Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204932
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217204932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. E. XX, O., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom
Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r, o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 402,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. marca 2018 č. k. 13Csp/71/2017-81 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
402,52 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 03. 12. 2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov
konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
základom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500038137, ktorú žalobkyňa podpísala 17. 12. 2013 a zástupca
žalovaného ju podpísal dňa 18. 12. 2014. Podľa 5. časti tlačiva, označeného ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere v eur, žalobkyňa mala žiadať o úver vo výške 1.500 eur, so splatnosťou 42 a
mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37 eura. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54 eura, pri texte predpokladaná
RPMN za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba úveru. Priemerná
RPMN za úver je označená údajom 45,94%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84

eura. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu je označená údajom 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu údajom 76,21%. Podľa 6.
časti uvedeného tlačiva, označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere a vyplnenej ručne,
mala byť žalobkyni poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500 eur so splatnosťou 42
a mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54, pri texte RPMN za úver je

uvedený údaj 67,53%, ročná úroková sadzba úveru je označená údajom 70,01%. Priemerná RPMN
za úver je označená údajom 45,91%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84.
Celková „čiastka" pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) bola označená sumou 1.928,88. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu jeoznačená údajom 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom 76,21% a ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania je označená údajom 5,25%. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.

d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných
strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa,
keďže z činnosti súdu je známe, že žalovaný mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Preto súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d), §
9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj § 52 a nasl.

OZ. Súd už v obdobných veciach žalovaného dospel k záveru, že nemal za preukázanú existenciu
dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v
zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa
bodu 5 tlačiva Žiadosti žalovaného mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po
poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalovaného (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver
„len" vo výške 67,53% a po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01%. Teda prijatie návrhu žalobkyne na

uzavretie zmluvy žalovaným obsahuje zmeny v časti RPMN, a tak je novým návrhom s poukazom na
§ 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy (§ 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 18. 12. 2013). Žalovaný nepreukázal, že by
žalobkyňa akceptovala jeho (nový) návrh zmluvy z bodu 6. tlačiva. Oznámenie žalovaného ako veriteľa
z 18. 12. 2013 o schválení úveru (čl. 8 súdneho spisu), je taktiež len (novým) jednostranným návrhom na

uzavretie zmluvy, keď oproti údajom návrhu zmluvy žalobkyne obsahuje nielen zmeny, ale aj rozšírenie
v časti splatnosti, či už prvej, či poslednej splátky úveru, v časti termínu splatnosti splátok, ako aj v
časti výšky revolvingu. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu
žalobkyne s návrhom zmluvy predloženým žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 OZ, potom
nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi ním a žalobkyňou, najmä keď s poukazom na

§ 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Preto je bez významu, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa rovnice z
prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v čase, keď sa zmluva uzatvára. Mlčanie žalobkyne alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú (písomné) prijatie návrhu zmluvy. Preto, pokiaľ žalovaný umožnil žalobkyni
čerpať peňažné prostriedky bez písomne uzavretej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z.), s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
1.500 eur a nebolo ani sporné, že žalovaný započítal so sumou úveru poplatok vo výške 215,75 eura
podľa dohody o poskytnutí služby, včlenenej do tlačiva žiadosti/zmluvy z 18. 12. 2013, ktorá je tiež
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 CSP tieto tvrdenia žalobkyne o výške úveru

a započítaní poplatku so sumou úveru nepoprel. Poplatok za prípadné poskytnutie odkladu splátok
revolvingovéhoúverujezmluvnédojednanie,ktorévskutočnostineposkytujedlžníkovi-žalobkynireálne
protiplnenie,apretotakétodojednaniejespotrebiteľovivnútenébeztoho,abymoholjehoobsahnejakým
spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť, ak chce, aby mu bol poskytnutý žiadaný úver. Navyše, tento
poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť vopred bez toho, aby vôbec bolo isté, že v budúcnosti túto

tzv. službu využije. Táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto
právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v
bode 8 žiadosti/zmluvy (umiestnená medzi ostatými zmluvnými podmienkami) má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. S poukazom
na§53odsek2,3OZzaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorýmimal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o poskytnutí služby bola aj v danom
prípade uzatvorená na predtlačenom formulári žalovaného v čase procesu uzatvárania zmluvy o úvere
a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Preto

povinnosťzaplatiťpoplatokvovýške215,75eurajeneprijateľnoupodmienkou,ktoráspoukazomna§53
ods. 5 OZ je neplatnou. Pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.687,40 eura, pričom žalovaný v
zmysle § 151 ods. 1 CSP toto tvrdenie nepoprel a žalovaný poskytol žalobkyni po započítaní poplatku vo
výške 215,75 eura (len) sumu úveru vo výške 1.284,25 eura, plnením žalobkyne bez právneho dôvodu
žalovanému nad sumu 1.284,25 eura došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle

§ 451 ods. 2 OZ aj v žalovanej výške 402,52 eura (1.687,40 - 1.284,25 = 403,15). S poukazom na všetky
uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti, súd po prihliadnutí na § 451 ods. 1 OZ, žalobe vyhovel a
zaviazalžalovanéhonazaplateniežalovanejsumy.Žalobkynizaomeškaniežalovanéhosúhradousumy
bezdôvodného obohatenia vo výške 402,52 eura vznikol v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadeniavlády č. 87/1995 Z. z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa s poukazom na § 563 OZ dostal do omeškania až dňom
03. 12. 2017, keď žaloba vo veci mu bola doručená dňa 01. 12. 2017 a žalovaný prvého dňa po tom,

ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala (žalobou) neplnil. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni priznal z
prísudku úrok z omeškania od 03. 12. 2017 do zaplatenia vo výške 5%, keď k 03. 12. 2017 bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00%. Súd o náhrade trov konania rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalobkyni
priznal 100% náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu
zmluvy, pretože sa jej účastníci nedohodli na údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd v
napádanom rozsudku nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si účastníci zmluvy mohli dohodnúť. Išlo pritom o

základnú skutočnosť, od ktorej závisí aj správnosť záveru súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere. Pri záveroch o tom, že medzi stranami nemalo dôjsť k dohode o RPMN, žalovaný
poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa
účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá,
vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaja. Zákon č. 129/2010 Z.

z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol,
že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa
dá dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase
uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase.
Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen

svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený
presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu
postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného
zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou
v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z. z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že

by uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhovala žalobkyňa v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v
takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Z napádaného
rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobkyňa vlastne navrhla
údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza
sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu ani len

posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zák. č. 129/2010 Z. z.
vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje, aby boli v
zmluve uvedené. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných
vzťahov. Nezákonnosť záverov konajúceho súdu vyplýva aj z iného dôvodu. Zák. č. 129/2010 Z. z.
vo svojich ustanoveniach neurčuje ako následok to, že v prípade absencie údaju RPMN je zmluva

neplatnou. Pritom dôvod chýbajúceho údaju RPMN nie je určujúci, čo znamená, že akýkoľvek prípad
chýbajúceho údaju RPMN platí rovnaký následok a tým nie je neplatnosť zmluvy. Súd nesprávne posúdil
otázku vzniku zmluvy a nesprávne vyhodnotil, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy a k
vzniku bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, dostatočne odôvodnený a sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov
SR. Súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď v odôvodnení uviedol, že zmluva medzi stranami
vôbec nevznikla, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ustanovenia § 11 ods.

1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Argumentácia žalovaného je pomerne mätúca a účelová, pričom je
súdmi opakovane odmietaná. Hoci sa RPMN nedá dohodnúť, napriek tomu je jeho výsledná hodnota
predsa len výsledkom dohody strán, nakoľko predmetom dohody sú všetky ostatné náležitosti úveru,
ktoré sú pre výpočet RPMN potrebné. Odvolacie námietky žalovaného sú zľahčujúce, pretože súd prvej
inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva medzi stranami nevznikla nielen z toho dôvodu, že v zmluve

sú rozdielne údaje o RPMN v časti žiadaného a schváleného úveru, ale takisto z dôvodu, že žalovaný
zaslal žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom sa nachádzajú aj nové náležitosti, čo
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamená odmietnutie návrhu a prejav vôle
žalovaného sa považoval iba za nový návrh, s ktorým už žalobkyňa nemala možnosť prejaviť súhlas. Vďalšej časti poukázala na rozhodovaciu prax niektorých súdov v obdobných veciach. Uviedla, že RPMN
nie je a ani nemôže byť v zmluve uvedená správne, pretože je nižšia ako úroková sadzba. RPMN
vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa, pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom predstavujú úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu. Teda, RPMN je veličina tvorená
najmä úrokmi a rôznymi poplatkami. Pokiaľ je potom RPMN v zmluve nižšia ako samotný úrok, odporuje
táto skutočnosť aj formálnej logike, nakoľko, ak je RPMN tvorená určitými zložkami, nemôže byť táto
jednazložkaväčšia.Vzmysleustanovenia§11ods.1písm.d)zák.č.129/2010Z.z.samotnánesprávne
uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je dostatočne závažným porušením zákona na to, aby súd

nemohol konštatovať bezúročnosť úveru. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 402,52 eura s 5% úrokom
z omeškania ročne od tretieho dňa od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia a náhrady trov

konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 402,52 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 402,52 eura od 03. 12. 2017 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V dôsledku

odvolania zo strany žalovaného je predmetom preskúmania odvolacím súdom celý napadnutý rozsudok.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z pohľadu skutočností, podstatných pre rozhodnutie veci v napadnutom vyhovujúcom výroku
riadne zistil skutkový stav veci a vec v tejto časti aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto napadnutom výroku sa stotožňuje,

na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej
veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom
odvolania žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Žiadosti o poskytnutie úverov obsiahnuté v bode 5 zmlúv o revolvingovom úvere predstavujú
návrhy na uzavretie zmlúv podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil
niektoré z dohodnutých náležitostí zmlúv, v danom prípade výšku RPMN za úver (z 70,01% na 67,53%),
predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (z 63,32% na 70,01%), fakticky išlo v zmysleustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhov žalobkyne, ktoré je potrebné
považovať za nové návrhy. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa
výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Tieto nové

návrhy museli byť prijaté žalobkyňou v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu
nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobkyne nedošlo,
preto zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Po vyplnení bodu 5 zmlúv mala mať žalobkyňa
všetky informácie, za akých bude úver poskytnutý. Ak po vyplnení tohto bodu žalobkyňou (či už samým,
alebo v spolupráci so žalovaným) došlo k zmene podstatnej náležitosti zmluvy, ktorou je RPMN, nedošlo

k prijatiu návrhov, a to bez ohľadu na to, že spôsob výpočtu RPMN je stanovený právnym predpisom.
Aj keď spôsob výpočtu RPMN stanovuje zákon, teda nejde o dohodu medzi stranami o RPMN, výška
RPMN závisí od údajov, na ktorých musí dôjsť medzi stranami k dohode. Ak došlo od 17. 12. 2013,
kedy strany vyplnili údaje o požadovanom revolvingovom úvere do 18. 12. 2013, teda za jeden deň k
zmene RPMN úveru, aj revolvingu, znamená to, že muselo dôjsť k zmene údajov, od ktorých závisí výška
RPMN vypočítaná v zmysle zákona. Aj za predpokladu existencie ústneho, či konkludentného súhlasu s

novým návrhom zmluvy, čo ale nebolo preukázané, zmluva by bola neplatná pre nedostatok predpísanej
formy. Odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ z údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že
predpokladaná RPMN je 70,01% a ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%, už z tohto je zrejmé,
že RPMN bola určená nesprávne, pretože RPMN určuje percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí dlžník
za úver zaplatiť za obdobie jedného roka vrátane správy úveru a ďalších nákladov s ním spojených,

ako napríklad poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, poplatok za úverový účet, poistenie úveru, zatiaľ
čo percento úroku znázorňuje len cenu požičaných peňazí bez ďalších nákladov, RPMN zahŕňa všetky
reálne náklady. RPMN teda nemôže byť nižšie ako úrok, keďže okrem úroku zahŕňa aj iné poplatky.
Ak potom bol údaj o RPMN uvedený nesprávne, zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zák. č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať za

bezúročnú a bez poplatkov. A tak v prípade poskytnutia finančných prostriedkov bez právneho dôvodu,
z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo
vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 1.284,25 eura. Žalobkyňa
uhradila žalovanému sumu 1.687,40 eura a rozdiel predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktoré
sa musí v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať. Z uvedených dôvodov

považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto ho podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a
keďže žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).