Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211917
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716211917.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. R. M.

XXXX/XX, U.V. U., adresa na doručovanie: C.. B.. H. XX, U. U., proti žalovanému: N. I., T.. XX.XX.XXXX,
H. R. M. XXXX/XX, U. U., v konaní o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 € od 18.10.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný mu do podania žaloby nezaplatil finančnú

hotovosť vo výške 1.000 € zo dňa 18.10.2013. Nereagoval ani na predžalobnú výzvu zo dňa 01.10.2016.

2. Písomným podaním zo dňa 01.12.2016 žalobca na výzvu súdu upravil žalobný návrh tak, že sa
domáha zaplatenia sumy 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 € od
07.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac

nasledovný skutkový stav:

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom zo dňa 05.12.2016,
č. k. 6C/4/2016 - 19 vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného, aby v lehote 15 dní od
doručenia zaplatil žalobcovi sumu 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.000 € od 07.10.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

5. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 22.12.2016
odpor s odôvodnením vo veci samej, ktorým žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť. Uviedol,
že účet, na ktorý bola poukázaná platba vo výške 1.000 € nie je jeho. Uvedenú sumu od žalobcu
neprevzal. Platba bola realizovaná dňa 18.10.2013. Ďalej uviedol, že žalobca býval u neho v byte po
dobu 3 rokov. V minulosti mu neuhradil peniaze za nájom. Žalobca mal platiť náklady Mestu Turčianske
Teplice v polovici, pričom druhú polovicu mu dával žalovaný. Žalobcovi dal do ruky 500 €. Nekázal
žalobcovi, aby peniaze uhradil na uvedený účet.

6. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zo dňa 06.03.2017, č. k. 6C/4/2016-27 zrušil platobný
rozkaz v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2017.7. Písomným podaním zo dňa 22.09.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že v roku 2013 mu
Mestský úrad Turčianske Teplice pridelil do nájmu 2 izbový byt. So žalobcom boli dohodnutí, že k nemu
príde bývať na jeden rok a uhradí polovicu všetkých nákladov s pridelením nájmu a užívaním bytu.

V marci alebo apríli bolo potrebné uhradiť čiastku 1.000 €, na ktorej sa mal podieľať žalobca jednou
polovicou. Od Miroslava Vašeka si požičal žalovaný na zaplatenie tejto čiastky peniaze, ktoré bolo
potrebné vrátiť. Dňa 07.08.2013 si na vrátenie pôžičky požičal od Home Credit čiastku 1.400 €. Peniaze
ihneď nevrátil, nakoľko žalobca ho požiadal o požičanie sumy 500 €, ktoré mu mal vrátiť potom, čo ho
vyplatí brat. Sumu 500 € požičal žalobcovi s tým, že on potom priamo zaplatí D. pôžičku 1.000 €, čím

bude dlh vyrovnaný. Suma 1.000 € sa skladá z čiastky 500 €, ktorou sa mal žalobca podieľať na úhrade
pri nájme a zo sumy, ktorú si žalobca od žalovaného požičal. Žalovaný si uplatnil započítanie dlhu 500
€, ktorú sumu žalobcovi poskytol a z opatrnosti namietol premlčanie.

8. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že žalobca zaslal sumu 1.000 €
na účet č. XXXXXXXX/XXXX s doplňujúcou informáciou „. I.“.

9. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.10.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.000
€ do 3 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 07.10.2016.

10. Zo zmluvy o nájme bytu č. 61/2013 uzatvorenej dňa 31.07.2013 medzi Mestom Turčianske Teplice

ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že žalovanému bol prenechaný do nájmu 2
izbový byt Č.. XX, T. G. T. X. C. D. Č.. XX H. S. G. Č. XXXX, C. T. C. Y.-X. Č.. XX/XX T. O.. R. M. D. U. U.
(ďalej len „Zmluva“). Doba nájmu bola dohodnutá od 01.08.2013 na dobu určitú do 31.07.2014. Podľa
článku 8 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca na zabezpečenie platenia dohodnutých úhrad
spojených s užívaním nájomného bytu a poškodenia užívaného nájomného bytu zložil u prenajímateľa

finančnú zábezpeku vo výške 6-mesačného nájomného.

11. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že žalovaný dňa 07.08.2013
uzavrel úverovú zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 1.400 € s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 26 %. Uvedený úver sa

žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 51,21 €.

12.Zprehľadutransakciepredloženéhožalovanýmvyplýva,žedňa21.10.2013bolprijatýbezhotovostný
vklad na účet I. D. Č.. XXXXXXXX/XXXX z účtu žalobcu vo výške 1.000 €.

13. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Sumu 1.000 € zaslal na účet,
ktorý mu uviedol žalovaný. Žalovaný ho oklamal. Zaplatil tým jeho dlžobu. Žalovaný mu nikdy nepožičal
sumu 500 €. Medzi sebou si posielali peniaze len elektronicky, nie v hotovosti. Zábezpeku, ktorú mal
hradiť žalovaný ako nájomca bola jeho povinnosť. On nájomcom nie je. Zábezpeka bude vrátená
žalovanému po skončení nájmu. Nedohodli sa na tom, že žalovanému uhradí polovicu zábezpeky. So

žalovaným býval od septembra 2013 do novembra 2016. Dňa 17.10.2013 mu prišli peniaze od brata,
suma 10.800 €. Nevedel, že žalovaný je podvodník a vymámi od neho peniaze. V marci 2014 mu brat
vyplatil ďalších 5.000 € ako výplatok z dedičského konania. Pri požičaní sumy 1.000 €, ktoré zaslal na
účet sestry žalovaného sa so žalovaným dohodli, že túto sumu mu vráti, keď ju bude mať. Žalobca čakal,
že žalovaný mu peniaze vráti, keď si bral pôžičky v nebankových subjektoch. V čase zdieľania spoločnej

domácnosti sa podieľal na úhrade nákladov v 1 . Celkovo sa hradilo 219 €. Žalovaný mu zasielal na
účet 110 €. Povinnosť zložiť zábezpeku zaväzuje nájomcu. Od brata ako výplatok z dedičského konania
dostal v októbri 2013 a v marci 2014 peniaze, teda on peniazmi disponoval, žalovaný nie. Nevedú sa
voči nemu žiadne exekúcie. Opakovane uviedol, že so žalovaným sa dohodli, že sumu 1.000 € mu vráti,
keď bude mať peniaze, čo však neurobil, preto ho vyzval na vrátenie dlhu. Žalobca nemal mať odkiaľ

číslo účtu. Od sestry žalovaného si nič nepožičal.

14. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že skoro 15 rokov žil s matkou žalobcu v 4 izbovom byte, ktorý
bol vo vlastníctve matky žalobcu. V roku 2012 zomrela. Podal si žiadosť o pridelenie bytu, ktorý mu bol
pridelený a žalobca išiel bývať s ním. Brat žalobcu si mal zobrať byt po matke a žalobcovi vyplatiť sumu

10.000€aneskôrešte5.000€.Akozábezpekupridelenéhobytumuselzložiťsumu1.000€správcovskej
spoločnosti Teplico. Keďže toľko peňažných prostriedkov nemal, požiadal svoju sestru o pôžičku vo
výške 1.000 €. V auguste si zobral z Tesca pôžičku 1.400 €, aby sestre všetko vrátil. Zo sumy, ktorú
žalobca získal ako výplatok bytu uhradil exekútorov. Žalobca ho požiadal, aby mu požičal 500 €, ktorému vráti potom ako mu brat vyplatí druhú časť z bytu a on jeho sestre vyplatí sumu 1.000 €. Od začiatku
pridelenia nájomného bytu bývali spoločne, podieľali sa v polovici na základoch spojených s chodom
domácnosti. Žalobca býval so žalovaným v byte od roku 2013 do novembra 2016. Žalobcovi na účet

zasielal polovicu nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 110 €. Peniaze, ktoré mu sestra požičala
boli zaslané z účtu jeho švagra I. D., jej manžela. Sumu 1.000 € žalobca zaslal švagrovi, táto pozostávala
zo sumy 500 €, ktorú si od neho požičal a 500 € ako zábezpeka, na ktorej sa mal podieľať. Žalobca nad
mieru používa alkoholické nápoje. Zábezpeku zložil pri podpise zmluvy. Aj keď bola zábezpeka nižšia
ako 1.000 €, dohodli sa, že žalobca zaplatí sestre žalovaného sumu 1.000 €.

15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa 564 OZ ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzájomnou žalobou je i prejav
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje,
aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok

procesnej obrany žalovaného.

16.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdžalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanújejdôvodnosť.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s procesnou obranou žalovaného. Medzi stranami sporu
nebola sporná skutočnosť, že žalobca zaslal na účet švagra žalovaného sumu 1.000 €. Spornou bola

skutočnosť, kto v danom právnom vzťahu vystupuje ako veriteľ a kto ako dlžník. Súd procesnú obranu
žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca bol jeho dlžníkom, t.j., že žalovaný mu požičal sumu 500
€ a súčasne, že mu žalobca bol povinný uhradiť polovicu zábezpeky vo výške 500 €, vyhodnotil
ako nedôvodnú. Žalovaný v konaní uviedol, že zábezpeku, ktorá ani nebola vo výške 1.000 €, mal
uhradiť niekedy v marci alebo apríli 2013, pričom z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že táto

bola uzatvorená až 31.07.2013. Až týmto dňom vznikla žalovanému ako nájomcovi povinnosť uhradiť
finančnú zábezpeku spojenú s nájmom bytu. Účastníkmi nájomného vzťahu boli len prenajímateľ a
žalovaný ako nájomca. Žalobca nebol účastníkom tohto právneho vzťahu a teda ani nebol zaviazaný
a povinný uhradiť zábezpeku. Výška zábezpeky navyše ani nedosahovala sumu 1.000 € tak, ako tvrdil
na začiatku sporu žalovaný. Žalovaný rovnako nepreukázal, že žalobcovi poskytol sumu 500 € potom,

čo uzavrel úverovú zmluvu s Home Credit Slovakia, a.s. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda, ktorá by zaväzovala žalobcu na úhradu
polovice zábezpeky a zmluva o pôžičke vo výške 500 €. Ak si žalovaný, ako to sám tvrdí, zobral úver
vo výške 1.400 € na úhradu dlhu svojej sestre a z tejto sumy mal údajne požičať žalobcovi sumu 500 €,
stále by mu ostala suma 900 €, ktorá by bola postačujúca na úhradu takmer celého dlhu vo výške 1.000

€. Tvrdenia žalobcu tak kvalitatívne prevyšujú skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným. Medzi stranami
sporu bolo tiež nesporné, že žalobca obdržal prvú časť výplatku (cca 10.000 €) z dedičského konania
v októbri 2013. Podľa vyjadrenia žalobcu 17.10. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že túto sumu
(10.000 €) žalobca použil na úhradu dlhov vymáhaných v exekúcii, keďže už 18.10.2013 bola vykonaná
transakcia z účtu žalobcu na účet Miroslava Vašeka vo výške 1.000 €. Pre konanie nie je rozhodujúce, že

finančné prostriedky boli pripísané na účet až dňa 21.10.2013. Rovnako nie je rozhodujúca skutočnosť,
že finančné prostriedky boli poukázané na účet švagra žalovaného, nakoľko strany sa na takomto
spôsobe dohodli, a toto miesto plnenia medzi nimi ani nebolo sporné. Súd si osvojil tvrdenia žalobcu o
skutkových okolnostiach týkajúcich sa predmetnej pôžičky, ktoré dávajú ucelený logický dej. Procesná
obrana žalovaného bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Keďže súd mal preukázané, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ďalej sa zaoberal dohodnutým spôsobom splnenia
dlhu. Z opakovaných tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že so žalovaným sa dohodli tak, že požičané
finančné prostriedky vo výške 1.000 € mu vráti, keď bude mať peniaze. V súlade s cit. ust. § 564 OZ súd
konštatuje, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného ako dlžníka. V takom prípade sa veriteľ bez
určenia času plnenia súdom nemôže domáhať plnenia, avšak dlžník je oprávnený dlh kedykoľvek splniť

a veriteľ je povinný ním poskytnuté plnenie prijať. Za plnenie ponechané na vôľu dlžníka sa považuje aj
také dojednanie, z ktorého je zrejmé, že okolnosti významné pre plnenie môže ovplyvniť len dlžník. V
danom prípade mal žalovaný ako dlžník plniť vtedy, keď bude mať peniaze. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že túto okolnosť, dostatok finančných prostriedkov na vrátenie dlhu, môže ovplyvniť len dlžník,ktorý jediný rozhodne, kedy nastal okamih, v ktorom má dostatok prostriedkov na vrátenie dlhu. Žalobca
ako veriteľ nemôže sám určiť čas plnenia dlhu, a to ani zaslaním výzvy na plnenie, môže iba navrhnúť,
aby ho určil súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Keďže splatnosť pôžičky doposiaľ nenastala, je aj

žalovaným vznesená námietka premlčania bezpredmetná. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd
žalobu zamietol ako predčasne podanú.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v
celom rozsahu. Keďže si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu
nevyplýva, že by mu v konaní vznikli akékoľvek trovy konania, súd rozhodol, že žalovanému sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.