Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210718
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713210718.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľky E. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. XXXX/XX, XXX XX A., občianky SR, zast. JUDr.
Katarínou Blšákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica
proti odporcom I) RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO : 36 541 818 (pôvodne
TRIFIN, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 323 110 ako odporca v I. rade a

Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 693 201 ako odporca v II. rade)
a III) F.. V. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. G.. Š. Č.. XXX/X, T., občianky SR, zast. JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.06.2013 doručeného súdu 19.06.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov, a to: kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008, uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako predávajúcou a odporcom v I. rade ako kupujúcim, kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2008 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a odporcom v I. rade ako predávajúcim, zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve č. M. XXX zo dňa 11.11.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou a
odporcom v I. rade ako budúcim predávajúcim, kúpnou zmluvou zo dňa 11.02.2009, uzatvorenou

medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom v I. rade ako kupujúcim, zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve č.M. XXX zo dňa 11.02.2009 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou a
odporcom v I. rade ako budúcim predávajúcim, kúpnej zmluvy U. XXXX/XX zo dňa 10.12.2009 -2963/09
uzatvorenej medzi odporcom v I. rade ako predávajúcim a odporcom v II. rade ako kupujúcim a kúpnej
zmluvy U. XXX/XX A. XX.XX.XXXX-XXXX/XX uzatvorenej medzi odporcom v II. rade ako predávajúcim
a odporcom v III. rade ako kupujúcim. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka ako predávajúca
uzatvorila s odporcom v I. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2008, kde predmetom

kúpy bola nehnuteľnosť, a to byt č. XX v bytovom dome na Š. G., súp.č. XXXX, vchod XX, na I.
podlaží, postaveného na parc. č. XXX/X, mesto Zvolen, k.ú. Zvolen, okres Zvolen, spolu s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podiel 4855/154462, zapísaných na LV č.XXXX
a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc.č. KN č.XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere
561 m2, parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 305 m2, v meste Zvolen, k.ú. Zvolen, obec Zvolen, zapísaných na LV č.XXXX.

Navrhovateľka ako kupujúca uzatvorila s odporcom v I. rade ako predávajúcim kúpnu zmluvu zo dňa
07.11.2008 k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Navrhovateľka ako budúca kupujúca uzatvorila s odporcom
v I. rade ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. M. XXX zo dňa 11.11.2008, kdepredmetom kúpy bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Navrhovateľka ako predávajúca uzatvorila s
odporcom v I. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2009, kde predmetom kúpy bola vyššie
špecifikovaná nehnuteľnosť. Navrhovateľka ako budúca kupujúca uzatvorila s odporcom v I. rade ako

budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č.M. XXX zo dňa 11.02.2009, kde predmetom
kúpy bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Ďalej navrhovateľka uviedla, že uzatvorila s odporcom v
I. rade Zmluvu o úvere na sumu 500.000,- Sk. Odporca v I. rade ako predávajúci uzatvoril s odporcom
v II. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu č.U. XXXX/XX zo dňa 10.12.2009-2963/09 kde predmetom kúpy
bola predmetná nehnuteľnosť. Odporca v II. rade ako predávajúci uzatvoril s odporcom v III. rade ako

kupujúcim kúpnu zmluvu č. U. XXX/XX z 22.05.2013-1358/13, kde predmetom kúpy bola predmetná
nehnuteľnosť. Navrhovateľka uviedla, že uzatvorenie kúpnej zmluvy a následne zmluvy o budúcej
zmluve medzi navrhovateľkou a odporcom v I. rade je simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť
zastretý právny úkon zmluvy o pôžičke. Nakoľko právne úkony medzi navrhovateľkou a odporcom v I.
rade sú absolútne neplatné v zmysle zásady: „nikto nemôže previesť viac práv ako má sám“, nemôžu
byť platné ani právne úkony uzatvorené medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, ako aj medzi

odporcom v II. rade a odporcom v III. rade.

V priebehu konania súd nahliadnutím do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka
108092/B zistil, že spoločnosť TRIFIN, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 323 110
ako odporca v I. rade bola rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.

3 písm. b) Obchodného zákonníka zrušená a vymazaná z obchodného registra, na základe zmluvy
o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a právnym nástupcom tejto spoločnosti je spoločnosť RELCO
s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO : 36 541 818. Nahliadnutím do obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., vložka 108087/B zistil, že spoločnosť Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám.
SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 693 201 ako odporca v II. rade bola rozhodnutím spoločníkov o zrušení

obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka zrušená a vymazaná z
obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a právnym nástupcom
tejto spoločnosti je spoločnosť RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO : 36 541 818.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej

právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. súd ďalej konal so spoločnosťou RELCO s.r.o., so sídlom
Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO : 36 541 818 ako právnym nástupcom spoločností TRIFIN, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 323 110 a Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7,

911 01 Trenčín, IČO : 36 693 201.

Odporca v I. rade - spoločnosť RELCO s.r.o. sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju
neprítomnosť, nepožiadal o odročenie. Súd mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v
zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. Na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa v III. rade. Súd preto vec prejednal

a vo veci rozhodol v odporcu v I. rade a odporkyne v III. rade podľa § 101 ods.2 O.s.p.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.04.2016 uviedla, že pokiaľ hovorila so spoločnosťou TRIFIN,
s.r.o., ktorá bola odporcom v I/ rade v tomto konaní, tak hovorila s K.. K. J., kde s ním vždy hovorila len o
pôžičke s tým, že bola v domnení, že byt dá do zálohu a oni jej dajú pôžičku, a tú následne bude splácať.

Uviedla, že zmluvy videla len na notárstve keď ich podpisovala s tým, že predmetné zmluvy v podstate
ani nevidela, videla len stranu, ktorú podpisovala. Následne dostala zmluvy až poštou z Trenčína, keď
už boli zmluvy zavkladované. Ona si následne prenajala byt v tom istom bytovom dome, kde je aj byt,
ktorý je predmetom tohto konania; kde teraz býva. Uviedla, že predmetnú pôžičku aj splácala, splatila asi
do takých 150.000,- Sk, potom už nevládala ďalej splácať. Navrhovateľka ďalej uviedla, že si nevšimla,

že v zmluvách, ktoré podpisovala, je napísané „kupujúci“. Uviedla, že sa až neskôr ohlásila pánovi J. zo
spoločnosti TRIFIN, s.r.o., mala z toho šok, že predala byt. On jej však na to odpovedal, že oni to tak
robia, ale dal jej taký návrh, že keď sa znovu zastaví vo Zvolene, že si môže tento byt následne odkúpiť
a ešte jej dajú aj 120.000,- Sk navrch, teda spolu mala dostať sumu 620.000,- Sk. Čo sa týka samotnej
zmluvy o pôžičke, chcela si požičať od spoločnosti TRIFIN sumu 500.000,- Sk. Kontakt na spoločnosť

TRIFINjejdalaznáma,ktorásnimimaladobréskúsenosti;tedaonaichtelefonickykontaktovalaohľadne
toho, že si chce od nich zobrať úver a povedala im, že môže založiť len svoj byt a dala im pri tomto
telefonáte aj osobné údaje. Následne prišiel pán J. do bytu, kde jej osobne do ruky odovzdal sumu
500.000,- Sk, zmluvy mal v kufríku a povedal jej, že majú ísť hneď na notárstvo, že sa veľmi ponáhľa. Nanotárstve tieto zmluvy podpísal najprv pán J., potom ich podpísala navrhovateľka. Následne po týchto
podpisoch jej zmluvy neboli odovzdané a pán J. jej uviedol, že sa veľmi ponáhľa s tým, že on dá tieto
zmluvy aj na kataster a odišiel. Uviedla, že predmetný úver splácala zloženkami, ktoré jej dal pán J..

Keď jej bola zaslaná zo spoločnosti TRIFIN následne zmluva, tak zistila, že byt odpredala spoločnosti
TRIFIN, volala teda pánovi J., ktorý jej povedal, že to vyriešia následnou kúpnou zmluvou, ktorou si byt
odkúpi. Pán J. prišiel znovu za ňou do bytu a doniesol aj zmluvu, túto podpísala doma, nešli na notársky
úrad, podpisy neoverovali. Jednalo sa o kúpnu zmluvu, ktorou ona ako kupujúca nadobudla znovu do
vlastníctva predmetný byt. Ďalej navrhovateľka uviedla, že asi o týždeň na to prišiel za ňou znovu pán

J. s kúpnou zmluvou. V tom čase už vedela, že byt znovu predáva spoločnosti TRIFIN. V danej zmluve
už bol aj presný rozpis splátok, ktoré mala uhrádzať. V danej veci sa jednalo o zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, teda keď vyplatí sumu pôžičky, tak jej byt následne vrátia, preto tam bol aj splátkový kalendár.
Platila pokiaľ vládala, potom už splácať nevládala. Dňa 20.12.2010 jej volal pán J. a pán Y., ktorý bol
druhým konateľom spoločnosti, aby do 15.01.2011 vypratala predmetný byt, ona ho teda vypratala.
Peniaze už potom od nej nevymáhali a potom sa dozvedela, že tento byt predávajú. Uviedla, že býva

v tom istom činžiaku a teda videla, že sa tam chodia pozerať ľudia, bolo tam asi 5 záujemcov, z toho
aj pani V.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že čo sa týka účelu úveru, ktorý si chcela zobrať v spoločnosti
TRIFIN, s.r.o., jej priateľka podnikala a potrebovala peniaze na rozšírenie podnikania, a teda mali medzi
sebou uzatvorenú zmluvu; že ona jej poskytne peniaze a bude mať následne z toho zisk. V tom čase sa
priateľkedarilo,preňunebolproblémsplatiťnarazajsumu20.000,-Sk.Uviedla,žepeniazenasplácanie

sama nemala k dispozícii. Uviedla, že žiadala, aby tam bola záložná zmluva na predmetný byt, ale zo
spoločnosti TRIFIN jej povedali, že to má byť zmluva o budúcej kúpnej zmluve a tak s tým súhlasila.

Právny zástupca odporkyne v III. rade na pojednávaní uviedol, že nepovažuje konanie navrhovateľky
za štandardné, keď uviedla sama vo svojej výpovedi, že si zmluvy neprečítala, pričom poukázal na

to, že v samotných zmluvách pri svojom mene mala vždy uvedené aj postavenie účastníka právneho
vzťahu, v ktorom vystupovala. Tiež poukázal na to, že vlastníkom bytu, ktorý je predmetom konania je už
tretia osoba - T. V., ktorá s právnymi vzťahmi, čo sa týka spoločnosti TRIFIN, s.r.o. a Real agency, s.r.o.
nemá nič spoločné. Predmetný byt kupovala cez realitnú agentúru MAX REAL a byt si aj bola prezrieť
a následne čerpala na tento byt aj úver. Uviedol, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem,

nakoľko navrhovateľka žaluje tzv. negatívne skutočnosti, a teda tak, ako je uvedené v petite návrhu, že
jednotlivé zmluvy sú neplatné, pričom z rozhodovacej praxe súdov, ako aj z judikatúry vyplýva, že pokiaľ
je možné žalovať pozitívnym spôsobom, je vylúčené žalovať negatívne určenie. Ďalej uviedol, že návrh
navrhovateľky považuje za špekulatívny, účelový z toho dôvodu, že nedošlo iba k uzatvoreniu jednej
kúpnej zmluvy, na základe ktorej by údajne mala spoločnosť TRIFIN, s.r.o. od nej vylákať vlastnícke

právo pod zámienkou, že sa jedná o záložné právo. Poukázal na to, že navrhovateľka celkom určite
obdržala zo Správy katastra samotné znenie kúpnej zmluvy, ktoré bolo vyznačené pečiatkou o povolení
vkladu vlastníckeho práva, konkrétne kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2008 na základe čoho mohla dôjsť
k záveru, že došlo k prevodu vlastníckeho práva jej bytu. Túto vedomosť určite nadobudla neskôr aj
pozitívne takým spôsobom, že ten byt si následne odkupovala od spoločnosti TRIFIN, a zas po nejakom

čase ho spoločnosti TRIFIN predávala. Uviedol, že navrhovateľka sa mala už z dôvodu opatrnosti
domáhať svojich práv podstatne skôr a minimálne osoba, ktorá si je vedomá toho, že nepredala byt
sa nikdy nenechá vysťahovať z vlastného bytu, vlastný byt nikdy neopustí a práve naopak domáha sa
určeniavurčitomčase, keďsasnažínejakýtendomnelývlastníktútoosobuvysťahovať.Následnedošlo
k prevodu vlastníckeho práva zo spoločnosti TRIFIN, na spoločnosť Real agency a trvalo niečo viac

ako rok, kým tento byt bol predaný odporkyni v III. rade - pani V.. Za ten čas nič nebránilo navrhovateľke
domáhať sa svojich práv na súde.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania, listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi navrhovateľkou ako
predávajúcou a spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. ako kupujúcim. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť
špecifikovanávbode1.predmetnejkúpnejzmluvy. PodľaboduII.zmluvydohodnutákúpnacenabolavo
výške 500.000,- Sk. Dňa 08.02.2008 bol podpísaný Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2008.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2008 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcim TRIFIN,
s.r.o. a navrhovateľkou ako kupujúcou. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť špecifikovaná v bode 1.
predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa bodu II. zmluvy dohodnutá kúpna cena bola vo výške 660.000,-Sk. Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2008 zo dňa 08.02.2008 sa navrhovateľka ako
predávajúca a spoločnosť TRIFIN, s.r.o. ako kupujúci dohodli, že týmto dodatkom sa mení a dopĺňa
článok II. kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008, pričom nové znenie tohto článku sa mení v časti dohodnutej

kúpnej ceny, ktorá je 500.000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2009 sú zistil, že táto bola uzatvorená medzi navrhovateľkou ako
predávajúcou a spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. ako kupujúcim. Podľa článku II. kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 24.500,- Eur. V zmysle článku II. zmluvy kúpna cena bola kupujúcim vyplatená v hotovosti k

rukám predávajúceho pred podpisom zmluvy; predávajúci svojim podpisom potvrdzuje prevzatie kúpnej
ceny v hotovosti v plnej výške.

Zo Zmluvy o budúcej zmluve č. M. XXX zo dňa 11.11.2008 (nepodpísanej navrhovateľkou) súd zistil,
že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., Námestie SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO:
36323110 ako budúcim predávajúcim a navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou. Podľa článku I.

bod 1. tejto zmluvy budúci predávajúci sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.11.2008 so
súčasným vlastníkom stane výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v bode I. predmetnej
zmluvy. Podľa článku I. bod 2. zmluvy účastníci zmluvy sa zaviazali, že do dohodnutej doby, t.j.
najneskôr do 15 dní od splnenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzavrú kúpnu zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k horeuvedeným nehnuteľnostiam, na základe ktorej budúci predávajúci

predá budúcemu kupujúcemu vyššie uvedené nehnuteľnosti a budúci kupujúci sa zaväzuje, že do
dohodnutého termínu a dohodnutým spôsobom zaplatí v prospech budúceho predávajúceho kúpnu
cenu.

Zo Zmluvy o budúcej zmluve č. M. XXX zo dňa 11.02.2009 súd zistil, že táto bola uzatvorená

medzi spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., Námestie SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36323110 ako budúcim
predávajúcim a navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou. Podľa článku I. bod 1. tejto zmluvy budúci
predávajúci sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.02.2009 so súčasným vlastníkom stane
výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v bode I. predmetnej zmluvy. Podľa článku I.
bod 2. zmluvy účastníci zmluvy sa zaviazali, že do dohodnutej doby, t.j. najneskôr do 15 dní od

splnenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzavrú kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k horeuvedeným nehnuteľnostiam, na základe ktorej budúci predávajúci predá budúcemu kupujúcemu
vyššie uvedené nehnuteľnosti a budúci kupujúci sa zaväzuje, že do dohodnutého termínu a dohodnutým
spôsobom zaplatí v prospech budúceho predávajúceho kúpnu cenu.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa§
80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z

ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia
(neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah

medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je
vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa

bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z tohto vyplýva, že určovacia
žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno
žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Určovacia žaloba má preventívny charakter,
bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušeniesubjektívneho práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých
právnych následkov zo strany žalovaného. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe. Aj v takýchto prípadoch bude daný naliehavý právny záujem na určení

spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj
preventívny charakter a cieľ - zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. V prípadoch, keby
požadované určenie existencie či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi, malo
charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny
záujem na takomto určení.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či
tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný na

samotnom určení práva. Napríklad prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k vlastníckemu práva navrhovateľa
môže byť v určitých prípadoch platnosť či neplatnosť zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak
si môže súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do
výroku svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa s tým,
aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý

právny záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude. Určenie neplatnosti
zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť
alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na
základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne
o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím

sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu
nehnuteľnosť patrí.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona (ďalej len „ZoKN“), záznam je úkon
správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k

nehnuteľnostiam.Ideodruhzápisudokatastranehnuteľností,ktorýnemáprávotvorný,aleibaevidenčný
charakter (R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych
skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú.

Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona,
rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a
spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o
zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú

záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia
záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich
uspokojenie (§ 34 ods. 1 ZoKN).
Ustáliť aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže.
Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať

ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí
byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom podľa neplatnej zmluvy, za
stanovených podmienok môže dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež možné, že
fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela, že právnická osoba, ktorá bola prevodcom, zanikla (buď
likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola prevedená

na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa
zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená s inou stavbou. V takýchto prípadoch je potrebné
riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená.
Autoritatívne tieto otázky môže riešiť iba súd. Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy
sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva,

prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006, sp .zn. 3Cdo/178/2006), povedie k základnému cieľu
sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t. j. že žalobca je vlastníkom) má
spravidla prednosť pred negatívnym určením. V uvedenom rámci môže pevný základ svojho právneho
postavenia navrhovateľ dosiahnuť len pozitívnym určením za podmienok ust. § 80 písm. c/ O. s. p a

môže domáhať sa určenia, že mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom podiele, a tak preukázať
konkrétny a právne nespochybniteľný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu sporu. Len
pozitívne určenie vlastníctva v prvom rade rozsudkom súdu a následný zápis jeho vlastníctva do katastra
nehnuteľnosti sú spôsobilé výrazne zlepšiť jeho právne postavenie navrhovateľa nielen vo vzťahu k
odporcovi, ale aj vo vzťahu k tretím osobám (vzhľadom na záväznosť zápisov katastra nehnuteľnosti

vyjadrenú v § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam).

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).