Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203825
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1717203825.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: T. Z., H. XX, Y., zastúpenej
SODOMAVULGAN,spol.sr.o.,IČO:47254084,Kominárska2,4,Bratislava,protižalovanej:Slovenská
republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor, Tomášikova 46, Bratislava,
o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu

Pezinok zo dňa 27.11.2017, č.k. 43C/5/2017-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov konania.

Žalovanej nepriznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2017, č.k. 43C/5/2017-56, zastavil konanie, žalobkyni
priznal náhradu trov konania a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia jej bude vrátený súdny poplatok
v sume 1.782 eur na špecifikovaný bankový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
07.06.2017domáhalavočižalovanejzaplateniasumy30.000eurspríslušenstvom,ktorýnárokžalovaná

dňa 20.10.2017 uspokojila, čím došlo k zániku záväzku štátu. Preto prihliadal na dispozitívny úkon
žalobkyne, ktorým dňa 15.11.2017 vzala žalobu späť v celom rozsahu a konanie v súlade s ustanovením
§ 144, § 145 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. majúc
za to, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže po jeho začatí uspokojila žalobkyňou

uplatnenýnárok,ktorýbolnasúdpodanýdôvodne.PoukázalinarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo 12/2008.

4. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni kráteného o 1 % konajúci súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko ku späťvzatiu
došlo pred otvorením pojednávania.

5. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná
nárok na náhradu trov konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Namietala, že
súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení konania nevytvoril stranám sporu procesný priestor

vyjadriť sa k prípadnému uplatneniu moderačného oprávnenia podľa § 257 C.s.p. Následne rozhodol
o povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni bez skúmania predprocesného správania žalovanej, atým zisťovania dôvodnosti podania žaloby. Žalovaná pritom svojim správaním nedala príčinu na začatie
konania, keď od počiatku deklarovala úmysel vysporiadať peňažné nároky žalobkyne, uplatnené v
dedičskom konaní po poručiteľke, nebohej U. Q., považujúc ich za nesporné. Uviedla, že v čase podania

žaloby na súd prvej inštancie dňa 07.06.2017 nemohla svoj záväzok voči žalobkyni splniť, nakoľko v
zmysle § 472 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zodpovedala
za dlhy poručiteľky peniazmi z dedičstva. Peňažné prostriedky, nachádzajúce sa na bankovom účte
poručiteľky v Slovenskej sporiteľni, a.s., boli pre ňu nedobytné až do času právoplatného nadobudnutia
univerzálnych práv a povinností po poručiteľke, ku ktorému došlo na základe uznesenia Okresného súdu

Pezinok zo dňa 13.07.2017, č.k. 4D/19/2016-122; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.08.2017. Následne, po prevedení zostatkov peňažných prostriedkov z bankového účtu poručiteľky na
depozitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (dňa 06.09.2017) a obdržaní splnomocnenia na
prevzatie peňažných prostriedkov od zástupcu žalobkyne (dňa 14.09.2017) žalovaná plnila pohľadávku
uplatnenú žalobkyňou v konaní o dedičstve, a to poukázaním sumy 25.593,62 eura dňa 05.10.2017 a
sumy 4.406,38 eura dňa 11.10.2017 na jej účet. Vychádzajúc z týchto skutočností mala žalovaná za to,

že žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie predčasne, v situácii keď žalovaná nijakým spôsobom
neohrozovala uspokojenie jej nárokov. Za také ohrozenie nepovažovala preverovanie indície o možnej
duplicite uplatnenia nároku žalobkyne podaním trestného oznámenia, o ktorom rozhodlo Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, uznesením zo dňa 25.05.2017, Č.:
I.-XX/X-U.-T.-XXXX, tak, že ho ako nedôvodné odmietlo.

6.Žalovanávďalšompoukázalanato,žepredpodanímžalobynasúd,žalobkyňaneiniciovalarokovanie
strán ohľadne dobrovoľného plnenia žalobného nároku. Žalovaná preto po obdržaní žaloby nemala
inú procesnú možnosť ako podať návrh na prerušenie konania za účelom mimosúdneho vyriešenia
sporu, s ktorým návrhom žalobkyňa súhlasila. V rámci mimosúdnych rokovaní predložila žalobkyňa ňou

podpísaný návrh dohody o urovnaní sporu, v ktorom sama navrhla, aby si v súvislosti so späťvzatím
žaloby žiadna zo sporových strán neuplatňovala náhradu trov konania. Z uvedeného preto vyvodila,
že samotná žalobkyňa nepociťovala žiadnu majetkovú ujmu, pokiaľ by jej náhrada trov konania nebola
súdom priznaná. Žalovaná uzavrela, že žalobkyňou predložený návrh dohody o urovnaní síce neprijala,
a to vzhľadom na nedostatok svojej právnej subjektivity (§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 278/1993 Z.z. o

správe majetku štátu) a obmedzenie zastupovať Slovenskú republiku len v konaní pred súdmi a inými
orgánmi, avšak z hľadiska merita veci sa správala akoby tento návrh prijala.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
výrok uznesenia súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada
zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch
procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Medzi okolnosti rozhodné
pre ustálenie procesného zavinenia na strane žalobcu patrí skúmanie, či žaloba bola podaná dôvodne.

Pokiaľideoskúmaniezavinenianastranežalovaného,súdzisťuje,čižalovanýuhradilžalovanúsumupo
začatíkonania,atedačižalobcazobralžalobuspäťprejehosprávanie.Akbyžalobcažalobuzobralspäť
bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, žalovanému nemožno
pričítať procesné zavinenie a trovy žalovaného znáša žalobca.

12. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni na úvahe, že
pokiaľ žalovaná po začatí konania v celosti uspokojila žalobkyňou uplatnený nárok, procesne zavinila
jeho zastavenie. Svoj záver pritom podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.10.2008, sp. zn. 5MCdo 12/2008, podľa ktorého je potrebné otázku zavinenia na zastavení konaniaposudzovať len z hľadiska procesného, a preto ak zobral žalobca späť návrh (žalobu), zásadne platí (ak
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“)), že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť žalovanému jeho trovy.

13. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa náhrady trov v
súvislosti so zastavením konania (napr. nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) judikoval, že
z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. v podstate zhodné so skorším ustanovením
§ 146 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, a preto v prípadoch, v ktorých prichádza do úvahy

použitieustanovenia§256ods.1C.s.p.nietdôvoduneaplikovaťustálenújudikatúruvšeobecnýchsúdov
týkajúcu sa § 146 ods. 2 O.s.p. Táto rozoznáva tri predpoklady pri priznanie náhrady trov konania
žalobcovi pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia, a to 1/ späťvzatie žaloby, 2/ správanie žalovaného
a 3/ dôvodnosť žaloby (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.01.2017, sp.
zn. III. ÚS 2741/2016).

14. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa zobrala späť žalobu o zaplatenie
sumy 30.000 eur s prísl. z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovanou v priebehu konania, čím splnila
prvé dve podmienky pre priznanie náhrady trov konania. Konajúci súd však v ďalšom neskúmal
dôvodnosť podanej žaloby, ako v poradí tretieho predpokladu. Tú pritom nebolo možné dovodiť len
zo skutočnosti, že žalovaná čiastku, ktorá bola predmetom konania, zaplatila, pretože inú možnosť v

danom štádiu konania ani nemala. Je totiž vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by žalovaná nepristúpila
k úhrade sumy 30.000 eur, žalobkyňa by bola v konaní úspešná a patrilo by jej právo na náhradu
trov konania voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
Pri skúmaní dôvodnosti žaloby podanej dňa 07.06.2011 bolo preto potrebné vychádzať aj z opisu
skutkových okolností, od ktorých žalobkyňa vyvodzovala povinnosť žalovanej plniť. Z nich vyplýva, že

žalobkyňa, po prihlásení svojej pohľadávky v sume 30.000 eur voči poručiteľke, nebohej U. Q., do
dedičského konania, zistila, že celé dedičstvo pripadne podľa § 462 Občianskeho zákonníka štátu, t.j.
Slovenskej republike, v zastúpení Okresným úradom Bratislava. Keďže podľa vyjadrenia Mgr. Q. L.,
vedúcej majetkovoprávneho odboru Okresného úradu Bratislava nemal žalobkyni vzniknúť nárok na
úhradu tejto pohľadávky, domáhala sa jej zaplatenia prostredníctvom súdu.

15. Z obsahu spisu, najmä listinných dokladov predložených žalovanou, ďalej vyplýva, že Okresný
súd Pezinok uznesením zo dňa 13.07.2017, č.k. 4D/19/2016-122 Dnot 23/2016, určil všeobecnú cenu
majetku poručiteľky U. Q. a súčasne rozhodol, že dedičstvo, tvorené špecifikovanou nehnuteľnosťou,
vkladnou knižkou v Slovenskej sporiteľni, a.s. a pohľadávkami voči Slovenskej sporiteľni, a.s.,

Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pripadne
Slovenskej republike. Zástupca štátu v dedičskom konaní pritom deklaroval nespornosť pohľadávky
žalobkyne v sume 30.000 eur z titulu preddavku za kúpnu cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľky,
považujúc ju za nepremlčanú. Dôvodil, že až právoplatnosťou rozhodnutia súdu bude zrejmá osoba
povinná splniť záväzok voči žalobkyni. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 02.08.2017.

16. Odvolací súd udáva, že už len na podklade vyššie uvedených listinných dokladov je zrejmé,
že žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie sumy 30.000 eur s príslušenstvom na súd prvej inštancie
predčasne, keď ju podala v čase, kedy ešte Okresný súd Pezinok právoplatným uznesením o dedičstve

nepotvrdil, že dedičstvo pripadne štátu (žalovanej); zodpovednosť štátu za záväzky (dlhy) poručiteľky
pritom možno založiť až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým tento potvrdí, že dedičstvo, ktoré
nenadobudol žiaden dedič, pripadne štátu. Zároveň nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa pred podaním
žaloby na súd nevyzvala žalovanú k dobrovoľnému plneniu záväzku. Žalovaná pritom už v konaní o
dedičstve prejavila záujem vysporiadať pohľadávku žalobkyne, ktorý postoj nezmenila ani po začatí

konania v predmetnej veci. Zohľadniac tieto skutočnosti, treba prisvedčiť žalovanej, že na strane
žalobkyne v danom čase nevznikla potreba domáhať sa práva na zaplatenie sumy 30.000 eur
prostredníctvom súdu, nakoľko toto jej právo nebolo (v danom čase) ohrozené; z tohto dôvodu jej potom
možno pričítať procesné zavinenie na (predčasnom) podaní žaloby vo veci samej.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, za stavu keď sa žalobkyňa predčasne podanou žalobou na súd
prvej inštancie domáhala úhrady svojej pohľadávky voči žalovanej, ktorú žalovaná nespochybňovala a
následne v priebehu konania zaplatila, súd prvej inštancie pochybil, keď o trovách konania rozhodol tak,
žežalobkynipriznalprávonaichnáhraduvočižalovanej.Zohľadniacvšetkyskúmanéaspekty,odvolaniežalovanej a prihliadajúc i na zástupcom žalobkyne podpísaný návrh dohody o mimosúdnom urovnaní
sporu (podľa ktorej si v dôsledku späťvzatia žaloby žiadna zo strán nebude uplatňovať náhradu trov
konania) dospel odvolací súd k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý
výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal
ich náhradu.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala úspech, nepriznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne
trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).