Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/245/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717210069
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717210069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Okresného stavebného bytového
družstva Trebišov, so sídlom v Trebišove, Pribinova č. 2246/2, zastúpeného JUDr. Valériou Vassovou,
advokátkou so sídlom v Trebišove, Pribinova č. 2246/2 proti žalovanej Dražobnej s.r.o. so sídlom v
Michalovciach, Močarianska č. 1, o zaplatenie 22.875,-eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.3.2018 č.k. 11C 35/2017-106

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku uplatňovanej žalobcom titulom
náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 20.9.2010

zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej mal byť byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom
dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele KN-C XXXX/X katastrálneho územia Trebišov. Za tým
účelom žalobca uhradil žalovanej sumu 6.100,-eur ako dražobnú zábezpeku a po uskutočnení dražby
sumu 16.775,-eur ako cenu dosiahnutú vydražením dňa 5.1.2011. Následne okresný súd rozsudkom
sp.zn. 9C 54/2011-278 zo dňa 13.5.2013 určil, že uvedená dražba bytu je neplatná a uvedený rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co 407/2013 zo dňa 20.3.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2014. Súd bol toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o nárok

na náhradu škody podľa § 33 ods. 3 zákona č. 757/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ale jedná sa
o žalobcom uplatnený nárok podľa § 32 ods.3 zákona o dobrovoľných dražbách podľa ktorého, ak je
dražba neplatná, bola žalovaná povinná vrátiť výťažok dražby vydražiteľovi. Keďže dražba bola určená
za neplatnú a žalobcu z tohto neplatného právneho úkonu plnil žalovanej, bol súd toho názoru, že na jej
strane vznikol majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a tak jej vznikla povinnosť
tentomajetkovýprospech-výťažokzdražbyvrátiťvydražiteľovi-žalobcovi.Vzhľadomnato,žežalovaná
počas konania vzniesla námietku premlčania zaoberal sa súd dôvodnosťou tejto námietky. Bol toho

názoru, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti dražby, t.j. dňom
10.6.2014 začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko žalobca uvedeným dňom nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe
obohateného. Žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na súde až dňa 17.5.2017, t.j.podľa názoru súdu po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 10.6.2016.
Z dôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd nárok žalobcu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní uviedol, že zotrváva na tom, že so žalovanou uzatvoril obchodnoprávny vzťah a svoj
nárok uplatnil v zmysle § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka a to v zákonnej lehote. Za dôležitú
právnu skutočnosť považuje list žalovanej zo dňa 23.9.2014 z ktorého nesporne vyplýva, že žalovaný
oznámil žalobcovi týmto dňom neplatnosť dražby. Až týmto dňom bola žalovaná povinná splniť si všetky
povinnosti vyplývajúce jej zo zákona ako aj zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Poukázal na spoločné

konanie vyvolané z jeho strany, na ktorých žalovaná uznala svoj záväzok vrátiť mu finančné prostriedky,
ktoré uhradil po vydražení predmetného bytu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
posúdil vznesenú námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že
zmluva o vykonaní dražby zanikla dňom vykonania dražby. Bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane
žalovaného ako obchodnej spoločnosti na jeho úkor, až po zániku tejto zmluvy. Je toho názoru, že

súd nesprávne právne posúdil danú vec v otázke premlčania, ak vznesenú námietku posúdil podľa
Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania
je potrebné vychádzať z režimu Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá
vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia neznamená, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi tým,
kto sa obohatil a tým, na koho úkor sa obohatil, nemôže byť svojou povahou obchodný vzťahov,

na ktorý je nevyhnutne aplikovať úpravu premlčania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Je toho
názoru, že vzťah ktorý vznikol medzi stranami sporu je obchodným vzťahom a preto na riešenie otázky
premlčania sa použije úprava podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 387
ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Je toho názoru, že v danom prípade Obchodný zákonníka
neobsahuje špeciálne ustanovenie o premlčacej dobe pre prípad bezdôvodného obohatenia, preto platí

všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní otázky
začiatku plynutia je rozhodujúcim dátumom v danom prípade dátum 10.6.2014 a keďže žalobu podal
dňa 17.5.2017 je toho názoru, že ju podal včas.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, ktorý následne aj správne právne

posúdil ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho
stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie
poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z

názoru, že pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je potrebné vychádzať z ustanovení
Obchodného zákonníka, ak zároveň tvrdí, že Obchodný zákonník neobsahuje špeciálne ustanovenie
o premlčacej dobe pre prípad bezdôvodného obohatenia.

10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákona upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému ako dražobníkovi sumu 82.875,-

eur sumu, ktorá predstavovala cenu vydraženej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že rozsudkom
Okresného súdu Trebišov a následne rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bolo určené, že dražba je
neplatná, je nesporné, že žalobca plnil žalovanému na základe neplatného právneho úkonu. Ak teda
žalobca plnil na základe neplatného právneho úkonu vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný ako dražobník v konaní nepreukázal, aby výťažok dražby

odovzdal záložnému veriteľovi, dlžníkovi, príp. ju zložil do notárskej úschovy.

17. Žalobca teda v konaní neuplatnil nárok podľa § 32 ods. 3 zákona č. 757/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, ako sa nesprávne domnieval súd prvej inštancie, ale uplatnil nárok zo záväzkového vzťahu,
ktorý vznikol z bezdôvodného obohatenia (§ 483 Obč. zák.).

18. Ust. § 32 ods. 3 zákona č. 757/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ukladá v prípade neplatnosti
dražby každej osobe, ktorá prevzala výťažok dražby povinnosť vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Za
tým účelom dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému
veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy. Ak tam uvedené osoby nesplnia

im uloženú povinnosť a výťažok dražby bezodkladne nevrátia vydražiteľovi, má vydražiteľ právo žiadať
tam uvedené osoby vrátiť mu výťažok dražby, na základe uvedeného ustanovenia. V takom prípade sa
teda nejedná o nárok z bezdôvodného obohatenia.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ohľadom tvrdenia, že vzťah medzi stranami sporu

je obchodným vzťahom je potrebné uviesť, že uvedená námietka vo vzťahu k posúdeniu plynutia
premlčacej doby titulom bezdôvodného obohatenia nie je významná. Je tomu tak preto, že aj za
predpokladu, ak by aj súd dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodnoprávnym,
Obchodný zákonník ako uvádza žalovaný nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia a teda, ak
uvedenú otázku nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže samotný Obchodný zákonník odkazuje
na riešenie otázok, ktoré sám nespravuje na riešenie podľa predpisov občianskeho práva, treba mať
za to, že aj samotné plynutie premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení treba posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, ktorý ako bolo uvedené neobsahuje
špeciálne ustanovenia o premlčacej dobe pre prípad bezdôvodného obohatenia.

20. Keďže pri posudzovaní otázky začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúcim dátumom aj podľa
názoru žalovaného deň 10.6.2014 (kedy rozsudok Krajského súdu v Košiciach o určenie neplatnosti
dražby nadobudol právoplatnosť), za správny treba považovať záver súdu prvej inštancie, že žalobca
nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá

uplynula 10.6.2016 ak žalobu podal na súde dňa 17.5.2017.

21. Bez významu je námietka žalovaného v odvolaní, ak nesúhlasí s názorom žalobcu o nedostatku jeho
pasívnej legitimácie a to vzhľadom na to, že žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu premlčania práva.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník odvolacieho konania v
danom prípade žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).