Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205571
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118205571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: B.P. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matky: V. S.Č., N..
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, A., a otca: A. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, A. K., o návrhu matky
na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 29.06.2018 výživné otca na maloletú B. zo sumy 150,-Eur mesačne na
sumu 200,-Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť tak, že sumu 150,-Eur ako bežné
výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky a sumu 50,-Eur

určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet
maloletej.

Matka je povinná do 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke
a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú 6osobitný účet. Na nakladanie s
finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 29.06.2018 do 30.09.2018
v sume 153,33 Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na
osobitný účet maloletej zriadený matkou.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/52/2016 zo dňa 26.07.2017 vo výroku
II. v časti rodičovskej dohody ohľadne výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2018, domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú B. o sumy 150,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.
Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/52/2016 zo dňa 26.07.2017 bola maloletá
B. na čas po rozvode zverená do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne
sumou 150 Eur, pokiaľ nebude platiť úver, tak 200 Eur mesačne. Nakoľko otec od decembra 2017 už
úver neplatí, nárokuje si, aby otec platil 200,- Eur mesačne, ako sa dohodli. Návrhom žiada aj spätné
doplatenie výživného.

2. Otec maloletej sa k návrhu matky na zvýšenie výživného písomne nevyjadril.3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 14P/52/2016, výsluchom matky, otca, procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14P/52/2016 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 26.07.2017 bolo
manželstvo rodičov maloletej rozvedené, pričom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej
bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju mala zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 150,-

Eur mesačne. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že matka maloletej bola zamestnaná u
zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s., Banská Bystrica ako poštový doručovateľ s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške 552,58 Eur. Otec maloletej bol v tom čase zamestnaný ako mechanik v
spoločnosti Boge Elastmetall Slovakia, s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške 1.089,-
Eur. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej, ktorá v tom čase navštevovala základnú
školu.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že dôvodmi podania návrhu je hlavne tá skutočnosť, že
v decembri 2017 nadobudla nehnuteľnosť, s ktorou má zvýšené náklady, na plyn, elektriku, v úhrne
okolo 400 Eur. Pracuje na Slovenskej pošte, uviedla, že jej príjem oproti poslednej úprave výživného sa
nezmenil, je cca 650 Eur. Maloletá má XX rokov, navštevuje ZŠ Bethovenovu, 5.ročník, od septembra

2018začalanavštevovaťdruhýstupeň.Nákladynaňupozostávajúznákladovnastravu80Eur,ošatenie
cca 40 Eur, hygienické potreby 10 Eur, zdravotná starostlivosť 10 Eur, škola 40 Eur, záľuby a cestovanie
20 Eur. Celkovo náklady predstavujú sumu 200 Eur. Matka presne nevedela uviesť, ako sa zmenili
výdavky na maloletú od poslednej úpravy výživného od júla 2017. Uviedla, že už teraz na začiatku
školského roka zaplatila 20 Eur do školy, 5 Eur ZRPŠ, pomôcky 15,- Eur. Uviedla, že dcéra je alergička,

inak je zdravá, zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom nemá.

6. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, nakoľko sa
mu suma výživného 150 Eur zdala primeraná. Uviedol, že náklady na maloletú podľa rozpisu matky sú
200,- Eur, on platí 150,- Eur, navyše maloletej kupuje ošatenie, školské pomôcky nad rámec výživného.

Otec má za to, že rozdiel medzi nákladmi na dcéru a výživným, ktoré platí on, teda sumu 50 Eur je
matka schopná platiť. Aj matka je povinná prispievať nejakým dielom. Otec uviedol, že dôvodom, prečo
nechce platiť vyššie výživné je ten, že má podozrenie, že peniaze nie sú použité na účel, na ktorý majú
slúžiť. Rovnako tiež pre to, že sa rozviedol s manželkou, nakoľko si našla iného, on prišiel o všetko,
pričom platil celý úver 350 Eur mesačne zo svojho platu. Jeho terajšie náklady na bývanie sú 60 Eur,

mobil 70 Eur, palivo na zimu mesačne 200 Eur, má bežné náklady na stravu a ošatenie. Jeho mesačný
príjem je cca 1.130 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní nehnuteľnosti ani autá.

7. Z potvrdenia o príjme matky maloletej zo dňa 22.08.2018 (č.l. 15) vyplýva, že matka maloletej
je zamestnaná u zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s., Banská Bystrica. a za posledný rok dosahuje

priemerný čistý mesačný príjem vo výške 644,69 eura.

8. Z odpovede zamestnávateľa otca spoločnosti Boge Elastmetall Slovakia, s.r.o.. zo dňa 16.08.2018
( č.l. 13) vyplýva priemerný čistý mesačný príjem otca za posledný rok bol vo výške 1.141,07 eura.

9. Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa mesačne
vo výške 23,68 Eur za rok 2018.

10. Podľa§36ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonorodine(ďalejlen„ZR“),rodičiamaloletéhodieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

11. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 150,- eur mesačne na
sumu 200,- eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný,

hoci so zmenou účelu zvýšenej sumy výživného na tvorbu úspor, s poukazom na to, že súd návrhom
matky nebol viazaný.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o

zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že
od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14P/52/2016 zo dňa 26.07.2017
nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky bežného
výživného, ktoré má spotrebný charakter.

12. Nakoľko od poslednej úpravy výživného ubehla krátka doba, len niečo viac ako 1rok (14 mesiacov),
súd má za to, že na strane ani jedného z účastníkov konania nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá
zmena by odôvodňovala potrebu zmenu úpravy výšky výživného k maloletej na bežné potreby. Maloletá
síce začala navštevovať 2.stupeň ZŠ, avšak náklady oproti poslednej úprave v júli roku 2017 sa u
nej nezvýšili, matka sama na pojednávaní nevedela uviesť, v čom sú zvýšené náklady na maloletú.

Uvádzala iba zvýšené náklady pri začiatku školského roka, ktoré uhrádzala, ktoré náklady sú však podľa
názoru súdu spojené s každým začiatkom školského roka, uhrádzajú sa nárazovo, avšak následne
sa rozpočítavajú na viacero mesiacov, nakoľko pokryjú školské potreby maloletého na dlhšie obdobie.
Pokiaľ ide o príjem matky maloletej, táto je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa a dosahujeaktuálne priemerný čistý mesačný príjem vo výške 644,69 eura, porovnaním jej predchádzajúceho
prímu 552 Eur, jej príjem oproti obdobiu spred roka vzrástol takmer o 100 Eur. Pokiaľ ide o príjem otca
maloletej, priemerný čistý mesačný príjem otca za posledný rok bol vo výške 1.141,07 Eur, príjem oproti

predchádzajúcemu roku ( 1089 Eur) vzrástol u otca o cca 50 Eur. Žiadnemu z rodičov ďalšia vyživovacia
povinnosť od času skoršieho rozsudku nepribudla.

13. Na pojednávaní otec maloletej prejavil ochotu platiť na maloletú zvýšené výživné, avšak zároveň
vyslovil obavu, že matka maloletej nepoužije prípadné zvýšené výživné na účel, na ktorý má slúžiť, čiže

na pokrytie potrieb maloletej, ale na úhradu svojich výdavkov, tak ako to napokon uviedla pri prednese
návrhu, kde ako dôvod, pre ktorý žiada zvýšiť výživné, uviedla práve zvýšené náklady súvisiace s
nadobudnutím nehnuteľnosti. Nakoľko každé zvýšenie výživného je vždy v záujme maloletého dieťaťa,
súd vzhľadom k postoju otca rozhodol o návrhu matky tak, že uvedenému návrhu na zvýšenie výživného
vyhovel a výživné zvýšil na sumu 200,- Eur. Súd mal za to, že náklady, ktoré maloletá má v súčasnosti,
vyčíslenématkouna200,-Eur,súplnepokrytévýživnýmurčenýmnaspotrebu,ktoréhradíotecmaloletej

vo výške 150,- Eur, pričom je nesporné, že sumou 50,- Eur je schopná pokrývať zvyšné náklady
maloletej aj matka, ktorej samozrejme nie je možné odoprieť výkon jej osobnej starostlivosti, nakoľko
má maloletú vo svojej osobnej starostlivosti. Nakoľko teda potreby maloletej sú aktuálne plne pokryté
výživným hradeným otcom, ktoré má spotrebný charakter, s primeraným podielom matky na výživnom,
súd rozhodol, že sumu zvýšeného výživného bude otec uhrádzať na osobitný účet zriadený matkou

maloletej na tvorbu úspor do budúcna, na ktorého použitie je potrebný súhlas súdu.

14.Akotecplatínamaloletúvýživnévsume150,-eurmesačne,vozvyšnejmieresúnákladynamaloletú
uhrádzané z príjmu matky a z prídavku na dieťa, je zrejmé, že prípadné zvýšené bežné výživné zo strany
otca by nebolo maloletou spotrebované, a preto súd dospel k záveru, že doposiaľ stanovené bežné

výživné zo strany otca vo výške 150,- eur mesačne postačuje a nie je dôvod na zvýšenie výživného v
tejto časti. Nakoľko to však dovoľujú majetkové pomery otca, ktorý navyše má pochybnosti o použití
výživného na stanovený účel a zároveň príjem matky tvorbu úspor pre maloletú neumožňuje, súd mal
za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 ZR a určenie časti výživného vo výške 50,- eur mesačne
na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce

povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Takto určené výživné otca (150,- Eur + 50,- Eur) spolu
s primeraným výživným od matky a prídavkom na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby
maloletej a zároveň jej umožní podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorého životná úroveň je
vyššia ako životná úroveň matky maloletej.

15. Procesný opatrovník sa vyjadril v tom zmysle, že odporúča vyživovaciu povinnosť zvýšiť primerane
zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, veku a potrebám maloletej .

16. Keďže súd sleduje najlepší záujem maloletej, a má za to, že majetkové pomery otca to dovoľujú a
zároveň s touto formou výživného súhlasil, dospel k záveru, že je potrebné určiť výživné otca na maloletú

za účelom tvorby úspor súdnym rozhodnutím.

17.Pokiaľideosúdnuprax,žerodičbymalzosvojhočistéhopríjmuvynakladaťsumuvrozsahuod20do
25% na všetky vyživovacie povinnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že výživné slúži na zabezpečenie
potrieb dieťaťa a prípadne na tvorbu primeraných úspor, a nie na vykrytie nedostatku príjmu matky. Pri

určení výšky výživného bolo tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec maloletej mimo súdom
stanovenej vyživovacej povinnosti zakupuje aj prípadné potrebné ošatenie, školské pomôcky a v tomto
smere by chcel aj pokračovať. Uvedené tvrdenia otca matka nerozporovala a tieto nakoniec preukázal
aj súdu predloženými dokladmi. Podľa názoru súdu, bežným výživným vo výške 150,- eur mesačne a
výživným na tvorbu úspor vo výške 50,- eur mesačne, popri zakupovaní školských potrieb pre maloletú

otcom je dostatočne naplnená zákonná požiadavka zhodnej životnej úrovne maloletej s otcom.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na
maloletú za odôvodnený, avšak v tom zmysle, že požadované zvýšenie výživného o 50,- eur mesačne
bude použité nie ako bežné výživné, ale ako výživné určené na tvorbu úspor, a v tomto smere návrhu

matky s pozmenením vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy
150,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, z čoho sumu 150,- eur bude otec platiť ako doposiaľ,
t.j. ako bežné výživné k rukám matky a sumu 50,- eur určenú na tvorbu úspor bude platiť na osobitný
účet maloletej, a to všetko vopred do 15-teho dňa v mesiaci. Matku súd zároveň zaviazal povinnosťoudo 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke a oznámiť otcovi
číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet. S finančnými prostriedkami uloženými
na účte maloletej pritom nebude môcť matka maloletej voľne nakladať, ale na nakladanie s nimi bude

potrebný súhlas súdu.

19. Súd zvýšil výživné otca na maloletú od 29.06.2018, kedy bol matkou maloletej podaný návrh na
zvýšenie výživného, hoci matka v návrhu žiadala zvýšenie výživného už od decembra 2017, avšak súd
v uvedenom prípade nemal za preukázaný osobitný zreteľ, pre ktorý by mohol priznať zvýšené výživné

už skôr ako bol podaný návrh.

20. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 29.06.2017 súd vo výroku II. vyčíslil otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 29.06.2017 do 30.09.2017, ktorý činí 153,33-
Eur (3,33,- Eur za 29.-30. jún 2018, 3x 50,-Eur za júl, august, september 2018), pričom vzhľadom k výške
uvedeného nedoplatku súd určil na jeho zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti

rozsudku, pričom nedoplatok je potrebné zaplatiť na osobitný účet maloletej zriadený matkou.

21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods.
1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti
o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).