Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414211841.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H. W., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom A. G. XX/X, D. R., o zaplatenie 243,52 Eur a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/694/2014-19 zo dňa 18. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/694/2014-19 zo dňa 18. 01. 2018 v
časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .
III. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú určí súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok). Oprávnený je povinný
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému exekútorovi JUDr. Ing. Roman
Liščákovi, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie vo výške 120,10 Eur
(II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, ods.

5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 21 písm. c) ods.
1, § 22 ods. 1, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 16.10.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podaní doručenom súdu dňa 22.12.2017 zároveň exekútor žiadal,
aby súd uložil oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v sume 120,10 Eur.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej ExP) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd priznal poverenému exekútorovi 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 100,09 Eur
v sume 20,01 Eura, nakoľko poverený súdny exekútor je platcom DPH.

Celkovo súd priznal exekútorovi trovy exekúcie v zmysle Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov vo výške 120,10 Eur.
Súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky
predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený bol toho
názoru, že v súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, je potrebné uviesť tiežtú skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových
práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje
neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má

trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa
za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo
verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými

ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to,
aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovala. Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
Čo sa týka výroku o náhradu trov exekúcie, oprávnený mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že
súdny exekútor lustroval účty povinného elektronicky zaslaním dožiadania naraz v ten istý deň všetkým

bankám, má nárok v prípade lustrácie bánk len na odmenu za 1 úkon exekučnej činnosti. Vzhľadom na
skutočnosť, že výpisom z obchodného ani živnostenského registra nie je možné zistiť žiaden majetok
povinného, podľa názoru oprávneného nemá súdny exekútor nárok na odmenu za uvedený úkon
exekučnej činnosti. Rovnako podľa názoru oprávneného nemá súdny exekútor nárok na odmenu za
položku „odmena podľa § 21 písm. c) vyhlášky vo výške 3,32 eur, t. j. odmena za manipuláciu so

spismi“, keďže exekučný spis predkladal exekučnému súdu vo vlastnom záujme, za účelom priznania
trov exekúcie. Oprávnený sa domnieval, že súdny exekútor nemá nárok na odmenu podľa § 23 vyhlášky
vo výške 2,64 eur - náhrada za stratu času pri osobnom doručovaní príkazov na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže osobné doručovanie príkazov do bánk nemožno v
žiadnom prípade považovať za účelné.

Oprávnený žiadal, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie znejúce na sumu 243,52 eur. Poverením súdu
zo dňa 18. 06. 2014 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, so

sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec. Podaním zo dňa 10. 10. 2017 poverený súdny exekútor navrhol
exekúciu zastaviť, z dôvodu, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nie je
reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony by boli v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania a neúčelné navyšovanie trov. Následne súd prvej inštancie vydal
napadnuté uznesenie.

7. Podľa §243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu môže
súd zastaviť aj vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd

na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivoodôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. V predmetnej veci má súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného, nakoľko nebol
zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením.
Povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad
uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou.
16. Odvolací súd mal za to, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové

pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom
konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných
dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

17. Argumentácia oprávneného, že v budúcnosti je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania
exekúcie neobstojí, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo
stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti
vôbec nemuseli nastať.

18. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
19. Čo sa týka odvolania proti druhému výroku uznesenia, odvolací súd zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

23. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

24. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady
prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa
(§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania

boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu
v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo
vzťahukrozsudkom(§355ods.1CSP),avšakvovzťahukuzneseniamakovšeobecnúzásadustanovila
neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods.

2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti
odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do
30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný
poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2
CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku).

25. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-

§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

27. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol
chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách
exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné

odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného
konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti
odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

28. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti

týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §386
písm. c) CSP odmietnuť v tejto časti.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že
povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). O
výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtouznesenia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.