Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jozef Šulek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119200600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: H. N., H..
XX.XX.XXXX, C. XXX XX K. H. S. XXX, o zaplatenie 1.828,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 995,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne počítaným zo sumy 995,- eur od 04.02.2016 do zaplatenia, a to všetko mesačných splátkach
po 30,- eur a to vždy do 21. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvá splátka bude splatná 21. deň nasledujúceho
mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.828,78 eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške
1971,71 eur, so zmluvným úrokom vo výške 25,12 % počítaným zo sumy 1.828,78 eur od 22.01.2019

do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.828,78 eur od 22.01.2019
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovanej bola doručená výzva dňa 15.03.2019, na
ktorú žalovaná nereagovala.

3. Súd spolu s výzvou na vyjadrenie nariadil pojednávanie na deň 30.04.2019, na ktoré sa nedostavil

žalobca. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť hospodárnosťou konania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou č.l. 1-3, všeobecnými obchodnými
podmienkami č.l. 5-15, sadzobníkom poplatkov č.l. 16-31, prehľadom o stave pohľadávky č.l. 33,
prehľadom splácania č.l. 34-35, upozornením č.l. 37, poštovým podacím hárkom č.l. 38-39, úverovou
zmluvou č.l. 39-40, výzvou č.l. 41, zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 42-45.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvorili žalobca (jeho právny predchodca) a žalovaná zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, ktorý mala
žalovaná splatiť v súlade s úverovou zmluvou. Dňa 04.02.2016 vyhlásil právny predchodca úver pre
neplatenie za predčasne splatný a dňa 06.08.2018 postúpil pohľadávku na žalobcu.6. Z obsahu žaloby aj listinných dôkazov plynie, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2000,-
eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 70,30 eur. Celková výška nákladov bola

uvedená v sume 3.213,14 eur, počet splátok 48, RPMN bola uvedená vo výške 28,22% (viď č.l.39-40),
pričom splátky boli splatné do 20 dňa v mesiaci. Z obsahu predložených listín (prehľad splácania č.l.
34-35)plynie,žežalovanáuhradilasedemsplátokpo70,30eurdo20.05.2015.Oznámenieopredčasnej
splatnosti zo dňa 04.02.2016 bolo žalovanej doručené dňa 17.02.2016 (viď č.l. 41). Súčasne žalovaná
bola vyzvaná v uvedenom oznámení na úhradu dlhu do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca sa

domáha zaplatenia aj úrokov z úveru vo výške 1.971,71 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,05% a
úrokov z úveru vo výške 25,12 % počítanými z dlžnej sumy 1828,78 eur od 22.01.2019 do zaplatenia.

7. Žalovaná na pojednávaní dňa 30.04.2019 uviedla, že o svojom dlhu vie, dohodla sa na splátkach po
20,- eur, pričom od podania žaloby platila splátky vo výške 20,- eur priamo žalobcovi. Podľa žalovanej
pri uzatváraní zmluvy žalobca nezisťoval jej príjmové pomery. Ďalej uviedla, že poistná zmluva bola

povinnou súčasťou úveru. Tiež uviedla, že je rodičovskej dovolenke, v júli 2018 zaplatila splátku 20,-
eur v súčasnosti nezaplatila, až teraz, má dve vyživovacie povinnosti a príjem 269,- eur (rodičovský
príspevok a prídavky na deti).

8. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov platných a účinných v čase

vzniku zmluvy.

9. Podľa§488Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v

navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,15. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

17. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom,

18. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19,

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady

na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

21.Podľaprílohyč.2bod1zákonač.129/2010Z.z.,Základnárovnicavyjadrujúcarovnosťposkytnutého
spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1
Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov,
b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnejbanky(hlavnérefinančnéoperácie)kudňu04.02.2016vovýške0,05%,t.j. úrokyzomeškania
sú vo výške 5,05% ročne.

26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,

že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca (jeho právny
predchodca) poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal žalovaný dohodnutým
spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe
predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch

vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi

účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

27. Žalobca (jeho právny predchodca) a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2000,- eur a žalovaná sa
zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ riadne uvedenú ročnú percentuálnu
mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený spôsobom „28,22%, “, avšak táto hodnota nebola určená
správne. Správne mala byť uvedená hodnota 32,56 %, pri započítaní poistného. Súd pre výpočet použil
vzorec podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. uvedený v ods. 21 odôvodnenia. Ďalej v zmluve
chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, pričom predpis splátok je len súčasťou príloh. Z obsahu predpisu splátok neplynie,
že by tento dlžník podpísal, a teda sa s ním oboznámil, resp. predpis splátok bol neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, čo žalobca v konečnom dôsledku v žalobe ani netvrdil. Súd má ďalej za to, že nakoľko
absentuje v zmluve prehľad splátok s rozdelením na istinu a príslušenstvo, nesprávne je uvedená aj
celková suma, nakoľko prenásobením výšky splátok 70,30 eur (alebo hoc aj 67,- eur x 48 mesiacov

dostaneme sumu 3.374,40 eur (resp. 3216,- eur bez poistenia), a teda aj táto hodnota nie je uvedená
v zmluve, a to vôbec, pričom povinnosťou poskytovateľa úveru bolo túto sumu uviesť. Zákonom
stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ vočidlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd má ďalej za to, že nie sú uvedené všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z.. Zákon
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je

nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe
ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto
výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej
posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového
vzťahu s veriteľom. Ďalej v zmluve nie je uvedený druh úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy

v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v záhlaví je označená len ako Zmluva o úvere,
pričom povinnosťou veriteľa je uviesť v úverovej zmluve aj druh úveru. Uvedené náležitosti úverovej
zmluvysúzásadnéapodstatnéprirozhodovaníspotrebiteľa,pričomakichposkytovateľúveruneuviedol
vôbec (celková suma úveru splatená spotrebiteľom), alebo nesprávne (RPMN a úroková sadzba) tak
poskytovateľ úveru uviedol spotrebiteľa v omyl a podstatným spôsobom ovplyvnil správanie spotrebiteľa
pri výbere úveru a posudzovaní jeho výhodnosti, resp. vhodnosti. Ďalej v zmluve nie sú uvedené

predpoklady výpočtu RPMN, ktoré zákon vyžaduje ako podstatnú náležitosť. Súd má za to, že uvedené
je dôležitá náležitosť, preto, aby spotrebiteľ bol schopný sa v zmluve orientovať, a teda vedel posúdiť
výhodnosť zmluvy vo vzťahu k RPMN, nakoľko ak nie sú uvedené predpoklady výpočtu, nie je bežný
spotrebiteľ schopný posúdiť výhodnosť prostredníctvom RPMN, keď nemôže vedieť, čo všetko do nej
bolo započítané. Ďalej súd má za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nezisťoval

dlžníkové pomery pred poskytnutím úveru, nakoľko z obsahu žaloby, ani zmluvy toto neplynie, ako ani z
tvrdení žalobcu, resp. tvrdení žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca (jeho právny) predchodca nezisťoval
jej príjmové pomery. Súd v tejto časti posúdil skutkové tvrdenia žalovanej ako nesporné, keďže žalobca
sa nedostavil na pojednávanie a skutkové tvrdenia žalovanej nepoprel. Z obsahu zmluvy plynie, že
dlžník predložil len doklad totožnosti, avšak z obsahu žaloby a príloh nemal súd tvrdené ani preukázané,

že by poskytovateľ úveru nahliadol do príslušnej databázy o spotrebiteľoch. Nezisťovanie dlžníkových
pomerov pred poskytnutím úveru súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy ako aj porušenie povinností žalobcu
majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú

dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť skutkových tvrdení, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

ostatných vykonaných dôkazov. Súd ďalej konštatuje, že žalobca svojou neúčasťou na pojednávaní
nevyužil svoje procesné oprávnenia, ktoré má, pričom za uvedeného zisteného skutkového stavu súd
rozhodol na základe predložených dôkazov.

28. Z dôvodov uvedených vyššie by súd žalobe vyhovel len v časti nezaplateného skutočne

poskytnutého úveru, t.j. v sume 2.000,- eur po odpočítaní zaplatenej sumy vo výške 492,10 eur,
t.j zaviazal by žalovanú na zaplatenie sumy 1.507,90 eur. Súd by ďalej vyhovel žalobcovi v časti
požadovaného úroku z omeškania, a to v požadovanej výške 5,05 % odo dňa vzniku omeškania t.j.
od 04.02.2016 - od momentu zosplatnenia, keďže žalobca v rámci vypočítaných úrokov si uplatňoval
aj úroky z omeškania. Avšak od 05.12.2018 platí nová zákonná úprava pri posudzovaní nárokov zo

spotrebiteľských úverov - viď nižšie.

29. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Podľa § 879v OZ, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy,
začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

31. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)32. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

34. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

35. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konanie
sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia súdu.

36. Súd konštatuje, že toto súdne konanie začalo doručením žaloby na súd dňa 25.01.2019, t.j. po
účinnostizákonač.343/2018Z.z.,ktorýmboldoOZzavedený§54aatedavzmysle§879vaplikovaltoto
ustanovenie aj na prejednávaný prípad. Súd konštatuje, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splneniezostranypovinnéhosubjektu.Účelompremlčaniajetakjednakstimulovaťsubjektykvčasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. V zmysle §
54a OZ súd nemôže priznať premlčané právo, pričom v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
a teda premlčacia doba je všeobecná trojročná podľa ustanovenia § 101 OZ, pričom sa premlčujú

všetky jednotlivé splátky úveru samostatne, až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. To znamená, že
so žalobcom uplatneného nároku sú premlčané všetky splátky splatné do 20.01.2016 vrátane, keďže
žaloba bola podaná na súde až 25.01.2019 (24.01.2019 odoslané) a teda až vtedy došlo k pretrhnutiu
plynutia premlčacej doby. Žalobca teda nemá nárok na zaplatenie celkovo 15 splátok, a to z dôvodu,
že 7 bolo uhradených a 8 bolo premlčaných, ktoré nemôže súd priznať, t.j. celkom 67 x 15=1005,-

eur. Súd vo vzťahu k úhradám žalovanej žalobcovi do rozhodnutia súdu (rok 2018) má za to, že tieto
boli plnené na istinu, ktorá bola vo zvyšku premlčaná, a preto uvedené nemá na rozhodnutie súdu
(čiastku na ktorú bola žalovaná zaviazaná vplyv, rovnako ako splátku, ktorú uhradila tesne pred podaním
žaloby, nakoľko táto bola pripočítaná na účet žalobcu až po rozhodnutí súdu, a preto nemohla byť
zohľadnená pri rozhodnutí). Súd počítal základnú sumu splátky 67,- eur bez poistenia, nakoľko poistenie

by predstavovalo samostatný nárok, ktorý však nebol predmetom tohto konania, a preto ho súd osobitne
neposudzoval. Celkovo tak súd teda žalobcovi priznal sumu 995,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,05%ročne počítanýmzosumy995,-eur od04.02.2016dozaplatenia(anieakobolouvedenév
ods. 28,), nakoľko nárok žalobcu v rozsahu 8 splátok (každá v sume 67,- eur), t.j. celkom suma 536,- eur
je premlčaná, a to vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy, nakoľko ak bola premlčaná istina, premlčuje

sa aj právo na zaplatenie príslušenstva z nej, keďže ak by súd priznal príslušenstvo, nútil by žalovanú
plniť aj istinu, keďže príslušenstvo by prestalo narastať až po splatení istiny. Preto súd žalobu zamietol
aj v časti príslušenstva z premlčasnej istiny. Súd teda žalobu z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a premlčania časti nároku prevyšujúcom sumu 995,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne počítaným zo sumy 995,- eur od 04.02.2016 do zaplatenia, ako nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.39. Súd konštatuje, že vzhľadom na výšku priznanej sumy, aktuálne zložitú sociálnu situáciu žalovanej,
ktorá je na rodičovskej dovolenke s nízkym príjmom (269,- eur), má v starostlivosti dve maloleté deti,
umožnil žalovanej splácať dlžnú sumu v primeraných splátkach po 30,- eur mesačne (celková doba

splatenia záväzku vrátane príslušenstva bude približne 36 mesiacov) pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

40. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

44. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

45. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

46. O náhrade trov konania by mal rozhodnúť súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných

ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní. Súd vypočítal
úspech žalobcu na hodnotu 29,31 % (žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 1.157,71 eur =
suma 995,- eur + vyčíslené úroky ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v sume 162,71 eur, pričom sa
domáhal zaplatenia sumy 3.950,13 eur = 1.828,78 eur, + 1971,71 eur +149,64 eur ako vyčíslené úroky
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia)výpočet 1.157,71 eur /3950,13 eur x 100=29,31%. Úspech žalovanej

predstavoval 70,69 % a čistý úspech žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu 79,69% - 29,31% =
41,38%. Súd by mal teda rozhodnúť, že žalovanej priznáva nárok na zaplatenie 41,38% trov konania.
Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške
trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v

súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania
žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.