Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Adriana Mazúchová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212925
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415212925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu P. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L. XX, XXX XX C., štátny občan SR, právne zastúpeného
JUDr. Lucia Luptáková, advokátka so sídlom Československej armády 198/31, 967 01 Kremnica, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 31.10.2013 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2015 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 01.12.2015, domáhal voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov zo dňa 31.10.2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Podanú žalobu
žalobca odôvodnil tým, že dňa 31.10.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.603100086 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000,-
Eur. Ďalej uviedol, že zároveň v ten istý deň podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
a to vzhľadom na to, že pokiaľ by uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísal, nebol by dostal

predmetný úver. Jednalo sa o formulárovú, typovú dohodu, ktorej znenie bolo vopred pripravené a
vyplnené zo strany žalovaného. Na základe predmetnej dohody začal v priebehu mesiaca november
2015 zamestnávateľ žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy, vzhľadom na čo žalobca podal dňa 13.11.2015
návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil zamestnávateľovi povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/396/2015.
Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že z obsahu uzavretej úverovej zmluvy vyplýva, že ide o
spotrebiteľskúzmluvu,pričomzjejobsahunevyplýva,žezaplateniesplátokbudezabezpečenédohodou

o zrážkach zo mzdy. Žalobca namietol, že ako spotrebiteľ a slabšia strana uzavretého zmluvného
vzťahu nemohol ovplyvniť obsah a žalovaným zvolený inštitút zabezpečenia úveru. Zároveň namietol,
že žalovaný pristúpil k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby boli nároky žalovaného
uplatňovanézozmluvyoúverepreskúmanésúdom,pričomžalovanýsitaktomôžeuplatňovaťakýkoľvek
nárok, bez ohľadu na to, či je tento nárok žalovaného oprávnený alebo nie. Žalobca poukázal na
absenciu podstatných náležitostí v uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy. V žalobe ďalej uviedol, že mu
nikto nevysvetlil dôsledky podpísania takejto dohody, pričom nemal na výber, a ak chcel získať úver,

musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej podmienke, bez toho, aby táto bola s ním individuálne
dojednaná. Existenciu právneho záujmu na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že určením
neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši medzi stranami sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzaťsvoju pohľadávku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie, čím sa odstránia pochybnosti
o jej platnosti.

2. Podľa § 114 ods. 2 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, súd dňa 10.12.2015 doručil
žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Žalovaný sa
k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.12.2015, v ktorom uviedol, že
má za to, že predmetná dohoda bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi, o čom svedčí aj novela
zákona č.205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak je táto dohoda uzatvorená vo
forme osobitnej listiny. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru dohodou o zrážkach zo mzdy je zákonnom
prípustnou formou zabezpečenia záväzku, preto dojednanie takejto formy zabezpečenia pohľadávky
nemôže byť neplatné. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Dňa 21.10.2016 súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a výzvou podľa § 167 ods. 3 CSP
umožnil žalobcovi, aby sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň
poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti svojho procesného
útoku a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného
vyjadril podaním zo dňa 25.10.2017, v ktorom uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel z

vlastnej vôle, ale ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko, ak by dohodu nepodpísal,
žalovaný by mu úver neposkytol. Jednalo sa o formulárovú dohodu, ktorej znenie bolo vopred pripravené
a vyplnené bez možnosti ju pripomienkovať, dopĺňať, prípadne upraviť. Ďalej uviedol, že hoci dohoda
bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter zmluvnej podmienky, čo potvrdzuje aj znenie
všeobecných podmienok poskytovania úverov. Dohoda podľa žalobcu odporuje dobrým mravom a ide

o právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, preto je neplatný.

5. Dňa 12.01.2017 súd doručil žalovanému na vyjadrenie repliku žalobcu a výzvou podľa § 167 ods. 4
CSPumožnilžalovanému,abysakdoručenejreplikežalobcupísomnevyjadril.Súdžalovanéhozároveň

poučil o procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej replike žalobcu nevyjadril.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2017, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu. Žalovaný sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

15.03.2017 a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. V súlade s § 180 CSP súd rozhodol o
pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a podaniami strán sporu, predloženou

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonávanie zrážok
zo mzdy, oznámením o začatí a realizácie zrážok zo mzdy, výsluchom právneho zástupcu žalobcu,
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 12C/396/2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 31.10.2013 uzavreli žalobca a žalovaný

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.603100086, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výškeistiny1.000,-Eur.Žalobcasazaviazalžalovanémuposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť
celkové náklady vo výške 968,-Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968,-Eur, a to v termíne do 27.10.2014.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 968,-Eur boli tvorené súčtom úroku vo výške
39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 391,50 Eur a administratívnymi nákladmi

vo výške 576,50 Eur. Uzavretá zmluva obsahuje vyhlásenie, že dlžník berie na vedomie, že výška
ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vypočítaná v zmysle zákona je vo výške 96,80 % a výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN je vo výške 49,13 %. Osobitným podpisom žalobca potvrdil prevzatie
finančnej hotovosti dňom 31.10.2013. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov súdzistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.10.2013 dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej
žalobca ako dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním
pravidelnýchmesačnýchzrážok,aabyjehozamestnávateľKremnickétepelnéhospodárstvo,s.r.o.,IČO:

36 643 491 zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 164,-Eur a uhrádzal danú sumu na účet žalovaného pod
variabilným symbolom 8603100086 až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky. Z predloženej
žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 08.12.2014 súd zistil, že žalovaný požiadal spoločnosť
A. N., A..P..U.., A. A. G. E. XX, K. K., aby na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy začala
vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy. Žalovaný v predmetnej žiadosti uviedol, že žalobca z celkovej

dlžnej sumy splatil 492,-Eur, pričom výška dlhu predstavuje 2.694,61 Eur. Z predloženého oznámenia o
začatí a realizácie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.10.2015 súd zistil,
že na základe žiadosti žalobcu spoločnosť A. N., A..P..U.. ako zamestnávateľ žalobcovi oznámila, že v
období od decembra 2014 do septembra 2015 vykonala zrážky zo mzdy žalobcu v rozsahu 435,65 Eur.
Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/396/2015 súd zistil, že uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 26.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2016 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/73/2016-37 zo dňa 22.02.2016, súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 31.10.2013. Predbežným opatrením súd zároveň zakázal zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti
A. N., A..P..U.. vykonávať zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody v prospech žalovaného a

žalobcovi určil lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej.

9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. c) CSP, teda
žalobca podal určovaciu žalobu. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby, súd skôr ako sa začalzaoberať vecou samou, riešil otázku, či je u žalobcu na požadovanom určení daný naliehavý právny
záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Z predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 8.12.2014, z

oznámenia o začatí a realizácii zrážok zo dňa 09.10.2015 a najmä z vydaného predbežného opatrenia
tunajšieho súdu, ktorým súd žalobcovi určil lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej má súd
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení za preukázanú. Žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli žalobcovi vykonávané na základe
predloženej dohody o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.603100086,

a to až do vydania predbežného opatrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 12C/396/2015-13
zo dňa 26.11.2015, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy
žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 31.10.2013. Týmto
predbežným opatrením súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobcu a uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podal návrh
vo veci samej. Z týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že

u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca v pozícii spotrebiteľa ako
slabšej strany v spore má právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný žalovaným
a jediným spôsobom ako žalovanému zabrániť vo vykonávaní zrážok je prejednanie podanej určovacej
žaloby. Žalobca nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy
realizovaných na základe žalovaným predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. V takomto prípade

sa jedná o mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže
priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť ich vykonávanie, a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by dalo právny základ k ich vykonávaniu. Možno povedať, že v takomto prípade je
v rukách veriteľa koncentrovaná neobmedzená moc nad majetkom dlžníka, ktorý po uzavretí dohody
vykonávanie zrážok už nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. Určenie výšky vymáhanej pohľadávky a

jej príslušenstva závisí výlučne na vôli veriteľa, ktorý pre mimosúdne vykonávanie zrážok nepotrebuje
žiadne súdne rozhodnutie. Jedinou obranou dlžníka je podanie návrhu na predbežné opatrenie, ktorým
by sa zakázalo ďalšie vykonávanie zrážok a následné podanie určovacej žaloby. Nakoľko súd dospel
k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd žalobu preskúmal
z hmotnoprávnej stránky a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o určenie

neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy bola podaná dôvodne.

Súd poukazuje na to, že podľa § 551 OZ je dohoda o zrážkach zo mzdy dvojstranný právny úkon,
ktorý musí mať písomnú formu. Podľa § 37 OZ sa každý právny úkon musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon

a prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 31.10.2013 má formulárový charakter. Z rozhodovacej praxe súdu je
známe, že uzavretie dohody predstavovalo podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru. Pripravené
predtlačené tlačivo nasvedčuje tomu, že dohoda nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale
predstavovala úkon, ktorý bol v okamihu uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimo sféru

záujmu spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nebola osobitne so žalobcom ako spotrebiteľom
individuálne vyjednaná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobca ako spotrebiteľ nevedel ovplyvniť a
musel ju podpísať spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a ide o neplatný právny úkon, nakoľko sa
jedná o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, nakoľko

umožňuje siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať.
Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka, a to z dôvodu, že
zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezávislým tribunálom. Súd
posúdil obsah uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že táto je neplatná aj z
dôvodu jej neurčitosti. Z § 551 OZ vyplýva, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa z formálneho

hľadiska vyžaduje písomná forma, ktorá bola zachovaná. Medzi podstatné obsahové náležitosti dohody
o zrážkach zo mzdy patrí individualizácia subjektov zmluvného vzťahu, t.j. identifikácia veriteľa a
dlžníka, súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ktoré nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia a identifikácia pohľadávky veriteľa. Medzi základné identifikačné znaky pohľadávky patrí jej
individualizácia právnym dôvodom jej vzniku a jej výškou. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo

mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak dlžník nemôže platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho
prostriedku. Len takto identifikovaná pohľadávka spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti, nakoľko len
takto identifikovanú pohľadávku nie je možné zameniť s nejakou inou pohľadávkou, hoci aj medzitotožnými subjektmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať jednoznačnú a určitú identifikáciu
zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko na základe takejto dohody sa zrážky vykonávajú mimosúdne, len
na základe takejto dohody po jej predložení platiteľovi mzdy, ktorému (hoci tento nie je účastníkom

dohody) z nej musí byť
1. jednoznačne zrejmé v akom celkovom rozsahu (na uspokojenie akej vysokej pohľadávky) má
(zamestnávateľ, ktorému je dohoda predložená) zrážky vykonávať. V prejednávanej veci má súd za
to, že formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalovaný so žalobcom nespĺňa zákonnú
požiadavku vážnosti vôle z dôvodu chýbajúcej vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú dohodu, a ani určitosti

podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej uspokojenie malo byť
uzavretou dohodou zabezpečené, preto ju súd vyhodnotil ako neplatnú, podanej žalobe vyhovel a určil
uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú.

2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.