Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/1391/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605205022
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2605205022.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - J. vnútra SR, Z.
XX XXX XXX, R. 2, U., proti povinnému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. - T. XX, XXX XX D.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Lehotského
4, 811 06 Bratislava, pre vymoženie 66,38 Eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 19,92 Eur,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX * zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor

poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučného
poriadku“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste
č. AA XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2003. Exekučné konanie
sa začalo dňa 20.02.2006 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.

2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

3. Súd z úradnej činnosti zistil, že existuje dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu uplynutia
trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.

4. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas
vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať

do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.8. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko
len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - Bloku na
pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že nadobudol

právoplatnosť dňa 23.12.2003 avšak dátum vykonateľnosti nemal preukázaný, nakoľko obsahom
súdneho spisu nebol originál exekučného titulu. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť
odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej
súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne.
Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej

vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie
nielen začaté, ale aj skončené, uplynula počas roku 2007. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré
bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti
rozhodnutia neúčinným.

9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna

úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor,
že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom
používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok
neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení
účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase
jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať, posudzovať podľa
právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Pritom ak už raz lehota podľa
ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí
doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu.

Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia
plynutia.

10. V danom prípade nemal súd riadne preukázané, kedy sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným
(avšak najneskôr v roku 2007), pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením §

88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva,
ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre
exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia

majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku z a s t a v i l .

11. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je

možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie
uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, žeoprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu

v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený
totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako
i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej
moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny

zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o
trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 a § 197
Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.

14. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny

exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 5 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len
„Vyhlášky“) a § 196 Exekučného poriadku.

15. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

18. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 19,92 Eur, trovy exekúcie
vyčíslil v zmysle § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie,
najmenej však 500,- Sk (16,60 eur). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške
v sume 16,60 Eur.

19. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov
o 20 % DPH v sume 3,32 Eur.

20. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume
19,92 Eur.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený a povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresnom súde Skalica, v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)