Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Cb/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412210683.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S.
I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. E. XX, T., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, občianske združenie, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní právne
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 6.321,54
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 2.530,96 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 15.12.2009

do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.976,57 Eur od 15.12.2009
do 06.01.2010 konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z tejto sumy od 06.01.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Súd p r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie,
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 65 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu faxovým podaním dňa 17.08.2012 (ktoré bolo následne v
zákonnej lehote doplnené predložením jeho originálu) žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť

zaplatiť sumu 6.321,54 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.507,53 Eur od 15.12.2009
do zaplatenia (a trovy konania) na tom základe, že dňa 10.06.2008 uzavrel žalovaný ako dlžník
so spoločnosťou GE Money, a.s. ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 4.979,09 Eur. Tento sa zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, no
svoju povinnosť porušil. Následne potom spoločnosť GE Money, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému zmluvou o postúpení zo dňa 14.12.2009 žalobcovi, pričom ku dňu postúpenia pozostával
dlh žalovaného z istiny 4.507,53 Eur, úroku 1.681,76 Eur, zmluvnej pokuty 64,83 Eur a poplatkov 67,42

Eur.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.01.2015 č.k. 10Cb/3/2013-132 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 19.03.2015 č.k. 10Cb/3/2013-155 tak, že žalobu zamietol a žalobcoviuložilpovinnosťnahradiťZdruženiunaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSakovtedajšiemuvedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.326,13 Eur ich zaplatením jeho právnemu zástupcovi.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30.11.2016 č.k.
12Co/194/2015-192 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne
vyslovil, že do konania na strane žalovaného priberá Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
občianske združenie, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778.

4. Krajský súd v zrušujúcom uznesení predovšetkým uviedol, že žaloba v tejto veci bola na tunajšom
súde podaná dňa 17.08.2012 v zmysle vtedajšej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a
nie dňa 20.08.2012 ako uviedol prvostupňový súd, keďže žalobca svoje faxové podanie zaslané dňa
17.08.2012 obsahujúce „návrh vo veci samej“ (teda žalobu, poznámka tunajšieho súdu) doplnil v
zákonnej lehote 3 dní - podrobne viď body 14. až 17. zrušujúceho uznesenia. Preto tunajší súd dospel k
nesprávnemu názoru o premlčaní žalovaného nároku, čo bolo potom dôvodom pre zrušenie rozsudku.

Krajský súd tiež uviedol, že inak prvostupňový súd správne vyhodnotil predmetnú úverovú zmluvu ako
zmluvu spotrebiteľskú, kedy je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101
Občianskehozákonníkaanapremlčanievzhľadomnaspotrebiteľskýcharakterzmluvyjetrebaprihliadať
ex offo. V súdenej veci došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 18.08.2009 a tak premlčacia
doba uplynula dňa 19.08.2012.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie tunajší súd vec prejednal a aj rozhodol na pojednávaní dňa
28.03.2017 v neprítomnosti občianskeho združenia HOOS a žalovaného.

6. Združenie ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní hospodárnosťou konania poukazujúc na svoje

predchádzajúce vyjadrenia vrátane posledného písomného vyjadrenia zo dňa 13.02.2017 (doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.02.2017) zotrvávajúc na argumentácii o nedostatku zákonných
náležitostí v úverovej zmluve, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a tiež poukazujúc
na premlčanie nároku i v prípade, že žaloba bola na súd podaná dňa 17.08.2012.

7. Žalovaný bol počas celého konania nečinný, pôvodne mu bola kvôli jeho neznámemu pobytu
ustanovená opatrovníčka. Vzhľadom na účinnosť novej procesnej úpravy od 01.07.2016 súd potom
postupoval podľa § 112 Civilného sporového poriadku a predvolanie na pojednávanie zaslal žalovanému
na adresu trvalého pobytu, ktorú má evidovanú v Registri obyvateľov SR. Zásielka sa súdu vrátila
neprevzatá dňa 23.02.2017, pričom podľa uvedeného ustanovenia platí, že ak nemožno doručiť

písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

8. Na pojednávaní dňa 28.03.2017 žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe
v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby realizovaného podaním doručeným súdu elektronicky dňa

23.03.2017 (podanie dodatočne doručené súdu v listinnej podobe dňa 27.03.2017). Týmto podaním
žalobca žiadal od žalovaného už len zaplatenie sumy 3.790,58 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne
z tejto sumy od 06.01.2010 do zaplatenia uvádzajúc, že berie žalobu späť v časti poplatkov a úrokov
2.530,96 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 716,95 Eur od 06.01.2010 do zaplatenia a
uplatňuje si len rozdiel medzi čerpaním a úhradami žalovaného.

9. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil konanie ako je uvedené pod
bodom I. výrokovej časti rozsudku a predmetom sporu potom zostalo zaplatenie sumy 3.790,58 Eur s
úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 06.01.2010 do zaplatenia.

10. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané uzavretie úverovej
zmluvy dňa 09.06.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou GE Money, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver vo výške 4.979,09
Eur (vtedajších 150.000.- Sk) vrátiť v 18 mesačných splátkach po 324,70 Eur (9.781,- Sk) s tým, že
prvá splátka bola splatnou dňa 09.07.2008 a ďalšie splátky k 9. dňu v mesiaci. Podľa predloženého

prehľadu žalovaný úver riadne a včas nesplácal a na úver uhradil len sumu 1.188,51 Eur (č.l. 17 spisu),
vyššia suma úhrad zo strany žalovaného dokázaná nebola. Nebolo sporným, že v dôsledku omeškania
s platením splátok veriteľ zosplatnil úver ku dňu 18.08.2009 v zmysle bodu 7.3 obchodných podmienok
k úverovej zmluve, ktoré sa podľa spoločných ustanovení zmluvy stali jej súčasťou. Spoločnosť GEMoney, a.s. potom zmluvou o postúpení zo dňa 14.12.2009 postúpila svoju pohľadávku z úverovej
zmluvyvočižalovanémužalobcovi,ktoréhoaktívnulegitimáciuvpredmetnomsporepodľa§524ods.1a
2 Občianskeho zákonníka dokazuje oznámenie menovanej spoločnosti o postúpení zo dňa 14.12.2009

adresované žalovanému (č.l. 11 spisu).

11. Ako už v podstate uviedol aj krajský súd v bode 10. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, i keď išlo
o právny vzťah majúci vo svojej podstate právnu povahu úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodného
zákonníka, jednalo sa súčasne o spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri uzavretí
zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3
a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Súčasne sa jednalo o spotrebiteľský úver v zmysle v tom čase účinného § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v ust. § 4 ods. 2 stanovoval určité náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia vyvolávala bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru (§ 4

ods. 3 cit. zákona), avšak v súdenom prípade sa otázkou ich obsiahnutia v predmetnej úverovej zmluve
nebolo potrebné zaoberať, nakoľko žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval voči žalovanému
iba rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru a úhradami žalovaného.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo,

že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných
strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená
v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade
spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje

a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne
podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj
následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne

doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie
celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 3.790,58 Eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom
4.979,09 Eur a úhradami žalovaného 1.188,51 Eur). Splátky, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky boli splatné 9. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa

09.07.2008. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom táto ohľadne splátok splatných v dňoch
09.07.2008,09.08.2008atď.aždosplátkysplatnejdňa09.08.2009 uplynuladňa10.07.2011,10.08.2011
atď.ažohľadnesplátkysplatnejdňa09.08.2009uplynuladňa10.08.2012.Pretotietosplátky(vcelkovom
počte 14) kvôli premlčaniu nemohol súd priznať, keď žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa
17.08.2012, teda už po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko zmluva neobsahovala uvedenie koľko z

danej splátky pripadá na istinu úveru a koľko na úrok, či iné poplatky, súd vychádzal z toho, že istinu
úveru 4.979,09 Eur mal žalovaný vrátiť v 18 splátkach a teda na istinu z každej splátky pripadalo po
zaokrúhlení 276,62 Eur (4.979,09 Eur delené 18 splátok), čo pri štyroch splátkach, ktoré premlčané
neboli (splátky splatné počnúc splátkou splatnou dňa 09.09.2009, ktoré však boli predčasne zosplatnené
ku dňu 18.08.2009 a teda premlčacia doba 3 roky do podania žaloby neuplynula) predstavuje sumu

1.106,48 Eur (4 x 276,62 Eur). Preto vo zvyšku súd žalobu zamietol vrátane úrokov z omeškania zo
sumy prevyšujúcej 1.106,48 Eur, nakoľko z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať
ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.

18. Úrok z omeškania zo sumy 1.106,48 Eur súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009
do 31.01.2013, podľa ktorého platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniavsúladesuvedenouprávnouúpravouavsprávnej
výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB odo dňa 13.05.2009 do 12.04.2011 predstavovala 1 %

ročne + 8 percentuálnych bodov) až odo dňa 06.01.2010 (i keď úver bol zosplatnený už k 18.08.2009)
do zaplatenia.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP
rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 6.321,54 Eur
s príslušenstvom, úspešný bol len v rozsahu 1.106,48 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny
úspech predstavuje po zaokrúhlení 17,5 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 82,5 %. V pomernom

vyjadrení tak prevažuje úspech žalovaného, ktorému však v konaní trovy nevznikli. Preto súd vyslovil,
že mu náhradu trov konania nepriznáva. Ust. § 255 ods. 2 CSP súd analogicky aplikoval aj vo vzťahu
k uplatnenému nároku na náhradu trov konania občianskeho združenia HOOS, kedy tomuto subjektu
vystupujúcemunastranežalovanéhosúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu
65 %, v ktorom bol úspešný žalovaný (úspech žalovaného 82,5 % mínus úspech žalobcu 17,5 %).

20. Záverom súd len poznamenáva, že nerozhodoval o námietke žalobcu ohľadne prípustnosti účasti
v konaní občianskeho združenia HOOS, nakoľko o tejto otázke (že teda účasť uvedeného subjektu
je prípustná) rozhodol už právoplatne Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení zo dňa
30.11.2016 č.k. 12Co/194/2015-192.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.