Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200083
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200083.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu HALDY - PLUS, spol.
s r.o., so sídlom Mierová 105, Humenné, IČO: 36 475 467, právne zastúpeného advokátkou JUDr.
Zuzanou Hamarovou, so sídlom Mierová 105, Humenné, proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov,
so sídlom Konštantínova 3308/6, Prešov, za účasti S. C., bytom Z. XX, C., právne zastúpenej advokátom
JUDr. Antonom Hencovským, so sídlom Františkánska 3, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného - PROTOKOLU č. protokolu: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23. októbra 2017 v
znení DODATKU č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a ďalšej účastníčke konania voči žalobcovi právo na náhradu iba tých trov, ktoré jej vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú jej uložil správny súd s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že inšpektori práce žalovaného vykonali v období od
22.08.2017 do 30.08.2017 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu S. C. u žalobcu, podľa § 7
ods. 3 písm. b), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2,3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej na účely rozsudku „ zákon
č. 125/2006 Z. z. “). O výsledku bol spracovaný protokol č. IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017
( ďalej na účely rozsudku „ protokol “).

2. Protokolom v znení DODATKU č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017( ďalej
na účely rozsudku „ dodatok “) žalovaný v súvislosti so zistenými nedostatkami nariadil opatrenia podľa
§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., a to poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji

model ML - 1500 len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne. Zároveň žalovaný uložil
žalobcovipodľa§14ods.2zákonač.125/2006Z.z.,povinnosťprijaťopatrenianaodstráneniezistených
porušení predpisov a ich príčin; a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.3. Protokol bol dňa 07.11.2017 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu, konateľom spoločnosti
- p. A. V. a toho istého dňa ním taktiež podpísaný a prevzatý, ktorý pri prerokovaní a podpísaní protokolu

do protokolu písomne uviedol, že so zistenými skutočnosťami nesúhlasí a dôvody uvedie vo svojom
vyjadrení, ktoré zašle žalobcovi do 15.11.2017.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2017.

5. Žalovaný po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu, vyhotovil dodatok č.1: k protokolu č.:
IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu ku skutočnostiam
uvedeným v protokole, stanovisko k vyjadreniu účastníka konania.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. V napadnutom protokole žalovaný konštatoval, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným
úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pracovným úrazom bola

spôsobená ťažká ujma na zdraví.

7. Žalovaný v údajoch o úraze uviedol ako kód zdroja úrazu: III - 28 Príklopový výsekový stroj a zároveň
určil ako kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávnu organizáciu práce.

8. Žalovaný v časti E. protokolu - charakteristika deja úrazu uviedol, že poškodená S. C. pracovala s
B. Z. na vysekávaní polotovaru (mriežok) z tabúľ z vlnitej lepenky na príklopovom výsekovom stroji typ
ML-1500. B. Z. stála pred strojom, ktorý aj zapínala a nastavovala, bol nastavený na cyklický chod a
vkladala lepenkové tabule do stroja, v ktorom sa potom automatický vysekol požadovaný výrez. S. C.
stála na ľavej strane stroja a vyberala zo stroja po vyrezaní lepenkový výrez a ukladala ho na paletu

vedľa stroja. Vzhľadom na to, že počas práce dochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja
musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART“ uvádzať znovu do pohybu. Pri jednom takomto zablokovaní, keď
bola pracovná doska stroja vzdialená asi 20 až 30 cm od hornej polohy, si S. C. všimla, že kartónová
tabuľa je v stroji uložená opačne, preto chcela ľavou rukou vybrať lepenkovú tabuľu zo zablokovaného
stroja a správne ju uložiť, pričom sa nepresvedčila, či S. Z. vypla stroj. V tom okamihu došlo k dokončeniu

pohybu pracovnej dosky stroja do hornej polohy, ktorá tlakom spôsobila devastačné poškodenie ľavej
ruky S. C. od zápästia dole.

9. V časti F. protokolu - ďalšie dôležité skutočnosti žalovaný uviedol, že poškodená S. C. pracovala v
pracovnom zaradení ako robotníčka na obsluhu strojov na výrobu obalov z vlnitej lepenky od roku 2016.

Oboznámená bola s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP dňa 17.10.2016 podľa učebnej
osnovy a s návodom na obsluhu na príklopovom výsekovom stroji typu ML-1500 bola oboznámená
dňa 02.01.2017. Lekársku prehliadku absolvovala dňa 06.10.2016 s výsledkom: „spôsobilá na výkon
posudzovanej práce“. Podľa záznamu v zápisníku mala pridelené všetky potrebné OOPP. Príklopový
výsekový stroj typu ML-1500 bol dodaný organizácii v roku 2010. Organizácia predložila vyhlásenie o

zhode stroja z roku 2010. Odborná prehliadka a odborná skúška bola na elektrickom zariadení stroja
vykonaná dňa 29.10.2010 a opakovaná odborná prehliadka a odborná skúška bola vykonaná dňa
01.02.2016. Ako ochranné prvky na stroji majú slúžiť ochranný oblúk, bezpečnostná lišta a kolenový
vypínač. Na stroji sa nachádzajú dva ovládače „CENTRAL STOP“. Chod stroja je možné nastaviť na
jednotlivý chod, stály chod, cyklický chod. V čase úrazu bol stroj nastavený na cyklický chod na 3

sekundy, to znamená že stroj sa automaticky v pravidelných intervaloch otváral a zatváral každé 3
sekundy. Prácou na príklopovom výsekovom stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu
majstrová G. W.. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja typu ml-1500 je v bode 5b.
„ pokyny bezpečnosti práce “ uvedené: „ Stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne
poučená osoba výrobcom, predajcom alebo ojedinele prevádzkovateľom. Obsluha sa pohybuje len pred

strojom v bezpečnej vzdialenosti od pohyblivej platne. V pracovnom priestore stroja počas práce sa smie
nachádzať iba obsluha.“10. Žalovaný v časti G. protokolu - zistené nedostatky konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou
zostranypoškodenejS.C.nebolozistenéporušeniebezpečnostnýchpredpisov.Zostranyžalobcudošlo
podľa názoru žalovaného k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., v nadväznosti na

bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML- 1500, v. č. 10099 v tom, že dňa
22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená
bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň poveril prácou na príklepovom výsekovom
stroji dve zamestnankyne konkrétne B. Z., ktorá obsluhovala stroj a vkladala materiál (kartónové tabule)
do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C., ktorá stála na ľavej strane stroja a vyberala

vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného
stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa
ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha.

11. V súvislosti so zistenými nedostatkami žalovaný v časti V. protokolu nariadil opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., a to poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model

ML - 1500 len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne.

12. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., povinnosť prijať
opatrenianaodstráneniezistenýchporušenípredpisovaichpríčin;adoručiťinšpektorátuprácepísomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty

na ich odstránenie.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu č. IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa
23.10.2017 v znení Dodatku č.1: k protokolu č.: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017 a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.

14. Žalobca namietal, že protokol v znení dodatku č. 1 je v časti D. - Údaje o úraze, v časti E. -
Charakteristikadejaúrazu,včastiF.- Ďalšiedôležitéskutočnosti,včastiG.-Zistenénedostatkyavčasti
V.-Opatrenianesprávnyanezákonný,zdôvodovževychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci/
ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP/, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov /
ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP/, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci /ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP/, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu /
ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP/, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej /ust. §
191 ods. 1 písm. g) SSP/.

15. Žalobca namietal, že z obsahu žalovaným vyhotoveného dodatku č. 1 vyplýva, že zo strany
žalovaného nebolo k písomnému vyjadreniu žalobcu podané stanovisko tak, ako to vyžaduje zákonné
ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný v dodatku č. 1 k námietkam žalobcu
uvedeným vo vyjadrení neuviedol buď žiadne stanovisko, resp. uviedol nesprávne a nezrozumiteľné

stanovisko, čo nie je postačujúce pre právne postavenie žalobcu a presvedčivosť správnosti záverov
protokolu.

16. Žalovaný ďalej namietal, že žalovaný v protokole uvádza, že vzhľadom na to, že počas práce
dochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART" uvádzať do

pohybu. V dodatku č. 1 uvádza, že podľa podania informácie zamestnankyne S. a B. sa stroj počas
vysekávania niekoľkokrát zasekol. Ak žalovaný pri popise deja úrazu v súvislosti s funkčnosťou stroja
vychádzal len z nepravdivej a nepochybne tendenčnej informácie poskytnutej poškodenou S. C. a
neprihliadal na relevantné dôkazy - znalecký posudok, výsledky skúšky funkčnosti stroja vykonanej
bezprostredne po vzniku pracovného úrazu za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru a inšpektorov

práce a na technické hľadisko funkčnosti stroja, nemohol náležíte a správne zistiť skutkový stav veci
týkajúci sa deja úrazu. Pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nebolo žiadnymi relevantnými
dôkazmi preukázané, že v čase vzniku pracovného úrazu došlo k zaseknutiu stroja a aká bola príčina
zaseknutia.17. Žalobca ďalej namietal aj nesprávnosť popisu deja úrazu. Žalovaný v dodatku č. 1 popisuje dej úrazu
inak ako v protokole, pričom neuvádza, že by popis deja úrazu v dodatku č. 1 nahrádzal popis deja úrazu

uvedený v protokole. Z protokolu v znení dodatku č. 1 preto nie je možné zistiť, či žalovaný pri svojich
záveroch o príčine úrazu vychádza z popisu deja úrazu uvedeného v protokole alebo z popisu deja úrazu
uvedeného v dodatku č. 1. Žalovaný s poukazom na dej úrazu uvedený v dodatku č. 1 bez náležitého
zdôvodnenia vyvodil záver, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí do 8. skupiny príčin
pracovných úrazov, napriek skutočnosti, že aj z popisu deja úrazu v dodatku č. 1 vyplýva jednoznačný

záver, že poškodená S. C. vykonala zásah do stroja za chodu. S prihliadnutím na skutočnosť, že z
technického hľadiska funkčnosti stroja nie je možné, aby sa stroj aj v prípade zaseknutia v akejkoľvek
polohe, svojvoľne spustil a zo žalovaným uvádzaného popisu deja úrazu nevyplýva, že by stroj niekto
spustil, je možný len jediný záver a to, že poškodená S. C. musela vykonať zásah do stroja za chodu
a tento zásah bol príčinou vzniku pracovného úrazu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že podľa
popisu deja úrazu v Protokole sa poškodená S. C. pred vložením ruky do pracovného priestoru stroja

nepresvedčila, či B. Z. vypla stroj. V čase, keď poškodená S. C. vložila ruku do pracovného priestoru
stroja bol teda stroj jednoznačne v chode.

18. Žalobca namietal nepravdivosť konštatovania žalovaného, že prácou na príklopovom výsekovom
stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W.. Žalobca poukazoval na

vyjadrenie majsterky zmeny G. W., že ráno v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji
typuML-1500lenzamestnankyňuB.Z.,ktorámalaobsluhovaťuvedenýstrojaS.C.bolapridelenápráca
spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu. Žalobca
ďalej namietal, že tieto zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať, avšak
len na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne - majsterky zmeny.

19. Žalobca namietal, že ak S. stála pri stroji a vyberala zo stroja lepenkový výrez v čase, keď stroj
mala obsluhovať len B. Z., vykonávala neoprávnenú/nepovolenú činnosť a prácu v rozpore s pokynom
priamej nadriadenej, majsterky zmeny G. W. a v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca namietal že, ak žalovaný pri vyšetrovaní

pracovného úrazu nevypočul k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W., nemohol
náležite zistiť skutkový stav veci.

20. Žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo
strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Poškodená S. C. bola

oboznámená s predpismi na zaistenie BOZP a s návodom na obsluhu príklepového výsekového stroja
ML-1500, v čase úrazu mala na ľavej ruke náramkové hodinky, vložila ruku do stroja za chodu, čo bolo
príčinou úrazu. Uvedené konanie napĺňa znaky 8. skupiny príčin pracovných úrazov.

21. Žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, bez náležitého posúdenia konania

poškodenej S. C., dospel k nesprávnemu záveru, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí
do 8. skupiny príčin pracovných úrazov a na základe tohto nesprávneho záveru o príčine úrazu v
protokole v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu neuviedol porušenia právnych a ostatných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poškodenej S. C.. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že žalovaný sa v dodatku č. 1 náležite nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou

sa nesprávnosti konštatovania žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej
S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov.

22. Žalobca ďalej namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového
stroja model ML-1500, v. č. 10099, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom
výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň
poveril prácou na príklepovom výsekovom stroji dve zamestnankyne, konkrétne B. Z., ktorá obsluhovala
stroj a vkladala materiál (kartónové tabule) do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C.,

ktorá stála na ľavej stráne stroja a vyberala vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v
rozpore s návodom na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna
riadne preukázateľne poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa
smie nachádzať iba obsluha z dôvodov, že v návode na obsluhu príklopového výsekového stroja modelML-1500, ktorý bol dodávateľom stroja vydaný do vzniku pracovného úrazu, a ktorý mal žalobca k
dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza bod 5B 3, na ktorý sa odvoláva inšpektorát práce
v tejto časti protokolu.

23. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca k dispozícii
do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza text, na ktorý sa inšpektorát práce odvoláva v tejto
časti protokolu, a to: „môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba"
a „v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha". V návode na obsluhu

príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca k dispozícii do vzniku pracovného
úrazu bol pod bodom 3. ZÁKLADNÉ POKYNY K POUŽÍVANIU STROJA uvedený text: „na stroji môže
pracovať len zaškolený pracovník, zoznámený s obsluhou stroja". Do vzniku pracovného úrazu, t.j.
do dňa 22.08.2017 iný návod na obsluhu predmetného stroja dodávateľom stroja nebol vydaný. Zo
stanoviska žalovaného nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalobcom predložený návod na obsluhu
príklopového výsekového stroja MODEL ML- 1500, nezodpovedal skutočnému vyhotoveniu stroja.

24.Kstanoviskužalovaného,ženepovažovalzapotrebnénazistenieokolnostivznikupracovnéhoúrazu
požadovať informáciu od majstrovej G. W. žalobca s poukazom na skutočnosti uvedené na str. 10 pod
písm. a) žaloby dodáva, že žalovaný v dôsledku nevypočutia majsterky zmeny G. W. vyvodil záver o
nesprávnej organizácii práce žalobcom bez náležitého zistenia skutkového stavu veci týkajúceho sa

zabezpečenia organizácie práce žalobcom v deň vzniku pracovného úrazu.

25. Žalobca namietal, že žalovaným uvedený Kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávna organizácia práce,
je nesprávny. Je preukázateľné, že príčinou úrazu nebolo to, že poškodená S. stála pri stroji, ale to,
že poškodená S. C. v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a s návodom na obsluhu príklopového výsekového stroja typu ML-1500,
s ktorými bola preukázateľne oboznámená, bezdôvodne vložila ruku do pracovného priestoru stroja
za chodu. Príčinou úrazu poškodenej S. C. teda nebola nesprávna organizácia práce žalobcom, ale
zásah poškodenou S. C. do stroja za chodu, ktorý napĺňa znaky Kódu príčiny úrazu: 8 - Používanie
nebezpečných postupov alebo spôsobov práce.

26. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaným vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho
vyhotovenia. V závere dodatku č. 1 je uvedený len dátum zaslania dodatku k protokolu dňa 20.12.2017.
V dodatku č. 1 je uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu
dňa 07.11.2016. Protokol bol prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k podanej žalobe

27. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 03.04.2019, a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

28. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a zastáva názor, že žalovaný postupoval v súlade s ust.
§ 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., nakoľko sa s vyjadrením žalobcu k protokolu vysporiadal v
rámci dodatku, v ktorom uviedol svoje súhrnné a komplexné stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný
pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu vychádzal z popisu deja predmetného pracovného

úrazu, ktorý je uvedený v protokole. V dodatku k protokolu bolo podané len doplňujúce a rozširujúce
vysvetlenie, opis priebehu vzniku pracovného úrazu zamestnankyne na podporu záverov a tvrdení
žalovaného v protokole. Z toho dôvodu vznikol rozdiel medzi popisom deja úrazu uvedenom v protokole
a popisom deja úrazu uvedenom v dodatku, avšak tento pre určenie príčiny vzniku úrazu nie je
podstatný. Opis úrazového deja bol napísaný a vypracovaný na základe informácií, ktoré boli podané

vo výpovediach obidvoch zúčastnených zamestnankýň, ktoré podali žalovanému a tiež Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru v Humennom, a ktoré v deň vzniku pracovného úrazu p. S. C. na
predmetnom stroji pracovali, a ako jediné boli priamo zúčastnené na vzniku pracovného úrazu.

29. K záveru v znaleckom posudku, že stroj bol bezporuchový a pri dodržaní návodu na obsluhu spĺňal

podmienky bezpečnosti práce žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade ale návod na obsluhu dodržaný
nebol, lebo na ňom pracovali dve poverené fyzické osoby - zamestnankyne a to či stroj bol alebo nebol
poruchový je v danom prípade irelevantné, pretože ani protokol o výsledku inšpekcie práce a ani dodatok
k predmetnému protokolu nepojednávajú tom, že by táto skutočnosť mala byť príčinou vzniku úrazu.30. Žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu postupuje tak, aby zistil, čo bolo tzv.
koreňovou príčinou vzniku úrazu. V danom prípade aj naďalej trvá na tom, že nie je možné uviesť ako

štatistickú značku príčiny vzniku úrazu č.8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce,
ale je potrebné ísť až do koreňovej príčiny vzniku úrazu a tou je štatistická značka č.6 - nesprávna
organizácia práce, nakoľko prácou na stroji, na ktorom došlo ku vzniku predmetného pracovného
úrazu boli poverené dve zamestnankyne žalobcu . Týmto postupom zo strany žalobcu bolo porušené
ustanovenie z návodu na obsluhu. Ak by na stroji pracovala iba jedna zamestnankyňa, tak ako je to

požadovanévnávodenaobsluhu,nebolobymožnéabyvčasekeďbolstrojspustenýdruhápracovníčka
vložila ruku do stroja, pretože pracovníčka ktorá stroj ovládala by vedela že v tej chvíli ešte nebol cyklus
dokončený.

31. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť že zamestnankyne žalobcu pani B. Z. a pani S. C. boli v deň
úrazu poverené prácou na predmetnom lise vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka p. B. Z. zo dňa

22.08.2017, ktorú vyhotovili príslušníci Policajného zboru SR, zo zápisnice o podaní informácie p. B. Z.
zo dňa 11.09.2017 a zápisnice o podaní informácie p. S. C. zo dňa 21.09.2017. A. B. Z. bola pred tým
ako podala informáciu poučená o trestných následkoch krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Trestného
zákona a obidve boli pred podaním informácie pre Inšpektorát práce Prešov poučené o následkoch pri
úmyselnom podaní nepravdivých informácii. Vo všetkých výpovediach je zhodne uvedené, že prácou

na stroji boli obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou p. W. a že takáto práca na tomto stroji
bola bežná prax.

32. Žalovaný zároveň poznamenal, že postupoval tak, aby dostatočne a náležite zistil skutočný stav
veci. Žalovaný vychádzal pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu z návodu na obsluhu, ktorý bol

dodaný dodávateľom stroja MINOR Plus s.r.o., v ktorom je jednoznačne uvedené, že tento stroj môže
obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne poučená osoba. Z odovzdávajúceho preberajúceho
protokolu zo dňa 05.01.2011 vyplýva, že dodávateľ týmto dňom odovzdal žalobcovi ako príslušenstvo
aj dokumentáciu predmetného stroja ML 1500. Súčasťou dokumentácie stroja by mal byť aj návod
na obsluhu. Tvrdenie, že tento návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až po vzniku úrazu

považuje žalovaný za účelové, pretože pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné či iné zmeny,
nie je možné meniť návod na obsluhu. Žalobca bol povinný poučiť zamestnancov, ktorých poverí prácou
na tomto stroji s návodom na obsluhu, ktorý dodal dodávateľ zariadenia. Z návodu na obsluhu, ktorý
žalovanému predložil žalobca nie je zrejmé, kto tento návod vypracoval, na prvej strane návodu je
len rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML-1500. Z dôvodu pochybnosti v dôveryhodnosť

takéhoto návodu žalovaný žiadal o návod na obsluhu dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS s.r.o.,
a následne z tohto návodu aj vychádzal.

33. Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nebol poveril prácou na lise dve fyzické osoby, s najväčšou
pravdepodobnosťou by k vzniku tohto pracovného úrazu nebolo došlo. Na uvedenom type strojov

je mimoriadne dôležité, aby ho obsluhovala iba jedna osoba, aby v čase, keď vkladá alebo vyberá
materiál zo stroja nemohlo dôjsť k tomu, že k ovládačom má prístup iná osoba ako tá, ktorá s ním
pracuje, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Táto skutočnosť je zrejmá aj z návodu na obsluhu,
ktorý žalovanému predložil dodávateľ. Opakované zasekávanie stroja podľa vypracovaného protokolu
o výsledku inšpekcie práce nie je v danom prípade príčinou vzniku pracovného úrazu, a je v danom

prípade irelevantnou skutočnosťou.

34. Žalovaný tiež poznamenal, že predmetný protokol bol vypracovaný tak, aby obsahoval len
nedostatky, ktoré súvisia s hlavnou, teda koreňovou príčinou predmetného pracovného úrazu p. S.

35. K časti protokolu V. - Opatrenia žalovaný konštatuje, že porušenie povinnosti žalobcom bolo
zistené inšpektorom práce pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu a inšpektor práce bol povinný
vypracovaťprotokol.Následnebolpovinnýkonaťajpodľa§14ods.2zákonaoinšpekciipráce.Žalovaný
uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a
nariadil žalobcovi poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len jedného

zamestnanca. V konečnom dôsledku povinnosť poverovať prácou na príklopovom výsekovom stroji
model ML-1500 len jedného zamestnanca vyplýva aj z návodu na obsluhu uvedeného stroja, aj bez
nariadenia Inšpektorátu práce Prešov.36. Žalovaný má za to, že v protokole je porušenie predpisov jednoznačne popísané, označené číselne,
a teda je priamo z protokolu zrejmé, ktorého konkrétneho porušenia predpisov sa prijaté opatrenia
žalobcom majú týkať. Rovnako určenie žalobcovi, že je povinný doručiť písomnú správu v konkrétnej

lehote, jasne a zrozumiteľne vyjadruje, že tak má urobiť, vzhľadom na závažnosť porušených povinnosti,
čo najskôr po odstránení tých nedostatkov tak, aby bol dodržaný cieľ kontroly a teda vylúčenie ďalšieho
porušovania ustanovených povinností zo strany žalobcu.

Podstatné zhrnutie argumentov vedľajšej účastníčky

37.Vedľajšiaúčastníčkasakpodanejžalobevyjadrilalistomzodňa05.04.2018,vktoromnavrhlažalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

38. Podľa názoru vedľajšej účastníčky šetrenie predmetného pracovného úrazu realizované žalovaným
bolo správne, teda aj žalovaným vypracovaný protokol a jeho dodatok č. 1 sú v súlade so zákonom.

39. Vedľajšia účastníčka namietla tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mala vykonať zásah do príklepového
stroja za jeho chodu, čo malo byť podľa žalobcu príčinou vzniku pracovného úrazu, pri ktorom utrpela
poškodenie zdravia. Uviedla, že nemala najmenší dôvod riskovať svoje zdravie tým, že by vložila ruku
do idúceho stroja. K vzniku pracovného úrazu došlo v čase, keď sa stroj zasekol, pričom sa vedľajšia

účastníčka domnievala, že stroj bol B. manuálne vypnutý po tom, čo B. Z. poškodenej uviedla, že dala
naopak hárok papiera. Z tohto dôvodu chcela papier zo stroja vybrať a otočiť ho na správnu stranu.
Vedľajšia účastníčka zdôraznila, že nevykonávala žiadnu neoprávnenú činnosť, keď pracovala pri stroji
z boku, nakoľko u žalobcu išlo o bežnú prax, že príklepový stroj obsluhovali dvaja ľudia, jeden spredu
a jeden z boku. Voči uvedenému nemal nikto do vzniku jej pracovného úrazu žiadne výhrady. Pokiaľ

by bola poučená o tom, že stroj sa z boku nemôže obsluhovať, že na stroji môže pracovať výhradne
1 osoba a to spredu, k jej úrazu by nebolo došlo. K školeniu z obsluhy príklepového stroja ako aj k
bežnej praxi k jeho obsluhe zdôraznila, že nebola poučená o tom, že by stroj mohla obsluhovať iba
1 osoba. Aj pri školení jej bola názorne ukázaná obsluha stroja dvoma zamestnankyňami. Jednou,
ktorá spredu ukladala papier do stroja a druhou, ktorá papier zo stroja odoberala a dávala na paletu.

Vedľajšia účastníčka uviedla, že majsterka G. W. ju nikdy neupozornila na to, že by pracovala v tomto
smere nesprávne. V inkriminovaný deň majsterka nariadila poškodenej, ako aj jej kolegyni B. Z., aby išli
obe pracovať na príklepovom stroji, pričom uviedla akú zákazku na stroji budú robiť. Ku konkrétnemu
rozdeleniu práce zo strany G. W. nedošlo. Rovnako uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že jej bola
pridelená práca spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú

paletu, taktiež sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by na vystriedanie zamestnancov pri práci v súvislosti
so strojom bol potrebný súhlas majsterky. U žalobcu bolo zvykom, že konkrétne rozdelenie práce pri
stroji bolo bežne na úvahe tých dvoch zamestnancov, ktorí na ňom pracovali, jeden spredu, jeden zboku.

40. Vedľajšia účastníčka k znaleckému posudku č. 17/2017 Ing. Vojtka vypracovaného v rámci trestného

konania uviedla, že jeho závery nedokazujú, že nemohlo z nejakej príčiny dôjsť k zasekávaniu ústroja
v čase pred vznikom pracovného úrazu.

41. Vedľajšia účastníčka poprela pravdivosť tvrdenia B. v jej čestnom vyhlásení zo dňa 22.01.2018,
podľa ktorej sa stroj opakovane v deň úrazu nezasekával. V tejto súvislosti podotkla, že B. Z. neuviedla,

že by sa stroj ani raz v inkriminovaný deň nezasekol.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

42. Žalobca v replike zo dňa 25.06.2018 zotrval na žalobe v celom rozsahu. Namietal, že žalovaný

na základe rovnakých podkladov rozdielne popisuje dej úrazu v protokole a dodatku č. 1, čo svedčí o
nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu týkajúceho sa deja úrazu žalovaným. Uviedol,
že návod na obsluhu, ktorý žalovaný použil pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu v čase vzniku
pracovného úrazu neexistoval. Poprel tvrdenie žalovaného, že na stroji pracovali dve poverené fyzické
osoby. Žalovaný má za to, že príčinou vzniku úrazu nebolo to, že poškodená S. C. stála pri stroji, ale to,

že vložila ruku do stroja za chodu, t. j. vykonala zásah do stroja za chodu, čo spĺňa znaky chodu príčiny
úrazu 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia,
proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Poprel tvrdenie žalovaného, že išlo obežnú prax, že pracou na stroji boli obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou pani W.. Bežnou
praxou bolo, že obsluhou stroja bola poverená vždy len jedna zamestnankyňa.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu vedľajšej účastníčky

43. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 25.06.2018 listom vyjadril k vyjadreniu vedľajšej účastníčky konania
zo dňa 05.04.2018, v ktorom označil skutočnosti uvádzané vedľajšou účastníčkou za preukázateľne
nesprávne a nepravdivé tvrdenia.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k duplike

44. Žalovaný v duplike zo dňa 21.03.2019 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, zároveň
zdôraznil, že inšpektor práce v dodatku k protokolu zaujal stanovisko len k tým skutočnostiam, ktoré
súvisia s hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu, nevyjadril sa však ku skutočnostiam, ktoré s

objasnením veci prešetrenia pracovného úrazu nie sú relevantné. K námietke žalobcu k nevypočutiu
majsterky zmeny žalovaný uviedol, že inšpektor práce zvolil potrebné metódy a postupy k objasneniu
veci. Výpoveď pani W. by neprispela k objasneniu veci. Žalovaný má za to, že skutkový stav veci je
dostatočne zistený na základe výpovedí dvoch zamestnankýň, ktoré zhodne potvrdili, že boli poverené
prácou na stroji majsterkou zmeny pani W..

45. K námietke žalobcu týkajúcej sa iného popisu deja úrazu v protokole a dodatku žalovaný uviedol,
že popis deja úrazu sa nachádza iba v protokole v časti E - charakteristika deja úrazu. V dodatku
iba obšírnejšie vysvetľuje a opisuje ako k úrazu došlo. Opis úrazového deja je napísaný na základe
informácií, ktoré boli podané vo výpovediach oboch zúčastnených zamestnankýň, rozdiel je iba v

informácii o veľkosti rozostupu, v akej polohe sa stroj tesne pred vznikom úrazu na chvíľu zasekol.
Rozdiel medzi protokolom a dodatku z tohto dôvodu pre určenie príčiny vzniku úrazu nie je podstatný.

46. K štatistickej značke príčiny vzniku úrazu žalovaný uviedol, že ak by na stroji pracovala iba jedna
zamestnankyňa, tak ako je to požadované v návode na obsluhu, nie možné, aby v čase, keď bol stroj

spustený druhá zamestnankyňa vložila ruku do stroja, pretože zamestnankyňa, ktorá stroj ovláda vie,
že v tej chvíli cyklus nie je dokončený. Z tohto dôvodu nie je možné uviesť ako štatistickú značku príčiny
vznikuúrazučíslo8-používanienebezpečnýchpostupovalebospôsobovpráce,alejepotrebnézisťovať
hlavnú príčinu vzniku úrazu a tou je štatistická značka číslo 6 - nesprávna organizácia práce, nakoľko
prácou na stroji boli poverené obidve zamestnankyne. Týmto bolo porušené ustanovenie z návodu na

obsluhu. Ak by neboli takto na stroj pridelené, nemohlo by sa stať, že jedna zamestnankyňa stroj spustila
a druhá vložila ruku do stroja (je jedno za akým účelom).

47. Zároveň žalovaný poukázal na inšpekciu práce so zameraním na dodržiavanie právnych a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri uvádzaní do prevádzky a používaní

určených výrobkov, obzvlášť na prevádzku dvoch vysekávacích a ryhovacích strojov (príklopový lis) typ
ML 1400 a typ ML 1040, výrobca: Čínska republika vykonávanú v dňoch 06.11 a 17.12.2008 u žalobcu
výsledkom,ktorejjeprotokolč.IPV-21-7-2.2/P-A23-08zodňa17.12.2008,prerokovanýdňa17.12.2008.
Zo spisu k uvedenej inšpekcii práce predložil žalovaný Upozornenie spoločnosti KROLL - obalový
servis, s.r.o. adresované p. G. konateľovi žalobcu zo dňa 16.05.2007. V uvedenom upozornení bol

autorizovaným zástupcom v EÚ S. G. žalobca opätovne upozornený na dodržiavanie zásad bezpečnosti
pri práci na strojnom zariadení ML 1400 v zmysle úvodného zaškolenia obsluhy stroja a pokynov pre
bezpečnosť pri práci s odkazom na Návod na používanie, v dôsledku vzniku smrteľného pracovného
úrazu v apríli 2008 na strojovom zariadení ML 1400, a to dodržanie najmä obsluhy stroja jedným
pracovníkom, zaškoleným a oboznámeným s návodom na obsluhu. Žalovaný má jasne preukázané

nedodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom už v minulosti tým, že žalobca mal
vedomosť o tom, že uvedené príklopové výsekové stroje môže obsluhovať len jeden riadne zaškolený
pracovník, aj keď sa v tomto prípade jednalo o príklepové lisy ML 1400 a ML 1040. Príklepový lis ML
1500, na ktorom sa stal pracovný úraz p. C., je obdobou príklepových lisov ML1400 a ML 1040, nevzniká
tu ani pochybnosť, aby dodávateľ stroja výrazne zasahoval do návodu na obsluhu a vypúšťal, prípadne

menil ustanovenia o dodržiavaní bezpečnostných pokynov k obsluhe stroja, konkrétne počet osôb, ktoré
môžu naraz obsluhovať stroj.48. Žalovaný zdôraznil, že vo všetkých troch výpovediach je zhodne uvedené, že prácou na stroji boli
obe zamestnankyne poverené majsterkou zmeny p. K. W., a že takáto práca na tomto stroji bola bežná
prax. Pred podaním výpovede pre IP Prešov zamestnankyne boli riadne poučené o následkoch podania

nepravdivých skutočnosti. Pred výpoveďou p. Z. podanej Okresnému riaditeľstvu PZ v Humennom, bola
p. Z. riadne poučená o význame svedeckej výpovede, o možnosti odoprieť výpovede, ako aj o možnosti
a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom. P. Z. bola taktiež riadne poučená o
tom, že je povinná vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Keďže
o tomto fakte nebolo žiadnej pochybnosti, inšpektor práce nepristúpil k vypočutiu p. W..

49. Inšpektor práce vychádzal z návodu na obsluhu, ktorý bol dodaný dodávateľom stroja MINOR PLUS
s.r.o. a doručený žalovanému dňa 24.10.2017 na základe vyžiadania, v ktorom je jednoznačne uvedené,
že tento stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne poučená osoba. Tvrdenie, že tento
návod bol vydaný až po vzniku úrazu je účelové, pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné
zmeny, nie je možné meniť návod na obsluhu. Zamestnávateľ je povinný poučiť zamestnancov, ktorých

poverí prácou na tomto stroji, s návodom na obsluhu, ktorý dodal výrobca zariadenia. Z návodu na
obsluhu, ktorý inšpektorátu práce predložil žalobca nie je zrejmé, kto tento návod vypracoval, a na prvej
strane návodu je len rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML- 1500. Z tohto dôvodu inšpektor
práce žiadal návod na obsluhu od dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS s.r.o.., a následne z tohto
návodu aj vychádzal.

50. Žalovaný uvádza, že zdrojom pracovného úrazu je nesprávna organizácia práce - štatistická
značka č. 6. Odhliadnuc od výpovedí poškodenej p. C. a zamestnankyne žalovaného p. Z., vo svojich
tvrdeniach žalobca neustále poukazuje na to, že prácou na predmetnom stroji bola poverená len
jedna zamestnankyňa, a to B. Z.. V čase pracovného úrazu pracovali na stroji dve zamestnankyne,

teda žalobca trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čim porušil povinnosť
zamestnávateľa sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia
pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov (ust. § 9 zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

platného a účinného v čase vzniku pracovného úrazu). O tom že v deň vzniku úrazu pracovali na
stroji obe zamestnankyne potvrdzuje aj sám žalobca už vo svojom vyjadrení k protokolu, ktoré je
súčasťou dodatku č. 1 k protokolu, konkrétne vo vyjadrení k časti E - Charakteristika deja úrazu:
v bode 1/ písm. c) Skutočnosť že počas práce nedochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu
stroja potvrdzuje aj to, že ani zamestnankyňa B. Z. ani zamestnankyňa S. C. neoznámili vedúcemu

zamestnancovi nedostatky spočívajúce v opakovanom zablokovaní stroja. Žalobca uvedeným tvrdením
v snahe poukázať na porušenie predpisov zamestnankyne jasne potvrdil strpenie výkonu práce dvoma
osobami na príklepovom výsekovom stroji ML 1500, čím žalobca potvrdil porušenie svojej povinnosti
vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

51. Žalobca sa bráni, že návod na obsluhu príklepového výsekového stroja ML 1500 vyžiadaný od
dodávateľa, nemal v čase pracovného úrazu k dispozícii. Žalobca poukazuje na vyjadrenie dodávateľa
zo dňa 11.12.2017 doručené žalovanému dňa 12.12.2017, teda až po prerokovaní protokolu dňa
07.11.2017, až po vyjadrení žalobcu k protokolu doručeného žalovaným dňa 20.11.2017 uvádzajúc,
že nedisponuje návodom na obsluhu, porušenie ktorého žalovaný v protokole uvádza v časti - zistené

nedostatky, uvedený návod na obsluhu ku príklopovým výsekovým strojom ML 1500, je v účinnosti od
1 septembra 2017. Žalovaný poukazuje na skutočnosť neexistencie žiadneho právneho predpisu, ktorý
by stanovoval účinnosť návodu na obsluhu, výrobca je s každým novým strojom povinný dodať návod
na obsluhu, preto žalovaný považuje tieto tvrdenia za účelové, nakoľko inšpektor prace pri vypracovaní
protokolu vychádzal z návodu na obsluhu doručeného od dodávateľa, v ktorom neuvádza jeho vydanie.

52. Povinnosť poverovať prácou na príklopovom výsekovom stroji model ML-1500 len jedného
zamestnanca vyplýva aj z návodu na obsluhu uvedeného stroja, aj bez nariadenia žalovaným.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

55. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

56. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

57. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 31.05.2019. Pojednávania konaného
dňa 31.05.2019 sa nezúčastnila ďalšia účastníčka konania S. C.. Súd aplikujúc § 114 SSP vec prejednal

a rozhodol v jej neprítomnosti.

58. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

59. Žalovaný na pojednávaní poukázal v plnom rozsahu na svoje písomné vyjadrenie.

60. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

61.Predmetompreskúmaniajeprotokolč.IPV-32-04-2.2/P-J2-17zodňa23.10.2017vznení DODATKU
č.1 k protokolu č.: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017, ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 2
písm. b/ navrhol žalobcovi poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len
jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne, v rámci vykonania opatrení proti opakovanému
podobnému úrazu. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.

z., povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť
inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v
lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

62. Súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne

vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich
k náprave zistených nedostatkov.

63. V rámci súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo úlohou správneho súdu posúdiť zákonnosť
použitia oprávnení inšpektora na základe ním zisteného skutkového stavu, či tento konal v rozsahu

svojich oprávnení a či ním uložené opatrenia nie sú svojvoľné a korelujú s ním zisteným skutkovým
stavom, pričom zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností
zamestnávateľoviniejemožnébezďalšiehostotožňovať.Súdzdôrazňuje,ževpredmetnejveci(nakoľko
uložené opatrenia nie sú sankčného charakteru) neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu
a preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom

- aký tu bol v čase vydania v protokole uvedených opatrení.

64. Súdny prieskum protokolu je teda možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné
uloženie povinností kontrolovanému subjektu, pričom v danom prípade preskúmavaný protokol takéto
uloženie povinností obsahuje. Uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je

možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia
žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže
zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia
povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Preto len uloženietýchto opatrení, v rozsahu, v akom zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, predstavuje pri protokole zásah do sféry

kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného z nasledujúcich dôvodov:

65. Žalobca napáda tú skutočnosť, že žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu nepodal stanovisko

v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný ďalej namietal, že pri vyšetrovaní
príčin vzniku pracovného úrazu nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že v čase vzniku
pracovného úrazu došlo k zaseknutiu stroja a aká bola príčina zaseknutia. Žalobca poukázal na
nesprávnosť popisu deja úrazu, nakoľko žalovaný v dodatku č. 1 popisuje dej úrazu inak ako v protokole.
Žalobca namietal nepravdivosť konštatovania žalovaného, že prácou na príklopovom výsekovom
stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W., s poukazom na

vyjadrenie majsterky zmeny G. W.. Namietal, že žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul
k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W.. Žalobca napádal nesprávnosť tvrdenia
žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie
bezpečnostných predpisov. Žalobca ďalej napáda tú skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k porušeniu
§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na
obsluhu príklepového výsekového stroja model ML-1500, v. č. 10099, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil
organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie
zamestnancov. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca
k dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza text, na ktorý sa žalovaný odvoláva v tejto časti

protokolu a zo stanoviska žalovaného nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalobcom predložený návod
na obsluhu príklopového výsekového stroja MODEL ML- 1500, nezodpovedal skutočnému vyhotoveniu
stroja. Žalobca taktiež namietal, že žalovaným uvedený Kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávna organizácia
práce, je nesprávny, podľa jeho názoru príčinou úrazu poškodenej S. C. nebola nesprávna organizácia
práce žalobcom, ale zásah poškodenou S. C. do stroja za chodu, ktorý napĺňa znaky Kódu príčiny

úrazu: 8 - Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce. Žalobca napádal aj tú skutočnosť,
že žalovaným vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho vyhotovenia, v závere dodatku č. 1 je
uvedený len dátum zaslania dodatku k protokolu dňa 20.12.2017, v dodatku č. 1 je uvedený nesprávny
dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2016, nakoľko tento bol
prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017.

K týmto námietkam správny súd uvádza:

66. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad

dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

67. V zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce vyšetruje príčiny
vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej

priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a
ohrozeniachorobouzpovolania,vedieichevidenciuapodľapotrebyvyšetrujepríčinyvznikuajostatných
pracovných úrazov.

68. V zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce

a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

69. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie

kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol

obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

70. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia
podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť
kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

71. V zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia

kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v
ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Aj
bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom.

72. V zmysle § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov BOZP (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) ťažká ujma na zdraví je
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie

pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu.

73. V zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti
aochranyzdraviapriprácijepovinnýzabezpečovať,abypracoviská,komunikácie,pracovnéprostriedky,
materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce

neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a
opravy.

74. V zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný pravidelne,
zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými

predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami
ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými
postupmi a overovať ich znalosť.

75. K námietke žalobcu, že z obsahu žalovaným vyhotoveného dodatku č. 1 vyplýva, že zo strany

žalovaného nebolo k písomnému vyjadreniu žalobcu podané stanovisko v súlade s ust. § 14 ods. 3
zákona č. 125/2006 Z. z., správny súd uvádza že je nedôvodná. Po preskúmaní administratívneho
spisu, správny súd konštatuje, že inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu, vyhotovil
dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu, pričom dodatok
č.1 k protokolu je súčasťou protokolu, a teda zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 14 ods. 3 zákona č.

125/2006 Z. z. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že žalovaným
vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho vyhotovenia, že v dodatku č. 1 je uvedený nesprávny
dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2016, pričom protokol bol
prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017. Protokol s Dodatkom tvoria jeden
celok. Správnysúdnavyšepoukazujenaoprávneniežalovanéhoajbeznávrhuopraviťvprotokolechyby

v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; a o oprave upovedomiť kontrolovaného zamestnávateľa
alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom podľa ust. § 14 ods.
3 zákona č. 125/2006 Z. z.76. Súd vyhodnotil námietky týkajúce sa príčin úrazu ako bezpredmetné. Prejednanie týchto námietok
bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu, pričom
výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

(podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018).

77. Súd dáva do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a obsahové
náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitosti,
ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky

inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach
patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na
zlepšenie ochrany práce) ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia
a pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje protokol o
výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, navrhuje, t. j. odporúča,

prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia, alebo ukladá, t. j. dozorovaný
subjekt je povinný ich realizovať. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty
dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce
zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa
oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak

sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným
v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu.
Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a
stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. (podporne rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018).

78. K námietke žalobcu, že žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul k okolnostiam
vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W., správny súd konštatuje, že z administratívneho
spisu vyplýva, že žalovaný vypočul poškodenú, jej spolupracovníčku, a po vyžiadaní si príslušnej
dokumentácie od žalobcu, dospel k záveru, že k úrazu došlo z dôvodov na strane zamestnávateľa

(žalobcu), porušením ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa názoru správneho
súdu, žalovaný vychádzal z relevantných dôkazných materiálov s prihliadnutím na zhodné výpovede
poškodenej a jej spolupracovníčky, o ktorých pravdivosti nevznikla pochybnosť, že prácou na stroji boli
obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou p. W. a že takáto práca na tomto stroji bola bežná
prax, aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu k protokolu k časti E - Charakteristika deja úrazu, kde žalobca

tvrdí, že majsterka zmeny G. W. ráno v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji
typu ML-1500 len zamestnankyňu B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj a S. C. pridelila prácu
spočívajúcu v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu, pričom
zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na základe dohody a pokynu
nadriadenej zamestnankyne - majsterky zmeny. Aj z uvedeného tvrdenia žalobcu je nepochybné, že

žalobca mal vedomosť o tom, že pri obsluhe stroja sa nachádzali dve osoby. Vzhľadom na uvedené
považuje správny súd aj uvedenú námietku žalobcu za bezpredmetnú.

79. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu v predmetnej veci a má za to, že v protokole
z vyšetrenia pracovného úrazu boli zistené zo strany zamestnávateľa porušenia právnych predpisov

na zaistenie bezpečnosti pri práci, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. v
nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML- 1500, v. č.
10099 v tom, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak,
aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko prácou na stroji, na ktorom došlo ku
vzniku predmetného pracovného úrazu, boli poverené dve zamestnankyne žalobcu, konkrétne B., ktorá

obsluhovalastrojavkladalamateriál(kartónovétabule)dopracovnéhopriestorustrojaazamestnankyňu
S. C., ktorá stála na ľavej strane stroja a vyberala vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo
je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len
jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce
sa smie nachádzať iba obsluha.

80. Správny súd mal rovnako, ako žalovaný za to, že predmetný pracovný úraz vznikol z dôvodu
nesprávnej organizácie práce, pretože ak by stroj obsluhovala len jedna osoba a v pracovnom
priestore stroja počas práce sa nachádzala iba obsluha, k nežiaducej udalosti - k úrazu bypravdepodobne vôbec nebolo došlo. Keďže v čase pracovného úrazu pracovali na stroji preukázateľne
dve zamestnankyne, žalobca trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čím
porušil povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov

a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce,
ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov
podľa ust. § 9 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene. O
tom, že v deň vzniku úrazu pracovali na stroji obe zamestnankyne svedčia nielen zhodné výpovede
poškodenej a jej spolupracovníčky B. ale potvrdzuje ju aj žalobca vo vyjadrení k protokolu k časti E -

Charakteristika deja úrazu. V uvedenom vyjadrení žalobca poukazuje na vyjadrenie majsterky zmeny G.
W., že v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji typu ML-XXXX len zamestnankyňu
B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj, S. C. pridelila prácu spočívajúcu v čistení výrobkov od
odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu, pričom tieto zamestnankyne sa mohli v
priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne
- majsterky zmeny. Žalobca zároveň vo vyjadrení k protokolu tvrdil, že počas práce nedochádzalo

opakovane k zablokovaniu pohybu stroja, keďže ani zamestnankyňa B. Z. a ani zamestnankyňa S.
C. neoznámili vedúcemu zamestnancovi nedostatky spočívajúce v opakovanom zablokovaní stroja.
Žalobca uvedenými tvrdeniami v snahe poukázať na porušenie predpisov poškodenej zamestnankyne
potvrdil strpenie výkonu práce dvoma osobami na príklepovom výsekovom stroji ML 1500, čím žalobca
potvrdil porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci.

81. K jednotlivým žalobným bodom súvisiacich s návodmi na obsluhu príklopového stroja ML 1500, ktoré
sa prevažne zhodujú s námietkami vznesenými v rámci správneho konania, správny súd poukazuje
na obsah administratívneho spisu a v ňom uvedené skutočnosti. Žalobca sa bráni, že návod na

obsluhu príklepového výsekového stroja ML 1500 vyžiadaný od dodávateľa, nemal v čase pracovného
úrazu k dispozícii. Správny súd však uvádza, že dodávateľ odovzdal žalobcovi ako príslušenstvo aj
dokumentáciu predmetného stroja ML 1500, súčasťou ktorej má byť aj návod na obsluhu. Tvrdenie,
že návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až po vzniku úrazu je irelevantné, pretože
nebolo preukázané, že na stroji došlo ku konštrukčným či iným zmenám. Žalobca bol povinný poučiť

zamestnancov, ktorých poverí prácou na tomto stroji s návodom na obsluhu, ktorý dodal dodávateľ
zariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že z návodu na obsluhu, ktorý žalovanému predložil žalobca
nebolo zrejmé, kto tento návod vypracoval, a na prvej strane návodu je rukou dopísané, že sa jedná o
návod na model ML- 1500, postupoval žalovaný správne, keď žiadal návod na obsluhu od dodávateľa
stroja - MINOR PLUS s.r.o., a následne z tohto návodu aj vychádzal. Navyše z návodu na obsluhu

doručeného od dodávateľa stroja vyplýva, že sa v ňom nenachádza jeho vydanie. Povinnosť poverovať
prácou na príklopovom výsekovom stroji model ML-1500 len jedného zamestnanca vyplýva z návodu na
obsluhu uvedeného stroja. Z týchto dôvodov aj tieto námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné.

82.Kuvedenémusprávnysúdnavyšezdôrazňuje,žežalobcaakozamestnávateľ objektívnezodpovedá

za škodu vzniknutú jeho zamestnancovi v prípade, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, teda k pracovnému úrazu. Dokonca
zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem prípadu, že
sa zbaví zodpovednosti. Dôkazná povinnosť však jednoznačne zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa

zbaví zodpovednosti (celkom), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda
bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich
znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali; alebo škodu si spôsobil postihnutý

zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ
nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, v prípade, ak preukáže, že
postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny
nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody; že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod

vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. že zamestnancovi vznikla škoda
preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciua skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Z predloženého administratívneho spisu,
porušenie právnych predpisov, resp. ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnankyne

nebolo preukázané.

83. S poukazom na uvedené, nakoľko žalobca neurčil zamestnankyni podmienky, akým spôsobom má
čistenie výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu vykonať, tak aby si pri
uvedenej činnosti nenachádzala v priestore určenom na obsluhu príklepového stroja a zamestnankyňa

vykonávala svoje pracovné činnosti, ktoré boli od nej vyžadované jej nariadeným, nie je možné dospieť
k záveru, že zamestnankyňa konala svojvoľne a proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci.

84. Správny súd konštatuje, že žalovaný v súlade so zákonom stanovil cieľ, ktorý má žalobca s
prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, žalovaný pri ukladaní opatrení postupoval v súlade

so zákonom a v rozsahu svojich oprávnení, pričom vychádzal s ním zisteného skutkového stavu.
Legitimitu uložených opatrení zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že ako sám žalobca tvrdí, k predmetnému
úrazu došlo.

85. Správny súd uzatvára, že navrhnuté opatrenia, ktoré inšpektori uložili žalobcovi v protokole boli

uložené v súlade so zákonom, a to jednotlivými zákonnými ustanoveniami § 12 ods. 2, písm. b/, resp.
§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.

86. Záverom a nad rámec preskúmavacej povinnosti správny súd zdôrazňuje, že otázky (a námietky),
ktoré nemohli byť predmetom tohto konania a ktoré boli žalobcom vznesené, musia byť riadne

zodpovedané v eventuálnom správnom konaní. Odpoveď správneho orgánu, prečo došlo k spusteniu
stroja, ktorá je podľa žalovaného jasná, jednoznačná a je uvedená v protokole z vyšetrovania udalosti,
je síce pre potreby prijatých opatrení ako výsledku inšpekcie práce dostatočná, avšak pre vyvodzovanie
administratívnej zodpovednosti bude potrebné presne a určito zistiť skutkový stav tak, aby bolo jasné
čo, resp. kto zapríčinil spustenie stroja (poškodená, tretia osoba, technická porucha .....).

87. Správny súd v zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam
žalobcu, pričom z dôvodov vyššie uvedených nevyhovel správnej žalobe žalobcu a túto podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.

88. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio. Žalobcovi, ktorý
v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

89. Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka, z obsahu súdneho spisu je preukázané, že tento bol zastúpený
advokátskou kanceláriou a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko im v súvislosti

s konaním vznikli trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení. Preto správny súd podľa § 169 SSP
výrokom III priznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP).

90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP ).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 SSP.