Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205266
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814205266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobkyne T. V., O.. X.X.XXXX, V. P., T.
XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá 21 proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie 2.196,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.2.2018 sp.zn. 12C 316/2014-138 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 295,16 eur.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku ohľadne úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 295,16 eur od 4.7.2014 do zaplatenia.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku rozsudok mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 73,12 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.196,18

eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy za čas od 20.9.2012 do zaplatenia, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobkyne, ktorého sa
domáhala na základe tvrdenia, že so žalovaným uzavrela dňa 22.5.2017 zmluvu o revolvingovom úvere,
predmetom ktorej malo byť poskytnutie úveru vo výške 80.028,-Sk. Tento úver mala splatiť v 36-tich
mesačných splátkach po 2.223,-Sk spolu s RPMN vo výške 72,40%. Súčasne mala zaplatiť aj poplatok

vo výške 1.500,-Sk. Ďalej poukázala na to, že žalovaný jej poskytol úver vo výške iba 40.014,-Sk teda vo
výške 1/2 úveru špecifikovaného v zmluve. Pred splatením tohto úveru jej bol doručený dňa 28.5.2009
list, v ktorom jej žalovaný oznámil, že v zmysle článku 4 revolving jej bol navýšený úver o sumu 903,-
eur, ktorý mala splácať podľa nového splátkového kalendára tvoriaceho prílohu tohto listu. Poukázala
na to, že napriek tomu, že nemala žiadny záujem na uvedenej navýšenej sume, celý úver zaplatila v
mesiaci september 2012. Uvedenú zmluvu považuje žalobkyňa za neplatnú už z dôvodu, že zo strany
žalovaného došlo k vyplateniu iba sumy 40.014,-Sk, pričom do zmluvy boli pojaté likvidačné sankcie v

podobe zmluvnej pokuty 0,2 % denne ako aj 72,47 % RPMN. Už samotné obnovenie úveru bez jej vôle
predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako aj rozpor s dobrými
mravmi. Poukázala na to, že žalovanému celkovo zaplatila sumu 4.427,40 eur a vzhľadom na celkovúvýšku poskytnutého úveru zo strany žalovaného v sume 2.231,22 eur predstavuje ňou uplatnená suma
2.196,18 eur bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že zo žiadosti o poskytnutie RÚ/Zmluvy o RÚ, ktorá na
výzvu súdu bola doplnená v origináli, pretože k žalobe pripojená žiadosť bola nečitateľná v časti údajov
a absolútne nečitateľná v časti zmluvných dojednaní, bolo zistené, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 29. 05. 2007. Žalobkyňa podpisovala Žiadosť/Zmluvu dňa 22. 05. 2007. V časti 5 - údaje
o požadovanom RÚ, boli doplnené údaje o celkovej výške úveru v sume 80.028,- Sk, ktorý bol splatný v

36 mesačných splátkach, vždy do 15. dňa v mesiaci. Poskytnutá čiastka 40.014,- Sk mala byť zaplatená
v mesačných splátkach v rovnakej výške 2.223,- Sk, vrátane úroku a poplatku za uzatvorenie zmluvy
1.500,- Sk. Po schválení úveru vo výške 40.014,- Sk, ostal počet splátok, ako aj ich výška totožná ako
v žiadosti. RPMN za úver bola stanovená vo výške 72,47 %. Pod bodom 6 - údaje o schválenom RÚ,
bol uvedený úver vo výške 80.028,- Sk, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, počet splátok 36, splatnosť k
15. dňu v mesiaci a výška mesačnej splátky bola 2.223,- Sk. V tomto prípade však bola RPMN uvedená

vo výške 63,51 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy už uvedený nebol žiadny. Ani z originálu Zmluvy
o RÚ a Zmluvných dojednaní, nebolo možné riadne oboznámiť sa s obsahom Zmluvných dojednaní,
pre použitie minimalizovaného, takmer nečitateľného písma. Za použitia lupy možno zo Zmluvných
dojednaní zistiť, že v bode 9.1 vyplynulo, že veriteľ aj dlžník môže revolving kedykoľvek vypovedať bez
uvedenia dôvodu. V bode 9.3 sa vyskytuje text vzťahujúci sa k výpovedi revolvingu, z ktorého možno

vyvodiť, že výpoveď revolvingu je povinný dlžník doručiť veriteľovi najneskôr do 15 pracovných dní pred
splatnosťou 6 splátky, resp. každej ďalšej 12 splátky pri úvere so splatnosťou 18 mesiacov, resp. každej
12 splátky pri úvere so splatnosťou 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov pri každej 18 splátke pri úvere so
splatnosťou 30 mesiacov resp. každej 24 splátke pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov. V časti bodu
3 - maximálna výška úveru, RPMN, vyplýva, že maximálna výška úveru bude dlžníkovi oznámená v

oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvných dojednaní. RPMN bude dlžníkovi oznámená tiež v oznámení
podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvných dojednaní. Z bodu 3.2 vyplynulo, že v prípade zmeny počtu splátok
úveru požadovaných dlžníkom, dlžník súhlasí so zvýšením resp. znížením RPMN, ktoré bude oznámené
v oznámení veriteľa. Splátkový kalendár ku Zmluve o RÚ vystavený žalovaným obsahoval spolu 32.
splátok, s tým, že splatnosť počínajúca prvou splátkou sa datovala do obdobia 15. 07. 2007 a 32. splátka

mala byť splatná 15. 02. 2010. Výška splátky bola 73,79 Eur, pričom v tomto splátkovom kalendári
bola rozpísaná splátka istiny a splátka úroku. Dátum vyhotovenia splátkového kalendára nevyplynul
z tejto listiny, ktorá bola pripojená do spisu. Písomným oznámením žalovaného zo dňa 28. 05. 2009
bolo oznámené žalobkyni, že v zmysle Zmluvných dojednaní jej bol navýšený úver a je splatný podľa
nového splátkového kalendára, ktorý bol pripojený k prílohe. Tento nový splátkový kalendár obsahoval

60 splátok, pričom dátum počiatku splatnosti prvej splátky bol totožný s dátumom v prvom splátkovom
kalendári a konečný dátum splatnosti úhrady bol 15. 06. 2012. Tento splátkový kalendár neobsahoval
skladbu mesačnej splátky, len jej konečnú výšku. Po zmene splátkového kalendára a navýšení úveru,
mala byť RPMN vo výške 59,23 %, Pri uzavretí zmluvy o RÚ bola vystavená zmenka ako zabezpečovací
prvok, ktorá bola vrátená po zaplatení úveru.

4. Dňa 20. 09. 2012 oznámil žalovaný písomne žalobkyni, že uhradila všetky svoje záväzky. Súd prvej
inštancie na základe toho konštatoval, že Zmluva, ktorá je predmetom konania, mala charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku toho súd aplikoval na uvedený vzťah zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase jej uzavretia a príslušné ust. § 52 Občianskeho zákonníka.

Pri spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou, bez
možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s
veľkým počtom zákazníkov, s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Na základe toho
s poukazom na ust. § 52 ods. 1-3 OZ ako aj s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 4 a 5 ako aj § 4 ods.

2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd v intenciách súdu druhej inštancie doplnil
dokazovanie. S poukazom na vyslovený názor súdu druhej inštancie, v súvislosti s výpočtom RPMN,
súd uložil žalovanému, aby predložil presný a zrozumiteľný výpočet RPMN, tak aby bol pochopiteľný
pre bežného občana - spotrebiteľa, ktorému bol určený. Žalovaný predložil rozpis vzorca pre výpočet
RPMN o revolvingovom úvere, pričom uviedol vzorec, ktorý je uvedený v zákone č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľskom úvere a dosadil tam údaje pôvodne poskytnutého úveru vo výške 40.014,- Sk (1.328,22
Eur). Vychádzal z toho, že klient mal splácať úver 36 mesiacov, mesačná splátka bola 2.223,- Sk (73,79
Eur), do ktorej bola údajne zahrnutá istina a úroky. Dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy bol
29.05.2007,prvásplátka15.07.2007,druhásplátka15.08.2007...adátumposlednejsplátky15.06.2010.Do rovnice dosadil žalovaný výšku splátky a časové obdobie vyjadrené v rokoch alebo častiach roka, od
poskytnutia úveru, zrejme do konečnej splátky. Na základe počtu dní v mesiaci vo vzťahu k 365 dňom (1
rok), výšky pôvodnej splátky 2.223,- Sk, dospel žalovaný k výpočtu, kde znamienko „X“(symbol RPMN)

bolo vyjadrené hodnotou 0,6351. Súd konštatoval, že ako sa žalovaný k tejto výške dopracoval, nie je
jasné a následne nie je zrejmé ani ako sa dopracoval k výške RPMN 63,51 %. Mal za to, že pokiaľ by sa
súd mal v každej veci obrátiť na Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) ohľadom výpočtu RPMN,
prípadne na znalca z odboru ekonomiky, znamenalo by to nehospodárny nárast nákladov konania a
zásadné predlžovanie konania. Napokon je vecou strán sporu a predovšetkým žalovaného preukázať

správnosť výpočtu RPMN. Za podstatné však súd považoval, že spôsob výpočtu mal byť oboznámený
pred uzavretím Zmluvy, na základe podmienok uvedených v Zmluve. Súd sa nestotožňuje s názorom
žalovaného, že v zákone č. 258/2001 Z.z. nebolo stanovené, že Zmluva má obsahovať výpočet
RPMN. Z ust. § 3 ods. 4 uvedeného zákona je však zrejmé, že akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej
miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.

Žalovaný nepreukázal, že by takýto výpočet bol pred uzavretím Zmluvy vykonaný a žalobkyňa popierala
poskytnutie takej informácie. Žalovaný pri svojom výpočte použil základnú rovnicu podľa zákona č.
129/2010 Z.z., ktorý nebol účinný v čase uzavretia Zmluvy: Jednotlivé symboly sa určitým spôsobom
odlišujú, prípadne symboly, ktoré použil žalovaný pri výpočte, nie sú v súlade so základnou rovnicou
výpočtu RPMN podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Súd zdôraznil, že RPMN sa vypočíta v čase, keď sa

zmluva uzatvára. Za týchto okolností súd nepovažoval výpočet RPMN za správny, zvlášť za stavu,
keď v Zmluve nebola vôbec ročná úroková sadzba úveru, pričom táto jednoznačne predstavuje náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo vyplýva z ust. § 2 písm. c/ uvedeného zákona.
Ročná úroková sadzba je teda podstatnou náležitosťou zmluvy a v prípade, že v zmluve absentuje, má
to za následok bezúročnosť takej zmluvy. V danej zmluve ročná úroková sadzba vôbec nebola uvedená.

Je teda otázne, aké náklady pri výpočte RPMN žalovaný zahrnul do nákladov. Zo Zmluvy nevyplýva
ani to, že by boli dohodnuté nejaké poplatky, pretože z bodu 6 Zmluvy, v časti údajov o schválenom
revolvingovom úvere, sa nenachádza žiadny poplatok a to ani poplatok za uzavretie Zmluvy. V súlade
s ust. § 4 ods. 5 uvedeného zákona, veriteľ nemôže požadovať ani úrok ani poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve. Nárok žalobkyne preto súd prvej inštancie právne kvalifikoval ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.1 a § 456 OZ vychádzajúc zo záveru, že žalobkyni bol
poskytnutý úver v celkovej výške 2.231,22 eur, pričom táto žalovanému zaplatila celkovo až 4.427,40
eur dňa 19.9.2012. Mal za to, že pokiaľ žalovaný za stavu, kedy sa úver považoval za bezúročný a
bezodplatný prijal plnenie od žalobkyne v rozsahu rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a skutočne
zaplatenou úveru vo výške 2.196,18 eur bezdôvodne sa takto obohatil na úkor nej. Z tohto dôvodu

žalobevyhovel.Ďalejuzavrel,žežalovanýsadostaldoomeškaniasvydanímbezdôvodnéhoobohatenia
dňom 20.9.2012 už aj s poukazom na to, že si musel byť vedomý, že v prípade uvedeného úveru tento
neposkytuježalobkynivsúladeso zákonom avystavujesataksankciivyplývajúcejzuvedenéhozákona
v podobe bezúročného a bezodplatného úveru. Z tohto dôvodu vyvodil záver o omeškaní žalovaného
a žalobkyni priznal z tohto titulu aj úrok z omeškania.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v uust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ C.s.p. V odvolaní uviedol, že rozsudok
považuje za nepreskúmateľný s poukazom na to, že tento neobsahuje žiadnu zmienku o tom, ako sa súd

prvej inštancie vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Za nesprávne považuje aj závery súdu
prvej inštancie týkajúce sa hodnoty RPMN v zmluve. V prvom rade má za to, že dôvody prvoinštančného
rozsudku, týkajúce sa tejto otázky sú navzájom rozporné, keďže na jednej strane súd prvej inštancie
konštatoval, že uvedený údaj v zmluve uvedený vôbec nie je, na druhej strane v rozpore s tým, k otázke
formulácie vzorky pre výpočet RPMN uvedeného v zákone č. 258/2001 Z.z. a v zákone č. 129/2010

Z.z. uviedol, že z matematického hľadiska ide o to isté a pokiaľ by si súd prvej inštancie porovnal aký
význam majú jednotlivé údaje v obidvoch vzorcoch, potom by nemohol dospieť k záveru, nesprávnosti,
resp. rozdielnosti. Namieta taktiež závery súdu prvej inštancie v ktorých tento konštatoval, že v zmluve
nie je uvedená ročná úroková sadzba. Poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z.z. neurčoval ako
náležitosť uvedenie tejto položky, Uvedený zákon výšku RPMN určuje síce ako náležitosť, vyžaduje

však uvádzanie, čo bolo zahrnuté do jej výpočtu. Poukázal na to, že zmluve bola výslovne uvedená
hodnota RPMN 63,51% a to výpočtom tak, ako to určoval zákon v čase uzavretia zmluvy. Za irelevantný
považujezáversúduotom,ževzmluveniesúuvedenépoplatkyspoukazomnato,žeodžalobcužiadny
poplatok uplatňovaný ani nebol. Tento zákon taktiež nepovažoval za nevyhnutné uvedenie úrokovejsadzby úveru, ale iba uvedenie úroku. Tento mohol byť vyjadrený tak percentuálnou sadzbou, ale aj iným
spôsobom. Má za to, že zmluva obsahuje vyjadrenie všetkých nákladov, ktoré predstavujú „navýšenie“
ktoré má dlžník zaplatiť. Namieta taktiež závery súdu prvej inštancie ohľadne úroku z omeškania. Má

za to, že on sa do žiadneho omeškania dňom 20.9.2012 nedostal a ani objektívne dostať nemohol.
Má za to, že zákon neurčuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia, čo znamená, že pre
splatnosť záväzku z bezdôvodného obohatenia a vznik omeškania sa použijú všeobecné ustanovenia
o záväzkoch. Z nich nevyplýva žiadna úprava, či dôsledky, podľa ktorých by sa v prejednávanej veci
dalo uvažovať o vzniku omeškania ku dňu 20.9.2012.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods.1 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal so

žalovaným vznesenou námietkou premlčania a v dôsledku toho aj čiastočne nesprávne rozhodol v časti
ohľadne priznanej výšky nároku.

8. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento neuznáva za dôvodný nárok žalobkyne už čo
do jeho základu vychádzajúc z toho, že závery súdu prvej inštancie, ktorý z obsahu úverovej zmluvy

vyhodnotil úver ako bezodplatný a bezúročný nie sú správne. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje primárne s dôvodmi prvoinštančného
rozsudku, ktorý z obsahu samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj zmluvných dojednaní,
ktoré tvoria jej súčasť vyvodil záver, že tento text je uvedený tak malým písmom, ktoré je pre
bežného spotrebiteľa nečitateľné. Následne obsah týchto písomností hodnotil iba čítaním za pomoci

lupy. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie, čo má za následok, že pre
takto nečitateľné písmo nemala žalobkyňa možnosť nielen sa vyjadriť k obsahu samotných zmluvných
podmienok, ale ani prečítať si ich obsah a už samotná táto skutočnosť má za následok neplatnosť
samotnej zmluvy. Takýto záver potvrdzuje aj skutočnosť, že z vyjadrení žalobkyne v konaní vyplýva, že
táto si vôbec nebola vedomá toho, aby so žalovaným uzavrela revolvingový úver, ktorý by jej umožňoval

opakované čerpanie ďalších finančných prostriedkov v zmysle zmluvných podmienok. Z jej výpovede
totiž vyplýva, že žila v presvedčení, že žalovaný jej poskytol iba úver vo výške 40.014,-Sk a následné
navýšenie tohto úveru na sumu 80.028,-Sk považovala zo strany žalovaného ako ňou nevyžiadané
peňažné plnenie. Uvedený nedostatok vo vyhotovovaní úverovej zmluvy považuje odvolací súd za
nedostatok jej písomnej formy, čo má v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok

jej neplatnosť. S poukazom na tento záver považuje už odvolací súd za bezpredmetné ďalšie odvolacie
námietky žalovaného voči záverom súdu prvej inštancie o bezodplatnosti a bezúročnosti sporného
úverového vzťahu. Z toho vyplýva aj správna právna kvalifikácia nároku žalobkyne, pokiaľ túto súd
prvej inštancie hodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd považuje za
čiastočne dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie ako

sa tento vyporiadal s ňou vznesenou námietkou premlčania. Súd prvej inštancie túto otázku správne
hodnotil v zmysle ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. Odvolací súd má však za to, že
tento sa nesprávne vyporiadal so začiatkom plynutia samotnej premlčacej lehoty keď uzavrel, že táto
začala plynúť od momentu, keď žalobkyňa uhradila žalovanému úver a ďalšie ním požadované úhrady. V
dôsledkutejtonesprávnostinesprávneustálilajzačiatokplynutia2-ročnejsubjektívnejpremlčacejlehoty,

ajdátumjejuplynutia.Odvolacísúdpoukazujenato,žekotázkeakápremlčacialehotasanažalobkyňou
uplatnený nárok vzťahuje vyslovil svoj právny záver už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo
dňa 28.2.2017, keď citoval aké podmienky by museli byť splnené pre záver o úmyselnom nadobudnutí
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie v teraz preskúmavanom konaní
už zjavne premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval

správne a to v zmysle ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyňa
uhrádzala žalovanému úver v mesačných splátkach a preto aj začiatok plynutia premlčacej lehoty plynie
osobitne od dátumu úhrady jednotlivých splátok. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa uhrádzala
žalobcovi splátky v zmysle úverovej zmluvy, teda po 73,79 eur mesačne, uhradila táto hodnotu sumy

40.014,-Sk úhradou 18.-tej splátky uhradenej dňom 15.12.2008. Všetky ďalšie splátky počínajúc 19.-tou
splátkou splatnou dňa 15.1.2009 už možno považovať za bezdôvodné obohatenie a to až do momentu
poskytnutia nového revolvingu, ku ktorému došlo zo strany žalovaného v júni 2009. Vychádzajúc v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehoty má odvolací súd za to, že pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa29.5.2014 za premlčané možné považovať všetky splátky uhradené v období od 15.1.2009 do 15.5.
2009 (5x 73,79 eur = 368,95 eur). Po navýšení úveru v júni 2009 o sumu 903,-eur žalobkyňa naďalej
tento úver splácala v rovnakých mesačných splátkach po 73,79 eur a takto najneskôr uhradením 13.tej

splátky už plnila žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia (po 15.6.2010). Za premlčané takto
možno považovať ňou vykonané úhrady splátok za obdobie pred 29.5.2014. Z prehľadu splátok (čl. 53)
vyplýva, že po tomto termíne zaplatila žalobkyňa žalovanému celkovo sumu 295,16 eur, ktorá nie je
premlčaná. Všetky ostatné splátky vykonané pred týmto dátumom považuje odvolací súd za premlčané.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil ako vecne správny vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie

do výšky 295,16 eur (istiny) podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku
napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. a v tejto časti žalobu zamietol.

9. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa priznaného úroku z
omeškania. Súd prvej inštancie totiž nesprávne ustálil moment, ku ktorému sa žalovaný dostal s touto
úhradou do omeškania.

10. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenia veriteľa za takýto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuj vykonávací predpis.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva záver, ktorý súdna prax aj dlhodobo judikuje a to, že k omeškaniu
s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z

omeškania vzniká akonáhle došlo k omeškaniu dlžníka. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z ust. § 563 Obč.
zákonníka; podľa tohto ustanovenia splatnosť nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný
na plnenie. Ak žalobkyňa netvrdí, že žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzvala na plnenie, je
potrebné považovať za výzvu veriteľa podanie žaloby na súd a za okamih, kedy sa dlžník dostal do

omeškania je potrebné považovať dátum, kedy mu bola táto žaloba doručená. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 4.7.2014 a až týmto dňom sa preto dostal s plnením
do omeškania a rovnakým dňom vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania. V zmysle úpravy §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 ako aj v zmysle prechodných ustanovení k novele tohto právneho
predpisu účinnej od 1.2.2013 podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1. 2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
Vychádzajúc zo záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vznikol pred 1.1.2013
(dňom 15.1.2009) predstavoval úrok z omeškania k tomuto dátumu 10,5%. Keďže zo strany žalobkyne
bol uplatnený úrok iba vo výške 9%, bol súdom priznaný iba v takejto výške. V prevyšujúcej časti bol
nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietnutý ako nedôvodný.

12. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní
pomerne úspešná v rozsahu 73,12 % a preto jej v takomto rozsahu boli priznané aj trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.