Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117206653
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117206653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: S. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., H. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. apríla 2018 č. k. 18Csp/82/2017-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny
vo výške 921,66 eura p o t v r d z u j e .

V časti zaplatenia sumy vo výške 200 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia m e n í tak,
že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške

921, 66 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného poskytnúť žalobkyni
sumu 200 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti zaplatenia sumy 541,32 eura zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa
20.05.2013 na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvu o revolvingovom úvere,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.170 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť
žalovanému v 42-mesačných splátkach vo výške 62,69 eura. V zmluve bola uvedená celková suma,
ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému, 2.632,90 eura, predpokladaná RPMN 70,02% a priemerná RPMN
za úver 47,29%, ročná úroková sadzba 76,21%. Žalobkyňa vrátila celkovo sumu 1.923,49 eura, pričom
úver bol poskytnutý vo výške 1.001,83 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
52 ods. 1 OZ, ako aj § 2, § 9, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z., ust. § 451 OZ, § 107, § 107 OZ, § 3
ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a

žalovaným existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri ich uzatváraní žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čím sa pri rozhodovaní
o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. OZ, popri ostatných právnych predpisoch a to zák.
č. 250/2007 Z. z., ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. Vychádzal z toho, že v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy, pričom uvedený je len počet
splátok 42 a splatnosť 19 dňa v mesiaci. Zmluva navyše obsahuje úrokovú sadzbu vo výške 70,02%,
pričom táto odplata podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver,

keď v máji 2013 bola ročnú úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných
bankách vo výške 13,02%. Z uvedeného preto vyvodil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a
preto má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo
výške1.001,83eura,pričomcelkovouhradila1.923,49eura.Bezdôvodnéobohateniepotompredstavuje
plnenie nad rámec poskytnutého úveru vo výške 921,66 eura, ktoré musí žalovaný v zmysle § 451 ods.

1 OZ vydať. Žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, súd sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, pretože posledná splátka bola
uhradená 29.03.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 06.03.2017. Žalobkyňa si uplatnila aj finančné
zadosťučinenie vo výške 600 eur. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení posudzoval intenzitu
zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľky, pričom vychádzal z toho, že spotrebiteľ nie
je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo

na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Je to akási satisfakcia za stav, ktorý musela žalobkyňa v
dôsledku konania žalovaného utrpieť. Považoval za primerané finančné zadosťučinenie v sume 200
eur, nakoľko táto suma zodpovedá svojmu účelu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa.
Preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O späťvzatí žaloby rozhodol v zmysle u st. § 145 ods. 1

CSP a keďže žalobkyňa zobrala žalobu v časti zaplatenia sumy 541,32 eura späť, v tejto časti konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 os. 2 CSP a keďže strany mali v konaní
úspech len čiastočný vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho

zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pričom odvolanie podáva v časti výrokov I., II. a V. Nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaje o termíne konečnej splatnosti a doby jej trvania.
Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ. Z ustanovenia článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní

vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu, je dňom konečnej splatnosti úveru.
Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu,
pretože v takomto prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“. Poukázal v tejto súvislosti na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde samotný Súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti
splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny

dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré
termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Ak teda
súd z tohto vyvodil záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o rozhodnutie nesprávne po
právnej stránke. V napadnutom rozsudku súd poukázal aj na to, že výška odplaty dohodnutá v zmluve

prevyšuje odplatu bánk. Tiež tento postup súdu považuje za nesprávny. V zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ,
podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu u
spotrebiteľa, spôsobe miery zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti. V zákone teda bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať do úvahy
nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Zo zákona tiež nevyplýva ani to, že by mal porovnávať priemerné
úrokové sadzby bánk, ako to spravil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1016/2014. Čo sa týka finančného zadosťučinenia,

i v tomto smere súd dospel k nesprávnemu záveru. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie
akého práva by malo ísť. Súd toto právo nekonkretizoval, čo znamená, že nie je zrejmé, či je splnený
predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku
všeobecne,neurčito,čospochybňujeakoačímvlastnedôvodnárokubolpreukázaný.Nároknafinančné
zadosťučinenie zákon nespája s postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s porušením práva určeného

na ochranu spotrebiteľa. Z toho potom vyplýva, že takýto nárok nevzniká osobe titulom jej postavenia
spotrebiteľa, ale v spojení s konkrétnym právom.4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že zmluva obsahuje všetky ustanovenia tak, ako
mu to ukladá Smernica neobstoja, pretože náš zákonodarca vo svojej podrobnejšej úprave (v zákone)

vyjadril, čo považuje za náležitosti zmluvy. Pokiaľ ide o počet, výšku a termíny splátok, žalovaný
v odvolaní tvrdí, že zmluva obsahuje tieto údaje. Podľa jej názoru, tieto údaje v zmluve absentujú,
na základe čoho sa daný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ majú
podľa žalovaného vytýkané zákonné náležitosti vyplývať z oznámenia žalovaného o schválení úveru,
poukázala na to, že tieto údaje absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy a teda zmluva s takýmito

náležitosťami nebola dohodnutá. Tieto údaje žalovaný jednostranne oznámil žalobkyni a teda nemôžu
byť ani súčasťou zmluvy, čomu svedčí, že na oznámení absentuje podpis žalobkyne. Uviedla, že
ak dňa 20.05.2015 vyhotovil žalovaný oznámenie veriteľa o schválení úveru, kde doplnil niektoré
údaje k zmluve, toto oznámenie nemožno považovať za súčasť zmluvy, ale za nový návrh zmluvy,
ktorý žalobkyňa neakceptovala, nakoľko nie je opatrený jej podpisom. K námietkam žalovaného, že
zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

10Co/465/2015 a uviedla, že nestačí len dedukcia z toho, kedy sú splátky splatné a koľko má byť splátok.
Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, poukázala na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.
z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že jediným predpokladom uplatnenia práva na primerané finančné
zadosťučinenie je porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej citovaným zákonom. Poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/395/2016.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť

a v časti podľa § 388 CSP zmeniť.

6. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie považoval zmluvu zo dňa 20.05.2013, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa v priebehu
celého konania namietala, že takáto zmluva nebola uzatvorená platne, pretože žiadosť podpisovala dňa

10.05.2013 a oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 20.05.2013 nepodpísala, a preto nemohla
byť uzatvorená platne. Ak súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, mal sa
vysporiadať s námietkami žalobkyne v priebehu konania o platnosti tejto zmluvy. Odvolací súd preto
podrobil prieskumu uvedenú zmluvu za účelom posúdenia jej uzavretia a vzniku zmluvy ako takej s
dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalobkyne) smerujúceho k vzniku zmluvy. Z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500024993 (č.l. 6 spisu) podpísanej žalobkyňou (dlžníkom - spotrebiteľom) dňa
10.05.2013 v Nitre a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 20.05.2013 v Bratislave, že žalobkyňa
žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6,
pretože v tejto žiadosti bolo uvedené, že bod 6 nevypĺňajte. V čase, keď žalobkyňa túto žiadosť/zmluvu

podpisovala, táto časť formulára vôbec nebola vyplnená, žalovaný ju vyplnil až následne a to bez účasti
žalobkyne na svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyni sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a
podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 20.05.2013. Keďže žalobkyni sa táto zmluva, ktorú bolo možné
považovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy, vrátila s presne takými istými údajmi, ako požadovala, z
toho je možné vyvodiť, že žalovaný tento návrh akceptoval, a preto takto uzatvorenú zmluvu je možné

považovať za platnú a písomne uzatvorenú dňom 20.05.2013.

7. Súd prvej inštancie danú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve nie
je uvedená konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy a navyše obsahuje úrokovú sadzbu vo výške
70,02% , pričom táto odplata podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský

úver.Odvolacísúdpretopodrobilprieskumurozsudoksúduprvejinštancievzmysleodvolacíchdôvodov,
keď žalovaný uvádza, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, a preto nemožno vyvodiť z nej záver, že
by bola bezúročná a bez poplatkov.

8. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.9. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

10. Žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.170 eur na dobu 42 mesiacov so zmluvným úrokom vo výške
70,02% ročne. Podľa Národnej banky Slovenska, v čase uzavretia zmluvy (máj 2013) bola priemerná
výška úrokov pri spotrebiteľských, tzv. ostatných úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s

dobou splatnosti 1-5 rokov vo výške 13,02%. Zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba prevyšuje túto
priemernú úrokovú sadzbu viac ako 5-násobne. Výška zmluvného úroku tak bola dojednaná v rozpore s
dobrými mravmi a nakoľko podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, je dojednanie
výšky úrokov už v rozpore s § 53 ods. 6 OZ.

11. Zmluvné ustanovenia o úroku vo výške 70,02% je neplatné v celom rozsahu, nakoľko súdu

neprináleží moderovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru na takú mieru, aby bola v súlade so
zákonom. Je zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa, aby dojednal takú úrokovú sadzbu, ktorá je
v súlade so zákonom. Protizákonný postup žalovaného pri stanovení úrokovej sadzby je v rozpore s
dobrými mravmi a zo zákonom, nemôže požívať ochranu a to ani čiastočne. Už len z tohto samotného
dôvodu - neplatnosti dojednania výšky zmluvného úroku je potrebné poskytnutý úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

12. Ďalší odvolací argument žalovaného - uvedenie alebo neuvedenie termínu konečnej splatnosti a
doby trvania zmluvy považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodný, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať z dôvodov vyššie uvedených, pre ktoré považoval úver za bezúročný

a bez poplatkov. I napriek tomu odvolací súd dodáva, že tak ako bolo vyššie konštatované, strany sporu
uzatvorili zmluvu dňa 20.05.2013. V tejto zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a doba trvania
zmluvy. Je v nej uvedený len počet splátok 42, avšak nie je uvedené, kedy je splatná prvá splátka,
v dôsledku ktorého údaju by sa dala vyvodiť i konečná splatnosť úveru. Samotné oznámenie veriteľa
o schválení úveru zo dňa 20.05.2013 (kde je už uvedená splatnosť prvej splátky a dátum splatnosti

poslednej splátky) nemožno považovať za zmluvu o revolvingovom úvere, pretože toto oznámenie (aj
keď je označené i ako zmluva o revolvingovom úvere) žalovaná nepodpísala. Preto je možné vychádzať
zo zmluvy, ktorú podpísali obidve strany sporu, a v ktorej tieto údaje uvedené nie sú.

13. Odvolací súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 921,66 eura a rozsudok v tejto časti ako vecne
správny potvrdil.

14. V ďalšej časti súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 200 eur titulom finančného
zadosťučinenia.Odvolacísúdsavtejtočastisrozhodnutímsúduprvejinštancienestotožňujeapovažuje

ho za nesprávne.

15. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa),
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia a to

aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.17. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie odôvodnila tým, že žalovaný porušil
práva žalobkyne ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie a to
najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Na

pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 jej právna zástupkyňa len všeobecne poukázala, že žalobkyňa
má nárok na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na ustanovenia Zákona o ochrane
spotrebiteľa s tým, že na jej strane nastala ujma. Samotná žalobkyňa sa k tejto otázke nevyjadrila. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne v tejto časti je sčasti dôvodný. Odvolací súd sa s
takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z

20.03..2008 č. k. 6 Obo/302/2006 Najvyšší súd SR síce vymedzil aj kritéria pre posúdenie finančného
zadosťučinenia, pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o
vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb,
ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí však na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých
okolností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie.

18. Zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii
ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Žalobkyňa vo vzťahu k nároku
na primerané finančné zadosťučinenie svoj nárok zdôvodnila len paušálnym poukazovaním na nekalé
obchodné praktiky žalovaného, bez tvrdenia konkrétnych skutočností, z ktorých by mal vyplývať možný
alebo faktický vznik ujmy práve u nej. Keďže žalobkyňa si nesplnila ani len svoju povinnosť tvrdiť

skutočnosti, rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, nemohla si tak splnil v tomto smere ani
dôkaznú povinnosť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok

na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).