Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Csp/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203603
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717203603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast. JUDr.
Evou Rusnákovou, zamestnancom žalobcu, proti žalovaným: I.) H. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
XXX XX H., Z. I. XXX, nezamestnanej, občianke SR, zast. JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou AK
Hriňová, so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, II.) K. E., nar. XX. XX. XXXX, občanovi SR
- bezdomovcovi a III.) H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.. S. XXXX/XX, XXX XX O., občanovi SR,
zast. JUDr. Gabrielou Klátikovou, advokátkou AK Lučenec, so sídlom Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO:
50 138 707, o zaplatene 14.256,68 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným I.), II.) a III.) právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim písomným podaním zo dňa 06. 03. 2017 domáhal voči žalovaným vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo
výške 14.256,68 Eur spolu s úrokom vo výške 7,59 % ročne zo sumy 13.325,92 Eur od 09. 09. 2016
do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 14.256,68 Eur od 09. 09. 2016 do zaplatenia. Pre

prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaní I.) a III.) žiadali žalobu zamietnuť.

3. Stanovisko žalovaného II.) sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa
nezdržiava. V tomto prípade súd postupoval v zmysle § 116 a nasl. CSP.

4. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu zo dňa 06. 03. 2017,
prednesmi právnych zástupkýň žalovaných I.), III.), výsluchom žalovanej I.), listinnými dôkazmi:
poverením zo dňa 14. 08. 2014, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
26. 03. 2008, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08. 09. 2016, fotokópie
doručovanej zásielky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08. 09. 2016,
fotokópie doručovanej zásielky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08. 09.
2016, doručenky zo dňa 14. 09. 2016, výzvy na úhradu zo dňa 01. 08. 2016, informácie o zaslaní

výzvy dlžníkovi zo dňa 01. 08. 2016, všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
výpisom z obchodného registra zo dňa 24. 01. 2017, výpisu z účtu stavebného sporenia žalovanej I.),
výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru žalovanej I.), oznámenia OR PZ SR Zvolen zo dňa 15. 06.
2017, vyjadrenia žalovaného III.) zo dňa 13. 09. 2017 k návrhu na vydanie platobného rozkazu, plnejmoci JUDr. Gabriely Klátikovej zo dňa 11. 03. 2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 27. 10. 2017, vyjadrenia
právnej zástupkyne žalovanej I.) zo dňa 13. 11. 2017, plnej moci JUDr. Jany Sivokovej zo dňa 06. 10.
2017, vyjadrenia právnej zástupkyni žalovaného III.) zo dňa 29. 01. 2018, ospravedlnenia neúčasti na

pojednávaní žalobcuzodňa07.03.2018,vyjadreniaprávnejzástupkynežalobkynezodňa05.03.2018,
fotokópie poštových ústrižkov, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

5. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2785035 7 03 žalobca so žalovanými uzatvoril Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere č. 2785035 4 04 o stavebnom úvere č. 2785035 7 03 zo dňa 02. 04. 2008. V

súlade s touto zmluvou poskytol žalobca žalovaným I.), II.) mimoriadny medziúver vo výške 13.410,34
Eur, pričom tvrdil, že dňa 08. 04. 2008 žalovaní I.), II.) čerpali poskytnuté finančné prostriedky vo výške
13.277,57 Eur, dňa 31. 12. 2008 bola zaúčtovaná čiastka vo výške 0,01 Eur z dôvodu prechodu na
Euro menu, dňa 08. 04. 2008 si žalobca uplatnil poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru
vo výške 116,18 Eur a vyúčtoval poplatok za vystavenie biankozmenky vo výške 16,60 Eur, ktoré platby
boli zúčtované v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť „Mimoriadny medziúver“, „Poplatok za mimoriadny

medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková
výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov“. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaní I.), a II.) sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 7,59 % ročne úroky
mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 104,99 Eur splatnou do 15-teho dňa v mesiaci,
ktorá bola v zmysle čl. II. zmluvy o úvere, časť „Mimoriadny medziúver“, bod 2. Započítaná na dohodnuté

7,59 % ročne úroky mimoriadneho medziúveru. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre
výpočetúrokovmimoriadnehomedziúveru.ŽalovaníI.)aII.)sa zároveňzaviazalivkladať donasporenia
40 % cieľovej sumy na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 49,79 Eur a to v
súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť „Mimoriadny medziúver“, bod. 1. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa žalovaní I.) a II.) zaviazali splácať stavebný úver včítane úrokov vo výške 4,7

% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 103,73 Eur.

6. Žalovaní III.) prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný
I.) a žalovaný II.).

7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní I.) a II.) porušili zmluvne dohodnuté podmienky a mimoriadny
medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 01. 08. 2016 žalobca vyzval žalovaných
na doplatenie odúčtovanej sumy z konta sporenia na základe exekučného príkazu č. EX 1765/2015,
vydaného exekučným úradom S.. Z. O., pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané
splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom

pred dohodnutou dobou splatnosti. Pretože peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu boli
odúčtované z účtu stavebného sporenia a žalovanými neboli doplatené a na majetok žalovaného
I.) bola začatá nútená exekúcia, žalobca dňa 08. 09. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku
úveru s príslušenstvom s tým, že rovnopis vyhlásenia bol zaslaný na vedomie aj žalovanému III.) s
upozornením, že ak žalovaní I.) a II.) nezaplatia celý dlh, bude si žalobca vymáhať pohľadávku súdnou

cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči žalovanému III.).

8. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca v zmysle čl. VII. bod 9. úverovej zmluvy
zúčtoval nasporenú sumu vo výške 84,42 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 13.410,34
Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 13.325,92 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia

mimoriadnejsplatnostiúverupredstavovalasumuvovýške14.256,68Eur,pričompozostávalazistinyvo
výške 13.325,92 Eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 508,92 Eur a z nezaplatených poplatkov
vo výške 421,84 Eur.

9. Žalobca tvrdil, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v

zmysle čl. VII. bod 6. Úverovej zmluvy úročil istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,59 % ročne
a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne.

10. S poukazom na zhora uvedené, žalobca požadoval svoj žalobný nárok voči žalovaným za dôvodný

a opodstatnený; preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

11. Žalovaná I.) sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne dňa 13. 11. 2017 k veci
vyjadrila s tým, že namietala žalobu čo do výšky vzhľadom k tomu, že výška dlžnej sumy nie je zostrany žalobcu riadne vyčíslená a zdokladovaná. Zároveň žalovaná I.) popierala oprávnenosť žalobcom
uvedenej dlžnej sumy s poukazom na to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal oprávnenosť
dlžnej sumy. Uviedla, že nebyť odúčtovania sumy 7.352,62 Eur na účely exekúcie, mal byť úver splatený

v roku 2017. Pokiaľ sa jedná o nezaplatené splátky, tieto vždy uhrádzal žalovaný II.) ako ručiteľ. Ďalej
uviedla, že odúčtovanie peňažnej sumy vo výške 7.352,62 Eur + 23,39 Eur z účtu stavebného sporenia
na základe exekučného príkazu bolo nezákonné, pretože peňažné prostriedky na konte sporenia boli
účelovo viazané na splatenie medziúveru, pričom v čase kedy došlo k odúčtovaniu predmetnej peňažnej
sumy v prospech exekúcie, už nasporená suma dosiahla potrebnú sumu na to, aby v zmysle zmluvy o

úvere bol mimoriadny medziúver zmenený na stavebný úver a teda v čase keď došlo k odúčtovaniu
sumy na základe exekučného príkazu, finančné peňažné prostriedky nachádzajúce sa na uvedenom
účte už nepatrili žalovaným I.) a II.), ale naopak, tieto patrili už žalobcovi.

12. Žalovaný III.) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že splátky spláca vždy po prvej
jemudoručenejupomienke,pričomtaktiež akožalovanáI.)namietolžalobučodovýškyuplatnenejistiny

s príslušenstvom, nakoľko táto nie je riadne preukázaná a vyčíslená. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu
zo dňa 27. 10. 2017, žalobca svoje tvrdenia vo vyjadrení nijako nepreukázal, ani neoprel o zákonné
ustanovenie, ide iba o účelové vyjadrenie, v ktorom neuviedol nič podstatné, čo by preukazovalo
opodstatnenosť ním tvrdeného nároku voči žalovaným I.) - III.). Taktiež vo svojom vyjadrení žalobca
nič neuviedol k namietanej výške uplatnenej istiny s príslušenstvom, pričom celé vyjadrenie žalobcu

sa žalovanému III.) javilo ako zmätočné. Žalovanú sumu a žalobu voči nemu v celom rozsahu popieral
s odôvodnením, že mu bola doručená druhá upomienka zo dňa 04. 01. 2016, kde ho žalobca vyzval
na úhradu nedoplatku vo výške 154,46 Eur spolu s riadnou splátkou vo výške 259,45 Eur. Hneď na to
bola žalovanému III.) doručená informácia o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 08. 01. 2016, predmetom
ktorej bolo oznámenie, že boli odúčtované peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu vo

výške 7.352,62 Eur a to v exekučnom konaní vedenom voči povinnej žalovanej I.). Ďalšie informácie
o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 29. 01. 2016, predmetom ktorej bolo oznámenie, že boli odúčtované
peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu vo výške 99,01 Eur a to v exekučnom konaní
vedenom voči povinnej/žalovanej I.). Následne bola doručená žalovanému III.) predžalobná upomienka
zo dňa 03. 02. 2016, kde bol vyzvaný na úhradu nedoplatkov vo výške 39,28 Eur spolu s pravidelnou

splátkou v celkovej výške 144,27 Eur. V druhej upomienke zo dňa 01. 03. 2016, ktorá bola doručená
žalovanému III.) ho žalobca vyzýval k úhrade na nedoplatku vo výške 5.592,14 Eur spolu s pravidelnou
splátkou v celkovej sume 5.641,93 Eur. V predžalobnej upomienke zo dňa 01. 04. 2016 vyzval žalobca
žalovaného III.) na úhradu nedoplatku spolu s riadnou splátkou v celkovej sume 5.626,75 Eur, pričom
taktiež bola doručená žalovanému III.) informácia o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 01. 04. 2016, v

ktorom bolo oznámené, že boli odúčtované peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu vo
výške 23,39 Eur a to v exekučnom konaní vedenom voči žalovanej I.). Posledná výzva na zaplatenie
zo dňa 04. 11. 2016 bola žalovanému III.) doručená, kde žalobca od neho požadoval úhradu dlhu vo
výške 14.360,33 Eur. Na základe uvedeného žalovaný III.) mal za to, že suma vymáhaná žalobcom nie
je vyčíslená riadne, je zmätočná, pokiaľ ide o splácanie odúčtovaných finančných prostriedkov z titulu

exekučného príkazu vydanom v exekučnom konaní voči povinnej/žalovanej I.), o ktorom exekučnom
konaní nemá žalovaný III.) žiadnu vedomosť, má za to že tento nie je povinný predmetný dlh hradiť
za žalovanú I.). Záväzok žalovaného III.) ako ručiteľa voči veriteľovi, ktorý vznikol z titulu ručenia, je
vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu akcesorickým. Znamená to, že medzi ručiteľom a dlžníkom
nejde o spoludlžnícky vzťah, ale že ručiteľ je v postavení „vedľajšieho“ dlžníka. Ide o vedľajší a závislý

záväzok,ktorýmázaúlohuposilniť pozíciuveriteľa.Tentojeviazanýprincipiálnenaexistenciuaplatnosť
hlavného obligačného záväzku. Taktiež predmetom ručenia je aj subsidiárny záväzok spočívajúci v tom,
žeručiteľjepovinnýplniťažpodlžníkovianiepopriňom.Záväzokdlžníka,zaktoréhosaručeniepreberá,
musí byť dostatočne identifikovaný, napríklad uvedením jeho konkrétnej výšky, resp. zmluvou, z ktorej
zabezpečovaný záväzok vyplýva (viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Obo 246/2007 zo dňa 14. 10. 2008).

Z akcesorickej povahy ručenia vyplýva, že prevziať ručenie možno len za: existujúci (hlavný) dlh, platný
dlh, prevzatie ručenia nezbavuje dlžníka záväzku splniť dlh, ručenie nemôže presiahnuť dlh, za ktorý
sa ručí. Podľa názoru žalovaného III.), pokiaľ ide o „stiahnutie“ už riadne vyplatených splátok, na ktoré
sa ručenie vzťahuje za predpokladu, ak nebude platiť dlžník, odúčtovanie nie je zabezpečené ručením,
nakoľko ide o ďalší záväzkový vzťah medzi dlžníkmi a treťou osobou. Žalovaný III.) zdôraznil, že splátky

boli riadne uhradené, či už žalovanými I.) a II.), alebo ním (žalovaným III.), ktorý namiesto žalovaných
I.) a II.) platil riadne a včas vždy po písomnej výzve žalobcu, keď si žalovaní I.) a II.) svoju splátkovú
povinnosť nesplnili. Odúčtované prostriedky nespadajú do zmluvne dohodnutých podmienok a ani do
ručiteľského vyhlásenia žalovaného III.). Z predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnomúvere v zmysle čl. III. bod 1 vyplýva, že ručiteľ preberá voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia,
ktorá sa vzťahuje výlučne na plnenie zmluvne dohodnutých podmienok. V neposlednej miere žalovaný
III.) poukazuje aj na poslednú výzvu žalobcu zo dňa 04. 11. 2016, v ktorom žalobca uvádza dlh vo

výške 14.360,33 Eur, ktorého výška však nie je žalobcom ničím zdokladovaná, ničím konkretizovaná, v
písomnosti sa neuvádza aká výška predmetného úveru bola splatená a koľko je zvyšná časť zostávajúca
na splatenie.

13. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 05. 03. 2018 právna zástupkyňa žalovanej I.) doplnila svoje

predchádzajúce vyjadrenie, kde opäť uviedla, že žalovaná I.) trvá na tom, že žaloba je čo do výšky
uplatneného nároku nedôvodná, pričom žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2017 vôbec
nevyjadril k namietaným skutočnostiam žalovanou I.), nevyjadril sa k namietanej výške uplatneného
nároku, žalovaný nárok hodnoverným spôsobom nepreukázal. Vo svojom vyjadrení žalobca viac - menej
opisoval stavebné sporenie v teoretickej rovine, pričom v jeho vyjadrení absentuje presné vyčíslenie a
preukázanie oprávnenosti výšky žalovanej sumy. Ďalej vyslovila právny názor, že v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa (uvedená prejednávaná právna vec je
spotrebiteľskýmsporom vzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka),zmluvaospotrebiteľskomúvere
zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej dojednané. Spotrebiteľovi
vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto

prostriedkov, je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania - určite nie už dohodnuté riadne
úroky.

14. Žalovaná I.) do zápisnice uviedla, že sa pridržiava prednesu jej právnej zástupkyne a to tak
písomného, ako aj verbálneho. Na otázku sudcu uviedla, že tak nielen pre jej právnu zástupkyňu, ale aj

pre ňu je žalovaná suma úplne nezrozumiteľná, nelogická.

15. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie.

16. Podľa § 181 ods. 1 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

17. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

18. Podľa § 181 ods. 3 CSP, v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného

útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

21. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

22. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.25. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

26. Podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 vety prvej CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Rozsudkom
sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.

27. V prejednanej veci žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu súdu doručil listiny,

ktoré okrem iného obsahovali fotokópiu zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa 26.
03. 2008, výpis z účtu stavebného sporenia priradenej k menu dlžníka H. E., ako aj výpis z účtu zo
zosplatneného medziúveru priradeného k menu dlžníka H. E..

28. Aj keď sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský spor, zásady vedenia procesu a dokazovania
upravené v § 185 a nasl. CSP musí dodržiavať každá zo sporových strán. Právna úprava postupu

súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom
poriadku platného do 30. júna 2016. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže v zásade vykonať iba tie
dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom proces dokazovania je v súčasnej právnej úprave vybudovaný
výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v novej právnej úprave presúva práve na procesné strany

okrem situácií, kedy výnimočne súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli ak je to potrebné
pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon
(spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory, pracovnoprávne spory). V tomto prípade bol žalobca
povinný relevantným spôsobom preukázať opodstatnenosť a správnosť žalovanej sumy 14.256,68 Eur
a to nie iba odkazom na počítačové výpisy z finančného programu žalobcu označené, ako výpis z účtu

stavebnéhosporeniaavýpiszúčtuzozosplatnenéhomedziúveru.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov,na
ktorých v zásade žalobca staval opodstatnenosť a dôvodnosť podanej žaloby v žalovanými namietanej
výške tak nepreukázali reálnu dôvodnosť žalovanej sumy. Pokiaľ žalobca poukazuje na celkovú dlžnú
sumu vo výške 14.256,68 Eur, ktorú tvoria nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo
výške 508,92 Eur, nezaplatené poplatky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 421,84 Eur,

ako aj samotná istina vo výške 13.325,92 Eur, žalobca náležite, zrozumiteľne a jasne nepreukázal, že
ním žalovaná suma je správnou a dôvodne požadovanou čiastkou k vyplateniu žalovanými. Žalobca
neuviedol mechanizmus svojho výpočtu nezaplatených úrokov do vyhlásenej mimoriadnej splatnosti
vo výške 508,92 Eur. Uviedol len konkrétne číslo bez toho, aby súd mohol vykonať matematickú
kontrolu, či požadované nezaplatené úroky skutočne zodpovedajú správnemu výpočtu, nie je zrejmé z

akej sumy bol počítaný úrok, v akej výške, za aké obdobie, z akých čiastkových súm, prípadne z akej
dlžnej/sumárnej sumy atď. Takisto je súdom nepreskúmateľná dôvodnosť a správnosť uplatnenej výšky
nezaplatených poplatkov do vyhlásenej mimoriadnej splatnosti v sume 421,84 Eur. Aj tu súdu absentoval
jasný,zrozumiteľnýaprehľadnývýpočet/mechanizmus,čimatematickývzorec,podľaktoréhoby sa súd
mohol stotožniť so žalobcom vypočítanej výšky nezaplatených poplatkov (ako aj nezaplatených úrokov

do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) a to či už v plnej ním uplatnenej výške, alebo prípadne vo výške
ktorúbysúdvedelposúdiťakodôvodnúasprávnu.Pokiaľsúdnepoznalmechanizmusaspôsobvýpočtu,
nebolo možné objektívne skontrolovať/vyhodnotiť, či suma v uplatnenej výške, či už pri nezaplatených
úrokoch, alebo nezaplatených poplatkoch je opodstatnená a dôvodná, alebo nie je; prípadne ak je, tak
v akej výške. Rovnako súd nemal možnosť konfrontovať správnosť žalobcom uplatnenej istiny vo výške

13.325,92 Eur, keď ani tu súd nevedel posúdiť, či žalobcom uvádzaná suma je správna v žalovanej
výške alebo nie, pričom súdu chýbal podrobný rozpis za aké obdobie žalovaní I.), II.) (prípadne ručiteľ
- žalovaný III.) zaplatili mesačné splátky, či nimi uhrádzané mesačné splátky zodpovedali dohodnutej
výške, pokiaľ v konkrétnom mesiaci nebola uhradená splátka riadne a včas, prípadne bola uhradená
ale len v nižšej sume ako bola dohodnutá, aká časť dlžníkmi uhradená nebola a ako sa to následne

premietlo do zostatku dlhu v nasledujúcom mesiaci.

29. Vychádzajúc z doterajšej judikačnej praxe súdov Slovenskej republiky v analogických sporoch tak
súdy prvej inštancie, ako aj druhej inštancie poukázali na to, že nestačí v konaní na dôkaz svojho
tvrdenia doručiť len jednoduchý tlačený výstup zo softvéru, ale je potrebné náležitým spôsobom, či už

v odôvodnení (vo forme komentáru k výstupom počítačovej zostavy), alebo v osobitnom podrobnom
písomnom podaní uviesť, ako žalobca vypočítal konkrétnu sumu, aký mechanizmus použil pri výpočte
istiny, úroku alebo úroku z omeškania tak, aby bol tento spôsob výpočtu žalovanej sumy preskúmateľný
súdom, ale aj žalovanou stranou; ktorú stíha súdny verdikt viažuci sa na žalovanú sumu. Ak žalobca(ako finančná inštitúcia) právne relevantným, preskúmateľným a jednoznačným spôsobom nepreukáže
dôvodnosť uplatnenej výšky, súd takúto žalobu zamietne, pretože ak nepozná mechanizmus výpočtu,
ťažko môže posúdiť, či žalovaná suma je správne vypočítaná, či je dôvodne požadovaná v celej

žalovanej výške, alebo je opodstatnená len čiastočne, súd musí vedieť v odôvodnení zdôvodniť ním
priznanú sumu, inak by bol jeho verdikt nepreskúmateľný a porušujúci zásadu dokazovania a práva na
spravodlivý proces.

30.Spoukazomnazhorauvedené,majúczato,že žalobcanepreukázalsvoje tvrdenie,súdvintenciách

zhora citovaných zákonných ustanovení, žalobu ako nepreskúmateľnú zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Vzhľadom na výsledok sporu, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).