Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200359
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1717200359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,

Karadžičova 2, Bratislava, IČO : 47 258 713, zastúpená JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Bratislava,
Ventúrska 16, proti žalovanému : Z. V., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie
1.524,68 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.
12. 2017 č.k. 10Csp/7/2017 - 54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 541,10 € s úrokom z omeškania 8,05 %
ročne od 17. 4. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
541,10 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 16. 6. 2015 zo sumy 541,10€ do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. vo zvyšku (žalobca sa domáhal zaplatenia
istiny 1.524,68 € s príslušenstvom) žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny

predchodca žalobcu (spoločnosť Cetelem) poskytol žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19.09.2012 úver na nakúp spotrebného tovaru
do výšky 5.000,- €. Žalovaný počas trvania spotrebiteľského vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového
rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.800,- € istiny a 104,56 € poplatky, ktorý dlh sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom žalovaný svoj záväzok neplnil
a uhradil ho len v časti 1.238,50 €. Dňa 15.06.2013, žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na nakúp spotrebného tovaru v sume 464,80 €, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v 24 mesačných splátkach po 25,25 €, s prvou splátkou dňa 15.10.2012, pričom žalovaný
svoj záväzok splnil v časti a z celkovej sumy uhradil sumu 485,20 €. S účinnosťou ku dňu 01.07.2016
došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7,
812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 902. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného

zlúčenia zanikla bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej
univerzálnym právnym nástupcom.2/ Súd prvej inštancie obe úverové zmluvu posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle ust. §52 a nasl.
Obč. zák., keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák.) a na strane

žalovaného vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Obč. zák.). Zmluvy boli pripravená na formulári (vrátane
znenia ÚP), ktorý zo strany žalobcu bol vopred pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a
text uvedenej zmluvy. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský
a aplikoval naň ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.

Obč. zák.) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). Uvedený údaj musí byť

jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený (prípadne v splátkovom kalendári, ktorý tvorí
súčasť zmluvy) a nepostačuje pre splnenie tejto požiadavky, že je možné ho vyvodiť alebo vypočítať
z iných údajov v zmluve uvedených. (5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,- €) Uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje
konkrétnu výšku splátky, a v oboch zmluvách nie je uvedené koľko z každej splátky sa započítava na

splátku úveru a koľko z tejto splátky sa započítava na úrok, prípadne poplatky.
3/ Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až y) zákona
o spotrebiteľských úveroch (čo i len jednu z nich), považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade má žalobca
právolennavrátenieskutočneposkytnutéhoplnenia,tedaposkytnutéhoúveru,nemáprávožiadaťúroky

z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom. V konaní nebolo sporné (a bolo to preukázané aj
predloženými listinnými dôkazmi), že žalobca poskytol žalovanému úvery (istinu) vo výške 1.800,- €,
z čoho žalovaný uhradil 1.238,50 € a (istinu) vo výške 464,80 €, z čoho žalovaný uhradil 485,20 €.
Žalovanému teda s poukazom na vyššie uvedené dôvody vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi iba rozdiel
toho, čo mu bolo v rámci úveru poskytnuté a toho, čo žalobcovi uhradil. Súd prvej inštancie preto zaviazal

žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.113,49 € (1800,- € + 464,80 € - 1.238,50 € - 485,20
€ = 541,10 €), a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy)
v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania 16.06.2015 (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3
nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5,05 % ročne.

4/ Súd prvej inštancie ďalej dodal, že okrem týchto skutočností niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie
je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné
(úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Poukazoval
na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 182/2011, podľa ktorého zmluvné dojednanie

povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v §
517 ods. 2 Obč. zák. o administratívnom strope úrokov z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. Nie je teda možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ
tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je

odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie žalobu v aj
v tejto časti úroku do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v
zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému ako v prevažnej časti
úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania (súd žalobu o zaplatenie sumy 1.524,68 €
s príslušenstvom zamietol v časti o zaplatenie sumy 983,58 € s príslušenstvom), túto nepriznal vzhľadom

na skutočnosť že mu žiadne trovy konania nevznikli.
5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca; jeho odvolanie
smerovalo proti výroku rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, avšak len
čo do úrokov z omeškania, ktoré uplatňoval vo výške 8,05 % ročne zo sumy 541,10 € od 17. 4.
2015 do zaplatenia. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v ním napadnutej časti vec nesprávne

právne posúdil, a tiež, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukazoval na to, že svojou žalobou sa voči žalovanému domáhal dvoch nárokov; jednak z titulu
neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty zo dňa 19. 9. 2012. Na jej základe Cetelem poskytol žalovanému revolvingovýúver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 €, z ktorého žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky v
sume 1.904,56 € a to tak, že sumu 1.800 € čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, poistením platieb
a odfinancovaním peňažných prostriedkov na svoj účet a sumu 104,56 € predstavujú poplatky, ktoré

žalovanému účtoval Cetelem. Žalovaný tento svoj záväzok riadne a včas neplnil, napriek zmluvne
dohodnutýmsplátkamposkytnutéhoúveruuhradilžalobcovidodňapodaniažalobylenčasťdlžnejsumy,
a to vo výške 1.238,50 €. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok Cetelem dňa 16. 4. 2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatný v celom rozsahu. Dlh žalovaného predstavoval ku
dňu zúčtovania do právneho vymáhania sumu v celkovej výške 1.355,28 €, ktorá pozostávala zo sumy

1.133,89€ztituluzvyškudlžnejúverovejistiny,zosumy151,91€ztituludlžnýchúrokovzúveru,zosumy
34,58 € z titulu dlžného poistného z úveru a zo sumy 34,90 € z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne
zo sumy 1.133,89 € od 17. 4. 2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1.320,38 € od 17. 4. 2015 do zaplatenia.
6/ Zároveň sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému tiež zaplatenia nároku titulom neuhradených

záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15. 6. 2013, na základe
ktorej poskytol Cetelem žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 464,80 € na financovanie
kúpyspotrebnéhotovaruupredajcuuvedenéhovúverovejzmluve.ŽalovanýsazaviazalvrátiťCetelemu
spotrebný úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 24 mesačných splátok vo výške
25,25 € so splatnosťou prvej splátky 15. 10. 2012. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne

a včas neplnil, do dnešného dňa uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 485,20 €.
Dňa 15. 6. 2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh,
keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Potom dlh žalovaného predstavoval ku dňu zúčtovania do
právneho vymáhania v celkovej výške 169,40 €, z toho 159,26 € z titulu zvyšku úverovej istiny, 6,90 €
z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 3,24 € z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho sa

žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 159,26 €
od 16. 6. 2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 169,40 € od 16.
6. 2015 do zaplatenia.
7/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obe úverové zmluvy
neobsahujú všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu

považoval oba úvery za bezúročné a bez poplatkov. preto priznal žalobcovi nárok len na vrátenie sumy
vo výške rozdielu medzi reálne poskytnutými a vrátenými peňažnými prostriedkami, t.j. prvý úver : 1.800
€ - 1.238,50 € a druhý úver : 464,80 € - 485,20 €, pri vzájomnom započítaní sumy vo výške 541,10
€ s úrokmi z omeškania. Žalobca je názoru, že aj v prípade, ak prvoinštančný súd dospel k názoru,
že obe zmluvy neobsahovali všetky podstatné náležitosti, je potrebné prihliadať k nim ako k platným

zmluvám, keďže zákonným následkom absencie náležitostí úverových zmlúv vyžadovaných zákonom
o spotrebiteľských úveroch je ich bezúročnosť, nie však neplatnosť. V takom prípade má žalobca právo
na vrátenie rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami, podľa jednotlivých
úverových zmlúv spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od prvého dňa omeškania podľa konkrétnej
úverovej zmluvy. Žalobca v odvolaní preukazoval na to, že v konaní preukázal, že na základe prvej

úverovej zmluvy poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.800 € a žalovaný z nich vrátil
sumu 1.238,50 €; v takom prípade mal žalobca nárok na vrátenie sumy 561,50 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17. 4. 2015 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa omeškania. Potom z
dôvodu posúdenia druhej úverovej zmluvy rovnako ako bezúročnej a bez poplatkov, súd prvej inštancie
vychádzal zo zistenia o poskytnutí sumy 464,80 € a vrátení sumy vo výške 485,20 €, t.j. že žalovaný vrátil

na základe druhej úverovej zmluvy žalobcovi o 20,40 € viac, ako mu bolo poskytnuté. Z tohto dôvodu
podľa súdu prvej inštancie nemal žalobca nárok na vrátenie žiadnych finančných prostriedkov a ani k nim
prislúchajúcich úrokov z omeškania na základe druhej úverovej zmluvy a naopak sumu 20,40 € súd prvej
inštancie započítal ako úhradu na v poradí prvý úver. Súd prvej inštancie potom síce správne vypočítal
sumu 541,10 € ako rozdiel medzi odfinancovanými a vrátenými finančnými prostriedkami na základe

prvej úverovej zmluvy a súčasne započítaním preplatku 20,40 € z druhej úverovej zmluvy, nesprávne
však priznal úroky z omeškania. Súdom priznané úroky z omeškania 5,05 % ročne od 16. 6. 2015
zodpovedajú totiž výške úrokov z omeškania, ktorá by patrila žalobcovi v prípade priznania dlžnej sumy
na základe druhej úverovej zmluvy a nie podľa prvej úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 19. 9. 2012.
Žalovaný žiadal v odvolacom konaní priznať mu úrok z omeškania z dlžnej sumy 541,10 € podľa prvej

úverovej zmluvy vo výške 8,05 % ročne od 17. 4. 2015 do zaplatenia.
8/ Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
9/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. v časti zamietajúceho výroku, týkajúceho sa
nepriznania úrokov z omeškania v rozsahu 8,05 % ročne z istiny 541,10 € od 17. 4. 2015 do zaplatenia,(§ 379, § 385 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10/ Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd dospel k záveru, že je nutné dať za

pravdu žalobcovi, ktorý namieta nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania.
Žalobca nenapádal rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na závere, že obe úverové zmluvy
(ako Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19. 9. 2012,
tak aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15. 6. 2013) sú bezúročné a bez poplatkov, nakoľko
neobsahujú všetky náležitosti, vyžadované v tom čase platným znením zákona o spotrebiteľských

úveroch. Vychádzajúc z tohto záveru, žalovaný sa v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní
kreditnej karty zo dňa 19. 9. 2012 dostal do omeškania, na rozdiel od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretej dňa 15. 6. 2013, kde bol naopak zistený preplatok žalovaného na ním vrátených úverových
prostriedkoch vo výške 20,40 €, ktoré súd započítal na dlh žalovaného, ktorý mu vznikol na v poradí prvej
úverovej zmluve uzavretej dňa 19. 9. 2012. Žalovaný sa dostal do omeškania už dňa 17. 4. 2015, a to v
prípade prvej úverovej zmluvy (uzavretej dňa 19. 9. 2012) po tom, ako žalobca (resp. ešte jeho právny

predchodca) ku dňu 16. 4. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (poskytnutého na základe úverovej
zmluvy zo dňa 19. 9. 2012) z dôvodu, že si žalovaný záväzky z tejto zmluvy riadne a včas neplnil (podľa
preloženého Potvrdenia na č.l. 19 spisu uhradil žalovaný poslednú splátku na revolvingový účet dňa 26.
9. 2014, kedy však dlh na predmetnom úvere nebol ešte vyrovnaný). V prípade druhej úverovej zmluvy
(o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15. 6. 2013) vyplýva z Potvrdenia žalobcu (č.l. 28 spisu),

že ku dňu 13. 2. 2015 (t.j. ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti v poradí prvého úveru dňa 16.
4. 2015) vykazoval žalovaný na úhradách v prospech v poradí druhého úveru už spomínaný preplatok
vo výške 20,40 €. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami v
prospech úveru poskytnutého mu na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty zo dňa 19. 9. 2012, a to nasledujúcim dňom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti tohto

úveru, t.j. počnúc 17. 4. 2015, z dlžnej istiny 541,10 € (ako výslednej sumy po započítaní preplatku z
druhého úveru v sume 20,40 €).
11/ Odvolací súd z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci v napadnutej zamietajúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP), t.j.
priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení

s § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Z.z.
12/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.
13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).