v čase predmetnej reportáže navrhovateľovi poskytoval a stále poskytuje právne
služby vypovedal, že pani Z. je osoba, ktorá dlhoročne neplatila nájomné a za služby spojené s
užívaním bytu. Je to pani, ktorá je striedavo na slobode a vo výkone trestu odňatia slobody. Je to
asociálna osoba. 6 rokov predmetný byt užívala bez právneho dôvodu. Z bytu ju vypratal súdny exekútor.
Hoci navrhovateľ disponoval súdnym rozhodnutím o vyprataní bytu, s pani Z. rokoval o možnosti
mimosúdneho zaplatenia nedoplatku. Asi 2 týždne pred odvysielaním predmetnej reportáže ho pani Z.
telefonicky oslovila a opýtala sa ho, za akých okolností by družstvo upustilo od vymáhania úrokov a
nechalo ju v byte bývať. Ponúkala mu a aj predsedovi družstva úplatok, čo samozrejme odmietol. Pani
Z. ho neupozornila na to, že ich telefonát odporkyňa nahráva. Následne bol ich telefonický rozhovor
zostrihaný a upravený do podoby, vyhovujúcej odporkyni. Keďže navrhovateľ mal pochybnosť o tom, a
akej podobe bude reportáž odvysielaná, pred jej odvysielaním odporcovi zaslali list zo dňa 22.3.2009,
v ktorom okrem iného uviedli, aký dlh má pani Z. voči navrhovateľovi, že predmetný byt užívala 6 rokov
bez právneho dôvodu a ďalšie. List však odporca nebral do úvahy. Svedok uviedol, že navrhovateľ
má v správe 1200 bytov. Vlastníci boli z odvysielanej reportáže doslova až zhrození, že družstvo
robí nekalú činnosť. Vie, že predsedu družstva, ktorý dovtedy prednášal na vysokej škole, prestali
pozývať na prednášky. Navrhovateľ vlastní Z. Ľ. rekreačné zariadenie, ktoré prenajímal členom družstva
i tretím osobám. Po odvysielaní predmetnej reportáže klesol záujem o rekreovanie sa v zariadení, keď
ľudia prestali mať záujem o zariadenie, ktoré vlastní subjekt, praktizujúci nekalé praktiky. Na základe
odvysielanej reportáže im zo správy ,,odišli“ dva domy. Dodávatelia služieb sa ich pýtali, čo sa stalo,
museli vysvetľovať napravo i naľavo. Svedok ďalej uviedol, že pred odvysielaním samotnej reportáže šli
veľké upútavky, ktoré boli ešte horšie, ako samotná reportáž. V čase odvysielania predmetnej reportáže
navrhovateľ staval na J. F. administratívnu budovu. Po jej odvysielaní sa obchodné podmienky sťažili,
ako keby sa stratila dôvera v navrhovateľa. Nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania voči
pani Z. bol premlčaný v časti cca 200.000,-Sk. Myslí si, že pani Z. bola vo výkone trestu odňatia slobody
za majetkovú trestnú činnosť. Ľudia v dome sa opakovane sťažovali na rušivé správanie sa pani Z..
Výrokom ,, keď vás takto držíme v šachu, tak ........mal na mysli, že keď už situácia bola vyhrotená do
takej miery, že byt sa šiel exekučne vypratávať, odpustenie úrokov neprichádzalo do úvahy. Pohľadávka
reálne existovala, aj ju mohli zažalovať na súde, no keby bola pani Z. vzniesla námietku premlčania,
neboli by úspešní.
Svedok M.. Q. Q. vypovedal, že v čase odvysielania predmetnej reportáže býval v susedstve pani Z.,
v byte na Š. F. X Z. K.. Byt obývala spolu so svojimi dvomi synmi. Byt bol vždy problémový. Vyrábalia distribuovali sa v ňom drogy. Byt bol známy nadmernou konzumáciou alkoholu i prostitúciou, bola
to katastrofa. Odvysielaná reportáž bola zmanipulovaná, boli z nej zhrození. V relácii pani Z. nebola
opísaná taká, aká skutočne bola, ale bolo odvysielané len to, čo redaktorke O. vyhovovalo. Pani Z. v
zásade vníma ako asociálnu osobu, no tie hrozné veci sa v byte diali predovšetkým, keď bola pani Z.
vo výkone trestu.
Svedkyňa M. Z., zamestnankyňa navrhovateľa od roku 1998 doposiaľ vypovedala, že bola zhrozená,
keď videla už len upútavku k predmetnej reportáži. Pani Z. bývala v byte, na ktorý sa susedia neustále
sťažovali. Bola to neplatička, keď aj prišla z výkonu trestu, niečo zaplatila, ale stále bola v dlhu. Po
odvysielaní predmetnej reportáže bola až v šoku. Ľudia z členskej základne za ňou chodili s otázkami,,
preboha čo to tam robíte, čo ste to tam za ľudia“? Reláciu vníma ako nepravdivú, účelovú a skreslenú v
prospech pani Z.. Niektoré domy z ich správy odišli, keď mali strach v takom družstve zostať. Družstvo
vedelo, že pani Z. je vo výkone trestu, na akú adresu sa jej doručovala pošta, k tomu sa vyjadriť nevie,
to nebola jej agenda.
Svedok T.. T. P. vo výpovedi uviedol, že mal záujem prenajať si priestory, ktorých správu vykonával
navrhovateľ. Po odvysielaní predmetnej reportáže však o ich prenájom stratil záujem, dostal strach,
začal mať pochybnosti o serióznosti navrhovateľa, keď bolo odvysielané, že navrhovateľ mal spôsobiť
deložovanie nejakej panej. Až neskôr sa dozvedel, že okolnosti boli úplne iné. Svedok uviedol, že je
autorizovaný architekt. Zaoberá sa projektovaním budov a domov. Priestor, o prenájom ktorého mal
záujem mal dobrú polohu, nachádzal sa na J. F., vyhovujúcu výmeru, dobrú cenu nájomného. Priestor
mal záujem si prenajať minimálne na dobu piatich rokov. O prenájme rokoval s predsedom družstva,
no po odvysielaní reportáže mal obavu, či mu môže veriť. Aj on sám mal z odvysielanej reportáže
veľmi nepríjemný pocit, keď bolo odvysielané, že družstvo si nárokuje niečo, na čo nárok nemá a že
niekoho deložovali. Po odvysielaní reportáže telefonoval predsedovi družstva, ktorému oznámil, že videl
predmetnú reportáž, v ktorej súvislosti má určité pochybnosti a že sa rozhodol priestor si neprenajať,
keď skutočnostiam odvysielaným v predmetnej reportáži veril.
Svedkyňa O.. V. B., publicistka Syndikátu slovenských novinárov vypovedala, že predmetnú reportáž
videla. Reportáž podľa nej až kriminalizovala navrhovateľa. Nepredpokladala, že by si redaktorka mohla
až do takej miery vymýšľať, preto uvažovala, že niečo na odvysielanej reportáži asi pravdivé je. Ako
delegátku družstva ju ľudia zastavovali na ulici a pýtali sa jej, čo sa to v družstve deje. Niektorí z nich,
členovia družstva sa vyjadrili, že uvažujú o odchode zo správy družstva keď, dnes sa to obrazne
povedané stalo tej panej, no zajtra sa to môže stať im. V mieste jej bydliska to bola veľká senzácia.
Ako publicistka však videla, že vety, myšlienky, akoby neboli dokončené. Akoby celá reportáž bola
odvysielaná v snahe čo najviac navrhovateľa poškodiť. Až potom, ako sa dozvedela, že družstvo podalo
na M. žalobu, sa trošku uspokojila. V odvysielanej reportáži videla snahu redaktorky sa zviditeľniť a
snahu odporcu získať záujem diváka. Podľa nej, konanie družstva je bezúhonné.
Svedkyňa V. A. vypovedala, že je sekretárkou predsedu družstva. Spomína si, že jedného dňa vtrhla
na družstvo M. s kamerami s tým, že majú otázky na pána predsedu ohľadom jednej nájomníčky, pani
Z.. Dohodli sa, že vznikne reportáž a pán predseda im dal potrebné podklady. Má vedomosť o tom,
že M. mala dať predsedovi materiál na autorizáciu, no nedala, a reportáž bola odvysielaná. Na druhý
deň po odvysielaní reportáže na sekretariáte zvonil telefón. Volajúci si želal telefonovať s predsedom
družstva. Potom, ako mu oznámila, že pán predseda nie je prítomný, na druhej strane sa ozvalo, že
sú obyčajní vydierači. Keďže odvysielanú reportáž nevidela, až kolegyňa jej povedala, že telefonát bol
reakciou na ňu. Poukazovala na mail pani P., ktorá v nadväznosti na odvysielanú reportáž uviedla, že
jej je zle z toho, ako družstvo zaobchádza s ľuďmi. Telefonáty po odvysielaní predmetnej reportáže boli
stále intenzívnejšie, aj v súčasnosti sporadicky niekto v kontexte na odvysielanú reportáž telefonicky
zareaguje neprimerane. Asi pol roka pred odvysielaní predmetnej reportáže mal bytový dom na C. F.
záujem o správu domu navrhovateľom. K uzavretiu zmluvy však nedošlo s reakciou, že keďže bolo o
navrhovateľovi odvysielané to, čo odvysielané bolo, a o navrhovateľovi nemajú dobré referencie, stratili
záujem, keď majú obavy. Napokon svedkyňa uviedla, že po odvysielaní predmetnej reportáže bola na
ich pracovisku napätá atmosféra.
Z elektronickej komunikácie medzi navrhovateľom a Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových
priestorovnaC.F.X,X,XZ.K.zodňa26.10.2009súdzistil,žeSpoločenstvohľadalonovéhoobchodného
partneranasprávuichdomu.Oslovilonavrhovateľastým,žezapredpokladu,žemázáujemsazúčastniť
ponukového konania, aby im túto skutočnosť oznámilo.
Z listiny Obchodná ponuka - formulár súd zistil, že navrhovateľ poskytol Spoločenstvu vlastníkov bytov
a nebytových priestorov na C. F. X,X,X Z. K. písomne základné informácie o bytovom družstve.
Podľa ustanovenia § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí
byťurčenýpriichzriadení.Podľaodseku2tohtoustanoveniapri neoprávnenompoužitínázvuprávnickejosobysamožnodomáhaťnasúde,abysaneoprávnenýužívateľzdržaljehoužívaniaaodstránilzávadný
stav, možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby.
Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b
ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb
podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi
úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba
akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter.
To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby
(porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 211/08 z 18. sept. 2008).
Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku je však potrebné predovšetkým rozlíšiť, či ide o skutkové
tvrdenia, alebo hodnotiace úsudky, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií
sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá sa dá zistiť na základe
dokazovania a teda pravdivosť takéhoto tvrdenia je overiteľná. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zastáva určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych ) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto
nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho
verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom
výkonu kritiky, a teda, či nepresiahol určitú prípustnú intenzitu s takou mierou, ktorú už nie je možné v
demokratickej spoločnosti tolerovať.
Dobrú povesť právnickej osoby je potom treba hodnotiť s ohľadom na všetky rozhodnú okolnosti,
ktorými v prípade právnickej osoby, ktorej predmetom konania je podnikanie, je zrejmé jej správanie sa
v obchodných vzťahoch. Inými slovami povedané, išlo i posúdiť, či vyjadrenia na adresu navrhovateľa
bolo možno chápať v tom zmysle, že by navrhovateľ podnikal v rozpore so zásadami poctivého styku,
resp. ak obchodný partner by sa mal správať spôsobom, ktorý by nebol v súlade s dobrými mravmi.
Právo a sloboda sú obsahovo vymedzené právami iných, či už tieto práva plynú ako ústavne zaručené
z Ústavného poriadku republiky, či iných zábran daných zákonom, chrániacim celospoločenské záujmy,
či hodnoty. Právo vyjadrovať názory však môže zbaviť právnej ochrany nielen obsahové obmedzenie,
ale i forma, ktorou názory navonok vyjadrujú. Ak vybočí publikovaný názor z medzí všeobecne
uznávaných pravidiel slušnosti demokratickej spoločnosti, stráca tým charakter konkrétneho úsudku
(správy, komentára) a ako taký sa spravidla ocitáva i mimo medzí právnej ochrany.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol, že odporca výrokmi redaktorky Q. O. v reportáži
odvysielanej dňa XX. M. XXXX Q. XX. M. XXXX neoprávnene zasiahol do právom chránených
záujmov navrhovateľa, keď jeho konanie bolo nazvané vydieraním a zastrašovaním, v dôsledku čoho
bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho dobrej povesti. Tieto výroky odporcu i vzhľadom na spôsob
spracovania predmetnej televíznej relácie, celkového znenia podávanej informácie nezodpovedajúcej
pravde (podrobne odôvodnenej v rozhodnutí súdu prvého stupňa) znevažujúcej dobrú povesť
navrhovateľa, zasiahli do dobrej povesti v intenzite, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno
tolerovať.
K otázke priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prejednávanej veci súd uvádza
nasledovné:
Obdobne ako pri ochrane osobnosti, treba aj pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby posudzovať
naplnenie predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľovi. Predpoklady
pre priznanie tejto náhrady sú v prípade právnickej osoby naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do
osobnostných práv, avšak poskytnuté primerané zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dobrá povesť navrhovateľa v spoločnosti.
Vo vzťahu k naplneniu kritérií pre samotné priznanie náhrady možno konštatovať, že to, či môže
byť poskytnutie primeraného zadosťučinenia (spravidla vo forme ospravedlnenia) postačujúce, treba
hodnotiť z toho hľadiska, či je priznané zadosťučinenie spôsobilé vzhľadom na okolnosti danej veci
účinne zmierniť vzniknutú ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potom na mieste
tam, kde priznanie ospravedlnenia vzniknutú ujmu účinne zmierniť nemôže.
V súlade s ustálenou judikatúrou a výkladovou praxou treba za značné zníženie dôstojnosti fyzickej
osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a
trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý,
kto by sa ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Obdobne pri právnickej osobe treba za takýto
zásah považovať zásah, ktorý by vzhľadom na okolnosti hodnotila ako závažný každá iná právnická
osoba pôsobila v obdobnej oblasti za obdobných (teritoriálnych, časových a ďalších) podmienok.Rovnako treba konštatovať, že za takúto ujmu treba spravidla považovať ujmu spôsobenú
masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti (odbornej i laickej) široký ohlas. V
takýchto prípadoch je priznanie náhrady nemajetkovej ujmy účinným prostriedkom na zmiernenie a
vyváženie následkov zásahu, ktoré nepredstavujú len bežnú alebo krátkodobo pretrvávajúcu ujmu.
Vo vzťahu k predpokladom pre priznanie náhrady možno teda zhrnúť, že ak súd na základe vykonaného
dokazovania zistí v posudzovanej veci také okolnosti, z ktorých je zrejmé, že tu poskytnutie primeraného
zadosťučinenia nemôže efektívne zmierniť následky zásahu do dobrej povesti, treba dotknutej osobe
priznať okrem primeraného zadosťučinenia (napr. v podobe ospravedlnenia) aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.
V predmetnej veci z dokazovania vykonaného v priebehu konania súd ustálil, že k zásahu do dobrej
povesti došlo prostredníctvom najsledovanejšej celoštátnej televízie. Tento zásah tak nesporne mal
širokú publicitu a už len táto samotná skutočnosť v zásade vytvára priestor pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy ( i keď nie celkom absolútne a bez ďalšieho).
V danej veci súd vykonaným dokazovaním zistil konkrétne následky zásahu odporcu, keď z výsluchu
svedkov M.. Q., B.. B. Q. M.. Z. vyplynulo, aké negatívne následky malo vysielanie časti televíznej relácie
O. na vzťahy navrhovateľa k okoliu pôsobenia predmetu jeho podnikania, ktoré sprevádzalo neustále
vysvetľovanie, že boli odvysielané nepravdivé informácie, že pracovníci navrhovateľa nevydierajú
a nezastrašujú svojich zákazníkov, užívateľov bytov. Ochladli aj vzťahy na pracovisku, pretože aj
pracovníci navrhovateľa boli zneistení vysielaním časti televíznej relácie O. vo vzťahoch so zákazníkmi
a obchodnými partnermi navrhovateľa. Výsluchom svedkov B.. B. M. Z. Q. V. A. mal súd preukázané,
že v rámci výkonu správy bytov stratil navrhovateľ správu bytov na C. F. X,X,X Z. K., že mal
problémy s realizáciou vlastnej investície vo vzťahu k jej zhotoviteľom a ich subdodávateľom,
ktorí stratili dôveru v navrhovateľa ako investora. Svedok M.. Q., bývalý predseda predstavenstva
navrhovateľa potvrdil, že reakcie na odvysielanie časti relácie ,,.... boli veľmi zlé...“, že bolo ťažké
reagovať a vysvetľovať obsah relácie, ako nepravdivý a zmanipulovaný. Nemožno tiež nepoukázať
na skutočnosť, že činnosť navrhovateľa, správa bytových domov a bytov a nebytových priestorov v
bytových domoch, je založené na vysokej miere dôvery jej zákazníkov, užívateľov bytov. Pri činnosti
navrhovateľa je často nevyhnutné za účelom vykonania rôznych opráv a údržby vstupovať do bytov,
teda do súkromia zákazníkov, čo si vyžaduje značnú mieru dôvery jednotlivých užívateľov bytov a
nebytových priestorov. Predmetný neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti je preto
plne spôsobilý privodiť navrhovateľovi stratu dôvery jeho zákazníkov. Je nepochybne tiež faktom, že
povaha týchto následkov je takmer nezvratná a nemožno tieto následky eliminovať len poskytnutím
satisfakcie, zverejnením ospravedlnenia. Sanovanie, opätovné získanie dôvery verejnosti, následkov
týchto neoprávnených zásahov bude s najväčšou pravdepodobnosťou trvať dlhú dobu. Z výrokov
a formulácií moderátorkou relácie, zo spôsobu strihu obrazu, je preukázaná snaha škandalizovať
navrhovateľa, znevážiť jeho podnikanie, s použitím znevažujúcich výrokov o vydieraní, zastrašovaní
zo strany pracovníkov navrhovateľa, ako bežných pracovných metód. Z výrokov a formulácií použitých
moderátorkou relácie, zo spôsobu strihu obrazu, je preukázaná snaha po vysielaní senzačných
informácií za každú cenu, teda aj s použitím nepravdivých tvrdení, bez akéhokoľvek overenia, a
difamujúcichhodnotiacichúsudkovscieľomzaujaťdiváka,zvýšiťsledovanosťrelácieO.atýmdosiahnuť
lepší komerčný výsledok. Úmyselné dubiózne konanie odporcu je zrejmé z toho, že ani po písomnom
upozornení, ktoré obdržal ešte pred vysielaním časti relácie O., nevykonal žiadne opatrenia smerujúce
k overeniu následne zverejnených nepravdivých tvrdení faktov aj z iných zdrojov, ako z podkladov
a informácií získaných od pani N.. Nevykonal žiadne kroky na odborné preskúmanie podkladov, čo
vyústilo do odvysielania nepravdivých tvrdení a difamujúcich úsudkov o navrhovateľovi. Takéto konanie
je bezprecedentným zneužitím televízneho vysielania na poškodenie zákonom chránených záujmov
navrhovateľa. Situácia, keď exekútor na základe právoplatného rozsudku súdu, vykonával vypratanie
bytu bola zámerne zneužitá na nepravdivé a osočujúce opísanie ,,nezákonných praktík“ navrhovateľa
so zrejmým záujmom zaujať diváka tragickým prípadom osoby, ktorú vypratali z bytu pre ,,zločinecké
praktiky“ pracovníkov navrhovateľa.
Z doplneného dokazovania vyplynuli ďalšie následky neoprávnených zásahov, a to predovšetkým strata
dôvery potenciálnych partnerov navrhovateľa a to, T.. T. P., ktorý sa na základe sledovania Časti relácie
rozhodol neprenajať si od navrhovateľa nebytové priestory, ktoré si pôvodne prenajať chcel. Ďalej je
to strata záujmu obyvateľov bytov na C. F. Z. K. o správu ich bytového domu zo strany navrhovateľa,
ktorá skutočnosť vyplynula z výsluchu svedkyne V. A. v spojení s listinnými dôkazmi, predovšetkým
ponúknutie účasti na výberovom konaní na správu bytového domu na C. F., vyplnenie dotazníka a
následné oznámenie nezáujmu o služby navrhovateľa na základe zlej referencie, pretože majú obavy
vyplývajúce z relácie O.. Zo svedeckých výpovedí svedkyne A. Q. O.. B. vyplynulo, že boli konfrontovanés negatívnymi reakciami ľudí po vysielaní Časti relácie, vyplývajúce z ich obáv, že sa im zo strany
navrhovateľa môže prihodiť to, čo sa prihodilo panej vystupujúcej v relácii O., pričom takéto reakcie trvali
asi pol roka.
Záverom sa žiada uviesť, že navrhovateľ pri odôvodnení nároku na priznanie primeraného
zadosťučinenia v peniazoch poukazoval na skutočnosť, že s ohľadom na rozsah a trvanie následkov
neoprávneného zásahu je možné dosiahnuť zverejnením ospravedlnenia po štyroch rokoch od
vykonania zásahov len minimálnu satisfakciu a preto navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní aj právo na
primerané zadosťučinenie v peniazoch na vyváženie ujmy, ktorá mu týmito hrubými útokmi, zásahmi do
jeho práva na ochranu dobrej povesti vznikla. V tejto súvislosti súd uvádza, že je faktom, že rozsudok v
predmetnej veci bol vyhlásený až 15.10. 2013, nemožno však tiež neuviesť, že možnosť súdu konať a
rozhodnúť vo veci ovplyvnil aj postup účastníkov konania, navrhovateľ opakovane menil petit návrhu a
tiež na základe žiadostí účastníkov bolo pojednávanie opakovane odročované ( 27.4.2010, 24.6.2010,
19.10.2011, 18.1.2012).
Súd v nadväznosti na výroky redaktorky spoločnosti odporcu, ktorými bolo znevážené podnikanie
navrhovateľa použitím znevažujúcich výrokov o vydieraní a zastrašovaní zo strany jeho pracovníkov,
ako bežných pracovných metód dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľovi treba za účelom
zmiernenia vzniknutej ujmy okrem priznaného ospravedlnenia priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, keď nikto nespochybňuje legitímne právo odporcu poukazovať na závažné spoločenské
problémy, a to aj s akceptovateľnou dávkou preháňania a zjednodušenia, ak tak však chce televízia
urobiť, musí sa tak stať pri rešpektovaní práv a oprávnených záujmov všetkých osôb, ktorých sa reportáž
týka a s vedomím dosahu následkov. Vychádzajúc z materiálov, ktoré mala redaktorka k dispozícii,
nesporne bolo možné reportáž spracovať tak, aby nedošlo k zásahu, ktorý je predmetom tohto konania.
Keďže sa tak nestalo, musí odporca znášať negatívne právne následky zásahu, ktorý s tým náš právny
poriadok spája.
Čo sa týka výšky náhrady, súd je viazaný zákonom stanovenými kritériami pre určenie výšky, ktoré
vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže (a zároveň musí) pohybovať. Týmito kritériami sú v
súlade s primeraným použitím ust. § 13 ods. 3 Obč. zákonníka závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
S poukazom na vyššie uvedené, súd vychádzajúc z uvedených skutočností zistených vykonaným
dokazovaním s použitím zákonných kritérií pre stanovenie výšky náhrady po starostlivom zvážení
všetkých okolností, doplnení dokazovania, dospel k záveru, že práve suma 33.193,91 eur je náhradou,
ktorá je spôsobilá zmierniť navrhovateľovi následky neoprávnených zásahov do jeho práva na ochranu
dobrej povesti. Priznaná suma náhrady je súčasne primeraná aj z hľadiska nevyhnutnosti zachovania
primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených strán, ktoré
nemožno pri rozhodovaní opomenúť. Preto súd odporcu zaviazal okrem ospravedlnenia aj na zaplatenie
náhrady v uvedenej výške a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.