Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216215289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216215289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247
85 199, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01
Martin, proti žalovanému: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy
2.166,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
13Csp/104/2016-73 zo dňa 23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.166,61
eura spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.100,64 eura od 24.06.2015 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 a nasl., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 261 ods. 6 písm. d), § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov a § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Výrok
o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V
odôvodnení uviedol, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2006, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, je spotrebiteľskou zmluvou. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným bola
dňa 06.12.2006 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanémuúvervovýške100.000Sk,ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťv119mesačnýchsplátkachpo

1.541 Sk od 20.01.2007, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2016. Úroková
sadzba predstavovala 12,60 % ročne a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 15,01 %. Keďže
sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu oznámil prípisom zo dňa
14.05.2015 žalovanému, že k 12.05.2015 je v omeškaní s úhradou dlhu vo výške 1.052,79 eura a
vyzval ho na zaplatenie do 15 dní od doručenia výzvy, inak pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky. Keďže k úhrade nedošlo, Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu
ku dňu 03.06.2015 a zároveň žalovaného vyzvala na úhradu pohľadávky vo výške 2.147,12 eura. Potom

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.9.2015 potom postúpila pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu.2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom ku dňu 03.06.2015 bolo splatných 101 splátok, splatných od 20.01.2007 do
20.05.2015. Žalovaný mal teda do 20.05.2015 uhradiť sumu 5.166,15 eura (101 x 51,15 eura), z

ktorej podľa tvrdení žalobcu uhradil do 11.10.2013 celkovo sumu 2.971,72 eura. Sumu realizovaných
úhrad žalovaný nerozporoval. Dlh žalovaného pozostávajúci z 20 nepremlčaných splátok splatných po
11.10.2013 (od 20.10.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 03.06.2015) predstavuje sumu
1.023 eur (20 x 51,15 eura), v ktorej sú zahrnuté splátky istiny a aj splátky úroku. Súd považoval
žalobu za dôvodnú titulom predčasne zosplatnenej úverovej istiny, ako aj titulom dlžných nepremlčaných

splátok splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 2.100,64 eura, pričom dlžná splátka
pozostávala zo splátky istiny v sume 1.731,54 eura a úroku v sume 369,10 eura. Zároveň z dôvodu
omeškania žalovaného súd priznal žalobcovi aj 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.100,64
eura od 24.06.2015 do zaplatenia vychádzajúc z lehoty 15 dní od doručenia výzvy na plnenie, ktorá
bola žalovanému doručená dňa 08.06.2015. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 65,97 eura, pretože z dôvodu omeškania s úhradou dlžných nepremlčaných splátok splatných od

21.10.2013 do zosplatnenia (03.06.2015) veriteľovi tento nárok vznikol od prvého dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty splatnosti tej - ktorej nepremlčanej splátky, a to od 21.10.2013 vo výške 8,5 % ročne, od
21.11.2013, 21.12.2013, 21.01.2014, 21.02.2014, 21.03.2014, 21.04.2004, 21.05.2016 vo výške 8,25%
ročne, od 21.06.2014, 21.07.2014, 21.08.2014 vo výške 8,15 % ročne, od 21.09.2014, 21.10.2014,
21.11.2014, 21.12.2014, 21.01.2015, 21.02.2015, 21.03.2015, 21.04.2015, 21.05.2015 vo výške 8,05

% ročne, až do zaplatenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že

posledný výpis z úveru mu bol doručený v januári 2012 za obdobie od 17.09.2011 do 31.12.2011. V roku
2012 klesla jeho mzda pod 300 eur, a od októbra 2012 už nevedel platiť splátky úveru. Poslednú splátku
uhradil 20.09.2012. Dňa 14.05.2015 ho pôvodný veriteľ vyzval na zaplatenie dlhu ku dňu 12.05.2015
vo výške 1.052,79 eura. V prípise zo dňa 11.06.2015 už istina úveru predstavovala 1.731,54 eura.
Behom jedného mesiaca istina úveru narástla skoro o 700 eur. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka

začala plynúť premlčacia doba dňa 20.01.2013, lebo posledná splátka bola uhradená dňa 20.09.2012.
Po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.01.2013, začala plynúť premlčacia doba
na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere, a táto uplynula dňa 20.01.2016. Poukázal na ustanovenie
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 295 CSP a upozornil aj na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako
slabšej strany v spore.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že pred postúpením pohľadávky jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Bolo preukázané, že žalovaný bol

v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané, že banka vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných
splátok výzvou zo dňa 14.05.2015 a aj zo dňa 04.06.2015, označenou ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti“. Ohľadom námietky premlčania poukázal na ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môževeriteľpoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky.Vdôsledkudoručeniažiadosti
veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania. Premlčacia
doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre

ktorúnastalastratavýhodysplátok.Vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúverujeoprávnením,niepovinnosťou
veriteľa. V tomto prípade tak veriteľ urobil listom zo dňa 04.06.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť
neuhradením splátky splatnej dňa 17.05.2015 a námietka premlčania je v tomto prípade nedôvodná.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nepopiera, že bol v omeškaní so splácaním

úveru viac ako 90 dní a že mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Namietal len začatie plynutia premlčacej doby, ktorá podľa neho mala začať plynúť po troch mesiacoch
od poslednej neuhradenej splátky úveru (20.09.2012), pretože premlčacia doba začne plynúť odo dňa,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa obsahu spisu právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa
06.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212337545, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému
úver v sume 3.319,39 eura (100.000 Sk) a žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach po
51,15 eura (1.541 Sk). Žalovaný sa však s plnením dostal do omeškania, a tak pôvodný veriteľ vyhlásil

mimoriadnu splatnosť dlhu ku dňu 03.06.2015, pričom následne postúpil pohľadávku na žalobcu. Súd
prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

8. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o
úvere začala plynúť dňa 20.01.2013 a uplynula dňa 20.01.2016, pretože posledná splátka bola uhradená

dňa 20.09.2012. Námietku premlčania však žalovaný pred súdom prvej inštancie neuplatnil a prvýkrát
ju teda uplatnil až v odvolacom konaní. Podľa § 366 CSP ide o tzv. novotu v odvolacom konaní,
pretože žalovaný tento dôvod pre zamietnutie žaloby mohol uplatniť aj pred súdom prvej inštancie. Tento
prostriedok procesnej obrany možno v odvolaní totiž použiť len vtedy, ak ho odvolateľ nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny (§ 366 písm. d/ CSP). Žalovaný sa súdom vytýčeného

pojednávania nezúčastnil, a tak súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových okolností uvádzaných
žalobcom. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2017 uviedol, že žalovaný uhradil poslednú
splátku dňa 11.10.2013. Uvedené vyplýva aj z prehľadu splátok, ktoré súdu predložil ako listinný dôkaz.
Žalovaný ako strana sporu nepreukázal, že poslednú splátku uhradil dňa 20.09.2012, a jeho tvrdenie o
premlčaní práva žalobcu je zároveň aj novotou v odvolacom konaní, a preto ju nebolo možné odvolacím

súdom akceptovať.

9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stanezročnýmcelýdlh(§565Občianskehozákonníka),premlčaciadobazačneplynúťododňazročnosti

nesplnenej splátky. V danom prípade premlčacia doba začala plynúť od 20.05.2015, pretože listom
zo dňa 14.05.2015 žalobca žalovanému oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu
12.05.2015 vo výške 1.052,79 eura a vyzval ho na úhradu dlhu. Potom dňa 04.06.2015 pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Tomuto dňu predchádzala splatnosť pohľadávky
týkajúcej sa splatnej splátky dňa 20.05.2015, a veriteľ zároveň využil svoje právo zosplatniť pohľadávku

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (dňa 20.06.2015) v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka. Pre nesplnenú splátku splatnú dňa 20.05.2015 sa stal zročným celý dlh, preto
platí, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.05.2015 a uplynula dňa 20.05.2018. Žaloba bola podaná
na súd v rámci trojročnej premlčacej doby dňa 23.09.2016.

10. Žalovaný v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého môže súd vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd však
konštatoval, že súd prvej inštancie mal v tejto veci k dispozícii všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie
veci, a za situácie, že žalovaný vôbec nepovažoval za potrebné sa k veci vyjadriť a pojednávania sa
zúčastniť, nemal dôvod obstarávať ešte nejaké dôkazy. Uvedené ustanovenie zároveň predpokladá, že

aj spotrebiteľ je v spore aktívny a prednáša svoje tvrdenia, a ak k svojmu stanovisku nepredloží dôkazy,
supluje túto jeho povinnosť súd a dôkazy zabezpečí. V danom prípade však k takejto situácii nedošlo,
spotrebiteľ bol v priebehu celého sporu pasívny a až v odvolaní vzniesol námietku premlčania. I v
prípade,žebypohľadávkažalobcubolaskutočnepremlčaná,odvolacísúdbynaňunemoholprihliadnuť,
pretože by šlo o novotu v odvolacom konaní, ktorú procesný predpis nepripúšťa. Zároveň nemohol

aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, účinné od 05.12.2018, podľa ktorého premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pretože tu ide o konanie
začaté pred účinnosťou zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým bolo prijaté toto ustanovenie; konanie sadokončí podľa doterajších predpisov, v zmysle ktorých súd nemôže bez vznesenia námietky premlčania
zo strany spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie pohľadávky.

11. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) sa zaoberal námietkou žalobcu vo
vzťahu k premlčaniu pohľadávky, ktorú posúdil ako novotu, ktorá je v odvolacom konaní neprípustná.
Námietky žalovaného vznesené v odvolaní odvolací súd teda považoval za neopodstatnené a
nedôvodné, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada účelne
vynaložených trov konania. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške týchto trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).