Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202483
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615202483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžovo nám. č. 11, IČO:31 575 951, proti žalovanej: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A.
V., W. V. Č.. XX, o zaplatenie 6.890,18 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 01. marca 2017, č. k. 4C/201/15-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie žalovanej o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciepodľa§497anasl.ObZvspojenís§52ods.1OZzaviazal
žalovanú na zaplatenie nesplateného úveru v rozsahu 6.890,18 €, (čerpaného na základe úverovej
zmluvy č. 17/370/11 vo výške 7.000 €), spolu s úrokom z úveru vo výške 453,09 €, s úrokom z omeškania
vo výške 5,77 € a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo istiny od 11.12.2012 do zaplatenia
a v rovnakej výške zo sumy 453,09 € od 11.12.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku, týkajúcom sa úroku z
úveru po jeho zosplatnení, žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.V odôvodnení vo vzťahu k zamietajúcej časti uviedol, že za zákonom predvídaných dôvodov má
dodávateľ právo splatnosť úveru posunúť. Ak úver nie je splatený po jeho splatnosti, zákon priznáva
za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie zákonné (úroky z omeškania) alebo zmluvné (napr.
zmluvnápokuta).Nietvšakpodľazáverovsúduzákonnéhokogentnéhopravidla,podľaktoréhobydlžník
mal povinnosť platiť úroky z úveru i úroky z omeškania. Úroky z úveru popri úrokoch z omeškania
vo svojich dôsledkoch odporujú kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 17,30 % prevyšuje
úrok z omeškania a zmluvné dojednanie, podľa ktorého by úroky mali patriť aj po predčasnej splatnosti

úveru, potencionálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s § 3a ods. 3
nar. vl. č. 87/95 Z. z. Súd preto dospel k záveru, že dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania, príp. ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru
do jeho splatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, teda predstavuje značné
zhoršenie jeho postavenia. Je nepravdepodobné, aby spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal
s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Doba splatnosti úrokov za
poskytnutie peňazí sa podľa § 503 ods. 1 prvej vety ObZ zhoduje s dobou splatnosti úveru. Žalobca

preto nemôže požadovať od žalovaného zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny.
3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany.
4. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti zamietajúcej časti rozsudku požadoval jeho zmenu a
tým vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Zastával názor, že súd dostatočne nerozlíšil medzi úrokmi aúrokmi z omeškania, o ktorých pojednáva ust. § 3a ods. 2 nar. vl. č. 87/95 Z. z. Zastával názor, že
obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania ako sankciou dlžníka. Úrok z úveru je podľa odvolateľa nárokom, na

ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka. Omeškanie zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
ale neovplyvňuje vznik nároku na úrok z úveru. Maximálna percentuálna výška úroku pritom nie je
žiadnym predpisom určená, nesmie byť však kvalifikovaná ako trestný čin úžery. Zdôraznil, že samotné
spoplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii, tieto do ich vrátenia
má stále k dispozícií dlžník, ktorý môže realizovať ich úžitkovú hodnotu.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Odvolací súd prejednal spor v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalobcom v odvolaní (§ 379 a §
380 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval žalobu
v časti uplatneného úroku z úveru aj po jeho predčasnej splatnosti (po jeho zosplatnení) za
neopodstatnenú. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje. Poukazuje pritom na

stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019, v zmysle ktorého po
zosplatnení úveru dodávateľovi nepatrí úrok z úveru, patrí mu právo na úrok z omeškania. Ak by po
splatnosti úveru mal dlžník popri úrokoch z omeškania platiť i úroky z úveru, na ťarchu spotrebiteľa by
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
stranami. Ak veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (zosplatnenie úveru), nastupuje

sankčný režim, v dôsledku ktorého prichádzajú do úvahy sankcie, predvídateľné právom (úroky z
omeškania, dohodnuté zmluvné pokuty a pod.).
8. V tomto kontexte súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že dohoda, podľa ktorej i v
prípade zosplatnenia úveru dodávateľovi naďalej patrí úrok z úveru, je potrebné považovať za neplatnú
(§ 52 ods. 2 OZ), keďže v takomto dojednaní by bolo možné nadmerne navyšovať dlh oproti výške úveru.

V protiprávnom stave, vyvolanom dlžníkom pre porušovanie povinnosti zo zmluvy, patria zmluvným
stranám len sankcie, vymedzené kogentným pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. č. 87/95 Z. z. Sankcie za omeškania spotrebiteľa nesmú totiž prevýšiť priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-
tuálnej bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády

(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/14).
9. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie i žalovaná. Rozsudok, v ktorom bola riadne poučená o
možnostipodaťodvolanieioodvolacejlehote,jejbol doručenýdňa4.04.2017.Odvolaniepodalaosobne

do podateľne súdu prvej inštancie až dňa 24.04.2017, teda oneskorene, po uplynutí odvolacej lehoty,
ktorá skončila dňom 19.04.2017. Ako oneskorené bolo preto odvolanie žalovanej odmietnuť (§ 386 písm.
a) CSP).
11. Žalovanej v dôsledku odvolania žalobcu nevznikli žiadne trovy, preto jej odvolací súd ich náhradu
nepriznal (§ 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

12.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).