Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206568
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116206568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne: B. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
v E., F. H. 3, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Užhorodská 21, proti žalovaným: 1. Z.. Z. S., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej KUBINEC &
PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 17, 2. Stavebné
bytové družstvo I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, zastúpenému JUDr.
Ivanom Husárom, AK so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7. novembra 2017 sp. zn. 39C/78/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 39C/78/2016-100
zo dňa 7. novembra 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného v 2. rade
a žalovanou v 1. rade dňa 23.7.1999 (výrok I.), priznal žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni nárok
na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.) a priznal žalovanému v 2.rade vo vzťahu k žalobkyni
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.).

2. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP aplikujúc ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016 (nakoľko žaloba bola podaná dňa 16.3.2016 ešte za účinnosti O.s.p.) mal za to, že z

procesnoprávneho hľadiska prípustnosť tejto určovacej žaloby je podmienená tým, že žalobkyňa na
takomto určení preukáže naliehavý právny záujem.

3. Konštatoval, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ
neslúži potrebám praktického života ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sa sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustné aj napriek tomu,že je možná (prípadne) iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu

bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pokiaľ by súdne rozhodnutie priamo či nepriamo
pozitívne alebo negatívne žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne postavenie žalobcu, nemôže byť v
takom prípade daný naliehavý právny záujem na žalobe. Významné teda je, či výrok rozhodnutia o tom,
či tu právo je alebo nie je bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v
hmotno - právnych vzťahoch.

4. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu mal súd preukázané, že prevodcom a vlastníkom
družstevného bytu (ktorý bol predmetom preskúmavanej zmluvy) bolo Územné bytové družstvo
Kuzmányho, Košice, Vojenská č. 14, ktoré je právnym predchodcom žalovaného v 2.rade, čo v konaní
nebolo sporné. Sporné nebolo ani to, a takisto to vyplýva z vyššie uvedenej zmluvy, že nadobúdateľkou
a kupujúcou predmetného bytu bolo žalovaná v 1.rade, ktorá je zároveň zapísaná na liste vlastníctva

č. XXXXX, pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: D., ako jeho výlučná
vlastníčka.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdu38C/390/2013bolozistené,žemedzižalovanouv1.rade
a žalobkyňou prebieha na tomto súde konanie o vypratanie vyššie uvedeného bytu, ktorého výlučnou
vlastníčkou je žalovaná v 1.rade.

5. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že ak by určil neplatnosť predmetnej zmluvy, žiadnym
spôsobom by sa nezmenilo právne postavenie žalobkyne - táto by sa nestala vlastníčkou bytu. V
konaní nikto nerozporoval to, že žalovaná v 1. rade bola členkou družstva a teda jej vzniklo právo na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Zároveň nikto v konaní netvrdil a nepreukázal, že by
niekedyžalobkyňabolačlenkoudružstvaažejejvznikloprávonauzavretiezmluvyoprevodevlastníctva

družstevného bytu . Rovnako by sa podľa prvoinštančného súdu neodstránilo ani jej postavenie v konaní
o vypratanie bytu, pretože aj v prípade súdom vyslovenej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva
bytu by bola užívateľkou bytu bez právneho dôvodu, len s tým, že vlastníkom bytu by bol žalovaný v
2.rade, t.j. žiadnym spôsobom by nezanikla povinnosť žalobkyne vypratať predmetný byt. Vyhovujúcim
rozsudkom v tomto konaní by sa teda neodstránila žiadnym spôsobom neistota žalobkyne v konaní o

vypratanie bytu, len by sa stala spornou otázka aktívnej legitimácie v konaní o vypratanie bytu, ktorú
si však má súd vyriešiť sám predbežne v konaní 38C/390/2013. Vyriešenie otázky platnosti alebo
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu je len otázkou predbežnou
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je povinnosť žalobkyne vypratať byt alebo nie.

6. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe
o určenie neplatnosti zmluvy a žalobu z tohto dôvodu súd zamietol. V zmysle ustálenej judikatúry súd
následneanižalobuvecnenepreskúmaval.Ztohtodôvoduazdôvoduhospodárnostikonanianevykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom zamestnanca žalovaného v 2.rade a ani nenariadil z
týchto dôvodov znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisu žalovanej v 1. rade na zmluve o

prevode vlastníctva družstevného bytu.

7. O nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1.rade ako aj žalovaného v 2.rade rozhodol súd podľa
§ 255 ods.1 CSP. Nakoľko boli žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu úspešní, súd
im priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

8. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie
podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP, t.j. pretože súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolateľka poukázala na skutkový dôvod absolútnej neplatnosti, ktorým je absencia podpisu

žalovanej na písomnej zmluve, absencia jej prejavu vôle, nakoľko zmluvu podpísala žalobkyňa namiesto
žalovanej v 1. rade bez plnej moci. K namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C
390/2013 na návrh žalovanej v 1. rade proti žalobkyni o vypratanie bytu, ktorý bol predmetom prevoduuvedenej zmluvy. Konanie je v súčasnosti prerušené až do právoplatného skončenia tohto konania,
pričom žalobkyňa vidí danosť svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení práve vo
vzťahu k posúdeniu otázky aktívnej legitimácie na podanie žaloby o vypratanie bytu. Otázka vlastníctva

nehnuteľnosti v rozpore so zápisom v príslušnom katastri je podľa názoru žalobkyne tak dôležitou, že
si vyžaduje osobitné konanie a nemá byť riešená iba ako predbežná otázka. Nesúhlasí so stanoviskom
súdu prvej inštancie, že by sa nezmenilo jej právne postavenie, pričom zmenu vidí v tom, že len vlastník
môže vykonávať úkony ako je napr. výpoveď z nájmu či následné vypratanie z nehnuteľnosti. Súd v
tomto prípade bez vykonaného dokazovania konštatoval, že by sa nestala vlastníčkou predmetného

bytu, resp., že by bola užívateľkou bytu bez právneho dôvodu, čo zatiaľ nemá oporu v skutkovom ani
právnom stave veci.

10. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň jej priznal náhradu trov
odvolacieho konania. Považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný, riadne odôvodnený a

predovšetkým spravodlivý. Žalovaná v 1. rade má za to, že súd prvej inštancie konal plne v súladne
so zákonom, zistil skutkový stav dostatočným spôsobom na to, aby dospel k záveru o neexistencii
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti zmluvy, ktoré samo o
sebe odôvodňuje zamietnutie žaloby. S poukazom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu a z
dôvodu hospodárnosti konania v zmysle ustálenej judikatúry žalobu vecne nepreskúmaval a nevykonal

navrhnuté dôkazy. Takýto záver súdu je podľa žalovanej v 1. rade v celom rozsahu v súlade s platnými
právnymi predpismi a nie je dôvod pre spochybnenie právneho názoru, ku ktorému preskúmaním veci
dospel. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom mal súd odňať žalobkyni právo na spravodlivý proces.
Tvrdenia žalobkyne považuje žalovaná v 1. rade za nedôvodné a účelové, s cieľom čo najviac oddialiť
rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C 390/2013 o

vypratanie bytu.

11. Plne sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že aj v prípade, ak by súd určil neplatnosť
predmetnej zmluvy, žiadnym spôsobom by sa nezmenilo právne postavenie žalobkyne, ktorá by sa
nestala vlastníčkou predmetného bytu. Zdôraznila, že žalobkyňa nikdy nerozporovala skutočnosť, že

žalovaná v 1. rade bola členkou družstva, a teda jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctvakbytu.Rovnakonikdynetvrdilaaninepreukázala,žebyniekedyona-žalobkyňabolačlenkou
družstva a takéto právo jej vzniklo. Žalobkyni žiadnym spôsobom nevznikne nárok na uzavretie zmluvy o
prevode predmetného družstevného bytu, práve naopak poukáže sa len tá skutočnosť, že predmetný byt
užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, a preto ani nedôjde k odstráneniu právnej neistoty, ale zjavne by

to viedlo len k ďalšiemu súdnemu konaniu. Žalovaná v 1.rade za podstatné považuje to, že aj v prípade
určenia neplatnosti zmluvy, vlastníkom bytu by bol žalovaný v 2.rade a za takejto situácie by nezanikla
povinnosť žalobkyne vypratať predmetný byt (viedlo by to iba opätovne k podaniu novej žaloby zo strany
žalovaného v 2.rade o vypratanie bytu).

12. Žalovaný v 2.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.b/, d/, e/, h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP
potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.januára 2019 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 16. 1. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1, 3 CSP.

16. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP, t.j., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazypotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h).

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (t.j. konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie

skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa

ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založilsvojerozhodnutie.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver.Nebolozistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

23. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.25. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd uvádza nasledovné:

27. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti právneho úkonu,

tedauplatňovalasisvojeprávaurčovacoužaloboupodľa§80písm.c/O.s.p.,súdprvejinštanciesprávne
ako prvé skúmal, či je splnený základný predpoklad úspešnosti takejto žaloby spočívajúci v preukázaní
naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení. Vo vzťahu k skúmaniu tejto otázky súd prvej
inštanciepotomsprávnepoukázalnaustálenúsúdnuprax,vzmyslektorej,akmátáktoráprávnaotázka,
o ktorej má byť rozhodnuté na základe podanej žaloby povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej
právnej otázke, nie je v takomto prípade daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky

práve z dôvodu, že je možné a potrebné žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného
práva alebo právneho vzťahu (voči ktorému je daná otázka predbežnou, t.j. pri riešení ktorého právneho
problému je potrebné danú vec vyriešiť ako predbežnú otázku).

28. Súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom. Pri

určovacej žalobe predpokladanej ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. sa súd v rámci právneho posúdenia
veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Preto je
potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto otázky.
Absencia týchto úvah by mala za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. V danom
prípade však súd prvej inštancie svoje úvahy dostatočne vysvetlil.

29. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. S jeho názorom možno súhlasiť. Súd prvej inštancie v danom prípade vec správne právne
posúdil , pretože určovacia žaloba predpokladaná ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., účinného v
čase podania žaloby, je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej

eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v

konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení.

30. V danom prípade súd prvej inštancie teda správne vychádzal z úvahy, že na právnom postavení
žalobkyne by sa na základe predmetnej žaloby nezmenilo. Ak by došlo k určeniu neplatnosti predmetnej

zmluvy, nedošlo by k žiadnej zmene právneho postavenia žalobkyne, nakoľko po zrušení zmluvy by
sa nestala vlastníčkou predmetného bytu a ani členkou družstva, či nájomníčkou bytu. Teda žiadnym
spôsobom by nedošlo k ovplyvneniu jej postavenia, nakoľko stále by bola užívateľkou bytu bez právneho
dôvodu.

31. Aj odvolací súd má za to, že vyhovujúcim rozsudkom v tomto konaní by sa teda neodstránila žiadnym
spôsobom neistota žalobkyni v konaní o vypratanie bytu bez ohľadu na otázku aktívnej legitimácie
v konaní o vypratanie bytu. Túto otázku si môže (a musí) vyriešiť súd v konaní 38C/390/2013 ako
predbežnú.

32. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s ustálenou
judikatúrou, ak následne žalobu vecne nepreskúmaval, nakoľko dospel k správnemu záveru, že nie je
daný naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy.

33. Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie iba v rozsahu potrebnom pre posúdenie
otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Preto súd prvej inštancie
nevykonanal také žalobkyňou navrhnuté dôkazov, ktoré by neboli spôsobilé preukázať právnevýznamnú skutočnosť pre posúdenie danosti naliehavého právneho záujmu . Odvolací súd zdôrazňuje,
že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, je
nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti,
ktoré z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy,
ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Nevykonanie jednotlivých navrhovaných
dôkazov vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil, pričom správne poukázal na zásadu hospodárnosti

a správne. Aj odvolací súd má za to, že navrhované dôkazy zo strany žalobkyne boli, vzhľadom na záver
o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nadbytočné.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane
výroku o náhrade trov konania.

35. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods.1 CSP, § 262 ods.1 a § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, pretože súd jej odvolaniu nevyhovel, nevznikol
jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná v 1.rade bola v odvolacom konaní plne
úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolací súd jej priznal ich

náhradu v plnom rozsahu. Žalovaný v 2.rade bol v odvolacom konaní úspešný, avšak v odvolacom
konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).