Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Posluchová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410206789
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1410206789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v spore žalobcu: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky č. 9, 844 57 Bratislava, IČO: 00 169 731, zast.: JUDr. Jozefom
Drvárom, advokátom, P.O.BOX 149, so sídlom ul. Belinského č. 16, 851 01 Bratislava, proti žalovanému:
D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. D. F. Č.. X, XXX XX T., zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom ul. Panská č. 17, 811 01 Bratislava, o zaplatenie istiny 799,60,-eur s
príslušenstvom, na odvolanie žaloby proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/74/2010-327
zo dňa 25. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie istiny 799,60,-eur s
príslušenstvom; žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2.Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalobca je vlastníkom bytu č. XXX na D.K. F. Č. X R. T.. Na základe
Zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.09.1995 je žalovaný nájomcom predmetného družstevného bytu. Zo
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2010 je zrejmé, že žalovaný z titulu
úhrad nájomného a služieb súvisiacich s užívaním bytu dlhuje žalobcovi celkom sumu 5620,52,-eur, s

úhradou ktorou je žalovaný v omeškaní. Uplatnený nárok si žalobca neuplatňuje podľa § 671 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ale podľa § 451 Občianskeho zákonníka s poukazom na podanú výpoveď z
nájmu bytu zo dňa 19.6.2006 a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje všeobecnú
hodnotunájmu.Žalovaný nepodalvtrojmesačnejprekluzívnejlehotenávrhnazačatiekonaniaourčenie
neplatnosti výpovede a predmetný byt ďalej užíval bez právneho titulu. Žalovaný vzniesol námietku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nakoľko žalovaný nie je v nájomnom vzťahu so žalobcom.
3.Uznesením súd konanie prerušil na čas do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 22C/96/2010 o

vypratanie bytu žalovaným. Konanie bolo skončené zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie, keďže z Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 09.12.1999 vyplýva, že
prevod členských práv sa uskutočnil ku dňu 01.01.2000 z D. U. na syna E. U.. V tomto úkone absentuje
podpis svedkyne - bývalej manželky žalovaného E. Š. - predtým U. (§ 40a Obč. zák.), a táto sa ku dňu
rozhodnutia súdu relatívnej neplatnosti právneho úkonu na súde nedovolala. Žalobca s E. U. dňa 14.12.
1999 uzavreli nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Žalobca E. U. oznámil, že dňom 01.01.2000 bude
upravený mesačný zálohový predpis, ktorý bol aj zaslaný.

4.Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 40a ; § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že došlo platne k prevodu nájmu bytu z D. U. na E. U., a
teda D. U. s poukazom na ustálený skutkový stav, odo dňa 01.01.2000 nie je v nájomnom vzťahu
so žalobcom. Nájomcom predmetného bytu je E. U., na základe Dohody prevodu členských práv apovinnosti medzi žalovaným a E. U., keďže relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§40a Obč. zák.) sa
manželka žalovaného do rozhodnutia súdu vo veci samej nedovolala. Žalovaný neuhrádzal žalobcovi
peňažné plnenia za užívanie predmetného bytu nakoľko tento od 01.01.2000 už nebol v nájomnom

vzťahu so žalobcom a úhrady na základe mesačného predpisu mal uhrádzať v danom období už E.
U., keďže podľa čl. 40 bod 1 Stanov, nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné vo výške
skutočných nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu. S poukazom na ustálený
skutkovýstav,nakoľkožalovanýD.U.niejepasívnevecnelegitimovaný(od01.01.2000niejenájomcom
predmetného bytu a ani svedeckou výpoveďou E. Š. nebol preukázaný jeho skutočný pobyt v roku

2008, t.j. že by predmetný byt bez právneho dôvodu užíval), súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
5.O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 a § 255 ods. 1 C.s.p. s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6.Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca v ktorom popieral dôvodnosť
tvrdenia súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného s odôvodnením, že
nájomcom predmetného bytu je E. U. na základe dohody o prevode členských práv a povinností. Vo
svojom rozsiahlom odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný nie je ani vlastníkom, ani nájomcom,
avšak byt užíva síce sporadicky, ale dlhodobo bez právneho dôvodu. Za sporadické užívanie poskytoval

aj peňažné plnenie spravidla po 50€ mesačne. Syn žalovaného v byte nebýva, neužíva ho neuhrádza
žiadne peňažné plnenia, nevykonával žiadne práva nájmu bytu. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný si
vždy adresu svojho trvalého bydliska uvádza D. F. Č.. X R. T.. Žalovanému boli v rozhodnom období
zasielanéajročnévyúčtovanianákladov,ktoréreklamovalvýlučnežalovaný,niejehosyn.Tvrdeniesúdu
prvej inštancie ,že žalovaný nie je nájomcom považuje za nepodložené a nepreukázané. Z uvedených

dôvodovnavrhujeabyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobevplnorozsahu
vyhovie, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
7.Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť. Principiálnym dôvodom zamietnutia žaloby je nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému. Odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo 214/2011 v zmysle ktorého súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie,
že nositeľom pasívnej legitimácie je iný subjekt. Bývalá manželka žalovaného sa nikdy nedovolala
neplatnosti členských práv. Žalobca právnym úkonom nemohol byť žiadnym spôsobom dotknutý, taktiež

sa však neplatnosti členský práv nedovolával. Prevod členských práv a povinností k bytu so žalovaného
na E. U. je platný. Pre rozhodnutie veci je právne irelevantné aká adresa bydliska žalovaného je v registri
obyvateľov uvedená. Súd prvej inštancie postupoval aj v súlade s čl. 2 C.s.p. tak aby bol zachovaný
princíp právnej istoty, keďže v konaní o vypratanie žalovaného z bytu bola žaloba zamietnutá s tým, že
pán D. U. nie pasívne vecne legitimovaný. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8.Žalobca v replike uviedol, že v konaní o vypratanie bytu neboli známe viaceré právne relevantné
skutočnosti. Žalobca bude opakovane iniciovať súdne konania o vypratanie bytu tak žalovaným ako aj
jeho synom. Zotrváva na odvolacom petite.

9.Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil

správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.) s
odôvodnením ktorým sa odvolací súd stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10.Záväzkovo právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu vyplýva povinnosť druhej strane
z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečo sa zdržať alebo niečo trpieť, pričom práva a povinnosti sú vo

vzájomnej relácii. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu od počiatku smerujú
iba proti konkrétnej osobe. Z nesporne zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe písomnej
Dohody zo dňa 09.12.1999 došlo k prevodu členských práv a povinností z D. U. na E. U.. Na základe
tejto dohody žalobca uzatvoril Zmluvu o nájme predmetného bytu dňa 14.12.1999 s E. U. v dôsledkučoho sa E. U. stal nájomcom predmetného bytu a ten, ako nájomca podľa čl. 40 bod 1 Stanov je povinný
platiť nájomné vo výške skutočných nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu. Ak
teda súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného postupoval

vecne správne. Na správnosti prijatého záveru nič nemení ani skutočnosť, ak by žalovaný byt aj
skutočne užíval, keďže žalobca je viazaný Zmluvou o nájme bytu zo dňa 14.12.1999 s E. U.. V prípade,
ak nájomca prenechá priestory tretej osobe, aby ich užívala ide výlučne o disponovanie nájomcu
predmetnými priestormi v rámci jeho užívacieho práva, ktoré nemá vplyv na plnenie povinností nájomcu
voči prenajímateľovi, a preto je to nájomca a nie tretia osoba, ktorá je v spore pasívne legitimovaná

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp.zn. 33Odo 366/2003). Uvedená právna veta je
zároveň odpoveďou na námietku žalobcu, že syn žalovaného v byte nebýva, neužíva ho, neuhrádza
žiadne peňažné plnenia, a ani nevykoná žiadne práva nájmu bytu.

11.Bez významu je snaha žalobcu spochybniť záver súdu prvej inštancie aj tým, že považuje
rozhodnutie za nesprávne v dôsledku nesprávneho posúdenia námietky smerujúcej k absencii podpisu

bývalejmanželkyžalovanéhoE.Š.nadohodezodňa09.12.1999oprevodečlenskýchprávapovinností.
Súd prvej inštancie sa s touto námietkou riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne
závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou ust. § 40a Obč.zák. na
vec sa vzťahujúcou. Pokiaľ sa E. Š. v rámci plynutia prekluzívnej lehoty relatívnej neplatnosti právneho
úkonu na súde nedovolala, je potrebné hľadieť na zmluvu o prevodu členstva v družstve ako na zmluvu

platnú.

12.Ak by aj odvolací súd pripustil argumentáciu žalobcu o neplatnosti dohody o prevode členských práv
a povinností s následnou neplatnosťou nájomnej zmluvy, a ak by žalobca bezvýhradne preukázal, že
byt užíval žalovaný, nebola by táto okolnosť spôsobilá privodiť iné právne hodnotenie. V prípade, ak

žalobca uzavrel neplatnú nájomnú zmluvu s osobou, ktorá predmet nájmu prenechala do podnájmu
tretej osobe, nemôže sa úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca nebol s
ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu. Opäť je v takomto prípade pasívne legitimovaný nájomca, ktorým je v
danom spore E. U., ktorý so žalobcom ako prenajímateľom takúto neplatnú zmluvu uzavrel (uznesenie
NS ČR z 19. októbra 2005, sp.zn. 33 odo 1108/2004).

13.Rovnako tak bezvýznamná vo vzťahu k posúdeniu pasívnej legitimácie žalovaného je aj námietka
žalobcu, o trvalom pobyte žalovaného.

14.Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je

hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však
stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti je potrebné právne relevantné
správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo
povinnosti, a je potrebné s týmito subjektmi konať. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, žeby mu

prináležalo právo voči žalovanému domáhať sa plnenia, správne súd prvej inštancie žalobu z dôvodu
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p..

15.Onáhradetrov odvolaciehokonania rozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1,vspojenís§255ods.

1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.