Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413210797
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1413210797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobkyne:

JUDr. Margita Hrivňáková, advokátka, so sídlom Májkova 3, Bratislava, správca úpadcu M-BARET s.r.o.
v likvidácii, v konkurze, so sídlom Sputnikova 19, Bratislava, IČO: 35 788 712, proti žalovanému: S.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. údolie XXX, G., občan SR, konateľ úpadcu M-BARET s.r.o. v
likvidácii, v konkurze, so sídlom Sputnikova 19, Bratislava, IČO: 35 788 712, o zaplatenie 2.186,02 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2013 sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.186,02 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo žalovanej sumy od 13.06.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť
žalobkyni trovy konania, a to z titulu neuhradenej odmeny za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty
priznanej právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/30/2008 zo dňa 28.01.2010
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/14/2010-266 zo dňa 26.04.2010.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/30/2008 zo dňa 28.01.2010 v právnej veci
vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: M-BARET s.r.o. v likvidácii, so sídlom Sputnikova 19,
Bratislava, IČO: 35 788 712 (ďalej len „úpadca“), súd konkurz na majetok úpadcu zrušil v zmysle §
102 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoKR“) pre nedostatok majetku. Súd zároveň v zmysle § 102 ods. 1 ZoKR rozhodol o odmene a
výdavkoch správcu a priznal žalobkyni ako správkyni úpadcu podľa § 23 ods. 2 a § 12 ods. 2 písm. a)
vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. odmenu za výkon funkcie správcu vo výške 1.286,46 eura.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. CoKR/14/2010-266 zo dňa 26.04.2010 odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/30/2008 zo dňa 28.01.2010 tak, že
žalobkyni ako správkyni úpadcu priznal odmenu za výkon funkcie správcu vo výške 1.863,35 eura. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.06.2010. Keďže správkyňa je platiteľom
DPH, odmena sa zvyšuje o 20% DPH, teda na sumu vo výške 2.186,02 eura.

Keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor úpadcu, prešla za analogického použitia ust. §
13 ods. 2 ZoKR povinnosť zaplatiť odmenu a výdavky správcu zo zákona na štatutárny orgán úpadcu,
ktorým bol žalovaný.2. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobkyňa v rámci procesného útoku predložila nasledovné
listinné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/30/2008 zo dňa 29.01.2009,
uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/30/2008 zo dňa 28.01.2010, uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č.k. CoKR/14/2010-266 zo dňa 26.04.2010, výzva na zaplatenie dlžnej istiny zo dňa
08.08.2011, predžalobná výzva zo dňa 05.06.2013.

3. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 27.08.2013 spolu s výzvou, aby sa k
predmetnej žalobe vyjadril v lehote 15 dní. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril.

4. Uznesením č. k. 10Cb/173/2013-25 zo dňa 07.05.2014 súd konanie zastavil pre prekážku veci
právoplatne rozhodnutej. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 1Cob/182/2014-41 zo
dňa 30.01.2015 uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 11.10.2017, na ktorom žalobkyňa zotrvala na svojich

doterajších písomných vyjadreniach; žalovaný žalobný nárok poprel a žiadal žalobu zamietnuť. Súd
vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom
žalovaného ako strany sporu.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2017 uviedol, že v spoločnosti M-BARET s.r.o.

bol zakladateľom a keďže väčšiu časť roka bol v zahraničí ako športovec, nevedel v akom stave sa
nachádza celková ekonomika spoločnosti. Keďže sa stali neplatičmi, dohodol sa so spoločníkmi, že
spoločnosť prevezme, keďže k nej mal vzťah ako zakladateľ, mal predstavu o tom, ako má spoločnosť
fungovať. Keď urobil krátky audit v spoločnosti po prepísaní, keď stal sa jediným konateľom, tak zistil,
že bude lepšie, a to aj po odporúčaní ekonomického poradcu, dať spoločnosť do likvidácie. Tak aj urobil.

Vybral sa na likvidáciu likvidátora pána J.. Po určitej dobe sa s ním nakontaktoval, v akom to je stave,
likvidátor mu odporučil stretnutie so správkyňou, čo sa aj udialo. Žalobkyňa mu ako správkyňa na prvom
stretnutí povedala, že chce ako správkyňa odmenu, suma bola cca 1.700,- eur, na čo žalovaný povedal,
že súhlasí, pretože chcel, aby ho táto spoločnosť nezaťažovala. Preto sa dohodli, že peniaze prinesie
do jej spoločnosti, bolo to v kancelárii správkyne pri Blumentáli, kde jej odovzdal požadovanú sumu,

na ktorej sa dohodli. Pánovi J. to oznámil, ten mu potvrdil, že vie o zaplatení, žalobkyňa mala poslať
doklady o úhrade - prevzatí peňazí u nej po pánovi J.. Dohodli sa, že sa stretnú, pretože žalobkyňa si
chcela pozrieť zvyšok majetku - motorku zn. E.. Stretli sa v servise, kde žalobkyňa skontrolovala, že
motorka je v dezolátnom stave, po havárii. S pánom J. sa žalovaný stretol po tej výzve na zaplatenie,
pričom on mu povedal, že keď sa rozprával so žalobkyňou, že mala veľa práce a že chcela, aby žalovaný

doplatil zvyšok. Žalobkyňa nereagovala ani na ďalšie žalovaného podnety, napr. uvedená motorka sa
mala scudziť človeku, ktorý si ju mal opraviť, k tomu bol však nutný súhlas žalobkyne o odblokovanie
uvedenej motorky na polícii, na čo žalobkyňa vôbec nereagovala.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, pričom medzi stranami to ani nebolo sporné, že

žalovaný bol v rozhodnom čase konateľom úpadcu a žalobkyňa bola správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok
majetku a že žalobkyni bola konkurzným súdom priznaná odmena vo výške 1.863,35 eura (s DPH vo
výške 2.186,02 eura). Ešte pred samotným zisťovaním/dokazovaním toho, či bola alebo nebola táto
odmena žalovaným zaplatená, však súd zisťoval, či je možné úspešne si uplatniť takýto nárok v civilnom

sporovom konaní.

8. Podľa § 13 ods. 1 a 2 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 navrhovateľ je povinný pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu (ďalej len "preddavok"). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu

na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie
konkurzu odmietne alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok
sa vráti navrhovateľovi.

Povinnosťzaplatiťpreddavoknemálikvidátordlžníka,ktorývykonallikvidačnúúčtovnúsúvahuazistil,že

majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom
prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené,
odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
ktorý vykonával funkciu naposledy. O nároku predbežného správcu voči týmto osobám súd rozhodnev uznesení o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti uzneseniu môže podať odvolanie
ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

9. Súd súhlasí so žalobkyňou v tom, že na danú situáciu sa má primerane aplikovať § 13 ods. 2
ZoKR. Žalobkyňou uplatnený nárok však má základ v procesnom (konkurznom) práve a vzniká až na
základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto prípade konštitutívnu povahu. Nie je to teda
súkromnoprávny nárok zo súkromnoprávneho sporu, o ktorom by bolo možné rozhodovať v civilnom
sporovom konaní.

10. Priznať odmenu správcovi voči konkrétnym osobám (štatutárnemu orgánu) môže len konkurzný
súd v rámci rozhodovania o odmene správcu. Konkurzný súd mal rozhodnúť o konkrétnej osobe,
ktorá je povinná zaplatiť odmenu správcovi. Uvedenému nenasvedčuje len zákonné znenie („o nároku
predbežného správcu voči týmto osobám...“), ale tiež skutočnosť, že táto povinná osoba má podľa
predmetného ustanovenia zákona právo podať proti rozhodnutiu o odmene správcu odvolanie. Súd

v tomto (civilnom) konaní už nemôže vyhodnocovať, či bola konkurzným súdom priznaná odmena v
zákonnej výške, žalovanému by tak bola odňatá možnosť konať pred (konkurzným) súdom a podať
odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti predmetnému uzneseniu o priznaní odmeny správcovi.

11. Pokiaľ konkurzný súd nerozhodol o konkrétnej osobe, ktorá je povinná zaplatiť správcovi odmenu,

jednalo sa o pochybenie, toto pochybenie však nie je možné zhojiť v následne vyvolanom civilnom
konaní, ale len výlučne v tomto konkurznom konaní v rámci konania o odvolaní. Žalobkyňa sa proti
predmetnému uzneseniu konkurzného súdu síce odvolala, vyššie uvedené skutočnosti však vo svojom
odvolaní nenamietala (uvedené nevyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu). Ako však už súd uviedol
vyššie, prostriedkom nápravy takéhoto nezákonného stavu nemôže byť civilné sporové konanie.

12. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne, keďže žalobkyňa nedisponovala žiadnym súkromnoprávnym (hmotnoprávnym) nárokom
proti žalovanému.

13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov
konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.